Školské prostredie zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji dieťaťa, ovplyvňuje jeho kognitívne, emocionálne a sociálne aspekty. V nadväznosti na viaceré pedagogické dokumenty a programy, ktoré sa zacieľujú na inováciu prístupov k žiakom a ich aktivizovanie v procese edukácie, je nevyhnutné venovať sa tvorbe optimálneho edukačného prostredia. Toto prostredie sa vyznačuje starostlivosťou, ktorá presahuje vzájomné pôsobenie medzi žiakom a učiteľom, ako aj interakciu medzi žiakmi navzájom, a prekonáva rozdiely genderov (pohlavia), rasy, národnosti, kultúry a socioekonomického postavenia, hendikepy a všetky ostatné individuálne odlišnosti.
Podnetné Edukačné Prostredie
Podnetné edukačné prostredie predstavuje potrebu, aby prostredie, v ktorom sa realizuje edukačný proces, bolo pre žiakov dostatočne náročné a predstavovalo pre nich výzvu. Vzájomnú podmienenosť procesu učenia sa žiakov a prostredia, v ktorom uvedený proces prebieha, dokumentuje aj tvrdenie L. Ďuriča, ktorý chápe učenie ako "formu činnosti, pri ktorej jednotlivec mení svoje správanie a svoje vlastnosti pod vplyvom vonkajších podmienok a v závislosti od výsledkov konania".
Komplexnosť Pojmu Prostredie
H. Grecmanová vychádza z toho, „že prostredie je objektívna realita so súborom faktorov (osobností, javov, podmienok, procesov, činností), ktoré človek v priebehu jeho života obklopujú, majú pre neho význam a hodnotu, sú v interakcii. Prostredie znamená niečo iné pre učiteľa, iné pre výborného žiaka a iné pre žiaka so slabším prospechom“. Z uvedeného tvrdenia vyplýva, že prostredie zahŕňa viaceré zložky, ktoré dotvárajú komplexnosť pojmu. Nejde len o fyzikálne charakteristiky, ale aj o sociálnu, emocionálnu, kultúrnu zložku prostredia, ktorá vplýva na žiaka a jeho učenie. Podľa J. Kašpárkovej je "učebné prostredie najvšeobecnejší termín, ktorý svojím obsahom presahuje sociálno-psychologický aspekt, pretože sa týka aj fyzického prostredia (typ učebne, jej vybavenie, osvetlenie, akustika a pod.).
Zložky Školského Prostredia
Školské prostredie je komplexný systém, ktorý pozostáva z viacerých vzájomne prepojených zložiek. Medzi najdôležitejšie patria:
Sociálne Prostredie
Sociálne prostredie tvoria jednotlivci, ktorí sú vo vzájomnej interakcii. J. Průcha - J. Mareš - E. Walterová (2001, s.
Prečítajte si tiež: Zdravé stravovanie na strednej škole
Emocionálne Bezpečné Prostredie
Emocionálne bezpečné prostredie je charakteristické plným rešpektovaním emócií na vyučovaní. Emócie majú obrovský vplyv nielen na správanie sa žiakov, ale aj učiteľov. Primárnou úlohou učiteľovho prístupu je odhaliť emócie, ktoré žiaci prežívajú, pretože intenzívne ovplyvňujú proces a výsledok aktivity učiteľa a žiaka. Každý, kto sa zaujíma o zlepšenie schopnosti myslieť, by sa mal snažiť lepšie porozumieť aj komplikovanému vzťahu medzi emocionálnymi stavmi a poznávaním.
Fyzikálne Prostredie
Fyzikálne podmienky edukačného procesu zahŕňajú ergonomické parametre ako je: osvetlenie, priestorové dispozície, farby, nábytok. Význam uvedených atribútov zdôrazňujú štúdie neuropedagogiky, neurodidaktiky. E. Jensen (2008) rozčlenil fyzikálne determinanty prostredia na: sedenie, teplotu, osvetlenie, hluk, farby.
Negatívny Vplyv Prostredia na Žiaka
Na základe aktuálneho stavu v našich školách - nízka kvalita sociálnych vzťahov, výskyt agresivity v školách, minimálna empatia medzi žiakmi, zameriavanie sa len na výkon žiakov, málo podnetov pre tvorivosť žiaka a i., je dôležité poukázať na faktory, ktoré negatívne vplývajú na žiaka.
Prostredie Triedy ako Blok Motivácie a Tvorivosti Žiakov k Učeniu
Možnosť motivovať žiakov prostredníctvom vonkajších podmienok, ku ktorým prostredie patrí, zahŕňa napr. kvalitu vzťahov, rozmanitosť a podnetnosť materiálneho zabezpečenia, prostriedkov, ktoré sú pre žiakov atraktívne a povzbudzujú ich do činnosti. Nepodnetné prostredie má za následok výrazne zníženú atraktivitu vyučovania, čo môže hneď v prvej fáze učenia demotivovať žiakov a znížiť ich záujem o učenie. Tvorivo-humanistický prístup zdôrazňuje tvorivosť žiakov v edukačnom procese. Ako uvádza I. Turek (2008, s. 27) nie je možné rozvíjať tvorivosť bez zabezpečenia prostredia, ktoré bude dôverné, bezpečné a nebude prítomné ohrozenie, pre žiakov, v zmysle výsmechu, ponižovania. Prostredie predstavuje súhrn vonkajších vplyvov, ktoré podporujú alebo blokujú tvorivý výkon žiaka.
Prostredie, ktoré Nedoceňuje Význam Vzťahov a Nerešpektuje Emócie Žiakov
V triede je najdôležitejšie, aké vzťahy majú hlavní aktéri medzi sebou. Primárne vzťah učiteľa k žiakom, ako aj vzťahy medzi žiakmi. Ich kvalita sa v mnohých prípadoch stáva prekážkou učenia sa žiaka. Problematický vzťah medzi učiteľom a žiakom môže zapríčiniť, že žiaci pociťujú stres z učenia, z hodnotenia ich výkonov, z výsmechu, ponižovania. Proces skúšania a preverovania vedomostí žiakov, je akýmsi zakončením procesu učenia v škole, a preto aj v rámci danej fázy je potrebné zabezpečiť žiakom optimálne prostredie. Výsledky aké žiak dosiahne sú ovplyvnené mnohými determinantmi. Na špecifickú úlohu emócií v procese učenia upozorňuje E. Jensen (2008), ktorý tvrdí, že emócie nám pomáhajú robiť rýchlejšie rozhodnutia prostredníctvom podvedomého a vnútorného úsudku. V každej triede dochádza ku každodenným prejavom pozitívnych alebo negatívnych citov učiteľov a žiakov. Trieda predstavuje dynamickú jednotku s veľkým množstvom rôznych osobností, a preto treba zabezpečovať prostredie, ktoré vytvorí priestor pre prejavy každého jedného žiaka. Pohodové prostredie bez stresových faktorov je nevyhnutnou podmienkou úspešnej edukácie. Podľa J. Trníkovej (2011, s. 62) "stres nie je v našom okolí mimo nás, ale záleží na situácii, do ktorej sa dostávame, a ktorá v nás stres podvedome vyvoláva. Stres vzniká v tele ako individuálna reakcia na vplyvy vonkajšieho prostredia“. Proces učenia je závislý na emocionálnom stave žiakov. To, ako aktéri edukácie prežívajú emócie zohráva významnú úlohu v procese učenia najmä pri spájaní vedomostí.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácií na stravu
Tradičné Fyzikálne Prostredie Blokuje Proces Učenia sa Žiaka
Nové pohľady na stimulovanie procesu učenia sa žiakov prostredníctvom prostredia prináša neuroveda. V našich školách prevláda tradičný prístup k organizovaniu prostredia, čo potláča a blokuje učenie sa žiakov, ich aktivitu ako aj výsledky. Negatívny vplyv na žiakov môže mať napr. miesto v triede, kde počas učenia sa sedí. Priestorový odstup učiteľa od žiaka má význam pri vyučovaní, čo potvrdzujú viaceré výskumy D. R. Skeena, J. F. 5 stupňov interpersonálneho odstupu medzi učiteľom a žiakmi počas vyučovacích hodín (E. T. Hall, 2005, In: Sikorski, W. Výskumné zistenia vedú k faktu, že intímna a osobná oblasť prispieva k lepším výkonom a výsledkom v učení ako v iných oblastiach. V našich školách žiaci vo väčšine prípadov len nečinne sedia. Učiteľ je ten, ktorý mení polohu svojho tela oveľa viac. Efektívne učenie spočíva v tom, že učiteľ dáva žiakom priestor na striedanie polôh tela. Ide o jednoduché aplikovanie do pedagogickej praxe, napr. žiaci pri niektorých činnostiach môžu stáť, pri čítaní sedieť na zemi opretí o stenu, voľne chodiť po triede a i.
Ako Zlepšiť Školské Prostredie
"Efektívne, trvalé učenie teoretických poznatkov, ako aj sociálnych a emocionálnych zručností sa zakladá na starostlivom vzťahu a vrelom, podnetnom, ale i náročnom prostredí“ (Kol. autorov, 2004, s. umožňovať žiakom, aby mali priestor pre riadenie svojho učenia, učiteľ nechá žiakov robiť rozhodnutia o tom, čo a ako sa budú učiť (Kol. autorov, 2004, s. obohacovať prostredie o prvky, akými sú napr. vytvoriť pravidlá, ktoré oceňujú pozitívne správanie, napr. Uvedené odporúčania sme zosumarizovali s cieľom ponúknuť možnosti na zamyslenia sa pre učiteľov, čo všetko si treba premyslieť, zabezpečiť a vytvoriť pri riadení a organizovaní edukačného procesu.
Vplyv Fyzického Prostredia na Prospech Detí
Žiaci a učitelia strávia v škole až 200 dní ročne, preto je dôležité, aby školské prostredie bolo dostatočne podnetné, príjemné a estetické. Zlepšenie prostredia sa pozitívne odráža aj na prospechu detí. Mnohé štúdie hovoria, že zlepšenie a skvalitnenie školského prostredia sa pozitívne odráža aj na prospechu detí. Taktiež má pozitívny vplyv na ich sebaúctu a výkony a takisto znižuje negatívne prejavy správania. Farebnosť, hra s materiálmi, prispôsobivosť nábytku a lavíc dokážu vylepšiť celkovú atmosféru triedy. Dôležitý je funkčný, ako aj individuálny školský priestor, a to nielen pre deti, ale i pre učiteľov či odborný tím v škole. Za dôležité sa považujú aj tzv. ranné komunity, diskusie alebo spoločné učenie v kruhu. Kruh ako geometrický tvar dáva istým spôsobom predstavu kontinuity.
Zameranie sa na Komplexný Rozvoj Osobnosti Žiaka
Súčasná škola svojím zameraním a činnosťami sa len veľmi pomaly transformuje na modernú školu. Z historického exkurzu máme k dispozícií mnohé pedagogické koncepcie, ktoré sa začali etablovať na Slovensku s cieľom zlepšiť, zmodernizovať, zatraktívniť a zefektívniť školu. V odbornej literatúre sa objavujú mnohé príspevky s cieľom zamyslieť sa nad úlohami, nad podobou novej, modernej a úspešnej školy. Škola sa stala predmetom kritiky predovšetkým zo strany rodičov, ktorí chcú, aby ich deťom zabezpečila dobrý štart pre úspešný a spokojný život. Postavenie školy v súčasnosti je potrebné reformovať a prispôsobovať spoločenským potrebám a tendenciám, ale nesmie sa pri tom jej hlavný cieľ a poslanie, ktorým je potreba vedenia hlavne mladej generácie, postaviť do úzadia. Modernú demokratickú školu charakterizujú mnohé reformné snahy a odborné i vedecké štúdie. Pôsobenie školy je špecifické najmä v tom, že reprezentuje štátnu politiku, a preto existuje i nebezpečenstvo, že v škole môže prevládať vplyv vládnuceho režimu, alebo tendencia nepriaznivej demokratickej výchovy. Veľmi záleží na klíme, ktorá sa v škole nastolí, pretože predstavuje základňu pre žiaduci rozvoj osobnosti. Školy vytvárajú edukačný priestor nielen materiálnymi podmienkami, ale najmä vzťahmi, ktoré v nej prevládajú (vzťahy medzi školou a komunitou, školou a rodinou, vzťahy v učiteľskom zbore a špeciálne vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi). Škola ako inštitúcia s edukačnou funkciou má v koexistencii s rodinou rozhodujúci, priam zásadný vplyv na utváranie mladej generácie. Vplyv školy na žiaka má viacero rozmerov a presahov. Prioritne, ako je tomu celé desaťročia, vplýva na procesy učenia sa žiakov a vyučovanie, oblasť sociálnych interakcií, oblasť emócií, dosiahnutých výsledkov, na celkovú úspešnosť žiaka, na jeho socializáciu a pod. Úlohou učiteľov je, zabezpečovať pre žiakov také podmienky, v ktorých by bol zabezpečený ich komplexný osobnostný rozvoj. Existuje celý rad odporúčaní, smerníc, ktoré nabádajú učiteľov pri koncipovaní svojich príprav na vyučovanie (alternatívne koncepcie, rôzne edukačné programy, metodické listy, príručky a i.). Všetky teoretické východiská, rámcové programy, praktické príručky budú zbytočné, ak neoslovia, nenadchnú učiteľov, ktorí realizujú v edukačný proces v praxi. Tak, ako je potrebné vytvoriť pre učiteľov pozitívnu, podporujúcu atmosféru v škole, tak je dôležité túto atmosféru vytvárať aj pre žiakov. Zabezpečiť pozitívne prostredie, v ktorom je optimálna klíma s podnetnou atmosférou. Pozitívne prostredie je objektívna realita so súborom faktorov (osobností, javov, podmienok, procesov, činností), ktoré človek v priebehu jeho života obklopujú, majú pre neho význam a hodnotu, sú v interakcii a formujú jeho kompetencie. Škola musí byť miestom, v ktorom žiaci pociťujú pohodu, bezpečie, cítia podporu zo strany učiteľa a kolektívu, nehanbia sa za svoje emócie, sú prijímaní bez podmienok, majú priestor prejaviť skutočné záujmy, doceňujú sa ich životné hodnoty, ich tvorivosť je vnímaná ako niečo jedinečné, neboja sa argumentovať, podporuje jeho sebapoznanie, hodnotenie a i.
Sloboda, Zmysluplnosť a Zodpovednosť v Edukačnom Procese
Výchova, ktorá sa zacieľuje na komplexne pripraveného žiaka, by sa mala venovať aj otázkam slobody v edukačnom procese, zmysluplnosti školských úloh, podpore žiakov, ale učenie aj k zodpovednosti a pociťovaniu bezpečia v podmienkach školy a triedy. Tradičné ponímanie procesu edukácie v zmysle transmisie, je mnohokrát zo strany žiakov chápané ako násilné, nútené, žiakmi ignorované. Dominancia aktivity učiteľa na vyučovaní musí ísť do úzadia a do popredia sa musí dostať aktivita žiakov. Atmosféru slobody chápeme konštruktívne, nie v zmysle anarchie, že si žiak slobodne realizuje, čo chce, ako chce a kedy chce. Žiaci sa musia učiť prekonávať prekážky, vyvinúť úsilie pri učení sa daných predmetov a tém. Atmosféru slobody chápeme ako slobodu v rozhodovaní zo strany žiaka v zmysle výberu učebného štýlu, ktorý je u žiaka prevládajúci, slobodu pri spracovávaní postupov zadaných úloh, samozrejme v zmysle stanovených pravidiel a daných možností. Učitelia musia pri voľbe didaktických metód pamätať na skutočnosť, že žiakov zaujme činnosť, ktorá je zmysluplná. Ak žiaci v aktivitách, činnostiach a v učive nenachádzajú zmysel, tak sa porozumenie nahrádza učením spamäti. V každom prípade je dôležitá motivácia, ktorá musí byť tiež zmysluplná. Okrem zmysluplnosti udržiava vnútornú motiváciu ešte slobodná voľba postupu práce a možnosť spolupráce (v českom jazyku ,,tri S“ vnútornej motivácie - smysluplnosť, slobodná voľba, spolupráca). Znižovanie zmysluplnosti býva spôsobené predkladaním izolovaných poznatkov, bez vzájomnej súvislosti v rámci predmetu, ale aj bez nadväznosti s praktickým životom.
Prečítajte si tiež: Výlety v materskej škole: Ako na to?
Nezámerné Pôsobenie Školy na Žiaka
Empirické zistenia dokazujú, že škola vo svojej komplexnosti má oveľa väčší vplyv na žiaka ako na prvý pohľad zdá. Odhliadnuc od zámerného pôsobenia (napomínanie, upozorňovanie, verbálna komunikácia) učiteľa na žiaka v priamej interakcii ,,face to face“ na žiaka pôsobia faktory, ktoré nie sú na prvý pohľad merateľné, kvantifikovateľné, overiteľné. Žiaka ovplyvňuje nezámerné pôsobenie, ktoré predstavuje výber metód, spôsob organizovania výučby, úprimne prejavený záujem o žiaka, o jeho záujmy, aktivity, mimoškolský život. Ak hovoríme o komplexnom rozvoji žiaka, tak musí byť súčasťou edukačného pôsobenia učiteľa aj zaistenie podmienok, v rámci ktorých môže žiak prezentovať svoje záujmy a aktivity, ktoré vychádzajú z jeho skutočného záujmu. Je potrebné žiakom prezentovať situácie, v ktorých zažijú úspech, ale aj situácie, ktoré ich donútia konštruktívne a kriticky myslieť, naučia ich hodnoteniu seba i iných, pociťujú, že ich snahu a úsilie niekto oceňuje a všíma si ho, podporuje jeho záujmy atď.
Potreba Patriť Niekam a Atmosféra Spolupatričnosti
Potreba patriť niekam patrí medzi základné ľudské potreby. Existencia žiaka v škole začína prijatím, pokračuje zapojením a následne začlenením v rámci komunity, ktorej je súčasťou. Spolužitie v triede má mnohé špecifiká pre žiaka. Dostáva sa do skupiny, ktorú si nevybral, koexistuje so žiakmi, s ktorými má vzťahy na rôznych úrovniach. Proces adaptácie, prijatia a zapojenia žiaka v triede a v škole zabezpečuje učiteľ. Jednou z jeho didaktických kompetencií je zaistenie prostredia a navodenia atmosféry prijatia každého jedného žiaka bez podmienok. Atmosféra spolupatričnosti si vyžaduje kvalitné medziľudské vzťahy, aktívne žitie morálnych hodnôt, komunikáciu na viacerých úrovniach. Atmosféru spolupatričnosti a zodpovednosti uvádzame v spojitosti aj v kontexte narastajúcej agresie, násilia v školách v mnohých podobách (šikanovanie, agresivita, kyberagresivita, násilie, záškoláctvo, závislosti a i.). Chce byť žiak súčasťou takého kolektívu? Kde sú dôvody nárastu daných prejavov správania u žiakov? Nevyhnutnou podmienkou úspešného výchovného pôsobenia učiteľa na žiakov je učiť ich prijať druhého človeka a mať zodpovednosť za svoje činy, ale aj za činy skupiny a komunity, ktorej je súčasťou.
Zodpovednosť a Poslušnosť Žiakov
Zodpovednosť žiakov v podmienkach školy a žiacka poslušnosť sú pojmy v úzkej spojitosti. Žiak, ktorý si nosí pomôcky do školy, má vždy vypracované domáce úlohy, naučil sa zadanie z učebnice, nevyrušuje na hodine, správa sa slušne voči učiteľom i spolužiakom sa takto môže správať na základe zodpovedného prístupu k vzdelávaniu, ale aj za základe poslušnosti. Cieľom je vytvoriť také podmienky v škole, aby rozvoj zodpovednosti u žiakov bol možný, v čo najväčšej miere. Výchova k zodpovednosti si vyžaduje prezentovať žiakom vzory správania a najmä vlastné skúsenosti a zážitky. Prístup učiteľa, ktorý je postavený na príkazoch môže podporovať poslušnosť, ale nie zodpovednosť. Príkladom, ako je možné vytvoriť atmosféru zodpovednosti je vytvoriť viaceré učebné úlohy, dať možnosť výberu času kedy danú úlohu žiak spracuje, v akom poradí, akú formu si vyberie - samostatnú prácu, alebo prácu v skupine.
Bezpečné Školské Prostredie a Zvládanie Stresu
Bezpečná škola, bezpečné školské prostredie sú pojmy, ktoré sa v súčasnosti venuje pozornosť v pedagogickej teórii a praxi. Bezpečie v podmienkach školy sa vzťahujeme predovšetkým k stresu, k emocionálnej stránke edukácie, k sociálnym determinantom, k psychosociálnemu a fyzickému prostrediu školy a triedy. Stres je súčasťou každodenných situácií človeka, školu nevynímajúc. Komplexnosť práce učiteľa zhŕňa aj zručnosť pracovať so stresom žiakov. Zabezpečenie podmienok, v ktorých je možné stres eliminovať si vyžaduje najmä poznanie determinantov, ktoré stres u žiakov vyvolávajú, ako ovplyvňujú žiakov, ich proces učenia sa a výsledky učenia. K stresu možno pristupovať z dvoch aspektov. Prvý prístup je nebezpečný a deštruktívny, vedie k chorobám, je demotivujúci až zničujúci. Druhý je kreatívny, motivujúci, vedie k reálnemu pohľadu na život, k tvorivej práci, podnecuje vnútorné sily, dodáva odhodlanie. Stres, ktorý žiaci v škole prežívajú môže byť vyvolaný problémom, konfliktom, strachom, úzkosťou, chorobou, bolesťou žiakov. Pokiaľ sa žiaci cítia ohrození, sú teda v strese, nemôžu sa učiť, pretože učenie je proces spojený s myslením, a to je blokované. Učiteľ po zistení, čo žiaka stresuje sa musí zamerať na to, aby sa z ohrozenia žiaci dostali. Špecifickým spúšťačom žiacke stresu je nedostatok, ale i prebytok podnetov. V tradičnej škole sa stretávame s obidvomi typmi. Žiaci, ktorí prežívajú stres majú zníženú sebaúctu. Vysoká sebaúcta je spojená so spontánnym správaním, ujasnenou motiváciou, s pocitmi bezpečia, kľudu a energie. Posilňovanie sebaúcty žiakov je jedným z najlepších spôsobov, ako pripraviť žiakov na zvládanie stresových situácií. Kreovanie bezpečnej klímy v škole a v triede stavia na záujme o zdravé a otvorené vzťahy v triede, ktoré sú základným predpokladom efektívnej výučby. Psychosociálne podmienky edukácie predstavujú vytváranie pohodového prostredia, v ktorom prevládajú otvorené vzťahy medzi učiteľom a žiakmi i žiakmi navzájom. Už nepostačuje, aby sa žiaci v škole dobre cítili, ale aby sme im zámerne, cieľavedome vytvárali podmienky pre rozvoj afektívnych stránok, vôľových stránok osobnosti, ktoré nie sú nemenej dôležité ako kongnitívne vedomosti. Na druhej strane, ak chceme hovoriť o škole, ktorá rozvíja celú osobnosť žiaka, o modernej škole musíme zdôrazniť, že je to škola, v ktorej je žiak otvorený novým skúsenostiam, osvojuje si normy správania, interiorizuje si hodnoty, vie si stanoviť ciele do budúcna. Uvedené charakteristiky sa nestanú realitou okamžite a samé od seba, ale je na učiteľovi a škole ako zabezpečí podmienky, v ktorých sa môže žiak takýmto stať.
Vplyv Predprimárneho Vzdelávania
Vstup do školy predstavuje významný medzník v živote dieťaťa, ktorý zásadne ovplyvňuje jeho sociálny vývin. V júli 2019 Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu školského zákona, ktorým zaviedla povinnú dochádzku v materských školách pre deti vo veku päť rokov, teda rok pred nástupom do povinnej dochádzky na úrovni základnej školy. Zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania má pozitívny vplyv na získanie vedomostí a zručností detí, osobitne detí zo znevýhodneného prostredia a zlepšuje celkovú pripravenosť detí na vstup do primárneho vzdelávania. Absolvovanie predškolskej prípravy môže mať pozitívny vplyv na sociálny vývin dieťaťa. V predškolskom zariadení sa dieťa učí základným pravidlám správania, rozvíja sociálne zručnosti a učí sa vychádzať s rovesníkmi.
Problémy Dostupnosti Predprimárneho Vzdelávania
Napriek pozitívnemu vplyvu a postupnému zvyšovaniu zaškolenosti detí pred nástupom na základnú školu, dostupnosť predprimárneho vzdelávania naráža v obciach naďalej na problémy. Najčastejšie ide o kombináciu štyroch rizík - nedostatočnej kapacity škôlok, ich problematického financovania, nedostatku tzv. inkluzívnych pracovníkov či ich veľkej vzdialenosti pre sociálne slabšie rodiny, ktoré majú problémy aj s rôznymi formálnymi i neformálnymi poplatkami. Kapacity škôlok kontrolovaných samospráv sú najmä v prípade menších obcí naplnené prevažne deťmi, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné. Znížila sa tak jeho dostupnosť pre mladšie ročníky. Pre budovanie nových zariadení či vytváranie podporného personálu v materských školách sú však príjmy obcí nedostatočné. Samosprávy sú tak závislé na externých zdrojoch financovania, najmä na eurofondoch. V porovnaní s priemerom EÚ máme nízku mieru zaškolenosti detí v predprimárnom vzdelávaní. Deti pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia z kvalitného predprimárneho vzdelávania benefitujú najviac. Jedným z hlavných dôvodov je nedostatok kapacít materských škôl. V prípade marginalizovaných rómskych komunít sa nabaľujú problémy s nedostupnosťou škôlok pre deti, ako aj jazykové, kultúrne a finančné bariéry. Práve povinné predprimárne vzdelávanie pre 5-ročné deti od roku 2021 bolo riešením čo najskoršieho vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Okrem limitovaných kapacít škôlok existovala pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia aj finančná bariéra, ktorú predstavovali formálne a neformálne poplatky, ale aj potreba zabezpečiť pre dieťa ďalšie veci pri nástupe do materskej školy. Každá materská škola by v súčasnosti mala byť schopná poskytovať podmienky pre inkluzívne vzdelávanie, ktoré je hlavne pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami kľúčovým predpokladom pre získanie akýchkoľvek základných zručností, vrátane digitálnej gramotnosti.
Sociálny Vývin v Mladšom Školskom Veku
Obdobie mladšieho školského veku, trvajúce približne od 6 do 11 rokov, je charakteristické významnými zmenami v oblasti telesnej, kognitívnej, emocionálnej a sociálnej. Škola sa stáva dominantným faktorom, ktorý formuje osobnosť dieťaťa a pripravuje ho na budúce životné role.
Telesný Vývin a Jeho Sociálny Význam
V mladšom školskom veku podstatne narastá telesná výkonnosť dieťaťa. Deti sú neustále v pohybe, avšak ešte nevedia efektívne hospodáriť so silami, čo môže viesť k rýchlemu vyčerpaniu. Pohyb sa stáva koordinovanejším a ladnejším. Telesná zdatnosť, obratnosť a ovládanie rôznych zručností zohrávajú dôležitú úlohu v sociálnom postavení dieťaťa v skupine vrstovníkov.
Zmyslové Vnímanie a Kognitívny Vývin
V zmyslovom vnímaní dochádza k výraznej decentrácii. Dieťa si všíma aj detaily javov a je schopné rozčleniť celok na časti a zmysluplne ich spojiť. Vnímanie sa stáva cieľavedomým aktom - pozorovaním, pričom sa čoraz viac uplatňuje skúsenosť dieťaťa. Zvyšuje sa diskriminačná schopnosť, dieťa dokáže rozpoznať menšie rozdiely v intenzite podnetov. Dieťa sa odpútava od zamerania na prítomnosť a chápe časové vzťahy. V kognitívnom vývine nastáva radikálna zmena - dieťa objaví logiku. Je schopné vykonávať logické operácie bez závislosti na videnom, avšak logické úsudky sa stále týkajú konkrétnych javov a obsahov, ktoré si možno názorne predstaviť. Dieťa je schopné decentrácie, konzervácie a chápe zvrátnosť operácií. Nástup logických operácií vytvára priestor pre rozvoj chápania miery, objemu, hmotnosti, času a pojmu čísla.
Rečový Prejav a Jeho Skvalitňovanie
Pod vplyvom školskej výuky sa skvalitňuje rečový prejav dieťaťa. Osvojuje si gramatické pravidlá jazyka, narastá dĺžka a zložitosť viet, skvalitňuje sa vetná stavba, výslovnosť už nerobí žiakovi problémy a rastie jeho slovná zásoba. Postupne zaniká tzv. "situačná reč" a verbálna komunikácia sa stáva zrozumiteľnejšou.
Záujmy a Morálny Vývin
Na prelome mladšieho školského veku a obdobia dospievania dochádza ku kvalitatívnemu zlomu vo formovaní záujmovej štruktúry. Záujmy sa diferencujú a prehlbujú. Úroveň kognitívneho vývinu ovplyvňuje aj morálny vývin dieťaťa. Dieťa začína uplatňovať vlastné hodnotiace stanoviská, avšak morálka je ešte značne rigidná - stanovené zásady platia pre všetkých rovnako bez ohľadu na okolnosti.
#