Anémia, celosvetovo jedno z najčastejších ochorení, sa bohužiaľ nevyhýba ani deťom, kde predstavuje častý problém v pediatrickej praxi. Vyskytuje sa až u 25% detí a 30% adolescentov. Anémia sprevádza bežné, ale aj závažnejšie ochorenia. Príčinou môže byť porucha tvorby erytrocytov, ich zvýšený rozpad alebo výrazné straty krvi pri krvácaní. Je preto dôležité venovať pozornosť hladinám hemoglobínu u detí, najmä u bábätiek, pretože ide o kľúčový ukazovateľ ich zdravia a správneho vývoja.
Čo je Anémia a Ako sa Prejavuje?
Anémia (chudokrvnosť) je patologický stav, pri ktorom dochádza k zníženiu hladiny hemoglobínu pod fyziologickú hodnotu pre daný vek a pohlavie. Závažnosť anémie závisí od stupňa zníženia hladiny hemoglobínu, rýchlosti vzniku a od veku pacienta. Rozoznávame ľahkú anémiu, stredne ťažkú anémiu a ťažkú anémiu.
Príčiny Anémie u Detí
Anémia u detí je bežným zdravotným stavom, ktorý môže byť spôsobený rôznymi faktormi. V priebehu vývoja dieťaťa sa normálne hladiny červeného farbiva hemoglobínu (Hb) menia - novorodenec má hodnoty vysoké, najnižšie bývajú okolo jedného roku života.
- Anémia u detí do 3 mesiacov: Najčastejšie sa jedná o hemolytickú chorobu novorodenca alebo anémiu nedonosených detí.
- Anémia u bábätiek od 3-6 mesiacov: Diagnostikujú sa vrodené hemolytické anémie, deficit železa sa ešte neprejaví.
- Anémia chronických ochorení: Je druhá najčastejšie diagnostikovaná anémia v detskom veku a najčastejšia anémia hospitalizovaných pacientov. Vzniká ako prirodzená obranná reakcia organizmu na prebiehajúce ochorenie, ktorej cieľom je obmedziť ponuku železa baktériám a nádorovým bunkám.
- Menej časté anémie: Patria sem talasemia (vrodená porucha krvotvorby, konkrétne hemoglobínu), vrodené hemolytické anémie (zapríčinené abnormalitami erytrocytov), autoimunitné hemolytické anémie (spôsobené zrýchleným rozpadom červených krviniek v dôsledku prítomnosti protilátok proti vlastným erytrocytárnym antigénom) a erytroblastopenia detského veku (nedostatok erytroblastov v kostnej dreni) manifestujúca sa u predškolákov.
Klinické prejavy závisia od veku pacienta, rýchlosti jej vzniku a závažnosti anémie. Sideropenická anémia je v detskom veku najčastejším typom anémie. Vyskytuje sa až u 25% detí a 30% adolescentov. Je spôsobená relatívnym alebo absolútnym nedostatkom železa, ktorý predstavuje najčastejší nutričný deficit v celosvetovom meradle. Príčinou býva nedostatočný príjem železa potravou, porucha jeho vstrebávania, jeho zvýšená spotreba alebo krvné straty.
Prečo je Železo Tak Dôležité pre Deti?
Železo je esenciálnou mikroživinou, čo znamená, že si ho telo nevie vytvoriť samo a je potrebné ho prijímať v strave alebo formou doplnku stravy. Železo sa nachádza v každej bunke nášho tela a podieľa sa na mnohých procesoch v organizme, vrátane metabolizmu, syntézy hormónov, pomáha správnej funkcii nervovej sústavy, podporuje antioxidačné procesy. Najviac je v tele zastúpené v hemových proteínoch hemoglobínu a myoglobínu. Pomocou hemoglobínu v červených krvinkách prenáša železo kyslík a oxid uhličitý medzi pľúcami a tkanivami. Konkrétne u detí je železo zodpovedné za správny neurokognitívny vývoj.
Prečítajte si tiež: Vysoké TAG? Zmeňte stravu!
Požiadavky detského organizmu na dodávku železa sa menia v priebehu rastu: u detí v 1. roku života je najvyššia 1-1,5mg Fe/kg/deň, potom klesá: u batoliat je 0,5mg Fe/kg/deň, v školskom veku 0,25mgmg Fe/kg/deň, v období puberty a adolescencie sa opäť zvyšuje a krátkodobo prevyšuje potrebu v dojčenskom období. So sideropenickou anémiou sa často stretávame u predčasne narodených detí, u dojčiat, adolescentov a tehotných dievčat. Anémia z nedostatku železa môže mať dlhotrvajúce následky na mentálny, motorický aj behaviorálny vývoj dieťaťa a preto je pre účinnú liečbu nevyhnutné zistenie príčiny anémie.
Hraničné Hodnoty Hemoglobínu u Detí
Normálne hladiny hemoglobínu sa líšia v závislosti od veku dieťaťa. Nízka hladina hemoglobínu u dieťaťa vedie k zhoršenému fyzickému a intelektuálnemu vývoju. Deti môžu byť unavené a náladové, zhoršuje sa im pamäť a schopnosť sústrediť sa.
Tabuľka noriem hladiny hemoglobínu u detí:
- Novorodenec: 140 - 240 g/l
- 2-6 mesiacov: 100 - 170 g/l
- 6-12 mesiacov: 110 - 135 g/l
- 1-6 rokov: 110 - 140 g/l
- 6-18 rokov: 115 - 150 g/l
Deti narodené predčasne alebo s nízkou pôrodnou hmotnosťou, ako aj deti s chronickým ochorením pečene alebo obličiek sú vystavené zvýšenému riziku zníženej hladiny hemoglobínu. Konzultáciou s pediatrom aspoň raz ročne (deti do jedného roka by mali navštevovať pediatra každý mesiac) je možné predísť zníženiu hladiny hemoglobínu.
Diagnostika a Liečba Anémie
Diagnostika a liečba nekomplikovanej anémie (sideropenická, poinfekčná) spadá do kompetencie praktického pediatra. U najmenších detí sa uprednostňujú preparáty s trojmocným železom kvôli lepšej tolerancii (bez GIT ťažkostí, bez rizík predávkovania, nevýhodou je však pomalší nástup účinku). U starších detí sa predpisujú lieky s dvojmocným železom (najčastejšie vo forme sulfátu a fumarátu železnatého). Ich výhodou je rýchly nástup účinku, ľahšia resorpcia črevom, nevýhodou naopak zlá tolerancia, časté GIT ťažkosti a možnosť predávkovania. Odporúčaná terapeutická dávka je 5mg/kg/deň väčšinou rozdelená do dvoch denných dávok.
Liek je možné podať po krátkej prestávke po ľahkom jedle (desiata, olovrant), na zapitie sa používa čistá voda. Ďalšia konzumácia jedla (obed, večera) je vďaka rýchlej resorpii železa z GIT možná už po 2 hodinách od užitia lieku. Vitamín C podporuje resorpciu železa a preto sa môže podávať súčasne s liekmi. Opačne pôsobia potraviny s obsahom vápnika, vlákniny, čaju a niektoré druhy zeleniny, ktoré resorpciu znižujú a preto sa nemôžu konzumovať súčasne. Aplikácia lieku na noc sa tiež neodporúča, je spojená so zvýšeným výskytom NÚ pri jeho dlhodobom užívaní.
Prečítajte si tiež: Funkcia pečene a AST
Prevencia Anémie u Detí
Prevenciou sideropenickej anémie je jednoznačne pestrá strava bohatá na železo, u bábätiek sa odporúča dojčenie aspoň do 6 mesiacov života.
- Dojčenie: U plne dojčených detí môže nastať nízka hodnota železa u detí vo chvíli, keď má dojčiaca matka výraznejší nedostatok železa. Preto je vhodné, aby sa na dostatok železa zamerali nielen tehotné ženy, ale aj dojčiace matky. V ideálnom prípade má plne dojčené dieťa pokrytú potrebu železa zhruba do 6. mesiaca veku a to z vlastných zásob a príjmu z materského mlieka. Po 6. mesiaci potom dochádza k rýchlemu rastu a vývoju, preto sa nároky na železo zvyšujú.
- Strava: Akonáhle sa rozhodneme zamerať na dostatok železa v strave dieťaťa, máme dve možnosti. Najvhodnejšie je zamerať sa na potraviny s vyšším obsahom železa, ktoré dieťaťu zaradíme do stravy častejšie, ako tomu bolo doteraz. Kvalitná strava dokáže u detí predísť nedostatku železa. Zostavenie jedálnička bohatého na železo nie je ničím náročným. Stačí sa zamerať na vhodné potraviny. Treba mať na pamäti, že železo sa lepšie vstrebáva z mäsa ako z rastlinnej stravy, pretože rastlinná strava obsahuje látky, ktoré vstrebávanie železa obmedzujú. Nie je však pravdou, že rastlinne sa stravujúce deti majú automaticky deficit železa. V rastlinnej ríši nájdeme veľa na železo bohatých potravín, medzi ktoré najčastejšie patria rôzne semená, orechy či obilniny.
- Doplnky stravy: Na zavedenie doplnku stravy so železom u detí je vhodné pristúpiť vždy až po kontrolnom vyšetrení krvi a konzultácii s lekárom. Železo je možné dopĺňať formou chelatovaného železa v tabletkách alebo v koloidnej či lipozomálnej forme - v kvapkách, sirupe alebo v spreji.
Potraviny Bohaté na Železo
- Pečeň
- Červené mäso (hovädzina, baranina, divina)
- Morské plody (mäkkýše, mušle, ustrice)
- Špenát
- Sušené marhule
- Tekvicové semienka
- Fazuľa
- Hrášok
- Sušené ovocie (hrozienka, slivky)
- Tmavá listová zelenina (brokolica)
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o matku a dieťa
tags: #hranicne #hodnoty #u #babatka #hemoglobinu