Keď vaše batoľa prvýkrát odhodí zo svojej stoličky pri jedení na zem mrkvu a krásne sa pri tom usmeje, bude sa vám to zdať roztomilé. Ak sa však táto situácia začne dennodenne opakovať napríklad s miskou špagiet alebo zeleninovou kašou, budete chcieť s novým nešvárom čo najrýchlejšie skoncovať. Tento článok vám poradí, ako dieťa odučiť rozhadzovať jedlo bez veľkých drám a s ľahkosťou.
Prečo deti hádžu jedlo? Pochopenie príčin
Najskôr skúste pochopiť, prečo deti hádžu jedlo na zem. Je to testovanie nových skúseností, vyžadovanie pozornosti, alebo komunikácia?
Rozhadzovaním jedla sa deti učia
Bábätká vo veku od šiestich do ôsmich mesiacov málokedy rozhadzujú jedlo zámerne. Od deviatich do dvanástich mesiacov sa však učia systému čin - následok. Rozhadzovaním jedla si teda môžu iba odpovedať na množstvo otázok, ktoré im napadnú: Čo sa stane, keď odhodím túto misku na zem? Aký zvuk to vyvolá? Vráti sa jedlo späť, alebo zostane na zemi? Všetko si potrebujú otestovať a získať tak vlastnú skúsenosť. Dieťa postupne zisťuje, že čo sa hodí, padá vždy dole a nie hore. Dieťa samozrejme nevie nič o gravitácii, ale dokáže rozpoznať jej účinky. Keď hádže loptu, tá sa odrazí, keď hodí o zem jablko, to sa rozpučí, keď hodí niečo sklenené, rozbije sa to.
Rozhadzovaním jedla deti získavajú pozornosť
Zakaždým, keď vaše dieťa hodí na zem tanier plný jedla a získa si obrovské množstvo pozornosti od celej rodiny, posilňuje si návyk získavať záujem touto cestou. Aj keď ide o záujem negatívny.
Rozhadzovaním jedla deti komunikujú
Batoľatá si hľadajú rôzne komunikačné kanály a my dospelí im nie vždy rozumieme. Hádzanie jedlom môže byť iba prostriedkom na vyjadrenie toho, že dieťa už viac jedla nezje a jeho bruško je plné. Niekedy takto deti reagujú na nové potraviny, ktorých farba alebo textúra je pre nich neznáma a majú z nich obavy. Alebo trebárs len nevie, akým spôsobom majú jedlo jesť, pretože sme mu to neukázali a sám si nevie poradiť. Dieťa môže dávať signál, že je už najedené.
Prečítajte si tiež: Opúšťanie mláďat u zvierat: Čo je za tým?
Tipy, ako zabrániť hádzaniu jedlom rozumne a s citom
Servírujte menšie porcie: Rozhadzovaním jedla vám dieťa môže dávať signál, že je už najedené. Dávajte mu preto menej jedla, aby nemuselo nedojedené kúsky rozhadzovať či sa s nimi hrať. Pokojne servírujte iba dva alebo tri kúsky potravín naraz a potom tanierik doplňte. Ideálna veľkosť detskej porcie je 1/3 dospeláckej.
Reagujte pozitívnymi frázami: Neopakujte dieťaťu negatívne frázy v štýle: "Jedlo na zem nehádžeme". Naopak - vymyslite jasnú, špecifickú a pozitívnu vetu o tom, ako by stravovanie malo vyzerať, teda napríklad: "Jedlo patrí na stôl" či "Jedlo nechávame na tanieri". Tú potom systematicky opakujte zakaždým, keď dieťa jedlo porozhadzuje po zemi.
Rozhadzovaniu nevenujte plnú pozornosť: Deti sa tešia pozornosti, nech už ju vyvolá čokoľvek. Aj keď to vo vás kypí, udržte pokoj a neutrálny tón. Osvojte si pozitívnu frázu a buďte s ňou konzistentné. O postupe poučte aj svoju rodinu a najmä ostatné deti, ktoré sa môžu na súrodencovi, rozhadzujúcom jedlo, náramne baviť a podporovať tak jeho zlozvyk. Ak dieťatko na chvíľku prehliadneme, čoskoro ho to baviť prestane. Pokiaľ nie, vysvetlíme mu, že jedlo patrí na stôl, nie na zem. Stolovanie ukončíme.
Prisuňte detskú stoličku k stolu a jedzte spoločne: Keď bábätko zo stoličky nedovidí ľahko na zem, na ktorú jedlo dopadá, venuje viac pozornosti samotnému pokrmu. Navyše bude sledovať ostatných členov rodiny a zapájať sa oveľa viac do rodinného spôsobu stravovania. Týmto krokom mu všetci venujú väčšiu pozornosť a jeho potreba rozhadzovať jedlo stratí svoj zmysel.
Pes nech sa divadla nezúčastňuje: Čo môže byť väčšia zábava, než hádzať jedlo na zem psíkovi, snažiť sa trafiť jeho chvostík a sledovať ho, ako prosí o ďalšie kúsky? Pokiaľ má vaše dieťatko pred (alebo skôr pod) sebou také veselé divadlo, s hádzaním skončí len ťažko. V prípade, že je vo fáze hádzania, držte počas jedenia svojho psa mimo kuchyne.
Prečítajte si tiež: Máte doma dieťa, ktoré hádže hračky a neposlúcha? Získajte užitočné rady.
Obmedzte, čo sa hádzať môže a čo nie: Sústreďte sa na obmedzovanie, čo sa hádzať môže a čo nie. Keď je dieťa vo svojom kočíku alebo autosedačke, skúste pripojiť niekoľko hračiek v jeho dosahu na krátku retiazku alebo špagátik. Malý nezbedník zistí, že hádzané predmety sa mu vrátia a môže si ich sám uloviť. Použite špeciálny tanierik s prísavkami, ktoré upevníte k stolu.
Predvídajte a predchádzajte: Keď si všimneme nejaké náznaky únavy, nepokoja, nervozity u detí, vtedy môžeme správnou reakciou výbuchom hnevu predísť. Napríklad, keď vidíme, že si dieťa na prechádzke trie oči, pôjdeme radšej domov, aby si mohlo čím skôr ľahnúť a oželieme, že sme chceli ešte na 5 minút najskôr skočiť do obchodu.
Ako teda bude vyzerať odúčanie dieťaťa rozhadzovať jedlo v praxi?
Predstavte si situáciu, v ktorej vaše dieťa opäť rozhadzuje jedlo po zemi a v duchu si nacvičte postup, ktorý nabudúce zvolíte.
Dieťaťu venujte pri jedení pozornosť a nechajte umývačku aj nevybavené hovory s kamarátkami bokom. Prisuňte ho aj s jeho stoličkou k stolu k ostatným členom rodiny. Keď uvidíte, že jedlo putuje na zem, zdvihnite ho a neutrálne povedzte svoju frázu "Jedlo patrí na stôl". Ak to bude nutné urobiť hoci aj desaťkrát, urobte to a trvajte si na svojom. Jedlo dieťaťu však viac nevracajte a odložte ho nabok. Zhlboka dýchajte a zachovajte si chladnú hlavu, aj keď to nie je vždy jednoduché.
Čo robiť, ak dieťa hádže veci aj mimo jedenia?
Dobrý deň, mám dvojročného syna, ktorý rád hádže vecami. Robí to v dvoch prípadoch. Keď je nahnevaný, tak vtedy od hnevu berie rad radom všetko, čo je poruke. Následne to celou silou hádže po miestnosti. Druhý prípad je, keď to robí z nudy. Resp. vtedy, keď ho prestane niečo baviť. Neodloží to, ale hodí o zem. Robí to odjakživa. Snažím sa mu trpezlivo dohovárať a vysvetlovať. Hovorím mu, že prečo to nesmie robiť. Ukazujem mu ako sa veci majú odkladať. Rozumie mi, ale aj tak to opakovane robí. Skúšali sme aj zobrať veci, ktoré hádzal a nedať mu ich niekoľko dní.
Prečítajte si tiež: Zvládanie hádok pri diéte
Obdobie vzdoru
Kritickým obdobím je 1,5 - 3 roky. Vzdor sa u detí prvýkrát objavuje vo veku 1,5 roka, okolo troch rokov začne zvyčajne pomaly miznúť. Pred nástupom do školy by sa už deti takto správať nemali a len veľmi málo z nich máva záchvaty zúrivosti ešte v prvej triede. Väčšinou takýto záchvatov príde v momente, keď dieťa nedostane, čo chce, alebo od neho chcete niečo, čo nechce urobiť. Dieťa sa „zablokuje“ a tým s vami vlastne bojuje o moc. Nesúhlasí s hranicami, ktoré ste mu určili, takže sa začne správať spôsobom, ktorý je preň najľahší - začne vzdorovať. Vo veku 1,5 - 3 rokov je to úplne prirodzené. Preto sa tomuto obdobiu hovorí obdobie vzdoru.
Ako reagovať na hádzanie predmetmi?
Ukážte deťom hranice, ale milujte ich: Dieťa hľadá mantinely svojho správania a tieto mantinely si vytvára podľa toho, ako mu ich určíte vy - vývoj jeho vzdorovitého obdobia tiež závisí od toho, aký má temperament, charakter, osobnosť, alebo aj od vášho prístupu. Vy musíte dieťaťu ukázať hranice, ale s množstvom lásky.
Rodičia musia postupovať spoločne: Niekedy je tiež nutné dieťaťu ukázať, že nechcete, aby určitú vec robilo. Je však dôležité povedať mu prečo. Dieťa by malo jasne vedieť, počuť a vnímať, že požiadavky rodičov sú nemenné. Rodičia preto musia postupovať jednotne - len ťažko zabránite chvíľam vzdoru, ak bude každý rodič hovoriť niečo iné. Určite pevné hranice - keď poviete áno, bude to znamenať áno, nie niečo medzi tým.
Ako predísť vzdoru u detí: Pokúste sa týmto konfliktom a zrážkam s vašou rodičovskou autoritou zabrániť a obmedzte zbytočné konflikty. Netrvajte napríklad despoticky na tom, aby sa dieťa prestalo hrať s autíčkom presne v túto sekundu, ale dovoľte mu, aby sa ešte zopár minút dohralo. Rovnako síce budete trvať na tom, aby si upratalo hračky, ale ponúknite mu pomoc. Robí ráno scény, pretože nechce ísť do škôlky bez svojho obľúbeného autíčka? Dovoľte mu, aby si ho vzalo , ale dôrazne mu povedzte, že ak ho stratí, nové mu nekúpite. Keď potom pôjdete zo škôlky domov, ľahšie predídete záchvatom zúrivosti, keď dieťa uvidí vo výklade autíčka - to svoje bude mať v ruke alebo vo vrecku.
Neponáhľajte sa a na dieťa nekričte!: Treba si tiež uvedomiť, že veľa záchvatov zlosti je spôsobených tým, že dieťa veľmi súrite a vo všeobecnosti sa stále ponáhľate - nemáte čas sa s dieťaťom porozprávať, často naň kričíte. Záchvaty vzdoru sú najčastejšie u detí, ktorých rodičia sú prehnane úzkostliví, a to preto, že deti zbytočne chránia a strážia.
Praktické tipy, ako zamedziť záchvatom zlosti: Dieťa za vzdorovité správanie v žiadnom prípade netrestajte - aj tak to nepomôže. Ak sa začne v nákupnom centre váľať po zemi a robiť scény a vy mu dáte po zadku, začne kričať ešte viac. Ideálne je takúto situáciu zmeniť, čiže nereagovať a odstúpiť ďalej od dieťaťa. Dieťa tiež môžete chytiť za ruku, bez slova ho postaviť niekam, kde je ticho, a nechať ho „vyzúriť sa“. Ak sa to stane doma, najlepšie je, keď za dieťaťom zavriete dvere a odídete z miestnosti. Pamätajte, že bez divákov dieťa o chvíľu zúriť prestane. Len čo záchvat odznie, ubezpečte dieťa, že ho aj tak ľúbite, ale vysvetlite mu, prečo ste museli urobiť to, čo ste urobili (prečo ste odišli z miestnosti a pod.).
Detský vzdor a hádzanie sa o zem na verejnosti
Určite ste sa stretli s tým (nemusí to byť vaše dieťa), že mamička so svojou ratolesťou nakupuje v obchode. Keď zrazu prišiel zákaz v podobe: „Nie, nekúpim ti to autíčko, máš ich doma už 10.“ Dieťa sa rozplače, začne kričať, kopať, búchať, hodí sa o zem. Je nesmierne náročné v tejto situácii zachovať pokoj, ale práve to je zaručený liek na odstránenie tohto detského vyčíňania.
Ako reagovať na hádzanie sa o zem?
Reakcia rodiča je dôležitá: Pokiaľ sú to prejavy, ktoré trvajú dlhodobo a ich frekvencia je častá, nehovoriac o intenzite s akou si dieťa ubližuje, je dobré, aby rodič navštívil odborníka a poradil sa s ním, ako postupovať. Niekedy stačí urobiť len malú zmenu, dieťa sa postupne upokojí a prejavy agresie sa vytratia. V takejto situácii je nadľudsky ťažké vedieť reagovať, ale v prvom rade je dôležité, aby rodič zachoval pokoj. Čím nervóznejšie bude rodič reagovať, tým viac nervóznejšie bude dieťa. Deti zrkadlia naše emócie, a preto keď chceme, aby sa dieťa upokojilo, musíme byť v prvom rade takí my. Pokojným, ale pevným a nekompromisným spôsobom dieťaťu nastavte hranice. Chvíľku to potrvá, ale dieťa sa nakoniec upokojí.
Forma obrany dieťaťa: Ak je kameňom úrazu autíčko v obchode alebo zmrzlina v stánku, pravdepodobne nepôjde o závažný problém psychologického charakteru, ale skôr o “skúšanie“ rodiča dieťaťom. Ak ste mu predsa včera dovolili pozerať rozprávky do desiatej (pritom bežne chodieva spávať o deviatej) alebo hrať sa s tabletom dlhšie ako obvykle, nemôžete predsa očakávať, že keď bude chcieť hračku či sladkosť, po jednom vašom NIE skloní hlavu a bude nečinne sedieť. Raz ste niečo zakázané povolili a dieťa si to zapamätá! Stane sa z neho malý bojovník a vyjednávač, preto je skutočne dôležité myslieť na to, že dieťa nielen zahŕňame láskou a nehou, ale aj vychovávame.
Nehodnoťte dieťa, ale správanie: To, že dieťa hodnotíme, že je v danom momente zlé, vyvolá u neho negatívny efekt. Každé dieťa má však inú formu obrany. Niektoré sa utiahnu do seba, iné “šaškujú“, ďalšie sú agresívne atď..Vo všetkých prípadoch však ide o kompenzačný mechanizmus niečoho, čo dieťaťu chýba. Aj agresivita je u detí jedným z častých prejavov toho, že im chýba napríklad pozornosť rodiča. Svojím správaním ju dieťa od rodiča dostane, i keď v negatívnej forme, lebo rodič sa hnevá. Oveľa viac teda rodič dosiahne pokojným správaním a uváženým konaním, než výbuchom emócií, hnevom a karhaním.
ADHD a zlá výchova: Kde je hranica?
ADHD sa prejavuje zvýšenou motorickou aktivitou, rýchlymi a často neucelenými pohybmi. Deti sú netrpezlivé, mrvia sa alebo neustále poskakujú, často veľa a hlasno rozprávajú, vydávajú rôzne zvuky. Okrem motorického nepokoja sú prítomné aj poruchy pozornosti. Dieťa nevie vydržať pri jednej činnosti alebo ich rýchlo strieda. Takéto deti sa vedia rýchlo rozrušiť. Častým príznakom je aj to, že sa nudia. Väčšinou sa ADHD dá zistiť už v predškolskom veku.
Ak má dieťa tieto symptómy, nejde o neposlušnosť dieťaťa, ale diagnózu, ktorú treba riešiť s odborníkom. Medzi zlou výchovou a ADHD existuje skutočne veľmi tenká hranica.
Rady pre rodičov živých detí
- Dodržiavajte hranice: To je úplný základ. Keď to nemá rodič v sebe ujasnené a hranicu povolí, lebo mu je dieťaťa ľúto, lebo dnes poslúcha, tak urobím výnimku, lebo niečo…Dieťa sa naučí, že hranica je pohyblivá a začne vyjednávať.