Tešíme sa, keď je naše dieťa životaschopné, smelšie a aktívne. Avšak, čo robiť, keď nás často neposlúcha, je nepozorné, alebo dokonca agresívne? Mnohí to pripisujeme uponáhľanej dobe, nedostatku času na dôslednú výchovu, alebo vplyvu televízie a počítačových hier. Často si neuvedomujeme, že za takýmto správaním sa môže skrývať aj niečo viac.
ADHD: Viac ako len Nevychovanosť
ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) je vývinová porucha, ktorá sa prejavuje hlavne u detí, ale v mnohých prípadoch pretrváva aj do dospelosti. Má nepriaznivý vplyv na adaptáciu postihnutých v ich každodennom prostredí. Je zrejmé, že táto porucha má výrazné biologické predispozície, ktoré v kombinácii s rôznymi príčinami vedú k poškodeniu určitých dráh a centier v nervovej sústave.
Príznaky a Diagnostika ADHD
Príznaky ADHD začínajú byť zjavné v predškolskom a mladšom školskom veku. Deťom spôsobuje veľké problémy udržať pozornosť a kontrolovať svoje správanie. Touto poruchou trpí približne 3-5% detskej populácie, pričom chlapci sú postihnutí 2-5 krát častejšie ako dievčatá.
Hyperaktívne deti neustále pociťujú nepokoj, hrajú sa s rukami, predmetmi, s jedlom, pobehujú, snažia sa všade vyliezť, neobsedia, nedokážu čakať v rade a odpovedajú skôr, ako si vypočujú celú otázku.
Diagnózu ADHD stanoví detský neurológ v spolupráci s psychológom, špeciálnym pedagógom a prípadne ďalšími odborníkmi.
Prečítajte si tiež: Prevencia škvŕn na detských zuboch
Zdravotné a Emočné Problémy Súvisiace s ADHD
ADHD predstavuje nielen problém výchovný a školský, ale aj zdravotný. Výskumy ukázali, že 25-50% hyperaktívnych detí má v rannom detstve rôzne zdravotné problémy. Bol zistený častejší výskyt chronických ochorení dýchacích ciest, nočné pomočovanie sa vyskytuje až u 43% detí s ADHD a časté sú aj poruchy spánku, ktorými trpí až 56% postihnutých. Tieto deti majú tiež častejšie nehody, ako sú zlomeniny, úrazy hlavy, vyrazené zuby a náhodné otravy.
Nezanedbateľné sú aj rôzne emočné poruchy ako úzkosť, depresia, nižšie sebahodnotenie, afektívne poruchy a poruchy chovania v zmysle agresivity a vzdorovitého správania.
Príčiny ADHD
Je potvrdená celá škála faktorov spôsobujúcich ADHD. K najčastejším patria tzv. organické príčiny, ako ľahké poškodenie mozgu počas vnútromaternicového vývinu, napríklad následkom infekcie, poranenia počas pôrodu, krátkeho nedokrvenia a nedostatočného okysličenia mozgu. Úlohu tu zohrávajú aj genetické faktory. Bolo zistené, že 20-30% rodičov detí s ADHD trpí tiež touto poruchou. Nezanedbateľný je aj toxický vplyv niektorých látok.
Liečba ADHD
Žiadna liečba trvale neeliminuje príznaky ADHD, ale to neznamená, že ju netreba liečiť. U postihnutých je potrebné aplikovať multifaktoriálny spôsob liečby. Táto liečba je zameraná na zmiernenie príznakov ADHD, bráni vzniku sekundárnych porúch v správaní a významne zlepšuje celú rodinnú situáciu, adaptáciu dieťaťa v školskom prostredí a v kolektíve rovesníkov. Jej princípom je podporovať a posilňovať želanú „dobrú“ aktivitu mozgu pomocou jednoduchej počítačovej hry, s cieľom potlačiť prejavy hyperaktivity a nepozornosti.
Detský Vzdor: Normálna Etapa Vývoja
Detský vzdor sa väčšinou vyskytuje v období od 1,5 roka veku dieťaťa do 3 rokov života, u niektorých detí aj trochu dlhšie. Súvisí s rozvojom osobnosti dieťaťa. Je to obdobie budovania si osobných hraníc a poznania prvotnej identity - „Kto som a čo všetko ja môžem?“. V psychológii sa nazýva toto obdobie obdobím separácie, alebo autonómie.
Prečítajte si tiež: "Moje Dieťa Nie Je Moje Príčiny"
Prejavy Detského Vzdoru
To, že dieťa práve prechádza obdobím vzdoru, sa môže prejavovať rôzne. Kým u niektorých detí rodičia sotva postrehnú, že sa čosi deje, u iných detí sú prejavy vzdoru také silné a negatívne, že celá rodina je každý deň v napätí z toho, čo sa zase bude diať.
K základným prejavom detského vzdoru patrí typické detské - „Nie!“ V období vzdoru si dieťa to svoje „Nie!“ doslova užíva a rodič sa z toho môže tešiť, lebo je to znamenie, že dieťa sa vyvíja dobre. Môžu sa však objavovať aj také prejavy vzdoru, ktoré rodičov zaskočia, a to je obyčajne dlhodobé kričanie až vrieskanie, prípadne hádzanie sa o zem. Tieto prejavy môžu byť podmienené temperamentom dieťaťa i nápodobou iných detí.
Niektoré deti v období vzdoru kopú do vecí alebo do ľudí okolo seba, prípadne hádžu rôzne predmety o zem a rozbíjajú ich. Takéto prejavy sa objavujú viac-menej u detí, ktoré majú buď veľmi silný temperament a prípadne mali rodičov, ktorí sa ako deti tiež takto prejavovali, alebo sú hyperaktívne. Hyperaktívne deti sú vo všeobecnosti emocionálne labilnejšie, takže môžu silnejšie reagovať na rôzne podnety.
Ako Reagovať na Výbuchy Zlosti
V prvom rade by sme mali vždy zistiť, čo výbuch zlosti vyvolalo a keď sa takéto prejavy opakujú častejšie, tak čo ich udržiava. Niekedy pomôže aj to, keď rodič jednoducho vie, že dieťa práve prechádza obdobím vzdoru, že je to typické obdobie pre jeho vek a treba to len vydržať.
Keď sa dieťa správa neprimerane na ihrisku, napríklad hádže do druhých detí piesok, treba mu dôrazne povedať, že to robiť nesmie a keď sa to bude opakovať, ideme domov. A v prípade, že dieťa napriek upozorneniu rodiča neprestane, naozaj treba zbaliť všetky formičky a napriek protestom dieťaťa z ihriska odísť. Tak si dieťa v hlave spojí: „Keď robím toto, stane sa toto…“.
Prečítajte si tiež: Zdravý Životný Štýl pre Deti
Samozrejme, najväčší problém je, keď sa výbuch zlosti objaví na verejnosti. Rodičia sa potom neraz snažia dieťaťu vyhovieť, len aby sa už nehádzalo o zem, lebo všetci ľudia sa pozerajú… Lenže práve toto je chyba. Dieťa veľmi rýchlo zistí, čo kde funguje.
Ako Minimalizovať Negatívne Prejavy Vzdoru
Vhodným správaním a konaním môžu rodičia negatívne prejavy vzdoru u detí minimalizovať. Rovnako ale nevhodným správaním ich môžu aj posilňovať. Najhoršie je, keď rodičia nie sú dôslední a tak sa stáva, že jeden deň dieťaťu niečo zakážeme a na druhý deň mu to dovolíme.
Je preto dobré, keď sa rodič dokáže v ťažkých situáciách upokojiť a zvláda vzdor dieťaťa tak trochu s nadhľadom. Najviac chýb sa rodičia dopúšťajú v časovom strese. Preto je dobré, keď s tým rodičia vopred rátajú, keď vedia, že časový stres je živná pôda na konflikty s dieťaťom, a vytvoria si nejakú časovú rezervu.
Unavené dieťa nie je fyzicky v pohode, preto je viac plačlivé, nervózne, intenzívnejšie reaguje na podnety.
Agresívne Prejavy v Období Vzdoru
Mnohé deti sa v období vzdoru začnú prejavovať agresívne. Keď si chcú presadiť svoje, bijú mamu, alebo súrodenca, kopú iné deti, alebo ich hryzú. Rodičia sú z toho zúfalí. Tu treba rozlíšiť, o čo vlastne ide. Jedna možnosť je, že dieťa je naučené frustráciu odreagúvať agresivitou a druhá možnosť, že dieťa sa uchyľuje k agresivite, keď je na vrchole afektu.
Dieťa musí dostať jasnú spätnú väzbu a jasnú hranicu, že bitie druhých je niečo, čo sa robiť nesmie. Preto keď sa dieťa začne správať agresívne a napríklad začne niekoho biť, okamžite ho treba chytiť za ruky a nedovoliť mu to.
Praktické Rady pre Rodičov
- Zachovajte chladnú hlavu.
- Konajte rýchlo a odstráňte zdroj vzdoru.
- Niektoré druhy nevhodného správania je najlepšie ignorovať.
- Ak sa už nedá inak, potrestajte ho. Nie však bitím.
- Počkajte, kým záchvat zlosti prejde. Pevne ho objímte.
- Odpútajte pozornosť, ale neustúpte.
- Nechajte mu možnosť rozhodnúť sa v situáciách, kde je to možné.
- Vysvetľujte do nemoty! Hovorte s ním ako so seberovným.
- Reagujte rovnako na akomkoľvek mieste.
- Netrestajte dieťa, hlavne nie fyzicky.
- Uplatňujte logický dôsledok.
Kedy Vyhľadať Psychológa
Vo väčšine prípadov rodičia zvládnu obdobie vzdoru svojho dieťaťa sami. Sú však situácie, kedy už neostáva iné, než vyhľadať psychológa. Je to zvyčajne vtedy, keď už to rodičia nezvládajú, keď to presahuje ich sily, majú pocit, že zlyhávajú a nevedia si poradiť, prípadne, keď vzdor pretrváva u dieťaťa aj vo vyššom veku, napr. ešte okolo 5.
Primárna Väzba a Prevencia Problémov
Ak sa vám dieťa ešte len narodilo, máte šancu najväčším problémom sa vyhnúť. A to vtedy, keď budete dbať na primárnu väzbu, ktorú si dieťa utvára od okamihu narodenia k osobe, ktorá mu zabezpečuje všetky základné potreby, vrátane potreby pocitu istoty a bezpečia. V rodinách, kde je narušená primárna väzba, dieťa má často celú škálu prejavov porúch správania a v tomto rannom období dieťaťa sa to môže prejavovať aj silnejším oponovaním, vzdorom, alebo agresivitou.
Neposlušnosť: Znak Zvedavosti alebo Problém?
Samozrejme, že vám nejde o to, aby ste dosiahli úplnú poddajnosť dieťaťa. Cieľom nie je kontrolovať dieťa na 200%, ale naučiť ho kontrolovať sa a tiež naučiť ho istým hraniciam každodenného života. Neposlušnosť je do istej miery dobrým znakom. Je dôkazom toho, že dieťa je zvedavé a plné entuziazmu, a teda rozvíja svoje schopnosti, vie nadviazať kamarátstva a vníma nové pocity. To však neznamená, že jeho neposlušnosť treba ignorovať. Dieťa, ako člen rodiny, musí poznať nároky a hranice ostatných. Musí spolupracovať s rodinou a s priateľmi. Sebaovládaniu sa naučí predovšetkým v spoločnosti iných detí, doma menej.
Princípy Výchovy Neposlušného Dieťaťa
- Láska a Podpora: Láska, ktorú vášmu dieťaťu prejavujete, garantuje jeho zdravý vývoj. Tento princíp je základom každého rodinného vzťahu. Dieťa potrebuje podporu.
- Jasné Hranice: Hranice dieťaťa sa menia z roka na rok. Každé dieťa skúša, pokiaľ siahajú tie jeho. Buďte priateľskí a spravodliví rodičia. Dôverujte vášmu dieťaťu s prihliadnutím na jeho vek. Je dobré vedieť, že hranice, ktoré dieťaťu stanovíte, ho uisťujú a viac vám dôveruje.
- Komunikácia: Hovorte rozhodne, ale potichu. Krik vyvoláva iba krik. Keď sa spoľahnete na to, že vaše dieťa bude s vami spolupracovať, máte väčšie šance na úspech.
- Príklad: Buďte mu príkladom. Ak sa vy správate nedisciplinovane, neočakávajte od dieťaťa, že bude lepšie ako vy.
Tresty a Odmeny
Nehrešte dieťa neustále, veľmi rýchlo vás prestane počúvať. Odmeny tiež pomáhajú málokedy. Vyhrážky sú neúčinné, pretože by ste ich mali aj zrealizovať. Vyhnite sa tiež bitke. Telesné tresty vedú k nevraživosti a k väčšej neposlušnosti. Buďte realisti. Najlepšie je dieťa presvedčiť, že ste na jeho strane.
Ako Rozpoznávať Signály v Správaní Detí
Komunikácia s malými deťmi zlyháva často v tom, že sa ešte nevedia tak vyjadrovať. Kvôli tomu potom vznikajú mnohé nedorozumenia, ktoré môžu navyše niekedy naštrbiť vzťah medzi nimi. Dieťa si bude myslieť, že nevnímate jeho potreby, preto sa uzavrie do seba.
Rady Detskej Šepkárky
- Vžite sa do ich kože: Zbavte sa dospeláckych predsudkov a pochopte svet z ich pohľadu.
- Sústreďte sa na príčiny daného správania: Podrobte ich správanie malej expertíze, aby ste odhalili presné príčiny.
- Prepojenie mozgu a emočného centra: Dajte im čas na to, aby zareagovali a pochopili to, čo sa práve stalo.
- Opakovanie je nevyhnutné: Nebuďte nervózne, ak im musíte všetko dookola opakovať.
- Čo robiť, keď na nich niekedy vyskočíte?: Ubezpečte dieťa, že napriek tomu všetkému ste stále pri ňom a za každých okolností budete pre neho najväčšou oporou.
Záchvaty Vzdoru: Ako Ich Zvládať?
Pri záchvatoch vzdoru je dôležité zachovať pokoj a nastaviť hranice. Ak ste mu predsa včera dovolili pozerať rozprávky do desiatej (pritom bežne chodieva spávať o deviatej) alebo hrať sa s tabletom dlhšie ako obvykle, nemôžete predsa očakávať, že keď bude chcieť hračku či sladkosť, po jednom vašom NIE skloní hlavu a bude nečinne sedieť.
Agresivita ako Forma Obrany
Aj agresivita je u detí jedným z častých prejavov toho, že im chýba napríklad pozornosť rodiča. Svojím správaním ju dieťa od rodiča dostane, i keď v negatívnej forme, lebo rodič sa hnevá. Oveľa viac teda rodič dosiahne pokojným správaním a uváženým konaním, než výbuchom emócií, hnevom a karhaním.
Tenká Hranica Medzi ADHD a Zlou Výchovou
Podľa slov odborníkov prichádza do ambulancií veľa detských pacientov s diagnostikovaným ADHD (porucha správania), často však nie úplne správne. ADHD sa prejavuje zvýšenou motorickou aktivitou, rýchlymi a často neucelenými pohybmi. Deti sú netrpezlivé, mrvia sa alebo neustále poskakujú, často veľa a hlasno rozprávajú, vydávajú rôzne zvuky. Okrem motorického nepokoja sú prítomné aj poruchy pozornosti. Dieťa nevie vydržať pri jednej činnosti alebo ich rýchlo strieda. Takéto deti sa vedia rýchlo rozrušiť. Častým príznakom je aj to, že sa nudia. Väčšinou sa ADHD dá zistiť už v predškolskom veku.
Ak má dieťa tieto symptómy, nejde o neposlušnosť dieťaťa, ale diagnózu, ktorú treba riešiť s odborníkom. Medzi zlou výchovou a ADHD existuje skutočne veľmi tenká hranica.
Rady Vedkyne Jany Bašnákovej
- Láska a limity: Dieťaťu treba prejavovať lásku, aby sa cítilo prijímané a bezpečne, no musí mať aj hranice.
- Malé dieťa nie je malý dospelý: Je impulzívne a rigidné, čiže preferuje, ak sú veci stále také isté, a má nízku flexibilitu. To znamená, že nevie dobre reagovať, ak sa veci zmenia. Je egocentrické a myslí si, že „všetko je tu pre mňa“.
- Mozog dieťaťa, ktoré je v silnej emócii, nereaguje na logiku: Logické vysvetľovanie v situácii, keď je dieťa v silnej emócii, prirovnáva k tomu, akoby ste na niekoho začali hovoriť po japonsky, hoci tento jazyk neovláda.
- Zachytiť emóciu dieťaťa, pomenovať ju a dať jej dostatočnú pozornosť: Ak ju budeme ignorovať a pôjdeme na dieťa s logikou, nebude tomu v tom momente rozumieť ani na to počúvať.
- Rutina: Keď večer prebieha podľa rutín, svet dieťaťa to robí jednoduchším a predvídateľnejším. Dieťa potrebuje štruktúru, lebo to uspokojuje jeho potrebu kontroly.
- Konzistentnosť: Je dôležité byť konzistentný preto, lebo dieťa je pomerne rigidné a potrebuje mať kontrolu nad svojím okolím. Ak neustále meníme, čo od neho chceme, nevyzná sa v tom.
- Porovnávať dieťa s tým, aké bolo v minulosti: Rodič môže povedať: „Bolo pre teba ťažké upratať si šatočky a teraz si to super zvládla“ alebo „Minulý týždeň bolo ťažké umyť si zúbky a veľa sme sa o tom rozprávali, ale teraz si si ich super umyl sám“.
- Modelovať emočnú reguláciu: Keď je rodič nahnevaný alebo vystresovaný, dieťaťu situáciu jednoducho okomentuje: „Teraz cítim, že sa mi rozbúchalo srdiečko, a cítim, že som nahnevaný. Mám chuť na druhých kričať, ale to nie je v poriadku.