Už od útleho veku sa učíme o zvieratách, ich strave a správaní. Avšak, nie všetky informácie, ktoré získavame, sú presné a založené na faktoch. Niektoré populárne predstavy o zvieratách a ich správaní sú mýty, ktoré sa šíria v spoločnosti. Tento článok sa zameriava na niektoré z týchto mýtov a skúma dôvody, prečo zvieratá niekedy opúšťajú alebo dokonca zabíjajú svoje mláďatá.
Bežné mýty o zvieratách a ich strave
Zajac a mrkva
Vďaka Bugs Bunny sa udomácnila predstava, že zajace jedia mrkvu neustále. Vo voľnej prírode však zajace mrkvu nejedia vôbec. Mrkva je bohatá na cukry, a preto by ju zajace mali konzumovať len v obmedzenom množstve, podobne ako tortu.
Mačka a mlieko
Obľúbený obraz mačky, ktorá si pochutnáva na mlieku, nemusí byť vždy dobrý nápad. Dospelé mačky často nedokážu stráviť laktózu, a hoci im mlieko chutí kvôli vysokému obsahu tuku, môže im spôsobiť hnačky a tráviace problémy.
Kačice a chlieb
Kŕmenie kačíc chlebom, ako to často vidíme v parkoch, nemusí byť pre vtáky prínosné. Chlieb má minimálnu výživovú hodnotu a je pre vtáky niečo ako fastfood. Kačice, ktoré jedia chlieb, sa cítia sýte, a preto nevyhľadávajú zdravú potravu. Starý alebo plesnivý chlieb môže kačice ochoriť alebo dokonca zabiť.
Ježko a jabĺčko
Ilustrácie ježkov s jablkami napichnutými na pichliačoch sú blbosť, ktorá nemá s realitou nič spoločné. Ježko nemá schopnosti na to, aby jablko napichol. Ak by sa jablko ocitlo na ostňoch ježka, šťavy z ovocia by mu znečistili kožúšok a prilákali hmyz. Ježko by bol pomalý a rýchlo by sa unavil.
Prečítajte si tiež: Máte doma dieťa, ktoré hádže hračky a neposlúcha? Získajte užitočné rady.
Čierna vdova a sexuálny kanibalizmus
Mýtus hovorí, že samička čiernej vdovy po párení zabije a skonzumuje svojho milenca. V skutočnosti sa partnerský kanibalizmus pozoroval len u dvoch z 31 druhov čiernych vdov a ani v týchto prípadoch nie je bežný. Vedci sa zhodujú, že samce netvoria bežnú súčasť jedálnička samíc a čierne vdovy si svoju zlú povesť nezaslúžia.
Mačka a vegánska strava
Kŕmiť mačku vegánskou stravou je hazardovanie so zdravím zvieraťa. Mačky sú biologicky stavané tak, že musia konzumovať mäso, aby prežili. Snahy vychovať z mačky vegána predstavujú vážne riziko pre jej zdravie.
Dôvody, prečo zvieratá zabíjajú svoje mláďatá
Výskumníci nepoznajú presné dôvody, prečo zvieratá niekedy zabíjajú svoje vlastné deti, ale existuje niekoľko teórií:
Uspokojenie energetických a nutričných potrieb
Keď samice porodia, musia začať dojčiť a starať sa o svoje novorodence, čo môžu robiť len vtedy, ak sú dobre živené a zdravé. Ak je mláďa príliš slabé, nezdravé alebo zdeformované, matka ho môže zabiť a zjesť, aby získala energiu a zabezpečila si dostatok potravy pre zvyšné mláďatá.
Zvýšenie príťažlivosti pre potenciálnych partnerov
V niektorých prípadoch môže zabitie mláďat zvýšiť príťažlivosť rodiča pre potenciálnych partnerov.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti matky s dieťaťom s Downovým syndrómom
Zbavenie sa chorých alebo pomaly dospievajúcich potomkov
Zvieratá sa môžu zbaviť potomkov, ktorí sú chorí alebo dospievajú príliš dlho, aby zvýšili šance na prežitie zdravších a životaschopnejších mláďat.
Ochrana vajec pred predátormi
V niektorých prípadoch zvieratá jedia vajcia, aby ich chránili pred predátormi.
Selektívne zabíjanie
Hypotéza selektívneho zabíjania hovorí, že zvieratá zabíjajú tie mláďatá, ktoré nedospievajú dostatočne rýchlo alebo normálnym tempom, aby zabezpečili, že len tie najschopnejšie z ich detí prežijú a odovzdajú svoje zdravé gény budúcim generáciám.
Filiálny kanibalizmus
Zabíjanie vlastného potomka je známe ako infanticída a ak rodič zje aj svoje mláďatá, stáva sa z toho filiálny kanibalizmus. Tento fenomén sa vyskytuje u rôznych druhov, vrátane škrečkov, ošípaných, hadov, vtákov, primátov a dokonca aj chrobákov.
Agresívne správanie u detí a jeho riešenie
Problémom môže byť aj agresívne správanie u detí, ktoré sa prejavuje bitím, hryzením alebo búchaním hlavy.
Prečítajte si tiež: Aj keby matka zabudla...
Prečo dieťa hryzie
Odborníci zosumarizovali najčastejšie dôvody, pre ktoré dieťa hryzie:
- Nedostatok jazykových zručností na vyjadrenie potrieb a pocitov.
- Prestimulovanosť nadmerným hlukom, svetlom alebo aktivitou.
- Experimentovanie so zubami a zaujímanie sa o reakcie.
- Nuda a potreba viac hry.
- Únava.
- Rast zubov.
Dieťa sa svet učí spoznávať všetkými zmyslami a to aj ústami. Dieťa, ktoré reaguje útokom, je citlivé na vonkajšie vnemy a potrebuje väčší osobný priestor a pokojnejšie prostredie.
Vhodná reakcia rodiča
Správne zvládnuť prvé záchvaty hnevu je kľúčové. Ak dieťa začne udierať rodiča, nikdy ho nebijeme naspať. Môžeme mu jemne chytiť ruku a povedať mu, že bitie bolí. Uznáme jeho pocity a pomenujeme ich. Na dieťa rozprávame pokojným hlasom, nekričíme a nevyhrážame sa mu. Zabezpečíme prostredie, aby si dieťa neublížilo. Od dieťaťa neodchádzame a nenechávame ho s pocitmi osamote. Vysvetľujeme mu, že dané prejavy nie sú preň ani pre okolie dobré. Ukážeme mu vhodné spôsoby, ako môže prejaviť svoje emócie. Dôležité je dieťa počúvať a pomenovať to, čo chce.
Obavy rodičov
Mnohí rodičia majú obavy, ak ich dieťa na verejnosti začne biť, alebo biť samo seba. Avšak, najdôležitejšie je pochopiť, že dieťa bitkou alebo hryzením nereaguje schválne a nie je schopné dôsledne porozumieť, že jeho prejavy sú nevhodné a nebezpečné.
Ak je rodič schopný špecifikovať, kedy sa dieťa začalo udierať, je jednoduchšie eliminovať vyvolávajúce stresory v jeho živote. Ak rodič odsleduje správanie dieťaťa a citlivo ho navedie k vhodnejším prejavom silných emócií, hryzenie a bitie by malo časom prestať.
Bezpečnosť detí a psov
Dôležitou témou je aj bezpečnosť detí v blízkosti psov. Každý rodič by mal vychádzať z predpokladu, že akýkoľvek cudzí pes je potenciálne nebezpečný a mal by dieťaťu vysvetliť, ako sa má správať, aby odvrátil prípadnú nebezpečnú situáciu.
Pravidlá správania sa k psom
- Nikdy sa nepýtame majiteľa psa, či si ho môžeme pohladiť.
- Buďte pokojní, tichí a nerobte prudké pohyby.
- Psa hladkajte len po chrbte.
- Pes za plotom pracuje - stráži!
- Nikdy nenechávajte deti so psom osamote.
Omyly o psoch
- Pes, ktorý šteká, nehryzie! Omyl!
- Pes, ktorý vrtí chvostom, nehryzie! Omyl!
- Pes útočí bez príčiny! Úplný omyl!
Agresívneho psa môžete spoznať podľa niekoľkých základných znakov: šteká a dvíha pri štekaní pysky, chvosty je takmer vždy nízko umiestnené, pes sa nachádza v obrannom postoji a uši sú položené tesne na hlave a smerujú dozadu.