Cieľom tohto článku je preskúmať vplyv klimatizácie na zdravie detí v materskej škole a zdôrazniť význam pozitívnej klímy školy a školskej triedy v adaptačnom procese dieťaťa. Začiatok školskej dochádzky je kardinálne obdobie v živote dieťaťa a adaptácia na nové sociálne prostredie je kľúčová.
Význam školskej a triednej klímy
Školská klíma, vrátane klímy triedy, zohráva dôležitú úlohu v rozvoji osobnosti žiaka. Pozitívne interpersonálne vzťahy medzi učiteľom a žiakmi, ako aj medzi žiakmi navzájom, sú nevyhnutné pre plnohodnotný rozvoj. Úlohou učiteľa je vytvoriť bezpečnú a pozitívnu klímu, ktorá určuje úspešnosť výchovno-vzdelávacieho procesu.
Klíma môže výrazne ovplyvniť adaptáciu žiaka v ZŠ, ktorá je dôležitou etapou v socializácii každého jedinca. Dieťa vstupuje do novej sociálnej skupiny a musí sa prispôsobiť novému prostrediu. Ak dieťa nenavštevovalo MŠ, musí sa vyrovnať s odlúčením od hlavnej vzťahovej osoby. Je dôležité, aby do školy vstupovali deti pripravené a psychicky zrelé.
Definícia a význam školskej klímy
Pojem klíma sa stal objektom záujmu spoločenských vied a etabloval sa v psychologických vedách. Vyjadruje „podnebie“, náladu charakteristickú pre určité prostredie, napríklad prostredie školy. Kvalita klímy sa premieta do všetkých charakteristík školy a môže usmerňovať jej každodenný chod.
Medzi primárne úlohy školy patrí rozvoj plnohodnotnej osobnosti žiakov a príprava na budúci život. To je možné dosiahnuť len v prostredí, kde panujú dobré vzťahy a pozitívna klíma. Klíma školy vyjadruje súhrn subjektívneho hodnotenia a sebahodnotenia všetkých aspektov vzdelávania, ktoré sa vytvárajú vzájomnou komunikáciou, sociálnymi vzťahmi a vnímaním prostredia.
Prečítajte si tiež: Štúdie o očkovaní proti COVID-19 a ich negatívne faktory
Pre efektívnu prípravu žiakov na život je dôležité, aby všetky aspekty smerovali k pozitívnemu pólu, tzn. otvorená a rešpektujúca komunikácia medzi učiteľom a žiakom, medzi žiakmi navzájom, medzi rodičmi a učiteľmi a medzi vedením školy a pedagogickým zborom. Kvalitu školskej klímy môžeme vymedziť protipólmi pozitívnej a negatívnej školskej klímy.
Pozitívna klíma školy je vytváraná otvorenou komunikáciou a vzájomnou kooperáciou medzi všetkými aktérmi školy. Kvalitný výchovno-vzdelávací proces sa dosiahne inováciou obsahu a foriem vzdelávania a aplikáciou moderných metód. Skúmanie klímy školy si vyžaduje výber vhodnej kvantitatívnej alebo kvalitatívnej metódy.
Faktory ovplyvňujúce klímu na pracovisku
Za významný činiteľ ovplyvňujúci pracovný výkon, vzťahy medzi pracovníkmi, vzťahy medzi podriadenými a nadriadenými, tvorivosť a kvalitu života možno považovať pracovnú klímu. Dôvod, prečo sa treba zaoberať psychosociálnou klímou, vyplýva z problematických vzťahov medzi jedincom a organizáciou.
Pracovné prostredie a atmosféra nemusia vždy pôsobiť bezproblémovo. Celková klíma môže ovplyvňovať správanie jednotlivcov v pracovnej skupine. Klíma pracoviska zahŕňa fyzické, mentálne a emocionálne aspekty. Priaznivá klíma má vplyv na výkon zamestnancov, kolegov a žiakov, na ich zainteresovanosť, zanietenosť a vzájomnú komunikáciu. Pozitívna klíma a atmosféra sú kľúčom k úspechu. Dobré medziľudské vzťahy a priaznivá klíma medzi zamestnancami priamo súvisí so psychickou pohodou a podanými pracovnými výkonmi.
Dialóg a komunikácia sú dôležitou súčasťou práce riaditeľa, ktorý by mal chodiť medzi kolegov a pýtať sa ich, čo majú nové.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre úspešné dojčenie
Legislatívne požiadavky na priestory materských škôl
Z hygienického hľadiska legislatívne požiadavky na zariadenia pre deti a mládež, ku ktorým patria aj materské školy, upravuje § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto zákona patria medzi zariadenia pre deti a mládež aj prevádzkarne, v ktorých sa prevádzkuje živnosť starostlivosti o deti do šesť rokov veku.
Prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež musí plniť všetky povinnosti stanovené citovaným zákonom a požiadavky stanovené vykonávacími predpismi k tomuto zákonu - vyhláškou MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež a vyhláškou MZ SR č. 521/2007 Z. z. V prípade zriadenia novej materskej školy je prevádzkovateľ zariadenia povinný požiadať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o uvedenie priestorov do prevádzky (§ 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z.) a o schválenie prevádzkového poriadku (§ 13 ods. 4 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.), ktorý je prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež povinný vypracovať podľa § 24 ods. 5 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z.).
Prevádzkovateľ zariadenia je ďalej povinný plniť aj požiadavky stanovené na prevádzku zariadení pre deti a mládež, ktoré podrobne upravuje vyhláška č. 527/2007 Z. z. Materské školy sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí, chránenom pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia a prostredí chránenom pred negatívnymi výchovnými vplyvmi (§ 24 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z. Vonkajšie priestory materskej školy musia mať vyčlenený nezastavaný pozemok na pobyt detí. Časť nezastavaného pozemku predškolského zariadenia musí tvoriť trávnatá plocha a na nezastavanom pozemku musí byť vyčlenená plocha na detské ihrisko (§ 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. Budova materskej školy musí spĺňať všeobecne platné stavebné podmienky pre objekty občianskej vybavenosti (účelová alebo adaptovaná z iných objektov).
Priestorové usporiadanie a funkčné členenie vnútorných priestorov materskej školy musia umožňovať funkčnú nadväznosť jednotlivých priestorov a ich samostatnú prevádzku bez vzájomného rušenia. Priestorové usporiadanie a funkčné členenie priestorov musia umožňovať voľné hry detí, oddych, osobnú hygienu s otužovaním a telesné cvičenia (§ 3 ods. 1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. V materskej škole musí byť na jedno dieťa najmenej 3 m2 plochy miestnosti, do ktorej je započítaný aj nábytok. Na jedno ležadlo na spanie musí byť najmenej 1,7 m2. Priestor na odkladanie ležadiel a lôžkovín musí umožňovať ich riadne prevetrávanie. Na jednu stoličku v jedálni musí byť najmenej 1,4 m2 plochy jedálne ((§ 3 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. Vybavenie materskej školy musí zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu psycho - somatického vývinu, telesným rozmerom a druhu zariadenia. Nábytok má byť stabilný, bez ostrých hrán s trvanlivou povrchovou úpravou. Výchovno-výučbové pomôcky a hračky majú byť vyhotovené zo zdravotne neškodných materiálov (§ 24 ods. 3 zák. č. 355/2007 Z.
V umyvárňach materskej školy musia byť umývadlá inštalované k výške detí. Spoločná miešacia batéria musí byť umiestnená mimo dosahu detí. Detské záchodové misy musia byť navzájom oddelené ľahkými priečkami. (§ 5 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Dispozičné riešenie umyvární a počet záchodov upravuje osobitný predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. Ak sú v materskej škole umiestnené deti mladšie ako tri roky, jedno umývadlo musí byť najviac na 10 dojčiat a jedno umývadlo najviac na štyri batoľatá. V umyvárni musí byť vyčlenený priestor na nočníky najviac pre 10 detí (§ 5 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Šatne detí v materskej škole musia byť vybavené šatňovými skrinkami a lavičkami (§ 5 ods. 4 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z.
Prečítajte si tiež: Prečo je očkovanie dôležité?
Materská škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného vodného zdroja tak, aby zabezpečovala na jedno dieťa najmenej 60 l vody na jeden deň (§ 5 ods.1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. Materská škola musí byť vykurovaná tak, aby bola zabezpečená teplota v herni a v spálni najmenej 22 °C a v umyvárni a záchode najmenej 23 °C (§ 5 ods.2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Ak je v materskej škole pieskovisko, prevádzkovateľ pieskoviska musí pieskovisko čistiť, prekopávať, prehrabávať a polievať vodou určenou na ľudskú spotrebu, alebo vodou na kúpanie najmenej raz za dva týždne v priebehu sezóny; o čistení a udržiavaní pieskoviska musí viesť záznamy. Sezónou sa rozumie obdobie od 1. marca do 30. novembra (vyhláška MZ SR č 521/2007 Z. z.
Jedným z opatrení proti prenosným ochoreniam, je dôsledné vykonávanie ranného zdravotného filtra. Ide o povinnosť prevádzkovateľa materskej školy zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia. Okrem toho musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby osoba zodpovedná za každodenné prijímanie detí do zariadenia prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom (§ 24 ods. 9 písm. a/ a b/ zák. č. 355/2007 Z. Ďalším z opatrením proti prenosným ochoreniam je izolácia dieťaťa. Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť izoláciu dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zástupcu dieťaťa (§ 24 ods. 9 písm. c/ zák. č. 355/2007 Z. pobyt detí vonku najmenej dve hodiny dopoludnia a dve hodiny odpoludnia (to v každom ročnom období). (§ 7 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. (§ 8 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. V materskej škole musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby - do školského stravovacieho zariadenia sa deťom individuálne nedonášala strava okrem detí, pri ktorých podľa posúdenia lekára všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast alebo lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore zdravotný stav žiaka alebo dieťaťa predškolského veku vyžaduje osobitné stravovanie. (§ 8 ods. 3 písm. b/ vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z.
Vplyv klimatizácie na zdravie detí
Extrémne teploty môžu mať negatívny vplyv na zdravie detí, ktoré sa málo potia a sú na horúčavy obzvlášť citlivé. Klimatizácia môže byť užitočná, ak sa používa správne.
Ako správne používať klimatizáciu:
- Rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím by nemal byť vyšší ako 5 až 7 stupňov Celzia.
- Priveľmi klimatizované prostredie nie je vhodné, pretože sa v ňom rýchlejšie šíria kvapôčkové infekcie.
- Klimatizačné zariadenie je potrebné udržiavať v čistote, aby sa nestalo zdrojom mikrobiálneho znečistenia.
Nesprávne používaná klimatizácia môže spôsobiť ochorenia dýchacích ciest, bolesti hlavy, prechladnutie chrbtice, zápal stredného ucha, spojiviek a iné ochorenia očí a uší.
Ďalšie odporúčania pre horúce dni
- Pitný režim: Dôležité je piť dostatok tekutín, najmä vody, neperlivých minerálnych vôd a nesladených ovocných alebo bylinkových čajov. Deti by mali piť pred, počas aj po fyzickej námahe.
- Ochrana pred slnkom: Deti by mali nosiť pokrývku hlavy, kvalitné slnečné okuliare a používať krémy proti UV žiareniu s vysokým ochranným faktorom. Oblečenie by malo byť svetlej farby, z prírodných materiálov, ľahké, vzdušné a voľného strihu.
- Ľahká strava: Strava by mala byť ľahko stráviteľná, s nižšou energetickou hodnotou, zložením vyvážená a pestrá. Je potrebné vyhýbať sa rýchlo sa kaziacim potravinám a dbať na dôkladné chladenie všetkých druhov potravín.
- Pobyt v interiéri: V najhorúcejších dňoch by deti mali sedieť v interiéri a vyhýbať sa pobytu na slnku medzi 11. a 15. hodinou.
- Domácnosť: Je potrebné zabrániť prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná tienením a zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu vetraním.
Psychologické aspekty a syndróm vyhorenia
V humanisticky orientovanej materskej škole sa osobnostne rozvíja nielen dieťa, ale aj učiteľka a všetci zamestnanci. Aby mohli pozitívne vplývať na deti, musí v materskej škole vládnuť zdravá atmosféra. Stresové faktory negatívne pôsobia na výkonnosť zamestnancov a premietajú sa do interpersonálnych vzťahov. Stres zažívajú aj riaditeľky materských škôl, ktoré sú denne vystavované psychickej, mentálnej a emocionálnej záťaži.
Křivohlavý (1994) rozlišuje štyri typy stresu: hyperstres, hypostres, negatívny stres (distres) a pozitívny stres (eustres). Negatívny stres sprevádza únava, bolesti hlavy, sucho v ústach, bolesti krčnej chrbtice, trasenie rúk, podráždenosť, nervozita, plačlivosť, hádavosť, tiky, depresia, zabúdanie, poruchy spánku, problémy v komunikácii s ľuďmi, nezáujem o dôležité veci, nechutenstvo, prejedanie sa a behaviorálne príznaky stresu. Dlhodobý stres má na človeka ničivý dopad, preto je dôležité sa mu vedieť vyhnúť.
Ak vládne napätie a stres, hrozí zhoršenie kvality vzťahov, klesajúci pracovný výkon zamestnancov a strata motivácie. Ak sú zamestnanci vystavovaní nadmernej záťaži a stresu dlhšiu dobu, môže dôjsť až k syndrómu vyhorenia. Syndróm vyhorenia je subjektívne prežívanie fyzického, emocionálneho a mentálneho vyčerpania spôsobeného dlhodobými emocionálne náročnými situáciami.
V materskej škole syndróm vyhorenia nezaťažuje iba osobu, ktorá ním trpí, ale zaťažuje aj okolie a celé školské prostredie. Aktívne využívanie preventívnych opatrení môže výraznou mierou eliminovať riziko vyhorenia u zamestnancov.