Eutanázia a interrupcia patria medzi najkontroverznejšie témy v súčasnej spoločnosti. Obe oblasti vyvolávajú búrlivé diskusie, ktoré sa dotýkajú etických, morálnych, náboženských a právnych aspektov. Tento článok sa snaží komplexne preskúmať argumenty pre a proti eutanázii a interrupcii, opierajúc sa o dostupné štúdie a etické úvahy.
Surogátne materstvo: Splnený sen alebo neviditeľná rana?
Surogátne materstvo, hoci nie je priamo témou eutanázie a interrupcie, otvára dôležité etické otázky týkajúce sa reprodukčných práv, autonómie a hodnoty ľudského života. Myšlienka surogácie nie je nová, spája sa s biblickým príbehom Sáry a Abraháma. Neplodná Sára ponúkla svoju egyptskú otrokyňu Hagar ako náhradnú matku. Hoci vtedajší svet nepoznal umelé oplodnenie, princíp bol rovnaký - vynosenie dieťaťa inou ženou na žiadosť niekoho iného. V prípade Sáry a Hagar však predsa bola situácia trochu iná než poznáme dnes, pretože Izmael ako surogátne dieťa zostal so ženou, ktorá ho porodila, a nebol tak odtrhnutý od svojej biologickej matky. Dokonca, keď Hagar uteká, berie svojho syna so sebou. Tento biblický príbeh Sáry a Abraháma občas používajú aj zástancovia surogácie na obhajobu legitimity tejto praktiky. Ak sa však dôkladne pozrieme na to, ako toto náhradné materstvo v prípade Sáry, Hagar a Abraháma vyzeralo, je skutočne diskutabilné, či ho chceme reprodukovať. Tento historický príbeh tak predovšetkým ukazuje, ako je celý proces náhradného materstva komplikovaný a plný napätí medzi zúčastnenými stranami. Trh so surogáciou je veľmi lukratívny, má totiž ročný rast (CAGR) 24,53 % podľa správy spoločnosti Precedence Research, čo je rýchlejší rast ako trh s elektromobilmi a iba o 6 % pomalší ako trh s umelou inteligenciuu (AI).
Definícia a dôvody surogácie
“Prvou podmienkou je existencia dvoch strán s tým, že jedna dieťa chce mať a tá druhá ho môže mať. Druhou podmienkou je dohoda medzi spomínanými stranami dieťa počať, vynosiť, porodiť a odovzdať, pričom sa tak deje na žiadosť a pre tú stranu, ktorá si dieťa objednala. To, či napokon aj reálne dôjde k počatiu, vynoseniu, porodeniu a odovzdaniu dieťaťa, nie je pre účely definovania surogácie podstatné. Najčastejším dôvodom pre surogáciu je neplodnosť, vek alebo partnerstvo osôb rovnakého pohlavia. Toto uviedol český policajný vyšetrovateľ v roku 2023, keď v Prahe odhalili organizovanú sieť týkajúcu sa surogátneho materstva. Ukrajinské surogátne matky rodili deti pre zahraničných mužov, ktorí často nemali známy vzťahový ani sociálny kontext. Organizátori zarobili viac než 1,2 milióna eur. Komerčnú formu surogácie tiež môžu využívať ženy bez zdravotnej indikácie, a teda problému neplodnosti. Surogátne materstvo tak otvára pandorinu skrinku rôznych etických dilem, rizík a tém, ktoré s ním bytostne súvisia.
Surogátne materstvo ako riešenie neplodnosti
Zistenie, že nemôžete mať so svojím partnerom alebo partnerkou vlastné dieťa, je bezpochyby bolestivým momentom. Mnoho neplodných párov prechádza cestou plnou smútku, frustrácie, izolácie. Každá veta typu - Kedy už budete mať dieťa? Nečakáte príliš dlho? Viete, my chceme byť starí rodičia. Tak čo, už čakáte, môžeme sa tešiť? Bolesť z nemožnosti mať dieťa je reálna a čo viac, umocnená tlakom spoločnosti. Bezdetnosť je stále v spoločnosti vnímaná ako deviantná a patologická, ako uvádza sociologická štúdia Problematické tranzice k mateřství. Spoločenské normy stále silno ovplyvňujú individuálne rozhodnutia ľudí po celom svete. Ak im podľahneme a uveríme, že náš život nemá bez potomka zmysel, vzniká v človeku strata istoty v seba a v svoju hodnotu. Pri heterosexuálnych pároch je potom častý vyčerpávajúci kolotoč - niekoľko kôl IVF, bolestivé injekcie, zmena hormónov, spontánne potraty, strata bábätka, zlomené srdce, trauma, úzkosti a znova od začiatku - desaťročia trápenia, ako popísala svoju cestu až k surogátnemu dieťaťu Rebecca alebo svoju skúsenosť s IVF Melissa. Napriek všetkému pokračujete, až kým nedostávate ďalší úder - zistenie, že vám IVF nepomôže. Vaše telo nedokáže vynosiť dieťa. Strata, bolesť, úzkosť. Lekári vám ponúknu surogátne matertsvo. Hľadáte teda zdravú ženu, ktorá vášmu dieťaťu na chvíľu požičia svoju maternicu.
Surogácia na Slovensku a v Česku
Slovenské právne predpisy po novele ústavy od novembra 2025 priamo zakazujú surogáciu na ústavnej úrovni. Zákaz sa vzťahuje na všetky formy surogácie - či už komerčnú, alebo tzv. altruistickú, kde by biologická matka nedostala finančnú odmenu, ale len náhradu nákladov súvisiacich s tehotenstvom. Navyše zákon o rodine hovorí, že matkou je žena, ktorá dieťa porodila, a že dohody a zmluvy, ktoré sú s tým v rozpore, sú neplatné. Ak by sa aj surogátna matka vzdala materstva, dieťa by stalo voľným pre adopciu. V Českej republike sa slovo náhradné materstvo objavilo v občianskom zákonníku pri inštitúte osvojenia v roku 2014, čo otvorilo dvere k vykonávaniu tejto praktiky. Aj v tejto krajine sú však všetky zmluvy zaväzujúce náhradnú matku odovzdať dieťa neplatné a vzdať sa rodičovstva môže až po tradičnej ochrane šiestich týždňov od pôrodu, v ktorej je právne matkou stále ona. V prípade surogátneho materstva však dieťa nejde do klasického procesu adopcie, ale osvojujú si ho priamo zamýšľaní rodičia. Ďalej je v Česku zakázané dostávať za náhradné materstvo finančnú odmenu nad rámec pokrytia nákladov nevyhnutne spojených s tehotenstvom. Prax však ukazuje, že síce je surogátna materstvo v Česku na papieri altruistické, surogátne matky ju podstupujú za vyššie odmeny, ako je dovolené. V roku 2021 sa suma pohybovala okolo 500-tisíc až milión českých korun.
Prečítajte si tiež: Morálne aspekty detskej eutanázie
Túžba po dieťati vs. nárok na dieťa
Túžba mať dieťa je prirodzená. Rovnako je prirodzená aj bolesť, keď človek dieťa nemôže z akéhokoľvek dôvodu mať. “Ľudia trpiaci neplodnosťou majú právo na súcit, rešpekt, ochranu, pomoc a náležitú liečbu, nie však na dieťa a na využitie čohokoľvek a kohokoľvek na jeho zabezpečenie. Túžba po dieťati nedáva nikomu právo ho mať. Existuje právo na rodinu, ktoré je zakotvené vo viacerých medzinárodných dohovoroch, ako je Všeobecná deklarácia ľudských práv či Európsky dohovor o ľudských právach, kde sa však chápe ako právo na ochranu existujúcich rodinných väzieb - nie ako nárok stať sa rodičom. Právo na rodinu tak chráni napríklad právo dieťaťa vyrastať so svojimi rodičmi. Podľa Miškovičovej toto právo na rodinu neznamená, že každý má nárok získať dieťa, akoby šlo o osobné vlastníctvo. Dokonca pod toto právo nespadá ani právo si dieťa adoptovať, ako viackrát vyjadril Európsky súd pre ľudské práva. Právo na adopciu je podmienené záujmom dieťaťa a zákonnými pravidlami krajiny. A práve pri surogácii sa na záujem dieťaťa často zabúda. Známy je príbeh Olivie Maurel (v septembri 2025 vystúpila na pôde Právnickej fakulty Univerzity Komenského), ktorá v tridsiatich rokoch zistila, že sa narodila prostredníctvom náhradného materstva. Dnes je známa svojou angažovanosťou sa v snahe zakázať surogáciu ako medzinárodný trestný čin. Viac o tom, ako surogácia porušuje práva detí, napríklad poznať svoj pôvod, zakotvené v svetových aj európskych dokumentoch, sa dočítate v článku: Ako pri surogácii (ne)myslíme na surogátne deti? Problémom surogácie a ochrany detí je najmä to, že keď sa túžba mať dieťa stane bezhraničnou, mení sa na nárok a dieťa sa sa stáva prostriedkom - riešením prázdnoty či strachu zo samoty, alebo dokonca zárukou nesmrteľnosti. Právnička Andrea Erdösová (2014) píše, že práve túžba „stať sa rodičom ženie páry k tomu, aby podstúpili čokoľvek - často za hranicami prirodzeného“ (s. 1486). Toto konanie prišlo podľa právničky Miškovičovej (2018) s presvedčením, že rozhodnutie mať dieťa - kedy chcem, ako chcem, koľko chcem a aké chcem - je osobnou voľbou až právom, ktoré náleží každému človeku bez ohľadu na vek, pohlavie, zdravotný stav či vzťahovú situáciu. To môže súvisieť najmä s historickou zmenou významu detí, ktorú popísala sociologička Hana Hašková - kým kedysi mali deti ekonomickú hodnotu, dnes majú emocionálnu hodnotu, ktorá prináša rodičom „pocit nesmrteľnosti, naplnenia, spoločenského statusu, moci, kontroly, identity či zábavy“. Mnohé z týchto dôvodov však nie sú etickým motívom stať sa rodičom - často ubližujú deťom i ďalším generáciám. Ak človek neberie dieťa ako samostatnú bytosť, ktorá je darom a na ktorú nemá žiaden nárok ani právo, môže skĺznuť k tomu, že si dieťaťom rieši vlastnú prázdnotu, túžbu po nesmrteľnosti či spoločenský status. To však poukazuje na osobnú nezrelosť dospelého človeka, ako vysvetľuje psychologička Jana Ashford: „Emocionálne nezrelí rodičia síce milujú deti, no vždy sú na prvom mieste ich vlastné potreby.“ Psychologička Laura Markham (2012) zase dopĺňa, že emocionálne nezrelí rodičia majú nízku toleranciu na frustráciu, reagujú impulzívne a deti sa rýchlo naučia, že ich úlohou je uspokojiť rodiča, aby boli prijaté. Tak vzniká parentifikácia - stav, keď dieťa nenesie len svoje vlastné bremená, ale aj zodpovednosť za šťastie dospelého (Jurkovic, 1997). A práve surogácia je od začiatku potreba dospelých ľudí na dieťa a nie potreba dieťaťa na rodičov a najmä v komerčnej forme môže byť extrémnym prejavom tejto dynamiky.
Ženské telo ako služba a výmena zdravia za peniaze
Všetci aktéri surogácie - zamýšľaní rodičia aj surogátne matky prirodzene prežívajú hlboké spektrum silných emócií. “Manželky vojakov si často volia surogáciu ako spôsob finančného príspevku do domácnosti, pretože je pre ne náročné budovať kariéru a zároveň vychovávať deti počas dlhých období neprítomnosti manžela. Do akej miery ide o skutočne nezištný čin je teda otázne. Sľubovaný finančný príspevok do domácnosti tomu totiž protirečí a vyvstáva sa pýtať, prečo to manželky vojakov alebo ktorékoľvek surogátne matky skutočne robia a či by do surogácie vstupovali, ak by za ňu nemali finančnú odmenu. Ďalej je tiež problematické, že daný sprostredkovateľ v odstavci definuje surogáciu ako spôsob, ktorý ženám umožní prispieť do domácnosti bez potreby práce na plný úväzok s dlhou pracovnou dobou. Nie je však tehotenstvo v ich prípade prácou na maxi plný úväzok, ktorý nepozná žiaden iný zamestnanec, keďže ich pomyslená služba trvá 24/7 celých deväť mesiacov?
Surogátne materstvo a naratív nezištnosti
Aj keď sa často používa terminológia ako darovanie vajíčok alebo pomoc neplodným párom, v skutočnosti Debora Spar v knihe The Baby Business: How Money, Science, and Politics Drive the Commerce of Conception poukazuje na to, že ide o komerčné transakcie, kde sa deti a reprodukčné služby stávajú predmetom trhu. Jednou z prvých štúdii, ktorá skúmala motivácie žien ako surogátnych matiek, bola štúdia britského výskumníka Ericka Blytha z roku 1994 na vzorke 19 surogátnych matiek. Motivácie matiek boli najčastejšie finančná podpora, osobná sebarealizácia a altruizmus. Jedná respondentka vo výskume uviedla, že chcela v živote spraviť niečo zaujímavé. Štúdia ďalej uvádza, že len relatívne málo žien malo po surogácii vážne psychické problémy a za najväčší prínos vnímali radosť zamýšľaných rodičov. Priznávali však, že rozrušenie z odovzdania bábätka po pôrode bolo silné. S rodičmi ostali v kontakte aj po pôrode a uvádzali, že ich rodičia finančne podporovali, no nepriznávali to pred okolím, pretože sa báli odsúdenia. Podobný výskum a závery ako výskum vyššie zrealizovali aj iní výskumníci napr. v roku 2003 štúdia výskumníčky Jadva a jej kolegýň a výskum z roku 2015 výskumníčky Jadva a kolektívu, pričom časť z respondentiek bola zase vybraná v spolupráci s agentúrou COTS. Na základe výskumu Erica Blytha a týchto štúdií by sme mohli skonštatovať, že surogátne matky prežívajú náhradné materstvo pozitívne, sú šťastné, že mohli pomôcť a vzdať sa dieťaťa im nespôsobilo vážne psychické ťažkosti. Na teito štúdie sa najčastejšie odvoláva aj mnoho zástancov surogácie. Spolupráca so spomínanou agentúrou COTS je však veľkým limitom všetkých týchto štúdií. Keďže podnikaním tejto organizácie je sprostredkovanie surogácie neplodným párom, nedá sa opomenúť ich záujem selektívne vyberať do výskumu práve tie matky, ktoré majú pre nich “vhodné” motívy. Na časté používanie naratívu nezištnosti a pozitívnu skúsenosť v publikovaných štúdiách upozornili v systematickej recenzii 47 štúdií o skúsenostiach surogátnych matiek a zamýšľaných rodičov aj výskumníčky z Ameriky a Austrálie v roku 2022. Iné štúdie napríklad konštatujú, že surogátne matky vedome vnímajú surogáciu ako prácu a dieťa nepovažujú za svoje vlastné, čím vysvetľujú, prečo sa dieťaťa dokážu vzdať. Hoci surogátne matky len málokedy priznávajú finančnú motiváciu, zamýšľaní rodičia sa transakčným rozmerom surogácie netaja a považujú ju za racionálnu cestu k rodičovstvu s jasne stanovenými pravidlami, zmluvami a rozpočtom. „Bol to taký vecný rozhovor pri káve. Rozprávate sa o podmienkach, ako keď kupujete napríklad auto. „Medzi sebou sme si najskôr povedali, aké je naše maximum, a tiež sme vedeli, koľko si pýtali ostatné surogátne mamičky. Počuli sme, že niektoré odnosili deti za 300-tisíc korún (12-tisíc eur), my sme si povedali, že náš strop je pol milióna (20-tisíc eur). „Robia pre vás niečo, čo im zásadne zmení život, a na oplátku za to dostanú sumu, ktorá im tiež zásadne zmení život,“ hovorí Dorothy, ktorá čakala na svoje dieťa od surogátnej matky.
Osobné príbehy žien
Surogátne materstvo si vyžaduje náročný psychický koktejl - citový odstup od dieťaťa, ale aj poctivú starostlivosť oňho. „Staráš sa o to dieťa a pocity sú rovnaké ako pri vlastných deťoch, takže musíš byť psychicky veľmi silná. Veľa som na sebe pracovala, ale aj tak nikdy neviem dopredu, čo sa vo mne udeje. Prvýkrát som si myslela, že som silná. Reportáž ukazuje temnú realitu mnohých surogátnych matiek - ženy z chudobných pomerov, často unikajúce z násilných vzťahov, ktoré tehotenstvo podstupujú ako jediný spôsob obživy. „Tvoje telo nevie, že je to pre niekoho iného,“ hovorí jedna z nich (6:16), zatiaľ čo iná počúva ňou práve porodené plačúce dieťa osamotené v kolíske, pretože zamýšľaní rodičia ešte nepricestovali z Číny. Reportérka prítomná pri narodení surogátneho dieťaťa dodáva: „Surrogátnym matkám nie je dovolené dotknúť sa dieťaťa, ktoré práve porodili“. “V roku 2020 porodila Anastasia dvojčatá pre pár z Francúzska. Jej syn Alexander zostal u starej mamy, pretože surogátne matky boli posledné tri mesiace tehotenstva oddelené od svojich rodín. Zvyčajne surogátne matky po pôrode dieťa nevidia. Ale vtedy bol lockdown. Anastasia sa tak musela dva týždne sama starať o bábätká, kým si ich rodičia neprišli vyzdvihnúť. Prebaľovala ich, upokojovala, kŕmila z fľaše. Keď si ich rodičia nakoniec odviedli, priznala: „Moji priatelia mi volajú celý deň, celú noc. Celý čas plačem.“ Ťažko sa jej s nimi lúčilo. Francúzsky pár jej prostredníctvom agentúry zaplatil 15 700 libier, čo bolo deväťnásobne viac než zarábala ako kozmetička - stačilo to na kúpu polovice bytu, novú pohovku a práčku. Surogátna matka na Ukrajine najprv čakala trojičky, pre väčšiu šancu bolo jedno terminované, ale dvojičky nakoniec porodila predčasne v piatom mesiaci akútnou sekciou a umreli. Sama sa musela postarať o ich kremáciu. Ako “odmenu” dostala ekvivalent 200 dolárov. Z ďalších očakávaných trojičiek lekári terminovali 2 plody pre ešte väčšiu šancu, ale dieťa sa narodilo opäť predčasne so zdravotnými komplikáciami.
Eutanázia: Právo na smrť alebo ohrozenie života?
Eutanázia, často označovaná ako "dobrá smrť", je definovaná ako úmyselné ukončenie života osoby, ktorá trpí nevyliečiteľnou a neznesiteľnou chorobou, s cieľom ukončiť jej utrpenie. Je to téma, ktorá rozdeľuje spoločnosť na dva tábory - zástancov a odporcov - pričom každý z nich má svoje silné argumenty.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Argumenty pre eutanáziu
- Autonómia jednotlivca: Každý človek má právo rozhodovať o svojom živote a smrti. Ak osoba trpí neznesiteľnými bolesťami a nemá nádej na zlepšenie, mala by mať právo ukončiť svoje utrpenie.
- Súcit a milosrdenstvo: Je humánne ukončiť utrpenie človeka, ktorý prežíva nevyliečiteľnú chorobu a žije v neustálych bolestiach.
- Odbremenenie rodiny a spoločnosti: Eutanázia môže odbremeniť rodinu od finančnej a emocionálnej záťaže spojenou s dlhodobou starostlivosťou o nevyliečiteľne chorého pacienta.
Argumenty proti eutanázii
- Posvätnosť života: Ľudský život má inherentnú hodnotu a je posvätný od počatia až po prirodzenú smrť. Nikto nemá právo ukončiť život, ani sám sebe.
- Možnosť zneužitia: Legalizácia eutanázie by mohla viesť k zneužitiu, napríklad k nátlaku na starých alebo chorých ľudí, aby sa rozhodli pre eutanáziu.
- Dostupnosť paliatívnej starostlivosti: Moderná medicína ponúka možnosti paliatívnej starostlivosti, ktorá dokáže zmierniť bolesť a zlepšiť kvalitu života nevyliečiteľne chorých pacientov. Eutanázia by nemala byť alternatívou k adekvátnej paliatívnej starostlivosti.
- Morálny úpadok spoločnosti: Legalizácia eutanázie by mohla viesť k zníženiu úcty k životu a k morálnemu úpadku spoločnosti.
Eutanázia vo svete
Eutanázia je legálna v niekoľkých krajinách sveta, napríklad v Holandsku, Belgicku, Luxembursku, Kanade, Kolumbii a Španielsku. V niektorých krajinách je povolená asistovaná samovražda, pri ktorej lekár poskytne pacientovi prostriedky na ukončenie života, ale pacient sám vykoná akt smrti.
Eutanázia na Slovensku
Na Slovensku je eutanázia nelegálna a trestná. Slovenská legislatíva chráni život od počatia až po prirodzenú smrť a neumožňuje žiadne výnimky.
Interrupcia: Právo ženy alebo právo na život?
Interrupcia, alebo umelé prerušenie tehotenstva, je ďalšou témou, ktorá vyvoláva vášnivé diskusie. Rovnako ako v prípade eutanázie, aj tu existujú silné argumenty pre a proti.
Argumenty pre interrupciu
- Právo ženy na rozhodovanie o svojom tele: Žena má právo rozhodovať o svojom tele a o tom, či chce donosiť tehotenstvo.
- Sociálno-ekonomické dôvody: Žena by mala mať možnosť podstúpiť interrupciu, ak nie je schopná zabezpečiť dieťaťu adekvátne podmienky na život.
- Zdravotné dôvody: Ak tehotenstvo ohrozuje zdravie alebo život ženy, interrupcia by mala byť povolená.
- Prípady znásilnenia alebo incestu: Žena by nemala byť nútená donosiť tehotenstvo, ktoré vzniklo v dôsledku znásilnenia alebo incestu.
Argumenty proti interrupcii
- Právo na život od počatia: Ľudský život začína počatím a embryo má právo na život. Interrupcia je zabitie nevinnej ľudskej bytosti.
- Alternatívy k interrupcii: Existujú alternatívy k interrupcii, napríklad adopcia, ktorá umožňuje dieťaťu žiť a vyrastať v milujúcej rodine.
- Psychologické následky interrupcie: Interrupcia môže mať negatívne psychologické následky pre ženu, napríklad pocity viny, depresie a posttraumatickú stresovú poruchu.
Interrupcia vo svete
Prístup k interrupciám sa líši v závislosti od krajiny. V niektorých krajinách je interrupcia legálna a dostupná na požiadanie, zatiaľ čo v iných je povolená len v obmedzených prípadoch alebo je úplne zakázaná.
Interrupcia na Slovensku
Na Slovensku je interrupcia legálna do 12. týždňa tehotenstva zo sociálnych dôvodov. Po 12. týždni je interrupcia povolená len zo zdravotných dôvodov alebo v prípade znásilnenia.
Prečítajte si tiež: Teologické aspekty potratu
Biologický a antropologický status embrya
Embryo je od momentu počatia živá ľudská bytosť (indivíduum), kompletný ľudský organizmus, ktorý je jedincom ľudského druhu Homo sapiens presne tak, ako sú ním ľudské plody v neskoršom štádiu tehotenstva, novorodenci, adolescenti, dospelí, aj starci. Embryo je od momentu počatia živé, pretože má všetky nevyhnutné znaky života. Každá entita, teda každé bytie, môže byť zaradené práve do jednej z týchto kategórií: (1) živá, (2) mŕtva (predtým živá), alebo (3) neživá/anorganická. Neexistujú žiadne iné možné kategórie. Dieťa vzniká splynutím dvoch živých pohlavných buniek a rodí sa živé. Ak by niekto odmietal, že je pred narodením živé, znamenalo by to, že by bolo buď mŕtve, alebo anorganické. Dieťa pred narodením má mnohé prejavy života, kope, pláva, cmúľa si palec, rastie, delí svoje bunky. Mŕtve a anorganické veci podobné charakteristiky nemajú. Embryo je od momentu počatia ľudské. Aj keď je embryo preukázateľne živé, neznamená to ešte že ide o ľudský život. Embryo je od momentu počatia individuálnym ľudským organizmom. Vzniká splynutím pohlavnej bunky otca, spermie, a pohlavnej bunky ženy, vajíčka. Pohlavné bunky sú bunky otca a matky, ktoré v jadre obsahujú dvadsaťtri chromozómov s genetickou informáciou otca a matky. Pri oplodnení nastane syntéza DNA otca a matky a vznikne nová bunka, zygota, ktorá obsahuje štyridsaťšesť chromozómov. Genetická výbava zygoty, odlišná od genetickej výbavy otca a matky, sa uplatní v ďalšom vývoji až do štádia dospelého jedinca. Táto nová bunka, zygota, „je prvé a najjednoduchšie vývojové štádium všetkých mnohobunkových organizmov vrátane človeka.“ Momentom počatia vzniká teda nová biologická entita, nový ľudský jedinec, svojou podstatou odlišný od pohlavných buniek ktorých splynutím vznikol. Tento nový človek má biologické charakteristiky ako všetci ostatní ľudia. Je individuálnym organizmom, ktorý zostáva tým istým organizmom počas celého svojho života až do momentu smrti. Má v sebe zakódovaný plán svojej vlastnej bytosti (finalita), ktorý sám aktívne realizuje až do štádia dospelosti. Je nezávislý voči vonkajším vplyvom pre zachovanie svojej štruktúry (samobytnosť), sám kontroluje realizáciu svojho programu (samokontrola). Hoci bude prechádzať dynamickými zmenami, tieto zmeny budú dospievaním organizmu, ktorý počas celého vývoja zostáva tým istým organizmom (kontinuita). Z antropologického hľadiska možno konštatovať, že začiatok ľudskej telesnosti (vytvorenie zygoty) znamená začiatok ľudského jedinca. Človek je telesnou bytosťou, to znamená, že telesnosť nepatrí do oblasti mať, ale do oblasti byť. Človek nevlastní svoje telo (organizmus), človek je telo (organizmus). Ľudské telo sa vyvíja, mení svoju veľkosť, tvar, rastie a dospieva. Človek prechádza počas svojho života množstvom akcidentálnych zmien, to znamená, že sa mení to, aký je. Jeho identita, substancia, teda to kto je, sa však nemení. Dôležitou vlastnosťou embrya je jeho aktívna potencialita, to znamená, že akcidentálne zmeny smerujúce až k úplnému rozvoju ľudskej bytosti realizuje zygota sama od seba, nezávisle od vonkajších faktorov (samozrejme za predpokladu, že má vytvorené vhodné podmienky). Embryo, ako každá iná ľudská bytosť, je osoba. Osoba môže byť definovaná ako „inteligentný a slobodný subjekt“. Preto, aby sme nejaký subjekt označili ako osobu, je dôležité aby tento subjekt mal rozumovú povahu. Každý inteligentný a slobodný subjekt je entitou, ktorá si zaslúži rešpekt a ktorej dobro chceme pre ňu samotnú, nie len ako prostriedok. Inteligentným a slobodným subjektom nemyslíme niekoho, kto práve teraz myslí, kto sa práve teraz slobodne rozhoduje, ale toho, kto má takúto schopnosť. Napríklad niekto, kto práve spí, alebo je v kóme, je osobou, aj napriek tomu, že práve teraz nerozmýšľa a nerobí slobodné rozhodnutia. Ľudská bytosť je od momentu počatia rozumovou bytosťou, pretože má schopnosť myslieť a slobodne sa rozhodovať, aj keď ešte určitý čas potrvá, kým sa vyvinie do štádia, keď túto svoju schopnosť bude prejavovať navonok. Jedinec nie je osoba preto, lebo sa tak prejavuje, ale prejavuje sa tak, lebo je osoba (konanie závisí od bytia). To, že človek bude schopný hovoriť a konať ako rozumová bytosť je zakorenené v tom, čo je už od momentu počatia rozumovou bytosťou s aktívnym potenciálom vyvinúť sa a realizovať svoju rozumovú povahu. Telesnosť človeka (človek nevlastní svoje telo, človek je telo) nás takisto privedie k záveru, že je osobou od počatia. Organizmus, ktorý je osobou, nemôže vzniknúť alebo zaniknúť v inom čase, ako v čase keď vzniká a zaniká osoba. Keďže ľudský organizmus nie je to, čo osoba vlastní, ale to, čo osoba je, moment vzniku ľudskej osoby je ten istý, ako moment vzniku ľudského organizmu. Morálne konzekvencie vyplývajúce zo statusu embrya sú jednoznačné. Keďže embryo je osobou ako všetci ostatní ľudia, musí sa s ním zaobchádzať rovnako ako so všetkými ostatnými osobami, inak by sme sa dopustili diskriminácie voči tejto osobe. Z toho vyplýva, že rovnakou mierou, akou chránime život narodených ľudí, treba chrániť aj život dieťa pred narodením. Preto, že úmyselné zabitie nevinnej osoby je vždy morálne zlé, tak aj potrat, ktorý je zabitím nevinnej osoby, je vždy morálne zlý.
#