Diabetes mellitus, známy aj ako cukrovka, je chronické ochorenie, ktoré postihuje milióny ľudí na celom svete. Charakterizuje ho narušené spracovávanie cukrov v tele, čo vedie k zvýšenej hladine glukózy v krvi (hyperglykémia). Úprava stravovacieho režimu je kľúčovým faktorom v manažmente tohto ochorenia a môže výrazne prispieť k zlepšeniu kvality života diabetika. Tento článok poskytuje komplexný prehľad zásad diéty pre cukrovkárov, s cieľom pomôcť pacientom robiť informované rozhodnutia o svojom stravovaní.
Čo je Diabetes Mellitus?
Diabetes mellitus je spôsobený nedostatočnou produkciou inzulínu alebo zníženou citlivosťou buniek na inzulín. Inzulín je hormón, ktorý umožňuje bunkám využívať glukózu z krvi ako zdroj energie. Ak inzulín nefunguje správne, glukóza sa hromadí v krvi, čo môže viesť k rôznym zdravotným komplikáciám.
Príznaky a Komplikácie
Ak je hladina glukózy v krvi zvýšená len mierne, nemusí to na sebe diabetik nijako pociťovať, môže byť bezpríznakový. So zvyšovaním glykémie sa ale začínajú objavovať zdravotné ťažkosti, ako časté močenie, zvýšený smäd, únava, celková slabosť, nevýkonnosť, niekedy sa vyskytuje mravčenie alebo tŕpnutie dolných končatín, zhoršený zrak alebo urogenitálne infekcie. Pri výrazne zvýšených hladinách glukózy v krvi dochádza k váhovému úbytku, častokrát diabetik schudne v priebehu niekoľkých týždňov či mesiacov aj 10-20 kg.
Hoci mierne zvýšené glykémie nespôsobujú bezprostredné ťažkosti, pri dlhodobom pretrvávaní poškodzujú organizmus. Postupne sa vyvíjajú chronické komplikácie diabetu, ako je poškodenie nervových vlákien na dolných končatinách aj inde v tele, diabetické ochorenie obličiek a poškodenie očnej sietnice. Pokročilou komplikáciou diabetu je syndróm diabetickej nohy, ktorý často môže viesť aj k amputáciám na dolných končatinách.
Aby sme predchádzali vývoju všetkých nežiaducich dôsledkov diabetu, je doležité čo najlepšie liečiť hyperglykémie aj ostatné rizikové faktory, ako je vysoký krvný tlak a vysoká hladina cholesterolu. V tomto zohráva významnú úlohu popri medikamentóznej terapii aj úprava životného štýlu a stravovacieho režimu.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Zásady Racionálnej Výživy pre Diabetikov
Racionálna výživa u diabetika by mala spĺňať dve kritériá. Mala by zabezpečiť primeraný energetický príjem a súčasne by mala mať primerané zloženie.
Energetická Bilancia
Primeraný príjem energie znamená u diabetika s optimálnou hmotnosťou také množstvo energie, ktoré zodpovedá jeho energetickému výdaju, teda hovoríme o vyrovnanej energetickej bilancii - príjem energie je rovnaký ako výdaj. Celková denná spotreba energie zahŕňa bazálny a pracovný metabolizmus. Bazálny metabolizmus predstavuje energiu, ktorá je potrebná na vykonávanie základných životných funkcií, na činnosť orgánov. Jeho hodnota stúpa so zvyšujúcou sa hmotnosťou a výškou, klesá so stúpajúcim vekom a závisí aj od pohlavia, u žien je nižšia ako u mužov. Na výpočet existujú rovnice, ktoré tieto parametre zohľadňujú, energia potrebná na bazálny metabolizmus vychádza približne na 20-25 kcal na 1 kg telesnej hmotnosti.
Hodnota pracovného metabolizmu závisí od stupňa fyzickej aktivity. V prípade sedavého zamestnania, bežného pohybu, predstavuje približne 30 % bazálneho metabolizmu. Pri stredne náročnej fyzickej aktivite je to medzi 30-50 % bazálneho metabolizmu, pri náročnej fyzickej aktivite 50-75 % a pri extrémnej fyzickej záťaži, napr. u intenzívne trénujúceho športovca to môže byť 100 % aj viac z hodnoty bazálneho metabolizmu. Teda celková denná spotreba energie je tým vyššia, čím je vyššia telesná hmotnosť, výška, fyzická aktivita, čím je nižší vek a všeobecne nižšia je u žien než u mužov. Energetický deficit v prípade, že potrebujeme znížiť telesnú hmotnosť, by mal byť okolo 250-750 kcal denne.
Makronutrienty: Sacharidy, Bielkoviny a Tuky
Okrem toho, aby sme prijímali v potrave primerané množstvo energie, je dôležité aj to, z akých zdrojov táto energia pochádza, teda aj kvalitatívne zloženie stravy. Tá by mala obsahovať kvalitné zdroje všetkých živín - makronutrientov aj mikronutrientov. Medzi makronutrienty, teda hlavné živiny, patria cukry (sacharidy), bielkoviny a tuky. Tieto živiny sú v strave obsiahnuté v najväčšom množstve. Z 1 g sacharidov a rovnako aj z 1 g bielkovín vyrobí telo 4 kcal energie. Tuky sú viac ako dvakrát energeticky bohatšie oproti sacharidom a bielkovinám, 1 g tukov sa premení na 9 kcal energie.
Sacharidy: Glykemický Index a Nálož
Sacharidy sú významným zdrojom energie pre telo. Rozdeľujeme ich na jednoduché a zložené. Jednoduché sacharidy sú obsiahnuté v ovocí, mlieku a mliečnych výrobkoch, sladených nápojoch a ďalších potravinách s pridaným cukrom. Po konzumácii sa rýchlo vstrebávajú do krvi, čo vedie k výraznejšiemu vzostupu glykémií. Zložené cukry sa musia v tráviacom trakte najskôr rozštiepiť na jednoduché, preto zvyšujú glykémie pomalšie. Dôležitý je zdroj, z ktorého sacharidy pochádzajú. Nevhodné sú rafinované cukry, ktoré sa nachádzajú v sladených nápojoch, potravinách s pridaným cukrom - sladké pečivo, sladké múčne jedlá, biele obilniny.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Na posúdenie toho, ako rýchlo a ako významne daná potravina zvyšuje hladinu glukózy v krvi po jedle slúži glykemický index (GI) a glykemická nálož (GL). Glykemický index je číslo, ktoré nás informuje o tom, ako rýchlo stúpa hladina glukózy v krvi po požití 50 g sacharidov v danej potravine v porovnaní s požitím 50 g glukózy. Glukóza má GI 100, napríklad 50 g sacharidov obsiahnutých v bielom chlebe (t.j. 100 g chleba) má GI 70, 50 g sacharidov v mlieku (t.j. 1l mlieka) má GI 30. Rozoznávame potraviny s nízkym, stredným a vysokým glykemickým indexom.
Glykemická nálož zohľadňuje obsah sacharidov v porcii danej potraviny. Ak máme dve potraviny s rovnakým GI, viac zvýši glykémiu tá, ktorá má vyšší obsah sacharidov. Glykemický index porovnáva 50 g glukózy s porciou potraviny, ktorá obsahuje 50 g sacharidov (50 g glukózy…100 g chleba…200 g ryže…300 g šošovice…1l mlieka), zatiaľ, čo glykemická nálož porovnáva efekt na glykémiu po konzumácii konkrétnej porcie danej potraviny. Glykemickú nálož rozdeľujeme na nízku (10 a menej), strednú (11-19) a vysokú (20 a viac). Čím vyšší je glykemický index a glykemická nálož, tým je rýchlejší a výraznejší vzostup glykémie po jedle.
Po požití potraviny s vysokým glykemickým indexom dochádza k výraznému vzostupu glykémie v priebehu prvej hodiny, čo naštartuje tvorbu inzulínu a počas druhej hodiny glykémia rýchlo klesá. To vedie k pocitu hladu a potrebe ďalšieho jedenia. Odporúča sa preferovať potraviny s nízkym glykemickým indexom (do 55). Konzumáciu potravín so stredným glykemickým indexom (56-69) je potrebné obmedziť. Ak takéto potraviny predsa len ideme jesť, je vhodné ich prijímať v menších porciách, kombinovať ich so zdravými tukmi, bielkovinami a zeleninou. Nemali by sme ich variť dlhšie, ako je potrebné, pretože aj tým zvyšujeme ich glykemický index.
Pri sledovaní prijatého množstva sacharidov nám pomáhajú sacharidové jednotky (SJ). 1 sacharidová jednotka predstavuje 10 g sacharidov. Ak máme jedlo, ktoré obsahuje 50 g sacharidov, hovoríme, že má 5 sacharidových jednotiek. Počítanie sacharidových jednotiek sa odporúča predovšetkým pacientom, ktorí majú v liečbe prandiálny inzulín - podávajú si inzulín ku jedlu. Takíto pacienti by mali dávku inzulínu prispôsobovať tomu, aké množstvo sacharidov idú konzumovať.
Pri nedostatočnom zladení dávky inzulínu so stravou totiž hrozia dve situácie. Môže sa stať, že si diabetik podá svoju štandardnú dávku inzulínu, ale zje len polovičnú porciu jedla. To spôsobí, že mu po jedle glykémia klesne a nastane hypoglykémia, pretože má v tele viac inzulínu, ako bolo potrebné na danú porciu sacharidov. Môže nastať aj opačný prípad, teda že diabetik skonzumuje väčšie množstvo sacharidov, ako je zvyknutý, a nenavýši si adekvátne tomu dávku inzulínu. Vtedy hladina glukózy v krvi po jedle výraznejšie stúpne, vzniká postprandiálna hyperglykémia. Optimálne zvýšenie glykémie po jedle by malo byť o 0,5-2 mmol/l oproti glykémii pred jedlom. Takéto výkyvy glykémií spôsobené nesúladom dávky inzulínu so stravou zhoršujú kompenzáciu diabetu, čo sa potom môže odraziť na vývoji chronických komplikácií diabetu.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Na zjednodušenie počítania sacharidových jednotiek boli vymyslené tabuľky sacharidových jednotiek, kde sú vyobrazené porcie najčastejších potravín a nápojov, ktoré obsahujú 1 sacharidovú jednotku, teda 10 g sacharidov. Na vypočítanie optimálnej dávky inzulínu slúži sacharidovo-inzulínový pomer, ktorý nám hovorí, koľko jednotiek inzulínu je potrebných na konzumáciu 10 g sacharidov (1 sacharidovej jednotky). Tento pomer je individuálny a aj u jedného človeka sa v priebehu dňa mení. Diabetik si môže pomocou častého selfmonitoringu glykémií pred jedlom a po jedle svoj vlastný sacharidovo-inzulínový pomer zistiť, teda na vlastných skúsenostiach sa naučí, koľko jednotiek inzulínu si musí pichnúť k danému jedlu tak, aby dosiahol prijateľnú glykémiu po jedle. Každý diabetik bez ohľadu na to, akú má liečbu, by mal aspoň orientačne poznať obsah sacharidov v potravinách.
Vláknina
Dôležitou súčasťou racionálnej výživy je vláknina. Týmto pojmom označujeme nevstrebateľné sacharidy, ktoré prechádzajú tenkým črevom nezmenené do hrubého čreva a tam sú jednak metabolizované baktériami črevnej flóry a jednak zväčšujú objem stolice, čím urýchľujú vyprázdňovanie. Vláknina má priaznivý efekt na kontrolu glykémie a tukov, znižuje úmrtnosť - redukuje kardiovaskulárne a onkologické riziko. Je obsiahnutá v zelenine, ovocí, celozrnných potravinách, strukovinách. Odporúčaný denný príjem je 20-35 g, minimálne 14 g na 1 000 kcal prijatých potravou.
Náhrady Cukru
Osobitnou kategóriou, ktorú je potrebné spomenúť pri téme výživy u diabetikov, sú náhrady cukru. Predstavujú menej nezdravú alternatívu rafinovaných cukrov. Ideálne je rafinované cukry eliminovať zo stravy bez toho, aby sme ich niečím nahrádzali, napríklad namiesto sladených nápojov piť čistú vodu. Ak je toto ale nereálny cieľ, je vhodnejšie konzumovať potraviny s náhradnými sladidlami, ktoré majú nízky glykemický index a teda nevedú ku vzostupu glykémie po jedle. Poznáme umelé sladidlá, najčastejšie sa na trhu vyskytujú aspartam, sacharin, acesulfam, cyklamát a sukralóza. Sú nízkokalorické, teda ak nahradíme v jedle cukor umelým sladidlom, súčasne znižujeme prijaté množstvo energie, čo môže mať pozitívny efekt pri chudnutí. Medzi náhrady cukru vhodné pre diabetikov patria aj prírodné sladidlá.
Bielkoviny
Bielkoviny sú potrebné ako stavebné zložky organizmu, ale telo ich môže využiť aj ako zdroj energie. Odporúčaný denný príjem bielkovín je 1-1,5 g/kg telesnej hmotnosti, čo predstavuje 15-30 % celkového energetického príjmu. Ich zdrojom sú potraviny živočíšneho pôvodu ako mäso, ryby, morské plody, vajcia, mlieko a mliečne výrobky a potraviny rastlinného pôvodu - strukoviny, orechy a semená. Keďže živočíšne zdroje bielkovín súčasne obsahujú aj nasýtené tuky, ktoré nie je vhodné prijímať vo väčšom množstve, preferujeme mäso s nízkym obsahom tuku - hydina, biele mäso mladých zvierat, nízkotučné mliečne výrobky. V malom množstve sú bielkoviny obsiahnuté aj v sacharidových potravinách - pečivo, ryža, zemiaky, cestoviny a pod., pričom pri konvenčnej diéte s podielom sacharidov cca 45-60 % na celkovom energetickom príjme takto prijímame približne 20-30 % dennej potreby bielkovín.
Zvláštnu pozornosť treba venovať konzumácii bielkovín pri obličkovom ochorení, ktoré je u diabetikov pomerne časté. Prejavuje sa zníženou glomerulárnou filtráciou a zvýšenými stratami bielkovín v moči. Ak je poškodenie obličiek len mierne, pacient nemusí obmedzovať príjem bielkovín pod bežnú odporúčanú normu. V prípade ťažšieho postihnutia je potrebné znížiť príjem bielkovín na 0,8 g/kg denne, výraznejšia redukcia nie je vhodná pre riziko malnutrície (podvýživy).
Tuky
Najväčšiu energetickú hodnotu spomedzi všetkých živín majú tuky. Obsahujú nasýtené a nenasýtené mastné kyseliny. Zdrojom nasýtených tukov sú potraviny živočíšneho pôvodu - mäso, údeniny, slanina, maslo, masť, vnútornosti, ale aj niektoré rastlinné tuky - palmový a kokosový olej. Príjem nasýtených tukov by mal predstavovať maximálne 10 % celkového energetického príjmu, pretože zvyšujú riziko obezity, diabetu a kardiovaskulárnych ochorení. Naopak odporúča sa uprednostňovať nenasýtené tuky, keďže zlepšujú cholesterol, znižujú riziko diabetu a majú kardioprotektívny efekt. Nenasýtené mastné kyseliny sú obsiahnuté v rastlinných olejoch, semienkach, orechoch. Významným zdrojom omega-3-mastných kyselín sú morské ryby a morské živočíchy.
Zložkou potravín živočíšneho pôvodu je cholesterol. Je nevyhnutný pre organizmus, pretože je súčasťou buniek, používa sa na tvorbu hormónov, žlčových kyselín, vitamínu D. Jeho zdrojom je mäso, vajcia, mlieko a mliečne výrobky. Odporúčaný denný limit cholesterolu je 300 mg. Napríklad jedno vajce obsahuje 230 mg cholesterolu, 100 g masla obsahuje 240 mg cholesterolu. Organizmus si dokáže cholesterol vytvoriť, preto nie je nutné ho prijímať v strave. Zvýšená hladina cholesterolu v krvi je rizikovým faktorom pre kardiovaskulárne ochorenia, keďže cholesterol sa ukladá v stenách ciev.
Mikronutrienty: Vitamíny, Minerály a Stopové Prvky
Živiny prijímame v strave v malom množstve. O kuchynskej soli sa hovorí v súvislosti s vysokým krvným tlakom, odporúčaný denný príjem sodíka 2,3 g, čo predstavuje 5 g kuchynskej soli. Ak máme vyváženú stravu s obsahom kvalitných zdrojov živín a v dostatočnom množstve konzumujeme zeleninu a ovocie, naše telo prijíma dostatočné množstvo vitamínov, minerálov a stopových prvkov, preto nie je potrebné ich dodávať vo forme potravinových doplnkov.
Alkohol
Čo sa týka alkoholu, jeho mierna konzumácia nemá negatívny vplyv na manažment glykémií. Je absolútne zakázaný v tehotenstve, pri ochoreniach pečene, pankreasu, u pacientov s neuropatiou a so syndrómom závislosti od alkoholu. U ostatných skupín pacientov je mierny príjem alkoholu povolený, a to v množstve maximálne jeden drink denne pre ženy a dva drinky denne pre muža, pričom jeden drink predstavuje 350 ml piva, 1,5 dcl vína alebo 0,5 dcl tvrdého alkoholu. Aby sa znížilo riziko hypoglykémie, mal by sa alkohol konzumovať spolu s jedlom a pacient by si mal častejšie premerať glykémie. Dlhodobý nadmerný príjem alkoholu je nevhodný nielen pre diabetikov, ale aj pre všeobecnú populáciu.
Alternatívne Diéty pre Diabetikov
V súčasnosti máme na výber mnoho spôsobov stravovania, ktoré sú považované za vhodné pre diabetikov. Okrem konvenčnej diabetickej diéty, v ktorej je pomer živín 45-60 % sacharidov, 15-30 % bielkovín a 25-30 % tukov, existujú ďalšie alternatívne diéty, ktoré sú pre diabetikov prijateľné. Patrí sem mediteránska strava, vegetariánska a vegánska diéta, diéta s nízkym a veľmi nízkym obsahom sacharidov, diéta s nízkym a veľmi nízkym obsahom tukov, DASH (Dietary Approaches to Stop Hypertension). Tieto diéty sa od seba líšia rozdielnym zastúpením základných živín, preferenciou alebo vynechávaním určitých druhov potravín. Aby boli vyvážené a obsahovali dostatočné množstvo všetkých potrebných živín, je pri nich dôležité dôsledné plánovanie stravy.
Spoločné Princípy Diét
Konvenčná diabetická diéta ako aj alternatívne stravovacie modely majú niektoré princípy spoločné: zdôrazňujú dostatočný príjem neškrobovej zeleniny, nenasýtených mastných kyselín, minimalizujú príjem pridaných cukrov, minimalizujú príjem bielych obilnín, preferujú čerstvé, čo najmenej priemyselne spracované jedlá. Ukázalo sa, že radikálne zmeny stravovania sú z krátkodobého hľadiska účinné, čo sa týka zlepšenia manažmentu glykémií aj zníženia telesnej hmotnosti, avšak väčšinou nemajú dlhotrvajúci efekt, pretože sa pacienti väčšinou po nejakej dobe znovu vrátia k pôvodnému stravovaniu.
Praktické Tipy pre Diabetikov
- Pravidelný režim: Vzhľadom na užívanie liekov, prípadne podávanie inzulínu, je veľmi podstatné, aby ste mali pravidelný režim rozdelený do minimálne 3 - 4 jedál denne, ideálne však do 5 či 6.
- Menšie porcie: Konzumujte menšie porcie vhodného jedla a jedzte pomaly. Nielenže je to lepšie pre váš tráviaci systém, ale pomôže vám to cítiť sa po jedle sýty a nie prejedený.
- Vyvážená strava: Základom by mala byť zdravá a vyvážená strava rozdelená do viacerých jedál denne.
- Úprava jedál: Pri úprave jedla uprednostnite varenie, dusenie, pečenie bez tuku a parenie, vyhýbajte sa vysmážaniu a používaniu veľkého množstva oleja.
- Pitný režim: Veľmi dôležitý je tiež dostatočný pitný režim - pozor však na nápoje s obsahom cukru. Najideálnejšie je piť čistú vodu.
- Zelenina: Listová zelenina ako ľadový šalát, kapusta, špenát, ďalej zeler, petržlen, uhorka, karfiol, zelená fazuľa, kaleráb, špargľa, artičoky, cibuľa, brokolica, paradajky a sladké zemiaky - tieto druhy zeleniny majú pozitívny účinok pri cukrovke, nakoľko pomáhajú normalizovať hladinu cukru v krvi.
- Koreniny: Škorica nielenže pekne vonia, ale má tiež pozitívne účinky na reguláciu cukru v krvi.
- Sladkosti pre diabetikov: Na trhu je množstvo druhov potravín pre diabetikov s upraveným zložením. Nájdete medzi nimi pečivo, sladkosti, ale aj rôzne pochutiny či nápoje, ktoré vám osladia deň. Tieto produkty sú vždy označené ako DIA a neobsahujú cukor - sladkú chuť im dodávajú umelé sladidlá.
- Náhradné sladidlá: Pri cukrovke sa ako náhradné sladidlá môžu použiť napríklad stévia, erythritol, xylitol, sorbitol alebo menej známa sukralóza.
tags: #dieta #pre #cukrovkara