Vývinová psychológia je rozsiahla disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom zmien v správaní a prežívaní človeka od počatia až po smrť. Skúma zákonitosti, podmienky a mechanizmy týchto zmien s cieľom pochopiť, opísať, vysvetliť, predvídať a aplikovať poznatky o psychickom vývine. Jednou z kľúčových otázok v tejto oblasti je sociálny pôvod vyšších psychických funkcií, ktorý zdôrazňuje význam sociálnej interakcie a kultúry v procese vývinu. Jednou z dôležitých čŕt detského myslenia, ktorá ovplyvňuje ich sociálne interakcie a chápanie sveta, je egocentrizmus.
Všeobecné Otázky Vývinovej Psychológie
Vývinová psychológia sa zameriava na rozsiahly okruh tém a konceptov, ktoré sú nevyhnutné pre pochopenie ľudského vývinu. Medzi najdôležitejšie patria:
- Predmet vývinovej psychológie: Skúmanie súvislostí a zákonitostí vývinových zmien v rôznych oblastiach ľudskej psychiky, ako aj mechanizmov, ktoré ich podmieňujú. Ide o proces vzniku a zákonitých zmien psychických procesov a vlastností v rámci diferenciácie a integrácie celej osobnosti.
- Podmienky, determinanty a mechanizmy psychického vývinu: Identifikácia endogénnych (vnútorných) a exogénnych (vonkajších) faktorov, ktoré ovplyvňujú psychický vývin. Medzi endogénne faktory patria dedičnosť, biologické a genetické vplyvy, zrenie a chronologický vek. Exogénne faktory zahŕňajú prostredie, sociálne a kultúrne vplyvy, učenie a mentálny vek.
- Vzťah zrenia a učenia: Analyzovanie, ako zrenie (biologický proces) a učenie (získavanie skúseností) interagujú a prispievajú k psychickému vývinu.
- Dedičnosť a prostredie: Posúdenie relatívneho vplyvu dedičnosti (genetickej výbavy) a prostredia (skúseností a vplyvov) na formovanie psychiky.
- Všeobecné znaky a charakteristika psychického vývinu a vývinových zmien: Identifikácia typických znakov a priebehu psychického vývinu, ako sú kontinuita a diskontinuita, kvantitatívne a kvalitatívne zmeny, senzitívne a kritické fázy vývinu.
- Periodizácia vývinu: Rozdelenie životného cyklu na jednotlivé obdobia, charakterizované špecifickými vývinovými úlohami a zmenami.
- Psychologické vývinové koncepcie: Prehľad rôznych teoretických prístupov k psychickému vývinu, ako sú endogénne (psychoanalýza), exogénne (behaviorizmus) a interakčné teórie (Piaget, Vygotsky).
Rôzne Chápania Vývinu
Vývin možno chápať z rôznych perspektív, ktoré sa zameriavajú na odlišné aspekty a časové rámce:
- Ontogenetická vývinová psychológia: Zaoberá sa vývinom jednotlivca počas jeho života.
- Fylogenetická vývinová psychológia: Skúma vývin druhu.
Teórie Vývinu
- Endogénne teórie (napr. psychoanalýza): Zdôrazňujú vnútorné faktory, ako sú inštinkty a biologické procesy.
- Exogénne teórie (napr. behaviorizmus): Zameriavajú sa na vplyv vonkajšieho prostredia a učenia.
- Interakčné teórie (napr. Piaget, Vygotsky): Zdôrazňujú vzájomné pôsobenie vnútorných a vonkajších faktorov.
Medzi mechanizmy interakcie patria činnosť a učenie, socializácia, sociálne učenie, komunikácia, preberanie sociálnych rolí a interiorizácia spoločenských noriem.
Kognitívny Vývin
Kognitívny vývin je oblasť psychického vývinu, ktorá sa zaoberá vývinom poznávacích procesov, ako sú vnímanie, pamäť, myslenie a reč. Medzi významné teórie kognitívneho vývinu patria:
Prečítajte si tiež: Aktivity na rozvoj kritického myslenia
- Teória J. Piageta: Popisuje kognitívny vývin ako sériu štádií, v ktorých sa mení spôsob myslenia a poznávania sveta.
- Prístupy J. Brunera a L.S. Vygotského: Zdôrazňujú význam sociálnej interakcie a kultúry v kognitívnom vývine.
- Teórie spracovania informácií: Prirovnávajú ľudský mozog k počítaču a skúmajú, ako sa informácie spracovávajú a ukladajú.
Kognitívny vývin prebieha v jednotlivých štádiách ontogenézy, pričom sa vyvíjajú rôzne formy myslenia (motorické, imaginatívne, propozičné) a operácie myslenia (analýza, syntéza, abstrakcia, konkretizácia, indukcia, dedukcia, generalizácia, porovnávanie, triedenie a usporiadavanie).
Teória Kognitívneho Vývinu J. Piageta
Teória kognitívneho vývinu J. Piageta je jednou z najvplyvnejších teórií v tejto oblasti.
Iné Prístupy Ku Kognitívnemu Vývinu
Okrem Piagetovej teórie existujú aj iné prístupy ku kognitívnemu vývinu, ktoré zdôrazňujú iné aspekty:
- J. Bruner: Rozlišuje tri obdobia kognitívneho vývinu: akčné (činnosť), ikonické (predstavy) a symbolické (pojmy).
- L.S. Vygotsky: Zdôrazňuje význam sociálnej interakcie a kultúry v kognitívnom vývine.
- Teórie spracúvania informácií: Prirovnávajú ľudský mozog k počítaču a skúmajú, ako sa informácie spracovávajú a ukladajú.
- Znalostný prístup: Zameriava sa na to, ako sa vedomosti a skúsenosti organizujú a používajú pri riešení problémov.
Kognitívny Vývin v Koncepcii L.S. Vygotského
L.S. Vygotsky bol významný psychológ, ktorý zdôrazňoval sociokultúrny kontext kognitívneho vývinu. Jeho teória sa zameriava na význam jazyka a reči v kognitívnom vývine a na vzťah medzi rečou a myslením.
Vygotsky tvrdil, že akákoľvek funkcia v kognitívnom vývine dieťaťa má sociálny pôvod. Najprv sa objavuje v rovine sociálnej (interpsychickej) a až potom v rovine psychologickej (intrapsychickej). To znamená, že poznávanie je najprv zdieľané medzi ľuďmi a až potom sa internalizuje (zvnútorňuje) do individuálnej mysle.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Podľa Vygotského je jazyk nástrojom myslenia a prostriedkom, pomocou ktorého sa sociálne skúsenosti transformujú na individuálne poznanie. Mentálne procesy sú internalizovanými sociálnymi procesmi.
Fenoménom, ktorý ilustruje tento proces, je vnútorná (privátna) reč dieťaťa. Deti predškolského veku si pri hrových činnostiach a riešeniach úloh hovoria "sami pre seba". Táto privátna reč je opakovaním dialógov, ktoré dieťa pozná a počuje v sociálnom prostredí. Má regulačnú funkciu, funkciu riadenia činností dieťaťa. Postupne sa táto hlasná reč stáva skratkovitejšou, úspornejšou a tichšou, obracia sa dovnútra do podoby "vnútornej reči pre seba" (verbálneho myslenia).
Pedagogické Dopady Teórie L.S. Vygotského
Teória L.S. Vygotského má významné pedagogické dopady:
- Individuálne rozdiely v kognitívnom vývine a vývine verbálneho myslenia závisia od miery stimulácie, prítomnosti dieťaťa pri sociálnych interakciách, rozsahu a foriem verbálnej produkcie dospelých smerom k dieťaťu, používania verbálneho doprovodu pri riešení úloh dospelými a spolupráce dospelých pri riešení úloh dieťaťom.
- Sociálna komunikácia s dieťaťom stimuluje, podporuje a štruktúruje jeho myslenie a poznávanie.
- Vygotsky tiež zdôrazňoval význam "zóny najbližšieho vývinu", čo je rozdiel medzi tým, čo dieťa dokáže urobiť samo, a tým, čo dokáže urobiť s pomocou dospelej osoby alebo skúsenejšieho rovesníka. Učenie by malo prebiehať v tejto zóne, aby bolo efektívne.
Vývin Jazyka a Reči
Vývin jazyka a reči je kľúčovou oblasťou psychického vývinu, ktorá úzko súvisí s kognitívnym a sociálnym vývinom. Jazyk je komunikatívny systém, ktorý umožňuje ľuďom vyjadrovať myšlienky, pocity a skúsenosti.
Základné vlastnosti jazyka:
- Komunikatívny: Slúži na dorozumievanie.
- Arbitrárne symbolický: Používa symboly, ktorých význam je dohodnutý.
- Štrukturalizovaný: Má gramatické pravidlá.
- Generatívny: Umožňuje vytvárať nekonečné množstvo nových viet.
- Dynamický: Neustále sa vyvíja.
Počiatočné štádiá vývinu reči:
- Krik a plač: Signálny význam (6. týždeň).
- Hrkútanie: Produkcia všetkých zvukov (jazykovo univerzálne).
- Džavotanie: Opakovanie zvukov jazykového prostredia.
- Izolované jednotlivé slová: Hypergeneralizácia (cca do 18 mesiacov).
- Dvojslovné kombinácie: Telegrafická reč (1,5 - 2,5 roka).
- Základná syntax: Podobná štruktúre viet dospelých.
Súčasťou vývinu jazyka je aj nadobúdanie repertoára sociálnych aspektov používania jazyka v autentickom sociálnom kontexte (registre, žánre).
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Kultúrno-Historická Psychológia (Lev Vygotskij, Alexander Luria)
Kultúrno-historická psychológia je psychologický smer, ktorý kladie dôraz na vplyv kultúry a histórie na vývoj myslenia a kognitívnych funkcií človeka. Jej kľúčovými predstaviteľmi sú Lev Vygotskij a Alexander Luria.
Vygotskij tvrdil, že psychologické funkcie, ako napríklad pamäť, pozornosť, alebo riešenie problémov, sú sprostredkované kultúrnymi nástrojmi. Tieto nástroje môžu byť fyzické (napr. nástroje, stroje) alebo symbolické (napr. jazyk, písmo, mapy).
Medzi kľúčové koncepty kultúrno-historickej psychológie patria:
- Zóna najbližšieho vývinu: Rozdiel medzi tým, čo dieťa dokáže urobiť samostatne, a tým, čo dokáže urobiť s pomocou skúsenejšieho jedinca.
- Sprostredkovanie: Používanie kultúrnych nástrojov na uľahčenie učenia a riešenia problémov.
- Internalizácia: Proces, pri ktorom sa vonkajšie, sociálne aktivity stávajú vnútornými psychologickými procesmi.
- Leontievova teória činnosti: Zdôrazňuje význam aktivity pri formovaní psychiky.
Kultúrno-historická psychológia priniesla významný posun v chápaní psychického vývoja tým, že zdôraznila úlohu kultúry a sociálnej interakcie.
Zákonitosti Psychického Vývinu
Vo vývine človeka možno pozorovať isté charakteristické osobitosti, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú jeho vývin.
- Princíp vývinového smeru (gradientu): Naznačuje zákonitý posun v priestore a čase, t.j. postupné ovládanie jednotlivých častí tela podľa telesného rastu.
- Postup kefalokaudálny: Ovládanie tela postupuje od hlavy k päte.
- Postup proximodistálny: Posun od centra k periférii.
- Postup ulnoradiálny: Posun od ulnárnej (lakťovej) strany dlane k radiálnej pri aktívnom úchope.
- Recipročné preplietanie: Striedanie flexorov a extenzorov.
- Symetrické rozloženie končatín: Prechod od asymetrického k symetrickému rozloženiu končatín.
- Individuálne tendencie: Vývin podlieha všeobecným zákonitostiam, ale aj individuálnym vrodeným tendenciám.
- Princíp autoregulácie: Vývin je spojitý proces postupu na stále vyššiu úroveň.
Druhy Vývinových Zmien
Vývinové zmeny nie sú všetky rovnakého druhu, vývin sa uskutočňuje rozličnými spôsobmi.
- Evolučné zmeny (progresívne): Predstavujú zákonitý, neopakovateľný postup radu zo seba navzájom vychádzajúcich zmien, ktoré možno hodnotiť ako prechod od menej dokonalého k dokonalejšiemu (zložitejšiemu), a ktoré sú zamerané na určitý cieľ.
- Involučné zmeny (regresné): Znamenajú opak vo vývine, úbytok, resp. úpadok niektorých schopností a adaptívnych funkcií v telesnej i duševnej oblasti.
Egocentrizmus u Detí
Egocentrizmus je bežnou črtou myslenia u detí, najmä v predškolskom veku. Znamená to, že dieťa má ťažkosti vidieť svet z pohľadu iných ľudí. Nesmieme zabudnúť na to, že aj keď dieťa začína chápať, že druhý prežíva bolesť a prejavuje aj akýsi súcit, keď niekto predstiera plač, aj tak zostáva veľmi egocentrické a zamerané na seba a svoje potreby.
Charakteristika Egocentrického Myslenia
- Neschopnosť vcítiť sa: Dieťa si neuvedomuje, že iní ľudia môžu mať iné myšlienky, pocity a perspektívy.
- Všetko je "moje": Dieťa si myslí, že všetko patrí jemu a všetci ostatní sú tu len pre neho. Jeho mottom je: všetko je moje a všetci sú tu len pre mňa.
- Ťažkosti s delením: Dieťa má problém deliť sa o hračky alebo iné predmety s ostatnými. Požičať hračku, vypýtať si ju, neplakať, keď niekto hračku vezme - to všetko je výchovná úloha rodičov. Je potrebné ho citlivo viesť k tomu, aby sa dokázalo rozdeliť a postupne spolupracovať. Využiť na to možno aj rôzne napodobňovacie hry, pretože dieťa chce v tomto období všetko napodobňovať.
- Problémy s pochopením perspektívy: Dieťa nedokáže pochopiť, že iní ľudia môžu mať iný názor alebo postoj k určitej situácii. Podľa pôvodných teórií sa uvažovalo, že malé deti predškolského veku sú silne egocentrické a nie sú schopné vnímať perspektívu druhých ľudí. Majú tak pocit, že všetci vnímajú svet tak, ako to vnímajú oni.
- Neveria v neviditeľnosť: Detský mozog nie je schopný chápať správne zmysel neviditeľnosti. A tak stačí, aby dieťa nevidelo toho, kto ho hľadá, a má pocit, že samo nie je vidieť. Aj keď mu vykúka takmer celá postava. Rovnako tak detský mozog verí, že keď si tvár zakryje rukami, stane sa neviditeľným. Pretože mu dlho trvá, než pochopí, že vidieť je aj vtedy, keď nemá priamy očný kontakt s inou osobou.
Vývin Egocentrizmu
Egocentrizmus je prirodzenou súčasťou vývinu dieťaťa a postupne sa znižuje s vekom a získavaním skúseností.
- Senzomotorické štádium (0-2 roky): V tomto štádiu je dieťa zamerané na seba a svoje potreby.
- Predoperačné štádium (2-7 rokov): Egocentrizmus je najvýraznejší v tomto období. Dieťa má ťažkosti s pochopením, že iní ľudia môžu mať iné myšlienky a pocity. Myslenie je ešte bez priamej logiky a skôr egocentrické (nedokáže ešte pochopiť, že iní ľudia môžu veci a javy vnímať inak ako ono), vyznačuje sa „magičnosťou“ (fakty si mení podľa vlastného priania), ľudské vlastnosti prisudzuje neživým predmetom a často používa pojmy ako „robí sa“, „kúpi sa“ a pod.
- Štádium konkrétnych operácií (7-11 rokov): Dieťa začína chápať, že iní ľudia môžu mať iné perspektívy, ale stále má ťažkosti s abstraktným myslením.
- Štádium formálnych operácií (od 11 rokov): Dieťa je schopné abstraktného myslenia a chápania perspektív iných ľudí.
Ako Pomôcť Dieťaťu Prekonať Egocentrizmus
- Rozhovory: Rozprávajte sa s dieťaťom o pocitoch a myšlienkach iných ľudí.
- Hry: Hrajte hry, ktoré vyžadujú spoluprácu a delenie sa.
- Modelovanie: Ukážte dieťaťu, ako sa vcítiť do iných ľudí.
- Čítanie: Čítajte dieťaťu knihy o rôznych ľuďoch a kultúrach.
- Trpezlivosť: Buďte trpezliví a chápaví, pretože prekonanie egocentrizmu je postupný proces.
tags: #egocenyricke #myslenie #dieta