Spánok novorodenca je komplexný proces ovplyvnený mnohými faktormi. V tomto článku sa pozrieme na fyziológiu dýchania novorodencov, význam dojčenia a spoločného spania, ako aj na bežné mýty a mylné predstavy o spánku detí.
Dýchanie novorodencov: Základ života
Bez jedla človek vydrží mesiac, bez vody tri dni, ale bez kyslíka len 5 minút. Dýchací systém je životne dôležitý pre našu existenciu. Umožňuje telu získavať z vonkajšieho prostredia kyslík, ktorý sa potom dodáva obehovým systémom do každej bunky tela. Bunky bez kyslíka odumierajú. Tkanivá, ktoré ostanú niekoľko minút bez kyslíka, sa nenávratne poškodzujú. Najcitlivejšie na prísun kyslíka sú práve životne nevyhnutné orgány - mozog a srdce.
Kyslík je nepostradateľnou súčasťou biochemických procesov, ktoré udržujú naše telo v chode. Strávené živiny sa miešajú s kyslíkom, enzýmami a inými chemickými látkami. Výsledkom je použiteľná energia. Bunky „spália“ túto energiu tým, že ju použijú na svoje fungovanie.
Ako funguje dýchanie
Dýchanie slúži na príjem kyslíka a odovzdanie oxidu uhličitého, čiže na výmenu dýchacích plynov. Tento proces sa uskutočňuje v rozličných úsekoch dýchacieho systému. Počas nádychu prechádza kyslík cez horné dýchacie cesty do dolných dýchacích ciest a do pľúc. Výmena kyslíka za oxid uhličitý, ktorý je odpadovým produktom buniek, sa uskutočňuje v pľúcnych mechúrikoch - alveolách - prostredníctvom siete krvných vlásočníc - kapilár. Výdychom sa oxid uhličitý uvoľňuje z tela von.
Dýchanie je samovoľný proces, ktorý riadi dýchacie centrum umiestnené v mozgovom kmeni (v predĺženej mieche). Nádych (inspirácia) sa automaticky strieda s výdychom (expirácia). Pri nádychu sa dýchacie svaly, ktoré pozostávajú z medzirebrových svalov a bránice, sťahujú. To vedie k zväčšeniu hrudného koša. Pri výdychu rebrá klesajú a bránica ochabne, tým sa hrudný kôš zmenší.
Prečítajte si tiež: Kozmetika a postup pri kúpaní novorodenca
Frekvencia dýchania v rôznych vekových kategóriách
- Novorodenec: 40-60 dychov za minútu
- 1. rok: 30-35 dychov za minútu
- 2. rok: 25 dychov za minútu
- 3. rok: 20 dychov za minútu
- Dospelý: 14 dychov za minútu
Horné dýchacie cesty
Termínom horné dýchacie cesty sa označujú dýchacie orgány v hlave človeka. Patria k nim nos a hltan. Pri nádychu sa vzduch dostáva do nosa, kde sa prečistí filtrom drobných chĺpkov. Rozvetvená sieť kapilár v nosovej sliznici sa postará o zohriatie vzduchu. Kvapôčky hlienu, ktorý vytvára nosová sliznica, ho primerane zvlhčia, aby bol prispôsobený podmienkam vo vnútri pľúc. Cez nos sa vzduch dostáva do hltana, kde sa dýchacie cesty križujú s cestami tráviaceho systému. Ak dýchame so zatvorenými ústami, je nos vstupnou bránou pre vzduch.
Nosová dutina je ohraničená zhora i zo strán kosťami tvárovej časti lebky. Spodinu nosovej dutiny spredu tvorí tvrdé podnebie a vzadu mäkké podnebie. V nosovej dutine sa nachádza viacero kostných priehradiek, ktoré vytvárajú nosové mušle a dutiny.
Pri narodení sú vyvinuté iba čuchové dutiny, čeľustné (maxilárne) dutiny sa začínajú tvoriť v 1. roku, čelové vo 4. roku a sfenoidálne v 8. až 10. roku života. Ich rast končí priemerne v 20. roku.
Nosové mušle a dutiny sú bohato vystlané prekrvenými sliznicami. Tieto prichádzajúci vzduch zohrejú a zvlhčia. Na lepkavom hliene sa zároveň zachytí prach a nečistota. Z vnútorného očného kútika ústi do nosovej dutiny nosovo-slzný kanál. (Preto, keď dieťa plače má zároveň aj plný noštek.) Z nosovej dutiny sa vzduch dostáva do hltana.
Obidve nosové dutiny - pravú a ľavú - oddeľuje nosová priehradka, pozostávajúca z kostnej a chrupkovitej časti. Hltan sa delí na tri časti. Horná časť, ktorá slúži na dýchanie, je spojená s dutinami nosa a stredným uchom. V časti nosohltana sa nachádza hltanová (nosná) mandľa, ktorá je súčasťou lymfatického systému.
Prečítajte si tiež: Sprievodca kŕmením novorodenca
U novorodenca je nosná mandľa veľmi malá, po prvom roku sa prudko zväčšuje a najväčšia býva v 6. roku - 15 x 30 mm, potom sa začína opäť zmenšovať. Stredná časť hltana sa nachádza v ústnej dutine. Dolná časť hltana sa rozvetvuje na pažerák, ktorý je súčasťou tráviaceho systému a hrtan, ktorý je súčasťou dýchacieho systému - začiatok dolných dychacích ciest. Vchod do hrtana zabezpečuje príchlopka, ktorá zabraňuje prístupu cudzích telies do dýchacích ciest.
Dolné dýchacie cesty
Dolné dýchacie cesty pozostávajú z hrtana, priedušnice a pľúc. Z hltana sa vdýchnutý vzduch dostáva najprv do hrtana. Stenu hrtana tvoria chrupky. Hrtan môže zastaviť vdýchnutý vzduch, čo sa prejaví kašľom. Za normálnych okolností sa vdýchnutý vzduch dostáva cez hrtan do priedušnice, ktorá tvorí kmeň bronchiálneho stromu. Priedušnica sa rozvetvuje na dve hlavné priedušky, ktoré ústia do pravých a ľavých pľúc. Priedušky sa v nich ďalej rozčleňujú na priedušničky. Bránica nepatrí k dýchacím cestám, ale je najdôležitejším dýchacím svalom podieľajúcim sa na vdychu a výdychu.
Hrtan (larynx)
Z hltana sa vzduch dostáva do hrtana. Hore sa nachádza hrtanová príchlopka (epiglottis). Na chrupky sa vnútri hrtana upínajú hlasivkové väzy. Tie sa pomocou svalov napínajú a uvoľňujú, čím sa zužuje alebo rozširuje hlasivková štrbina, a tak za pomoci prúdenia vzduchu vzniká hlas. V závislosti od postavenia hlasiviek, jazyka, zubov, pier a mäkkého podnebia vznikajú rôzne zvuky. Ak sa napr. prachom podráždia nervové zakončenia v nose, hlasivková štrbina sa okamžite uzavrie. Nasleduje mohutný výdych - kýchanie. Kašeľ vzniká podobným spôsobom po podráždení sliznice hrtana.
Priedušnica (trachea)
Na hrtan nadväzuje priedušnica. Je zložená z chrupkovitých prstencov v tvare podkovy. Za hrudnou kosťou sa priedušnica rozvetvuje na dve priedušky, ktoré vstupujú do pravej a ľavej časti pľúc. V priedušnici sa nachádzajú bunky s jemnými riasinkami, ktoré svojim pohybom posúvajú vniknuté nečistoty a hlien smerom von.
Pľúca (pulmo)
Pľúca sú uložené v hrudnom koši. Sú rozdelené na pravé a ľavé pľúca. Pravé pozostávajú z troch pľúcnych lalokov, ľavé z dvoch. Priedušky, ktoré sa ďalej rozvetvujú do priedušničiek, sa končia svojimi najjemnejšími rozvetveniami v pľúcnych mechúrikoch - alveolách. Tieto sú obrastené sieťou krvných vlásočníc. Rast a vývoj nových alveol pokračuje asi do 8. roku, keď dosahuje počet 300 miliónov. Počet alveol sa zvyšuje aj potom - až do adolescencie, ale už pomalšie. Od 8. roku prevláda rast pľúc zväčšovaním alveol. Stena pľúcnych mechúrikov je veľmi tenká. To zrýchľuje a uľahčuje výmenu plynov medzi vzduchom a krvou. Neokysličená krv, ktorá prichádza zo srdca, tu pod tlakom natankuje kyslík a odtransportuje ho naspäť do srdca, odkiaľ sa dostáva do celého tela.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o predčasne narodené deti
Trochu matematiky
- Počet pľúcnych mechúrikov (alveol) je niekoľko sto miliónov.
- Plocha povrchu pľúc dospelého človeka má rovnakú veľkosť ako päť futbalových ihrísk.
- Každú minútu predýchame asi 6 -8 litrov vzduchu (keď cvičíme, ešte viac).
- Vdychovaný vzduch obsahuje: 78 % dusíka, 21 % kyslíka, 0,03 % oxidu uhličitého.
- Vydychovaný vzduch obsahuje: 78 % dusíka, 17 % kyslíka, 4 % oxidu uhličitého.
Rýchlosť dýchania, ktorú kontroluje mozog (centrum dýchania je v predĺženej mieche), závisí aj od koncentrácie oxidu uhličitého v krvi. Pri cvičení sa vytvára viac oxidu uhličitého, takže mozgové bunky nám prikazujú hlbšie a rýchlejšie dýchať, aby sme mohli vdychovať viac kyslíka. Týmto sa zrýchľuje srdcová činnosť, aby sa oxid uhličitý rýchlejšie vydýchal.
Zázračná tekutina - surfaktant
Od 25. týždňa plodu sa začína v bunkách pľúcnych mechúrikov tvoriť tzv. surfaktant, ktorý znižuje povrchové napätie v alveolách a tak udržuje ich stabilitu a zabraňuje ich kolabsu. Názorne si to možno predstaviť na balóne. Keď robíme prvý vdych do balónu, ide to veľmi ťažko, je tuhý (povrchové napätie je vysoké), následné vdychy už idú omoho ľahšie (povrchové napätie sa znížilo). Surfaktant zabraňuje spľasnutiu alveol pri výdychu a uľahčuje ich opätovné naplnenie vzduchom. Zrelé pľúca s dostatkom surfantantu sa môžu po pôrode ľahko rozvinúť, narozdiel od nezrelých.
Dojčenie: Viac než len výživa
Dojčenie je fyziologická norma, ktorá má zásadný vplyv na zdravie a vývoj novorodenca. Materské mlieko je ideálna potrava pre dieťa, ktorá obsahuje všetky potrebné živiny, protilátky a enzýmy. Okrem výživy má dojčenie aj upokojujúci a uspávací účinok.
Dojčenie a SIDS
Keď sa hovorí o syndróme náhleho úmrtia (SIDS), často sa zabúda na dva základné faktory, ktoré sú fyziologickou normou a ktorých nevyužívanie zvyšuje riziko SIDS. Ide o dojčenie a spoločné spanie. Dojčené deti, ktoré spia spolu s matkou, majú nižšie riziko SIDS. Dojčené deti spiace na rovnakej podložke s matkou spia inak ako deti, ktoré to takto nemajú - dojčenie a spoločné spanie je prevenciou toho, aby bábätko spalo príliš hlbokým spánkom, čo je jeden z možných faktorov ovplyvňujúcich SIDS. Táto fyziologická norma - dojčenie a spoločné spanie - je najlepšou prevenciou SIDS, a pritom často zanedbávanou.
Spoločné spanie je model spánku, ktorý má biologické opodstatnenie. Fyziológia bábätka je priamo počas spánku regulovaná matkou a dojčením. Dýchanie matky a vzduch, ktorý vydychuje, stimuluje bábätko k nádychu. Dieťa prijíma signály od matky, ktoré regulujú hĺbku jeho spánku, a dieťa tým pádom neupadne do príliš hlbokého spánku, z ktorého by sa nezobudilo. Satie na prsníku stimuluje dieťa z hľadiska srdcovej činnosti, teploty, dýchania, spánkových cyklov a podobne, a tým ho chráni pred SIDS.
Cumlík vs. prsník
Ľudia toto vedia zo štúdií, ktoré hovoria o tom, že "satie cumlíka" je prevenciou pred SIDS. Ale cumlík je len náhrada toho, čo má dieťa skutočne sať - teda prsník. Spoločné spanie je logickým dôsledkom nočného dojčenia - uľahčuje ho a na oplátku reguluje životné funkcie bábätka. V kultúre, ktorá má za "normu" kŕmenie fľašou kombinované s používaním cumlíka ako náhradou za dojčenie, sa často omylom odporúča používanie cumlíkov ako prevencia SIDS, namiesto toho, aby sa odporúčalo dojčenie. Používanie cumlíkov nie je prevenciou SIDS. To, že sa v niektorých štúdiách ukazuje, že bábätká, ktoré majú cumlík, menej často zomierajú na SIDS, neznamená, že riešením je odporúčať používať cumlíky. Satie na prsníku znižuje riziko SIDS. Nehovoriac o rizikách, ktoré predstavuje používanie cumlíka pre zdravie dieťaťa a pre dojčenie.
Mýty a realita o spánku detí
O spánku bábätiek a detí sa dá nájsť množstvo rozporuplných informácií. Súvisí to s tým, že rozliční ľudia vychádzajú z rôznych predpokladov, majú rôzne paradigmy toho, čo je normálny spánok bábätiek, a preto dospejú k k protichodným názorom. Tieto odlišné pohľady vychádzajú z histórie - teda hlavne z toho, čo sa stalo v 20. storočí, keď sa za ideál starostlivosti o deti začala považovať nezávislosť, samostatnosť a spánok bábätka sa teda v tomto kontexte definoval ako spánok mimo matku, ako spánok v samostatnej postieľke či dokonca samostatnej izbe. Podkladom pre takúto definíciu nebolo pozorovanie správania a interakcie bábätiek a ich matiek, ale skôr vtedajšie trendy v psychológii presadzujúce výchovu s minimom kontaktu dieťaťa a rodičov. Takéto vnímanie výchovy pretrváva v mysliach mnohých ľudí doteraz.
Vzhľadom na historický kontext 20. storočia v ľuďoch ešte stále existuje hlboko zakorenená obava z "rozmaznania" dieťaťa "prílišnym kontaktom", "prílišnym nosením", "nadmierou pozornosti" či spoločným spaním.
Spánok detí je iný u každého dieťatka a je potrebné, aby rodičia túto individualitu ctili. Niektoré deti si vytvoria pravidelný rytmus spánku už počas prvých 6 až 8 týždňov, v noci prespia celé hodiny, iným deťom toto môže trvať aj rok, dva alebo dlhšie. Často sťažnosti rodičov na nespavosť malých detí pramení skôr z problémov rodičov (stres, úzkosť, depresia) a z neznalosti fyziológie detského spánku a skreslených predstáv o potrebách dojčiat, než z reálnych porúch spánku.
Kvalitný spánok malých detí vyzerá inak ako u dospelých, spánok detí je plytší a spánkové cykly kratšie než si zvyčajne ľudia predstavujú a želajú, väčšinou bábätká neprespia v kuse ani 2 až 3 hodiny.
Vplyv dojčenia a umelého mlieka na spánok
Častejšie budenie dojčených detí na denné aj nočné dojčenie je prirodzené, fyziologické, dané zložením ľudského materského mlieka a nemá žiadny nepriaznivý a dlhodobý vplyv na spánok alebo správanie detí v neskoršom veku. Dojčenie nemožno degradovať len na zdroj obživy dieťaťa, jeho funkcia ukľudňujúca a uspávacia je tiež veľmi významná. Umelé mlieko je ťažšie stráviteľné, viac zaťažuje tráviaci trakt bábätka a to potom obvykle spí dlhšie, nemožno to ale považovať za normu pre ostatné deti. Používanie umelého mlieka so sebou nesie aj vyššie riziko SIDS.
Spánok a uspávanie detí vo svete a histórii
Vyspelé krajiny Európy a Ameriky boli z viacerých dôvodov od konca 19. storočia až do súčasnosti v prístupe k spánku a potrebám malých detí skôr výnimkou. Počas histórie ľudstva a vo väčšine súčasného sveta stále prevláda spoločné spanie detí s rodičmi.
Zásadným problémom bolo, že závislosť malého dieťaťa na matke je jav prirodzený, fyziologický a teda normálny, žiadúci a v dospelosti sú tieto "závislé" deti naopak sebavedomejšie, citovo vyzretejšie, emocionálne stabilnejšie, ľahšie sa samostatne rozhodujú, nemajú tendencie sa slepo riadiť autoritatívnymi osobami.
Fyziologický spánok malých detí - nesúlad s obvyklou starostlivosťou o bábätko vo vyspelých krajinách
Novonarodené bábätko je pomerne nezrelé, zraniteľné a úplne prirodzene silne závislé na matke. Ideálnym a najprirodzenejším prostredím pre bábätko je teda telo jeho matky, bábätko je jemne stimulované a zároveň upokojované pomocou tesného fyzického kontaktu, dojčenia, jemných dotykov, telesného tepla, rytmu matkinho dychu a tepu, vône a chuti matkinej pokožky, matkinej reči, či vlnením pri chôdzu.
Tieto vnemy na bábätko pôsobia ako vo dne, tak samozrejme aj v noci, dieťa teda pravdepodobne bude preferovať spanie s matkou alebo v jej tesnej blízkosti. Dochádza ku zladenia spánkových cyklov matky a dieťaťa, obaja sa teda pravdepodobne lepšie vyspia, zladí sa aj ich dych, znižuje sa teda riziko SIDS. Bol tiež preukázaný pozitívny vplyv na dojčenie - deti spoločne spiace s matkou bývajú lepšie a dlhšie dojčené. Matka môže na potreby bábätka rýchlejšie a ľahšie reagovať.
Geneticky majú dojčatá a mladšie batoľatá dané, že plačom reagujú na akékoľvek odlúčenie od matky, jej tesná blízkosť bola, a vo väčšine bodov stále je, nevyhnutnou vecou pre prežitie dieťaťa. Je len na rodičoch, či, cez dnes už známe negatíva tohto počínania, budú proti tomuto "naprogramovaniu" bojovať alebo potrebu fyzického kontaktu vypočujú a to aj počas noci.
Ale mali by vedieť, že tie základné, v detstve nedostatočne uspokojené potreby má potom dieťa tendencie uspokojovať neskôr a alebo v inej forme. Bolo preukázané, že vyplakávacie metódy "učenia" samostatného spánku a zaspávania (vrátane "kontrolovaného" plaču - Estivillovej a Ferberovej metódy) sú pred 6. mesiacom škodlivé, podľa ďalších výskumov sú škodlivé aj v neskoršom veku.
U dojčiat a batoliat oddeľovanie kŕmenia od zaspávania a dodržiavanie presného rozvrhu nezávisle na unavenosti dieťaťa naopak vedie k zvýšenej plačlivosti a miery stresu u rodičov, narušeniu zaspávania, spánku a dojčenia a zvyšuje riziko vzniku porúch správania.
Dochádza tiež k dezorganizácii cyklov spánku a príjmania potravy, bábätko sa budí príliš hladné, nemusí už byť ochotné sa prisať k prsníku a to navyše správne. Počas prvých dvoch až troch rokov dieťaťa dochádza tiež k zásadnému vývoju jeho vnímania, emočnej autoregulácii (zvládanie emócií), správania a sociálnych interakcií, čo by rodičia nemali podceňovať.
Spánkový cyklus
Podstatné nie je, ako presne dlho dieťa spí, ale koľkokrát bol úspešne ukončený spánkový cyklus. Pri prechode medzi NREM a REM fázou sa môžu, obzvlášť dojčatá, ľahko budiť. Nočný spánok detí môže byť narušený, ak denný spánok prebieha v tme.
Bdenie: jedná sa o fázu prípravy na spánok, prebehne niekoľkokrát za noc, vedomie je prítomné, zatvárajú sa očné viečka.
NREM (non-REM): počas týchto fáz sú očné buľvy v pokoji, svalové napätie tela je vyššie.
- NREM 1: je to prechod do spánku, oči sa hýbu len pomaly, človek je len čiastočne pri vedomí, môže dochádzať k zášklbom končatín.
- NREM 2: svalové napätie sa znižuje, stráca sa vedomie, spánok je ľahký.
- NREM 3: človek upadá do hlbokého spánku, môže prebiehať potenie, námesačnosť, nočné mory či rozprávanie zo spánku.
- NREM 4: jedná sa o hlboký spánok, z ktorého je ťažké sa prebudiť, v tejto fáze dochádza k upevňovaniu pamäti.
REM: dýchanie a činnosť srdca sú nepravidelné, svalové napätie tela je nízke, očné buľvy sa rýchlo hýbu (odtiaľ anglická skratka - rapid eye movement), zdajú sa sny, utvára sa procedurálne pamäť (osvojovanie si postupov) a dochádza k triedeniu a prečisteniu pamäte.
Novorodenec a dojča do 3 mesiacov
U novorodenca trvá jeden spánkový cyklus len niekoľko desiatok minút (dôvodom môže byť napríklad aj pomerne malá veľkosť žalúdka bábätka), začína inak ako u starších bábätiek a dospelých a to REM fázou miesto NREM, REM fáza tvorí prevažujúcu časť spánku. Doba REM fázy činí do 3 mesiacov asi 30 minút, NREM fáza trvajú 10 až 12 minút, pri prechode medzi fázami sa bábätko môže ľahko prebudiť. Po spánku nasleduje desiatky minút dlhá doba bdenia, celkom za 24 hodín bdie donosený novorodenec len asi 6h a ešte nerozlišuje deň a noc, nemá žiadne spánkové návyky. Doba spánku sa postupne skracuje. V jednom týždni prebdie bábätko asi 8 hodín, polovica spánku pripadá na deň a druhá polovica na noc. V jednom mesiaci bdie bábätko 9 hodín denne, celkovo naspí zhruba 15 hodín, z toho 8 hodín v noci, prirodzene s niekoľkými prebudeniami.
Dieťa si okolo 6. týždňa postupne začína zvykať na rytmus dňa a noci a oddeľovať denný a nočný spánok, počas dňa je častejšie hore, ale aj v noci sa budí na kŕmenie. Do 3. mesiaca sa ustaľuje cyklus spánku a bdenia trvajúci 2 až 4 hodiny, tento cyklus je zvyčajne rovnaký vo dne aj v noci. Jediné, čo rodičom zostáva, je prispôsobiť sa tomuto cyklu a spať v čase, keď spí tiež dieťa, to ukladať k spánku podľa jeho potrieb, v žiadnom prípade dieťa nenechávať vyplakať, je možné s dôverou v plač dieťaťa začať jemne budovať režim dňa a uspávacie rituály. Najistejšia poloha pre spánok je na chrbte na rovnom matraci alebo na boku v spacom hniezde alebo medzi polohovacími valčekmi (boky je potrebné striedať, aby nebol narušený motorický vývoj dieťaťa), poloha na brušku zvyšuje riziko SIDS. Vankúš nepatrí pod hlavu dieťaťa minimálne do 1 roka. Bábätko môže cez deň spať aj pri nosení vo vhodnej pomôcke na nosenie dieťaťa (napr. v šatke či ergonomickom nosiči).
Niektorým deťom môže pri spánku vadiť ticho, pretože v maternici 9 mesiacov ticho nebolo. Keď má dieťa problém zaspať a spať, môže mamička vyskúšať nejaký z nasledujúcich zdrojov bieleho šumu (ale najprirodzenejším zdrojom je telo matky):
- zapnutý filter a zvlhčovač vzduchu
- malá vodná fontánka
- akvárium so zapnutým filtrom
- tikajúce hodiny
- chronometer - nastavený na frekvenciu 50 až 60 úderov / minútu
- nahrávka vodopádu, tečúcej rieky, šum mora, zvuky tepu srdca mamičky
- niektoré deti upokojí tiež zvuk vysávača, šum rádia alebo tečúcu sprcha
Dojčatá od 3 do 6 mesiacov
V dojčenskom veku spánok ovplyvňujú predovšetkým genetické predpoklady, temperament a uspokojenie potrieb bábätka, poruchy spánku sú pomerne vzácne. V neskoršom veku už začínajú väčšiu rolu hrať uspávacie rituály, zážitky počas dňa a správna spánková hygiena. Žalúdok bábätka je väčší, ale zvyčajne aj tí najvýkonnejší spáči sa zobudia v noci aspoň raz, obvykle ale dvakrát až trikrát za noc, niektoré deti aj častejšie, nejedná sa o žiadnu abnormalitu. Nočné dojčenie nie je pre udržanie laktácie vhodné obmedzovať, mamička aj bábätko sa pravdepodobne najlepšie vyspí pri spoločnom spaní.
Po 3. mesiaci sa ustaľuje rytmus dňa s maximom spánku medzi nultou a piatou hodinou. V žiadnom prípade ani naďalej nenecháme bábätko vyplakať, citlivo reagujeme na jeho potreby, ktoré vyjadruje plačom a jemne stanovujeme režim dňa a udržiavame uspávacie rituály, tie podľa prejavov bábätka upravujeme. Dieťa v tomto veku spí cez deň v súčte asi 5 hodín a v noci celkom zhruba 9 až 10 hodín, denný spánok je rozdelený na približne 4 spánky po 1 až 2 hodinách. Postupne, keď sa vek dieťaťa približuje k polroku, spia počas dňa menej - denný spánok sa znižuje na 4 hodiny, predlžuje sa ale nočný spánok, ten trvá okolo 10 hodín (s niekoľkými prebudeniami).
Bábätku sa môže začať snívať. Rytmus spánku sa môže narušiť fázami rýchleho rastu a psychomotorického vývoja či prerezávaním zúbkov, na potrebe spoločného spania s rodičmi nie je nič zlé, cez deň bude bábätko pravdepodobne spať najpokojnejšie pri nosení. Koncom tohto obdobia sa objavuje aj prvý silný strach z odlúčenia - separačná úzkosť, ktorá môže komplikovať ukladanie dieťaťa na nočný spánok - zdravému vývoju dieťaťa ale nepomôže, keď bude dieťa ponechané s týmto strachom osamote.
Dojčatá od 6. do 12. mesiaca
Spánok po 6. až 9. mesiaci začína rovnako ako u dospelých NREM fázou, ale stále obsahuje veľký podiel REM fáz, dieťa sa môže, úplne prirodzene, v noci budiť pomerne často. Spánok sa s rastúcim vekom dieťaťa mení, pravdepodobne sa bude dieťa v druhom polroku budiť častejšie, ako v tom prvom, pretože prechádza obdobím rýchleho rozvoja hrubej i jemnej motoriky, rozvoja reči, separačnej úzkosti a rastu zúbkov. Separačná úzkosť dieťaťa je prirodzeným stupňom vývinu, nie je to rozmar alebo trucovanie. Strach, úzkosť a obavy sa malým deťom zdajú reálne a je ich teda potrebné brať veľmi vážne. Rodičia by sa mali pripraviť na chaos vo svojich emóciách (ľútosť, strach, hnev,…), naučiť sa s nimi pracovať, jednať s dieťaťom citlivo a vytvoriť mu kľudné prostredie na spánok, umožniť mu vo dne aj v noci toľko fyzického kontaktu, koľko len potrebuje.
Polročné dieťa spí v priebehu dňa dvakrát (obvykle uprostred dopoludnia a tesne po poludní) a to dokopy 3 až 5 hodín. Deti okolo 6 mesiacov sú zvyčajne unavené asi po 2,5 hodinách od prebudenia. V noci spia deti tohto veku obvykle dokopy 10 až 12 hodín, môžu sa aj niekoľkokrát za noc budiť, nejde ale o žiadnu poruchu spánku. Obzvlášť u dojčených detí sa celonočný spánok a schopnosť samostatne zaspať po prebudení ustanovuje neskôr, je to ale úplne prirodzená vec.
V 9. až 10. mesiaci začne dieťa vynechávať dopoludňajší spánok, takže spí už len po obede. V noci spí stále celkom asi 10 až 11 hodín, zvyčajne ale nie v kuse, nočné dojčenie nie je nič neobvyklé alebo snáď dokonca zlé…
tags: #dychy #u #novorodenca #fyziologia