Prečo Dvojročné Dieťa Nereaguje? Objavte Príčiny a Efektívne Spôsoby Podpory Rečového Vývinu

Reč je úžasný dar, ktorý nám umožňuje komunikovať, nadväzovať vzťahy a učiť sa. Je to schopnosť, ktorá nás robí jedinečnými. Oneskorený alebo narušený rečový vývin môže byť zdrojom obáv a frustrácie pre mnohých rodičov. Možno sa pýtate: Je normálne, že moje dieťa ešte nerozpráva? Robím niečo zle? Či už je vaše dieťa len trochu oneskorené v reči alebo má diagnostikovanú špecifickú poruchu, jedno je isté - s láskou, trpezlivosťou a správnou podporou dokáže prekonať mnohé prekážky.

Prirodzený Rečový Vývin: Individuálne Tempo a Kľúčové Faktory

Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Reč je jednou z najdôležitejších schopností, ktorú si dieťa osvojuje v prvých rokoch života. Zdvojuje slabiky (napr. Od 12. mesiaca). Medzi najdôležitejšie faktory ovplyvňujúce vývoj reči patria:

Genetické predispozície: Genetika môže hrať významnú úlohu v tom, ako rýchlo dieťa začne hovoriť a ako rýchlo sa jeho slovná zásoba rozvíja.
Pohlavie dieťaťa: Štúdie ukazujú, že dievčatá majú tendenciu vyvíjať sa v reči o niečo rýchlejšie ako chlapci. Tento rozdiel však nie je výrazný a časom sa vyrovnáva.
Prostredie: Deti, ktoré počúvajú viac hovoreného slova, čítate im knihy a majú viac príležitostí na komunikáciu, budú pravdepodobne rýchlejšie rozvíjať svoje jazykové schopnosti.
Viacjazyčnosť: Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj v jednotlivých jazykoch.
Osobnosť dieťaťa: Niektoré deti sú prirodzene komunikatívnejšie a majú väčšiu chuť hovoriť a skúmať jazyk. Iné deti sú tichšie a potrebujú viac času na to, aby sa cítili pohodlne pri komunikácii.
Zdravotný stav: Časté infekcie ucha alebo iné zdravotné problémy môžu dočasne spomaliť vývoj reči.

Varovné Signály Oneskoreného Vývoja Reči

Hoci sa každé dieťa vyvíja vlastným tempom, existujú určité varovné signály, ktoré môžu naznačovať oneskorený vývoj reči. Oneskorený vývoj reči môže mať rôzne príčiny, od fyziologických cez psychologické až po environmentálne.

Príčiny, Prečo Dvojročné Dieťa Nereaguje alebo Nerozpráva

Oneskorený vývin reči (OVR) je stav, keď dieťa zaostáva vo vývine reči v porovnaní s rovesníkmi. Ide o najčastejšiu poruchu komunikačnej schopnosti u detí. Príčiny OVR môžu byť rôzne.

Fyziologické Príčiny:

Poruchy sluchu: Sluch je kľúčový pre správny vývoj reči. Dieťa, ktoré dobre nepočuje, nerozvíja reč správne. Ak máte pochybnosti, či sa vyvíja správne, začnite čo najskôr pátrať po príčinách s odborníkmi. Dôvodom môže byť aj porucha sluchu. Čím skôr zistíte, čo je vo veci, tým lepšie pre vás a vaše dieťa. Porucha sluchu sa u viac ako 80 percent detí objaví už pri narodení. Dieťa, ktoré dobre nepočuje, často zažíva zmätok a frustráciu. Bežné veci ako rozhovor s rodičmi, hranie sa s kamarátmi alebo sledovanie televízie mu môžu spôsobovať veľké ťažkosti. To môže spôsobiť, že sa viac čím sťahuje do seba a vyhýba sa rovesníkom a okoliu. Ak už dlhšie pozorujete, že s vaším dieťaťom niečo nie je v poriadku, nečakajte príliš dlho a vyhľadajte lekára.

Prečítajte si tiež: Vývoj ukazovania u detí v dvoch rokoch
Neurologické poruchy: Reč je komplexný proces, ktorý si vyžaduje správne fungovanie a koordináciu mnohých oblastí mozgu. Napríklad detská mozgová obrna, ktorá je spôsobená poškodením mozgu pred, počas alebo krátko po narodení, môže ovplyvniť svalový tonus a koordináciu potrebnú pre reč.
Anatomické abnormality: Rázštepy pery a podnebia sú vrodené vývojové chyby, pri ktorých nedôjde k správnemu spojeniu tkanív v hornej pere alebo podnebí počas embryonálneho vývoja. Tieto štrukturálne anomálie môžu významne ovplyvniť schopnosť dieťaťa tvoriť určité hlásky, najmä tie, ktoré si vyžadujú vytvorenie tlaku v ústnej dutine (napr. p, b, t, d).
Genetické poruchy sluchu: V niektorých prípadoch ide aj o genetické poruchy sluchu, kedy nie je prítomná pri narodení a dieťa začne strácať sluch až vo vyššom veku. Dôvodom môže byť aj poškodenie vláskových buniek v kochlei alebo sluchového nervu pri ťažkej infekcii a liečba sluch poškodzujúcimi liekmi. Za poruchou sluchu však bývajú aj rôzne úrazy, operácie alebo onkologická liečba.

Neurovývinové Poruchy:

Poruchy autistického spektra (PAS): Niektoré neurovývinové poruchy, ako sú poruchy autistického spektra (PAS), môžu mať významný vplyv na vývoj reči a komunikačné schopnosti dieťaťa. Deti s PAS často vykazujú oneskorený nástup reči, obmedzený rozsah komunikačných funkcií a ťažkosti s recipročnou sociálnou komunikáciou.
Intelektové postihnutie: U detí s intelektovým postihnutím je vývoj reči často oneskorený a môže byť limitovaný v závislosti od stupňa postihnutia. Kognitívne schopnosti, ako je pozornosť, pamäť a symbolické myslenie, sú základom pre osvojovanie si jazyka. Deti s oneskoreným kognitívnym vývinom môžu mať ťažkosti s porozumením pojmom, s vytváraním asociácií medzi slovami a ich významom, ako aj s pamätaním si nových slov.

Prečítajte si tiež: Stratégie zvládania ignorácie u dvojročných detí

Psychologické Faktory:

Selektívny mutizmus: Selektívny mutizmus je úzkostná porucha, pri ktorej je dieťa schopné hovoriť v určitých situáciách (napr. doma s rodinou), ale odmieta hovoriť v iných (napr. v škole alebo s cudzími ľuďmi). Deti so selektívnym mutizmom majú často normálny vývoj reči a jazyka, ale ich strach im bráni v komunikácii.
Trauma a stres: Traumatické zážitky alebo dlhodobý stres môžu mať negatívny vplyv na celkový vývoj dieťaťa vrátane vývoja reči. V niektorých prípadoch môže trauma viesť aj k regresii v rečovom vývoji, kedy dieťa prestane používať už nadobudnuté rečové schopnosti.

Environmentálne Faktory:

Nedostatok stimulácie: Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má významný vplyv na jeho celkový vývoj vrátane vývoja reči. Deti sa učia jazyk prostredníctvom počúvania a interakcie s ľuďmi okolo nich. Ak nemajú dostatok príležitostí počuť reč a zapájať sa do komunikácie, ich vlastný rečový vývoj môže byť spomalený.
Viacjazyčné prostredie: V dnešnom globalizovanom svete nie je neobvyklé, že deti vyrastajú vo viacjazyčnom prostredí. Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj reči v každom z jazykov v porovnaní s deťmi, ktoré sa učia len jeden jazyk. Je to preto, lebo ich mozog musí spracovať a uložiť informácie pre viaceré jazykové systémy. Viacjazyčné deti nakoniec dosahujú rovnakú úroveň v každom z jazykov ako deti hovoriace len jedným jazykom.
Nedostatok interakcie: Interakcia medzi dieťaťom a jeho opatrovateľmi je kľúčová pre zdravý vývoj reči. Deti sa učia jazyk prostredníctvom tzv. "jazykového tanca" - procesu, pri ktorom rodič a dieťa reagujú na podnety toho druhého. Keď dieťa vydá zvuk alebo povie slovo a rodič na to reaguje, posilňuje to dieťa v ďalšom pokuse o komunikáciu.
Používanie digitálnych médií: Výskumy taktiež poukazujú, že pozeranie TV, tabletov atď. u detí v nízkom veku výrazne zvyšujú pravdepodobnosť oneskorovania sa v jazykovom vývine. U detí do dvoch rokov sa snažte vyhýbať používaniu akýchkoľvek digitálnych médií. Vo veku medzi 2 a 5 rokom života obmedzte používanie obrazovky na max. jednu hodinu denne. Vyberajte dieťaťu veku primerané programy, pozerajte sa na ne spolu s ním, pomôžte mu pochopiť čo vidí a rozprávajte sa s ním o tom. Lepšie ako pozeranie príbehov na obrazovke je počúvanie príbehov z kníh.

Poruchy Reči u Detí

Poruchy reči u detí sú pomerne časté a môžu mať rôzne príčiny. Niektoré z nich sú len prechodné a s vekom sa upravia, iné si vyžadujú odbornú intervenciu.

Oneskorený vývin reči (OVR): Diagnostika OVR sa opiera o komplexné vyšetrenie logopédom, ktoré zahŕňa posúdenie porozumenia reči, slovnej zásoby, gramatiky a artikulácie. Terapia OVR je zameraná na stimuláciu rečového vývinu prostredníctvom hier a cielených cvičení. Logopéd pracuje s dieťaťom na rozvoji slovnej zásoby, tvorbe viet a zlepšovaní porozumenia.
Vývinová jazyková porucha (VJP): Vývinová jazyková porucha (VJP), tiež známa ako špecifická jazyková porucha, je stav, keď má dieťa ťažkosti s osvojovaním si jazyka napriek tomu, že má normálny sluch, intelekt a nevyskytujú sa u neho iné neurologické poruchy. VJP sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi v závislosti od veku dieťaťa a závažnosti poruchy. Presná príčina VJP nie je známa, ale predpokladá sa, že ide o kombináciu genetických a environmentálnych faktorov. Diagnostika VJP je komplexný proces, ktorý zahŕňa spoluprácu viacerých odborníkov - logopéda, psychológa, špeciálneho pedagóga a lekára. Terapia VJP je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu odborníkov a rodiny. Používajú sa rôzne metódy, ako sú jazykové hry, modelovanie správnej reči, opakovanie a precvičovanie. Hoci VJP je celoživotná porucha, s vhodnou terapiou a podporou môžu deti dosiahnuť významné zlepšenie svojich jazykových schopností a naučiť sa efektívne komunikovať. Pri vývinovej jazykovej poruche hovoríme už o abnormitách vo vývine mozgovej kôry, ktoré postihujú rečové zóny mozgu ľavej hemisféry.

Ako Podporiť Rečový Vývin Dieťaťa

Rozvoj reči je komplexný proces, ktorý ovplyvňuje mnoho faktorov. Ako rodičia však máte možnosť tento proces podporiť a stimulovať správnym smerom.

Komunikácia a Interakcia:

Pravidelná a zmysluplná komunikácia: Jedným z najdôležitejších faktorov pre zdravý rečový vývin je pravidelná a zmysluplná komunikácia s dieťaťom. Môžete mu opisovať, čo práve robíte, pomenúvať predmety vo svojom okolí a vyjadrovať svoje pocity, hoci aj pomocou kreatívnych hračiek, bábik, či maňušiek.
Reagujte na pokusy o komunikáciu: Keď dieťa začne samé komunikovať, či už zvukmi alebo slovami, je dôležité na jeho pokusy reagovať. Zopakujte slovo, ktoré povedalo, a rozšírte ho o ďalšie informácie. Napríklad, ak dieťa povie "havo", môžete reagovať "Áno, to je havko.
Aktívne počúvanie: Ďalším dôležitým aspektom komunikácie je aktívne počúvanie. Keď dieťa hovorí, venujte mu plnú pozornosť. Udržujte očný kontakt, prikyvujte a reagujte na to, čo hovorí.
"Jazykový tanec": Interakcia medzi dieťaťom a jeho opatrovateľmi je kľúčová pre zdravý vývoj reči. Deti sa učia jazyk prostredníctvom tzv. "jazykového tanca" - procesu, pri ktorom rodič a dieťa reagujú na podnety toho druhého. Keď dieťa vydá zvuk alebo povie slovo a rodič na to reaguje, posilňuje to dieťa v ďalšom pokuse o komunikáciu.
Všeobecne však platí, že popisujte dieťaťu, všetko čo práve vidí a deje sa okolo neho, rozprávajte sa s ním o tom, používajte viacej otvorené otázky, spievajte si pesničky, rozprávajte si riekanky, zapájajte ho do bežného chodu domácnosti, napr. pri varení, praní, aby s vami trávilo, čo najviac času aj keď to bude znamenať, že Vás to zdrží. Čas, ktorý investujete do dieťaťa najmä v ranom veku sa Vám mnohonásobne vráti.

Hry a Aktivity:

Hry na stimuláciu rečového vývinu: Existuje mnoho hier a aktivít, ktoré môžete použiť na stimuláciu rečového vývinu vášho dieťaťa. Hry na pamäť a kategorizáciu (napr. Dôležité je, aby ste sa hrali spolu s dieťaťom a poskytovali mu správny rečový vzor.
Hry na pomenovávanie: Hrajte sa hry, pri ktorých dieťa pomenúva predmety, farby, tvary alebo časti tela. Môžete použiť reálne predmety, obrázky alebo bábky.
Hádanky: Pridávajte do príbehov hádanky. Tie môžu dávať jažibaby alebo obry hlavným hrdinom, aby sa mohli dostať na vytúžené miesto alebo zachrániť krajinu hračiek.
Konverzačné cvičenia: Vytvárajte príležitosti pre konverzáciu s dieťaťom. Pýtajte sa ho otvorené otázky, nechajte ho rozprávať o svojich zážitkoch a záujmoch.
Dramatizácia jednoduchých rozprávok a príbehov: Najprv si vyberte rozprávku alebo príbeh, ktorý sa dieťaťu páči a je vhodný pre jeho vek. Môžete si vybrať napríklad Zámoček, kto v tebe býva, Janko a Marienka alebo Tri prasiatka. Keď už máte vybraný príbeh, je dôležité ho niekoľkokrát prečítať. Tak si ho lepšie dieťa zapamätá. Pri čítaní môžete používať rôzne hlasy pre jednotlivé postavy. To pomôže lepšie pochopiť, aké sú postavy a ako sa cítia.
Kalendár s fotkami: Môžete ho vytvárať mesiac po mesiaci - nakreslite niekoľko obrázkov toho, čo plánujete v danom mesiaci (napríklad plávanie, návšteva, prechádzka do lesa, cesta vlakom). Následne môžete pridávať fotky z realizovaných aktivít a podobne.
Knižka zážitkov je jednoduchá, no účinná aktivita.

Čítanie a Rozprávanie Príbehov:

Čítanie kníh a rozprávanie príbehov: Čítanie kníh a rozprávanie príbehov je jednou z najúčinnejších aktivít pre podporu rečového vývinu. Keď čítate dieťaťu, vystavujete ho novej slovnej zásobe, komplexnejším vetným štruktúram a rôznym jazykovým štýlom.
Zapojenie dieťaťa do čítania: Pri čítaní je dôležité zapojiť dieťa do procesu. Pýtajte sa ho otázky o príbehu, nechajte ho predvídať, čo sa stane ďalej, a diskutujte o pocitoch a motiváciách postáv.
Rozprávanie vlastných príbehov: Okrem čítania kníh môžete dieťaťu rozprávať aj vlastné príbehy. Môžu to byť spomienky z vášho detstva, vymyslené príbehy alebo zážitky z bežného dňa. Pravidelné čítanie a rozprávanie príbehov má dlhodobý pozitívny vplyv na rečový vývin dieťaťa.
Knižky v košíčku: Rozmiestnite košíky s knihami po celom byte. Dieťa si môže vždy nejakú vybrať, keď sa k nej napríklad dobatolí. Môžu byť v každej miestnosti - v kuchyni, kúpeľni, vedľa nočníka.

Pohyb a Motorika:

Nezanedbávajte pravidelný pohyb: Pravidelný pohyb má nesmierny význam pre celkový vývin dieťaťa, vrátane jeho rečových schopností. Keď sa dieťa pravidelne venuje fyzickej aktivite, dochádza k stimulácii rôznych oblastí mozgu, ktoré sú zodpovedné za reč a jazyk.
Lezenie a sedenie: Podľa logopedičky Mgr. Zuzany Oravkinovej, "lezenie a sedenie sú dôležité medzníky vo vývine dieťaťa, ktoré majú vplyv aj na vývin reči." Lezenie je prvý spôsob, akým sa dieťa samostatne pohybuje v priestore. Počas lezenia sa zapájajú obe hemisféry mozgu a posilňujú sa spojenia medzi nimi. Sedenie zase poskytuje dieťaťu stabilitu a voľné ruky na manipuláciu s predmetmi a skúmanie okolia. "V sede sa rozvíja jemná motorika rúk, ktorá je potrebná pre vývin reči," vysvetľuje Oravkinová.

Iné:

Spievanie pesničiek a riekanky: Rytmus a opakovanie v pesničkách a riekankách pomáhajú deťom osvojiť si zvuky a slová. Zároveň podporujú pamäť a schopnosť sekvencovania (pochopenie postupnosti).

Kedy Vyhľadať Odbornú Pomoc

Ak máte akékoľvek pochybnosti o rečovom vývine vášho dieťaťa, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Čím skôr sa prípadné problémy identifikujú a začnú riešiť, tým lepšie sú vyhliadky na úspešnú intervenciu.

Prečítajte si tiež: Vývojové míľniky v dvoch rokoch

Prvým odborníkom, ktorého by ste mali kontaktovať, ak máte obavy o vývoj vášho dieťaťa, je jeho pediater. Na pravidelných prehliadkach by mal pediater hodnotiť aj rečový vývin dieťaťa a pýtať sa vás na vaše pozorovania a obavy. Ak však máte pochybnosti aj mimo týchto prehliadok, neváhajte sa na pediatra obrátiť.
Logopéd je odborník na poruchy komunikácie, reči a jazyka. Logopéd vykoná komplexné vyšetrenie komunikačných schopností vášho dieťaťa. Posúdi jeho porozumenie reči, slovnú zásobu, gramatiku, výslovnosť a ďalšie aspekty jazyka.
V niektorých prípadoch môže byť potrebné zapojiť do diagnostiky a intervencie aj ďalších odborníkov, ako sú psychológovia alebo neurológovia. Psychológ sa zameriava na kognitívny, emocionálny a sociálny vývin dieťaťa. Neurológ zase skúma nervový systém a mozog dieťaťa. Spolupráca medzi rôznymi odborníkmi je kľúčová pre komplexné posúdenie a účinnú intervenciu pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine.

Kedy by mal rodič vyhľadať logopéda?

Rodič by mal vyhľadať logopéda, ak dieťa:

Okolo 1. roku:

neprejavuje dostatok iniciatívy na získanie pozornosti dospelého - nemá komunikačný zámer (ak dieťa niečo chce, nenadväzuje aktívne očný kontakt, nedá to dospelému najavo gestami, vokalizáciou, pohľadom),
nepoužíva komunikačné gestá (neukazuje na predmet svojho záujmu, neukazuje predmet v ruke, nepodáva predmet inej osobe, neočakáva predmet),
neobjavujú sa gestá ako napr. krútenie hlavou na znak nesúhlasu, dvíhanie rúk, aby bolo dieťa zdvihnuté na ruky, kývanie na rozlúčku, tlieskanie atď.
neobjavujú sa funkčné gestá (napr. telefón si neprikladá k ušku, hrebeň k vláskom, hrnček k ústam atď. ),
je prevažne ticho, málo si džavoce,
nereaguje na jednoduché pokyny a gestá ako napr. Poď sem!

Okolo 2. roku:

nemá komunikačný zámer,
nepoužíva gestá,
nehovorí cca 50 slov a nezačína tvoriť dvojslovné spojenia,
má výrazne lepšie porozumenie ako hovorenú reč,
má slabé porozumenie reči (priemerné dieťa rozumie cca 500 slov z bežnej slovnej zásoby)
má nezrozumiteľnú reč pre blízkych, používa veľmi obmedzený počet hlások,
evidujeme regres vo vývoji reči - dieťa prestáva rozprávať alebo začína opakovať frázy, ktoré používa nefunkčne,
neobjavuje sa symbolická a predstieraná hra, preferuje repetitívnu hru (má tendenciu stále opakovať rovnaké činnosti, napr. stavať autá do rady, točiť s predmetmi atď.), nezapája do svojej hry ostatných.

Okolo 3. roku:

nepoužíva viacslovné výpovede - jednoduché vety,
má slabú slovnú zásobu v porovnaní s rovesníkmi,
reč je ťažko zrozumiteľná pre cudzie osoby (v 3. rokoch by malo byť dieťa zrozumiteľné pre cudzie osoby na 75 %),
má ťažkosti s porozumením reči, aj keď je reč pomalá, jednoduchá a obsahuje gestá,
používa ,,echolalickú reč“ - opakuje výpovede po komunikačnom partnerovi, z TV bez komunikačného zámeru, nefunkčne,
nekladie žiadne otázky a nevyžaduje odpoveď,
tvorí niektorú hlásku chybne (na nesprávnom mieste), napr. hlásku R tvorí hrdelne alebo sykavky tvorí medzi zubami (ak napr. hlásku R zamieňa za jednoduchšiu hlásku J, je to veku primerané)
má v reči neplynulosti (napr.

Terapeutické Možnosti

Ak bolo u vášho dieťaťa diagnostikované oneskorenie alebo porucha rečového vývinu, existuje niekoľko terapeutických možností, ktoré môžu pomôcť.

Logopedická terapia: Logopedická terapia je základným pilierom intervencie pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine. Terapia je zvyčajne dlhodobý proces, ktorý zahŕňa pravidelné sedenia s logopédom. Dôležitou súčasťou logopedickej terapie je aj spolupráca s rodičmi. Logopéd poskytuje rodičom rady a stratégie, ako podporovať rečový vývin dieťaťa aj v domácom prostredí. Efektivita logopedickej terapie závisí od viacerých faktorov, ako sú závažnosť poruchy, vek dieťaťa pri začatí terapie a intenzita a pravidelnosť terapie.
Alternatívne metódy komunikácie: V niektorých prípadoch, najmä pri závažnejších poruchách rečového vývinu, môže byť potrebné využiť alternatívne metódy komunikácie. Jednou z najčastejšie používaných alternatívnych metód je obrázkový komunikačný systém (PECS). Pri tejto metóde dieťa komunikuje pomocou obrázkov, ktoré reprezentujú rôzne predmety, činnosti alebo pocity. Ďalšou možnosťou je používanie gest a posunkov. Dieťa sa učí používať jednoduché gestá na vyjadrenie svojich potrieb a želaní, ako napríklad gesto pre "jesť" alebo "piť". V súčasnosti existujú aj rôzne technologické pomôcky, ktoré môžu uľahčiť komunikáciu deťom s poruchami reči. Je dôležité poznamenať, že alternatívne metódy komunikácie sa používajú ako doplnok, nie ako náhrada logopedickej terapie.
Domáce cvičenia a aktivity: Okrem logopedickej terapie a alternatívnych metód komunikácie môžu rodičia podporovať rečový vývin svojho dieťaťa aj prostredníctvom domácich cvičení a aktivít. Niektoré aktivity sme spomenuli v predchádzajúcich kapitolách.

Dôležité Rady a Upozornenia

Nevzdávajte rozhovor, ak nerozumiete a nebojte sa využiť gestá, obrázky, alebo nechať dieťa, aby vás zaviedlo k predmetu.
Rada pre rodičov: Keď dieťa povie niečo nesprávne (slovo alebo vetu), nehovorte mu, že to povedalo zle alebo nesprávne. Namiesto toho zopakujte slovo alebo vetu správne.
Rodičia často deti opravujú a nútia ich, aby slovo vyslovili správne, čo nie je správny prístup. Ak dieťa nesprávne vysloví slovo čaj napr. ,,mami, prosím si caj“, namodelujte dieťaťu správnu výslovnosť a zvýraznite hlásku, ktorú vyslovilo nesprávne napr., dobre, hneď ti urobím Čaj“, aby sme stimulovali správnu výslovnosť sluchovou cestou.
Opravovať dieťa pri nesprávnej výslovnosti a gramatike je nesprávne, pri neplynulostiach (ako zajakávanie) je to priam zakázané.

tags: #dvojrocne #dieta #nereaguje