Príchod nového súrodenca je významná udalosť pre celú rodinu, a pre dvojročné dieťa predstavuje obzvlášť veľkú zmenu. V tomto veku sa deti nachádzajú v dôležitom vývinovom období a potrebujú citlivý prístup, aby sa s novou situáciou dokázali čo najlepšie vyrovnať. Cieľom tohto článku je poskytnúť praktické rady a tipy, ako pripraviť dvojročné dieťa na príchod nového súrodenca a ako zvládnuť prípadné negatívne reakcie.
Príprava pred narodením bábätka
Dôležité je začať s prípravou dieťatka v dostatočnom predstihu pred pôrodom. Staršie dieťatko by malo stráviť kvalitný čas so svojimi rodičmi, aby sa cítilo milované a dôležité.
Komunikácia a knihy
Pekným spôsobom, ako dieťaťu priblížiť tému príchodu súrodenca, je čítanie detských kníh o tehotenstve a súrodencoch. Medzi odporúčané tituly patria "Mamička má bábätko" alebo "Terka a bábätko". Tieto knihy pomáhajú dieťaťu pochopiť, čo sa deje a čo môže očakávať.
Zapojenie do príprav
Dieťatko môžete zapojiť aj do praktických príprav, ako sú nákupy postieľky, oblečenia pre malého súrodenca alebo účasť na tehotenskom sone. Nechajte vašu ratolesť vybrať nejaké drobnosti pre mladšieho súrodenca. Ukážte mu, že je súčasťou „tímu“ a že záleží aj na jeho názore. Vyberajte spolu veci na oblečenie či praktické drobnosti do výbavy pre novorodenca, ale vtiahnite ho aj do diskusií pri výbere mena pre bračeka či sestričku. Deti sa rady cítia užitočné. Využite prirodzenú zvedavosť detí. Chcú zistiť, čo sa vôkol nich deje. Môžete si s vašou ratolesťou spoločne pozrieť video, v ktorom sa dozvie, ako sa bábätko vyvíja v brušku. Všetky deti časom začne zaujímať, ako prišli na svet. Očakávanie príchodu súrodenca to zvyčajne urýchli. Vysvetliť mu to môžete s citom a pravdivo.
Vysvetľovanie zmien
Frustrácia, hnev a úzkosť malého dieťaťa počas ranných tehotenských nevoľností je ďalšia záťaž navyše. Dieťa prejavuje negatívne emócie väčšinou vtedy, keď nechápe, čo sa vlastne deje. Skúste mu citlivo vysvetliť rôzne zmeny, ktoré prebiehajú vo vašom tele. Za jeho hnevom môže byť strach o mamu.
Prečítajte si tiež: Vývoj ukazovania u detí v dvoch rokoch
Zvládanie reakcií po príchode súrodenca
Príchod nového súrodenca je pre staršie dieťa obrovská zmena. Zrazu už nie je jediné a o pozornosť svojich rodičov aj babiek sa musí začať deliť. Niet divu, že niektoré deti sú smutné, majú zhoršené správanie aj spánok, snažia sa pútať pozornosť, chcú súrodenca vrátiť späť do bruška a pod. Narodenie súrodenca môže u vašej ratolesti vyvolať rôzne reakcie. Od nadšenia, cez ľahostajnosť až po úplné sklamanie. Netrápte sa, ak neskáče od šťastia a raz-dva by vymenilo bábätko za šteniatko. Je to len etapa. Uistite ho, že vo vašom srdci je dostatok miesta pre vás oboch.
Zapojenie do starostlivosti
Zapojte veľkého súrodenca do starostlivosti o malé bábätko. Môžete mu zadať špeciálne úlohy. Môže vám nosiť čisté plienky a použité vyhadzovať do koša. Kúpte dieťatku (pokojne aj chlapcovi) bábiku, kočík, šatku a môžete sa hrať na rodičov a obaja budete mať svoje bábätko.
Individuálny čas
Počas dňa si s pomocou partnera alebo rodiny vyhraďte každý deň čas na hranie sa len so starším dieťatkom. V tomto čase neodbiehajte, neodchádzajte od dieťatka. Vyhnite sa hovoreniu toho, že „už si veľké dievčatko“, „už si veľký chlapec“. Počas dojčenia a/alebo uspávania môžete dieťatku vytiahnuť špeciálny box, kde bude mať svoje nové a špeciálne hračky na hranie. Venujte mu plnú, nerozdelenú pozornosť, aby sa cítilo cenené a milované. Predstavte si, že tak, ako dojčíte bábätko, tak kŕmite staršie dieťa svojou pozornosťou. Hoci popri starostlivosti o bábätko a zároveň o vlastné, neraz zanedbávané potreby, je náročné vtlačiť do programu ešte niečo ďalšie, majte na pamäti jednu vec: deti nemajú vnímanie času rovnaké ako my. Preto aj 10 minút je stále lepšie než nič. Odporúčam si vyčleniť tento čas pravidelne na dennej báze, podľa režimu bábätka, a aj na týždennej báze (napríklad vždy v stredu idem s maminkou na ihrisko a tatinko zatiaľ kočíkuje bračeka). Opakovanie dáva deťom pocit istoty a bezpečia.
Zmeny v správaní a spánku
Spánok staršieho súrodenca sa môže zhoršiť. Preto, vyriešte spánkové problémy a spanie staršieho dieťatka v dostatočnom predstihu. Ak máte postieľkové dieťa, neprekladajte ho ešte do veľkej detskej postieľky s cieľom dať jeho postieľku bábätku. Spôsobí nielen problémy so zaspávaním a spánkom (ak má dieťa menej ako 3 roky), ale aj možnú žiarlivosť. Kúpte radšej druhú postieľku a vaše „postieľkové“ dieťatko ponechajte v postieľke. Objaviť sa môže zhoršené zaspávanie a nočné budenie. Obidva tieto aspekty sa môžu načas u staršieho dieťatka zhoršiť.
Je možné, že dieťa prezentuje správanie, ktoré ste uňho ešte nezažili. Môže ísť napríklad o agresívne správanie, silný vzdor, nervozitu, nepokoj, odmietanie jedla či spánku a i. V súvislosti so správaním je dôležité spomenúť aj záchvaty hnevu, ktoré deti mávajú. Napriek tomu, že je dieťatko už v istom veku, používa jazyk z predošlého vývinového štádia. Napríklad môže začať šušlať, vyslovovať L namiesto už dávno zvládnutého R, vydávať zvuky ako bábätko, smiať sa ako bábätko, používať skomolené slová. Zároveň si všimnite prejav v jeho tvári - rozšírené očká, otvorenejší výraz. Dieťa, ktoré už dlhšiu dobu bez problémov ovláda svoj močový mechúr, sa môže začať znova pocikávať. Podobne ako v predošlom bode ide o návrat do predošlého vývinového štádia. Dieťa odmieta spoluprácu, resp. vytrvalo vyjednáva požiadavky zo strany rodičov. Dieťa sa správa, akoby súrodenec neexistoval.
Prečítajte si tiež: Stratégie zvládania ignorácie u dvojročných detí
Riešenie negatívnych emócií
Každé dieťa sa ocitne v situácii, keď sa hnevá, niečo sa mu nepáči, s niečím nie je spokojné. Je to bežná emócia, s ktorou sa stretávame všetci, deti, ale aj my, dospelí. Je súčasťou bežného života a každý má na hnev právo. Otázkou je, ako dokáže dieťa túto emóciu spracovať, ako dokáže v takejto situácii reagovať. S touto schopnosťou sa dieťa nerodí, túto schopnosť sa musí naučiť. „Emočný koučing“ je proces, pri ktorom sa dieťa učí, ako vlastným pocitom porozumieť a ako ich spracovať. Mnohí rodičia deťom ukazujú, že hnev je niečo, čo sa nepatrí, čo je hodné trestu. Dieťa tak učíme hnev potláčať alebo sa zaň hanbiť. V prvom rade by som rodičovi odporučila zamyslieť sa nad tým, ako on sám reaguje na hnev svojho dieťaťa. Ak rodič udrie svoje dieťa, nerobí to preto, že mu chce skutočne ublížiť. Urobí to preto, že neovládne svoje emócie. Bitka je jeden z príkladov správania, ktoré niektorí rodičia robia a zároveň si želajú, aby to ich deti nerobili. Aby sa súrodenci navzájom nebili, aby dieťa nebolo agresívne voči svojim kamarátom, aby neubližovalo iným deťom. Prečo dieťa nemôže ublížiť svojmu kamarátovi, ale rodič môže ublížiť svojmu dieťaťu?
Je dôležité si uvedomiť, že zvládanie hnevu sa dieťa učí od rodiča. Nie na základe toho, čo mu rodič rozpráva, ale predovšetkým na základe toho, čo vidí, ako sa rodič správa, keď je nahnevaný. Aké je riešenie? Neustúpiť, ale zároveň empaticky počúvať a prijať pocity dieťaťa. Vety ako „ si zlý“… „ reveš ako malé decko“…nie sú najšťastnejšie, miesto toho skôr použite slová ako „ chápem, že ťa to nahnevalo“…“ viem, že si z toho smutný“…“vidím, že sa ti to nepáči“… Dieťa tak vidí, že chápete jeho hnev a zvýšite tak pravdepodobnosť, že bude s vami spolupracovať. Vnímate jeho pocity, jeho hnev, nesúhlas, čo ale neznamená, že mu ustupujete.
Ako zvládať hnev dieťaťa
- Nie je dobré, riešiť konflikt s dieťaťom v návale hnevu. Dajte mu priestor, nech sa ukľudní. Odíďte z miestnosti a skúste ho nechať chvíľu samé, prípadne ho niekde postavte alebo posaďte. ( nie dieťa, ktoré je mladšie ako 2 roky). Zároveň získate čas, aby ste sa aj vy ukľudnili a premysleli si, ako budete ďalej riešiť konflikt s dieťaťom.
- Keď sa dieťa aspoň čiastočne ukľudní, objímte ho, sadnite si k nemu a skúste sa vrátiť k tomu, čo ho nahnevalo. Jednajte s ním pokojne, bez kriku a ponižovania, môžete ho nechať, nech vám samo vysvetlí, čo ho nahnevalo, ako by ono chcelo situáciu vyriešiť.
- Vy určujete hranice a dôsledne, s láskou, trvajte na ich dodržiavaní. - môžeš si pozrieť TV, keď budeš mať upratanú izbu. Deti tak učíme niesť zodpovednosť za svoje správanie - ono sa rozhoduje a nesie dôsledky - pozitívne alebo negatívne. Sú deti, ktoré nemajú radi náhle zmeny, rozhodnutia a príkazy, s ktorými sa v danom momente ťažko vyrovnávajú. Celý život sa vaše dieťa bude stretávať s tým, že niečo nie je tak, ako by si predstavovalo. Je úlohou rodiča pripraviť ho na to, aby dokázalo svoje negatívne emócie ovládať.
Syndróm zosadeného princa/princeznej
Predstavte si, že ste kráľovskou dcérou či synom na svojom kráľovskom dvore. Žijete väčšinou spokojným a šťastným životom. Možno ste si už stihli zvyknúť na to, ako to na dvore chodí. A zrazu - do kráľovstva vstúpi nový človek… A nielen tak hocikam. Idete sa naobedovať - je tam a je to hlučné, idete sa porozprávať s kráľovskou matkou či otcom - nemajú čas, pretože sa práve z nejakého nepochopiteľného dôvodu venujú tomu novému človeku. Idete na prechádzku - musíte čakať a prispôsobovať sa režimu toho nového človeka. No a vrchol je - keď sa idete aspoň pohrať do svojej izby - do toho, zdá sa, jediného, čo už na svete zostáva iba pre vás, a zistíte, že ten prišelec vám slintá VAŠE VLASTNÉ hračky. A keď podávate právoplatné sťažnosti, povedia vám, že sa máte podeliť, máte mať prišelca rád, nemáte byť zlý, či dokonca požadujú, aby ste im s tým „zlodejom rodičov a dobrého života“ pomáhali. Humor bokom, skúste si na chvíľku zavrieť oči a predstaviť si to na vlastnej koži. Syndróm zosadeného princa nie je nič iné ako žiarlivosť, ktorá vzniká u dieťaťa pri narodení sa nového súrodenca. Narodenie nového člena rodiny možno prežívať s veľkou radosťou a nadšením. Tieto negatívne pocity staršieho dieťaťa, ktoré vidí, že výlučná pozornosť, na ktorú bolo zvyknuté, je vážne ohrozená, sa môžu prejavovať mnohými rôznymi spôsobmi - v závislosti od veku a povahy dieťaťa.
Ako predchádzať žiarlivosti
- Pred narodením nového bračeka či sestričky je užitočné porozprávať sa a vysvetliť staršiemu dieťatku, čo sa bude diať. Nielen so zameraním na výhody (hoci tie treba tiež vymenovať), ale aj s vysvetlením, že aj keď bábätko potrebuje viac starostlivosti zo strany rodičov, nestratí ich lásku a pozornosť a bude milované tak isto ako predtým. Formu tohto rozhovoru treba voliť primerane veku. Kým pre školáka je rozhovor na miestne, v prípade dieťaťa predškolského veku môže byť vysvetľovanie príliš abstraktné. So škôlkarom sa môžete napríklad zahrať hru, v ktorej sa staráte o novorodené bábätko, a prostredníctvom hry mu ukazujete, akú všetku starostlivosť bábätko vyžaduje. Popri tom môžete spomenúť, že aj ono, keď bolo malé, dostávalo všetku túto starostlivosť. Môžete sa zahrať na unavenú či zaneprázdnenú maminku, ktorá keď sa postará o bábätko, príde povedať druhému dieťatku, že ho stále veľmi ľúbi. Môžete si vymeniť roly. Spoločné hry môžete obmieňať podľa aktuálnych situácií vo svojej domácnosti. Vaše možnosti sú v tomto neobmedzené. Považujem za dobrý nápad sa so škôlkarom hrávať takéto symbolické hry aj po narodení bábätka. Ďalšou vstrebateľnou formou pre dieťa škôlkárskeho veku sú príbehy a rozprávky, ktoré si opäť môžete vymýšľať aktuálne a šité na mieru.
- Urobte si čas osamote so starším dieťatkom. Hrajte sa, rozprávajte sa, prejavujte mu náklonnosť a hlavne - venujte mu plnú, nerozdelenú pozornosť, aby sa cítilo cenené a milované.
- Pokúste sa pristupovať k materstvu či rodičovstvu číslo dva (či viac) ako k novému jedinečnému zážitku. Je predsa jedno, kto sa kedy postavil a kto mal kedy prvý zúbok. Aj to, kto je lepší v matike a kto v jazykoch. Porovnávanie bolí aj dospelých. Porovnávaním škatuľkujeme ľudí do určitých rolí. Je to ako v rozprávkach, kde sú ľudia zakliati do kameňa. Nemôžu sa ani hnúť, vtlačili im obraz, v ktorom ustrnuli. Nielenže tým narušujeme vzťah dieťaťa k sebe samému, ale narušujeme tým aj budúci vzťah súrodencov. Vaše malé deti dnes možno ešte mentálne nerozumejú tomu, čo hovoríte, ale vnímajú a cítia a takýmto spôsobom obsiahnu veľké množstvo dojmov a informácií. Zároveň sa im tieto informácie bez mentálneho filtra ukladajú priamo do nevedomia. Nevedomie je tá časť z nás, ktorá ovláda naše správanie, citové prežívanie, vzťah k sebe samému a k svetu aj v dospelosti.
- Nie je na škodu mať v zálohe nejaké predpripravené stratégie, keď sa objavia prejavy žiarlivosti. Tie sa mnohokrát prelínajú s hnevom. V prvom rade sa pokúste zachovať chladnú hlavu a vrelé srdce. Čo sa týka detských emócií vo všeobecnosti, je potrebné dať deťom priestor na vyjadrenie pocitov, aj tých negatívnych. Stratégie ako ignorovanie, snaha o potlačenie emócie či presunutie pozornosti sú nesmierne deštruktívne. Deti sa prostredníctvom nich (okrem iného) naučia: ignorovať svoje pocity, utlmovať bolesti (napr. pomocou alkoholu či iných znecitlivujúcich a omamných látok) alebo sa nenaučia rozoznávať jednotlivé emócie a budú neskôr stratené vo vlastnom vnútornom chaose. V krehkom svete detskej duše môžu byť takéto stratégie pretlmočené ako: „Nemajú ma radi. Ľúbia ma, iba keď sa usmievam. Som zlý.“ a pod. Čo teda robiť, keď príde žiarlivosť? Pomenujte ju. Pochopte ju. Vžite sa do dieťaťa. A ak si potrebuje vybiť hnev, vymedzte jasné hranice (napr.: biť a kričať nie, ale môžeš udierať do pohovky alebo môžeš počarbať veľký papier červenou voskovkou). Nebojte sa, hnev a aj každá iná detská emócia, ktorá má voľný priechod, prejde rýchlo. A po nej ho okúpte vo svojej láske a prijatí. Je v poriadku presne také, aké je.
- Rodičia sa snažia dávať svojim deťom rovnako, a predsa počúvajú vety ako: „On má viac! Jeho máš radšej!“ Takéto spory sa medzi súrodencami môžu ťahať až do dospelosti. V skutočnosti však nejde o to, že ste Janíkovi naozaj dali o niečo viac. O čo tu ide naozaj? Zahrajte sa na detektíva. Ktoré potreby má teraz toto dieťa nenaplnené? Čo potrebuje? Sústreďujte pozornosť naspäť k dieťaťu, ktoré prejavuje nespokojnosť, a zamerajte sa na jeho potreby. Namiesto obhajoby: „Veď som vám dala rovnako,“ sa môžete spýtať: „Čo ti chýba? Si ešte hladný? Rád by si si pridal?“ Učíte ho tak uvedomovať si a naplňovať vlastné potreby, namiesto ukazovania prstom na druhých.
Záver
Príchod nového člena si vyžaduje zmenu zo strany celej rodiny. Princ či princezná zosadený/-á z trónu bude nepochybne potrebovať všetku pomoc a pochopenie, aby sa tejto novej situácii dokázal/-a prispôsobiť. Vaše dieťatko prestalo byť jediným dieťaťom svojich rodičov alebo mladším súrodencom, aby sa stalo starším súrodencom. Svoju pomyselnú korunu odovzdáva bábätku, no naďalej je nenahraditeľné a to mu treba dávať neustále najavo. Starší súrodenci zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pre svojich mladších súrodencov - sú vzormi, učiteľmi, spoluhráčmi, ochrancami, opatrovateľmi atď. Hlavne sa nesnažte o dokonalosť. To je ilúzia. Pamätajte, že vy, vaše staršie dieťatko aj bábätko budete potrebovať čas, aby ste si mohli na novú situáciu zvyknúť a objaviť pozitíva tejto veľkej životnej zmeny. S trpezlivým a láskyplným prístupom sa čoskoro stane bratovým či sestriným najlepším parťákom. A vy sa možno postupom času čoraz častejšie dočkáte tých vytúžených momentov, keď sa spolu zahrajú.
Prečítajte si tiež: Vývojové míľniky v dvoch rokoch