Na bábätko môžete byť maximálne pripravená, avšak môžu nastať situácie, kedy budete zúfalá a bezmocná. To ak bude bábätko dlho plakať a vy nebudete vedieť prečo. Detský plač je srdcervúci, najmä ten u novorodencov. Ale príroda presne vie, prečo to tak zariadila. Veď ako nám ten malý človiečik, ktorý ešte nevie hovoriť, má vysvetliť, že je hladný, unavený alebo mu len jednoducho chýbame? Plač je súčasťou života dojčaťa. Dieťa ešte nevie rozprávať, prostriedkom komunikácie bábätka s okolím je teda plač. Dospelého človeka môže dlhší plač vyvádzať z miery, bábätko však nikdy neplače bezdôvodne. Plače preto, že má nejaký problém a volá o jeho vyriešenie. Mamičky, máte doma dieťatko, ktoré neustále plače? Nič si z toho nerobte, určite nie ste jediné. Z jediného dôvodu: aby s nami komunikovalo. Keďže ešte nevie hovoriť, nejako sa prejaviť musí. Napríklad, že je hladné, unavené, bolí ho bruško alebo mu je len jednoducho za nami smutno. Ak ste prvorodička a máte doma malé uplakané klbko, ktorému vôbec nerozumiete, verte, že časom jeho plač „prekuknete“. Nie je plač ako plač. Dieťatko plače z rôznych príčin.
Prečo deti plačú: Pochopenie základných príčin
Existuje mnoho dôvodov, prečo bábätká plačú, a pochopenie týchto dôvodov môže rodičom pomôcť efektívnejšie reagovať na potreby svojho dieťaťa. Tu sú niektoré z najčastejších dôvodov plaču:
- Hlad: Bábätko plače najčastejšie z pocitu hladu. Ono i dospelí sú niekedy protivní, keď majú hlad. Neriaďte sa hodinkami a nekŕmte po troch hodinách, ako sa to odporúčalo kedysi. Dávajú ním najavo najzákladnejšiu potrebu každého živého tvora, a to, že sa potrebujú najesť alebo napiť. Ako takýto plač znie? Dieťatko začína mierne a pomaly plakať, pričom intenzita plaču sa postupne zosilňuje.
- Spánok: Deti často plačú, keď chcú spať, sú preťažené a nemôžu zaspať. Doprajte svojim deťom dostatok pravidelného spánku, ktorý im dodá mnoho energie. Malé bábätká plačú z preťaženia, z nadbytku podnetov. Malé bäbatká sú niekedy také unavené, že z tej únavy ani nevedia zaspať. To sa im, samozrejme, nepáči, a preto to dajú hlučne najavo. Často si pri tomto type plaču šúchajú pästičkami oči či noštek, alebo ostošesť vyzývajú.
- Bruško: Veľmi častým plačom je plač pri bolení bruška. Mnohokrát je to neriešiteľný boj, mamičky skúšajú všemožné detské kvapky, probiotiká, ale niektoré bábätká skrátka na prdíky trpia viac. Najviac pomôže nechávať bábätko po jedle odgrgnúť.
- Plienky: Nezabúdajte, že i málo pocikaná plienka môže bábätku vadiť. Jednou z ďalších možných príčin hlasitého prejavu vášho dieťatka môže byť aj plienka. Preto ak vaše dieťatko plače a nie je hladné ani unavené, možno potrebuje prebaliť. Bábätká, s ktorými rodičia praktizujú bezplienkovú komunikačnú metódu, potom môžu plakať práve z dôvodu, že potrebujú čúrať alebo kakať a do plienky to robiť nechcú.
- Kontakt: Vzhľadom k tomu, že v našej západnej kultúre je pôrodníctvo také, že bábätko je hneď po pôrode podrobené mnohým vyšetreniam a úkonom namiesto toho, aby trávilo prvé minúty a hodiny kontaktom s matkou, môže si zažiť nedostatok kontaktu. I keď i táto problematika sa v posledných rokoch obracia k lepšiemu. Nedostatkom fyzického kontaktu totiž deti môžu veľmi trpieť. A aby bábätká privolali svojich rodičov, kričia o to viac. Pre vaše bábätko ste stredom vesmíru, a preto je úplne normálne, že mu jednoducho príde za vami smutno. Ak je teda vaše dieťatko práve prebalené, napapané, dobre vyspinkané a ani by ho nemalo nič bolieť, za jeho slzičkami môže byť túžba po vás. Preto si ho pritúľte alebo postískajte.
Detský plač a jeho význam pre psychiku dieťaťa
Ešte pred nedávnom odborníci matkám odporúčali, aby bábätká nechali vykričať, že si posilnia pľúca. Bábätká sa rodili v sterilnom prostredí pôrodných sál, bez trocha ľudskosti, boli umiestňované do hromadných novorodeneckých izieb. Ženy dojčili minimálne, deti boli kŕmené umelými mliekami. Dnešné poznatky našťastie ukazujú na škodlivosť týchto myšlienok. Nechať dojča vyplakať, alebo ho ešte pritom odložiť do inej miestnosti úplne popiera jeho základné potreby. Plač bez odozvy totiž u dieťaťa vyvoláva fyzickú reakciu. Dieťa začne vyplavovať stresové hormóny, ktoré zvyšujú srdcovú činnosť a telesnú teplotu. To sa potom transformuje do emocionálnej roviny - dieťa prestane plakať, rodičia si myslia, ako ho naučili napr.
Je nutné venovať pozornosť detskému plaču. To, akým spôsobom rodičia pristupujú k plaču svojho dieťaťa neskôr ovplyvňuje psychickú pohodu dieťaťa i v dospelosti. Pokiaľ dieťa opakovane plače a nedostane útechu, dochádza i u neho na podvedomej rovine k zisteniu, že jeho potreba nikoho nezaujíma. Také dieťa síce plakať po čase prestane, ale jeho základná dôvera v okolitý svet je narušená.
Ako utíšiť plačúce dieťa: Praktické rady a tipy
Prvým krokom je rozpoznať, prečo dieťa plače a splniť tak jeho potrebu v danú chvíľu (hlad, spánok, mokrá plienka,…). Pokiaľ ste sa snažili splniť všetky najdôležitejšie dojčenské potreby a bábätko plače ďalej, skúste bábätko nežne pochovať v náručí. Pokiaľ i v náručí bábätko plače, skúste ho na chvíľu vo vašej blízkosti položiť. Bábätko má možno príliš mnoho vnemov a túži po pokoji. Na dieťa hovorte potichu, vľúdne. Pokiaľ ani to nepomáha, skúste dieťa zaujať monotónnym zvukom alebo pesničkou.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o špeciálnych materských školách
Tu je niekoľko ďalších tipov, ako utíšiť plačúce dieťa:
- Použite dotyk: Ak máte pocit, že vaše dieťatko plače bez príčiny, skúste ho jemne pohladať po chrbátiku či brušku. Teplo vašej ruky môže mať naň zázračný účinok.
- Hovorte alebo spievajte: Ak je vaše bäbatko nepokojné a plače, skúste sa mu prihovoriť nežným, pokojným hláskom alebo mu niečo zaspievajte.
- Použite šatku alebo nosič: Výborným spôsobom, ako utíšiť plačúce bábätko, je uviazať ho do šatky alebo ergonomického nosiča. Takto je bábätko blízko svojej mamy, cíti jej vôňu, teplo a rýchlo sa upokojí. Mamičky si dokonca pochvaľujú, že takto ich drobcovia aj oveľa rýchlejšie zaspinkajú.
- Kúpeľ: Mnohé mamičky majú pri tíšení bábätiek dobré skúsenosti s vodou. Ak vaše dieťa miluje kúpanie, môžete sa ho pokúsiť upokojiť príjemným relaxačným kúpeľom.
- Biely šum: Biely šum pomáha bábätku odfiltrovať okolité zvuky a zároveň pôsobí ako taká uspávanka, ktorá navodzuje spánok.
Netradičné pohľady na detský plač
Možnoste si všimli, že aj vaše bábätko má rôzne druhy plaču, ktoré znejú odlišne.Plač je istáforma komunikácie. Rovnako ako smiech, časom rozprávanie, aj plač je niečo, na čo má bábätko právo. Prečo máme pocit, že dieťa ktoré neplače je dobré? Myslíte si, že dieťa ktoré plače je horšie? Neexistujú lepšie a horšie deti. Často sa stretávam v dotazníkoch s myšlienkami maminiek: „Moje bábätko je také dobré. Nikdy neplače.“ Je to naozaj tak?
Naše bábätká sa rodia naozaj len so schopnosťou plakať a nie sú pri narodení neurologicky schopné sa len tak bez pomoci upokojiť, ak sa veľmi rozplačú. Aj preto nie je vhodné malé bábätká (0-4 mesiace) nechávať bez tíšenia plakať, ak majú menej ako 4 mesiace. Aj napriek takémuto nízkemu veku 0-4 mesiacov, sú bábätká vybavené schopnosťou prispôsobiť svoje reakcie stresu, kedy mozog, napriek tomu, že bábätko plače, dokáže v určitých momentoch prestať vysielať signál telu, aby produkovalo kortizol. Znamená to, že telo a mozog bábätka prestane vyhodnocovať situácie ako stresové. Takouto situáciou môže byť aj vymenenie plienky, či obliekanie pyžamka, alebo plač,ktorý poznáte po večeroch, keď je dieťatko unavené a nedarí sa mu zaspať ani s vašou pomocou. Už v tomto veku je bábätko schopné zaspať bez pomoci, ak mu rodičiavytvoria vhodné podmienky. V tomto prípade sa bavíme o zaspatí bez pomoci, ktoré nie je spojené s emóciou.
Od 4.-6. mesiaca je mozog bábätka natoľko vyvinutý, že svoje správanie aj interakciu začína kontrolovať. Samozrejme so svojimi limitmi. Plač má aj liečivé účinky. Pri spracúvaní (krátkodobej) stresovej situácie či frustrácii, práve plač dieťatku pomáha danú situáciu lepšie spracovať a vyrovnať sa s ňou.
Stres môžeme (vo veľmi veľkom zovšeobecnení) rozdeliť na krátkodobý a dlhodobý. Krátkodobý stres, zvyšuje síce kortizol a adrenalín, avšak to spôsobuje zvýšenie imunity a zlepšuje pamäť. Samozrejme opačne funguje dlhodobý stres, ktorý imunitu znižuje a zhoršuje pamäť. Žiadna štúdia nepotvrdzuje, že krátkodobý stres škodí. Dokonca, krátkodobí stres učí deti lepšie zvládať stres v budúcnosti. Preto strašenie tým, že krátkodobý plač dieťatku uškodí je vedecky ani nijak inak nepodložené1.
Prečítajte si tiež: Záujmy detí pri striedavej starostlivosti
Vaše dieťa má právo plakať a tento plač mu neškodí, pokiaľ je krátkodobý a mimo tento plač je dieťa bezpodmienečne milované a jeho potreby sú naplnené. To, že dieťaťu nedáte napríklad rožok a ono potom 30 minút plače mu neškodí, rovnako ako mu neškodí to, že mu odmietnete dať prsník zakaždým na uspatie a tým ho naučíte, že zaspať sa dá aj inak. Tiež mu to pomôže spať dlhšie a zdravšie. Akceptujte, že niekedy sa na nás naše deti aj hnevajú. Ten nôž, čo ste im zobrali z ruky, alebo ten kúsok bratovho lega, s ktorým sa chcelo dieťa práve hrať, spôsobia, že sa rozhnevá a chvíľu plače.
Dôležitý detail - tento článok chce prezentovať iný pohľad na plač. Vysvetliť, že sa svet nezrúti, keď vaše dieťatko plače vo vašej prítomnosti. Nechce hovoriť a nabádať k žiadnej ignorácii a nevšímaniu si prejavov a emócií, ktoré nám naše deti zdeľujú.
Štatistika detského plaču
Vedci pozorovaním stoviek bábätiek počas ich prvého roka života zistili, že ich plač má určité zákonitosti. Novorodenci zväčša plačú málo, od približne druhého týždňa až do druhého mesiaca sa počet preplakaných hodín zvyšuje, na konci druhého mesiaca dosiahne vrchol a potom začne krivka klesať. Medzi tretím a piatym mesiacom dosiahne stabilnú úroveň. (Existujú však aj výnimky). Podobne sú na tom aj predčasne narodené deti, s tým rozdielom, že ich vrchol nastáva v polovici druhého mesiaca korigovaného veku. To naznačuje, že plač nie je reakciou len na prostredie, ale svoju úlohu tu zohráva aj zrelosť jeho tela - najmä nervovej sústavy.
Zdravotné príčiny nadmerného plaču
Z výskumov vyplýva, že len veľmi málo bábätiek plače zo závažných zdravotných dôvodov. Ak predsa len ich plač súvisí so zdravotným problémom, jedná sa o veľmi prenikavý, veľmi hlasný a vysoký plač. Môže byť vyslovene neznesiteľný. Bábätko nemá žiaden denný rytmus, nerozoznáva deň od noci, jeho nočný spánok sa postupne nepredlžuje. A takýto nadmerný a neutíšiteľný plač uňho pretrváva aj po štvrtom mesiaci. Zdravotnými príčinami nadmerného plaču zvyčajne sú: neznášanlivosť kravskej bielkoviny či iná potravinová intolerancia obsiahnutá v materskom či umelom mlieku, reflux alebo hnačky, ktoré sú sprevádzané úbytkom hmotnosti, bolesti hlavy, abnormality v centrálnom nervovom systéme, infekcie močového traktu, či ak matka užívala počas tehotenstva niektoré silné lieky.
Ak máte podozrenie, že vaše dieťatko plače zo zdravotných dôvodov, navštívte pediatra a podeľte sa s ním o svoje obavy.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Dieťa v nemocnici
Keď sa bábätko plačom lieči
Biochemik William Frey skúmal chemické zloženie ľudských sĺz a zistil, že je v nich prítomnosť hormónov a neurotransmiterov, ktoré súvisia so stresom. Prišiel tak s myšlienkou, že slzíme pri plači preto, aby sme tieto látky z tela vylúčili, a tak nastolili v tele chemickú rovnováhu. Dieťatko tak môže plakať aj z dôvodu „hojenia sa“. Nadmerný plač bábätiek sa dá považovať za biologický mechanizmus ich telíčka, ako sa zbaviť stresu. Okrem toho, že im umožňuje zbaviť sa prebytočných chemikálií potením a slzami, pomáha aj pri vybíjaní energie, čo navodzuje hlboké uvoľnenie.
Predčasne narodené bábätko je často krát v prvých dňoch či týždňoch stresované fyzickými zraneniami (bolestivé lekárske procedúry…), ale nesie si aj emočné zranenia (odlúčenie od matky po pôrode…). V takomto prípade je ideálne obmedziť stres, odstrániť zdroj rozrušenia, láskyplne svoje bábätko držať v náručí a dovoliť mu, aby sa vyplakalo. Pokiaľ je trauma u bábätka závažná, jeho záchvaty plaču môžu trvať až niekoľko mesiacov, než sa jej zbaví a jeho telo dosiahne rovnováhu.
Kategórie stresu u bábätka
Existuje 6 hlavných kategórií stresu, pre ktoré môžu deti plakať:
- Prenatálny stres a pôrodná trauma: Prenatálny stres je taký, ktorý bábätko zažilo kým ešte bolo v brušku. Výskumy ukazujú, že deti matiek, ktoré boli v tehotenstve úzkostlivé či depresívne, plačú viac. Pôrodná trauma zahrňuje ťažký pôrod, odlúčenie bábätka od matky po pôrode a podobne.
- Nenaplnené potreby: Tu sa jedná konkrétne o potrebu dotyku a nosenia. Bábätko, ktoré strávilo prvé týždne svojho života v inkubátore, môže byť citovo ranené z nedostatku dotykov a nosenia.
- Zahlcujúce podnety: Bábätko je každý deň vystavené množstvu zážitkov, ktorým nerozumie. Je zahltené novými informáciami, ktoré si nevie spojiť so známou skúsenosťou. Predčasne narodené deti sú obzvlášť citlivé na zahltenosť podnetov. Výskumy ukázali, že bábätkám narodeným predčasne veľmi prospievajú impulzy, ktoré poznajú z bruška (jemné pohupovanie, tlkot srdca). Naopak, hlučné prostredie či ostré svetlo ich pravdepodobne vyvedú z miery.
- Vývojová frustrácia: Pre deti môže byť zdrojom stresu aj ich bezmocnosť či nešikovnosť. Nedá sa jej úplne vyhnúť. Je súčasťou vývoja bábätka.
- Fyzická bolesť: V tejto kategórií je všetko od bolesti spôsobenej napríklad vyšetrením až po chlad, prílišné teplo, či chorobu.
- Strach: Odlúčenie od rodičov, napätá atmosféra v domácnosti, ignorovanie bábätka, prudké zdvihnutie, hluk…
Vzťahová väzba a separačná úzkosť
Čo môže znamenať, ak sa vaše bábätko vo veku okolo šiestich mesiacov rozplače vždy, keď sa mu stratíte z dohľadu? Psychológovia majú na pomenovanie tohto javu konkrétny výraz - vzťahová väzba. Zaujíma vás, ako vzniká a ako ovplyvňuje celý náš budúci život? Toto puto s rodičom je pre dieťatko prvým vzťahom v jeho živote. A do veľkej miery ovplyvňuje jeho psychický vývin. Platí tu priama úmera - zdravá a silná vzťahová väzba s rodičom má pozitívny vplyv na kvalitu vztahov dieťaťa aj v jeho dospelosti. Dieťatko si s vami začína vytvárať väzbu už počas prvých týždňov svojho života. Všímajte si, ako skúma vašu tvár a reaguje, keď sa mu prihovoríte. Odborníci radia, že pre vytvorenie zdravej vzťahovej väzby je kľúčové to, aby ste boli dieťatku k dispozícii, zahrnuli ho materinskou láskou a adekvátne reagovali na všetky jeho potreby. Od kŕmenia, cez hru a fyzický kontakt až po utíšenie plaču.
So vzťahovou väzbou súvisí pojem separačná úzkosť, s ktorým ste sa už zrejme počas prípravy na materstvo stretli. Vaše dieťatko si približne v šiestich mesiacoch začalo uvedomovať, že špeciálne vy ste pre uspokojenie jeho potrieb tá najdôležitejšia osoba. Aj keď ľútostivý plač vášho bábätka nie je príjemný - a je prirodzené, že vás trápi - nemusíte sa ho báť. Preto, ak je to možné, vezmite dieťatko so sebou. Nebojte sa, toto obdobie prejde a čoskoro už znova nebude problém ukradnúť si chvíľku a povenovať sa sama sebe, oddýchnuť si, aby ste sa k svojmu bábätku vrátili spokojná a šťastná. Ak dieťatko prejavuje separačnú úzkosť, nenechajte si nahovoriť, že je rozmaznané a že ste vy, ako rodič, zlyhali.
Prečo bábätká plačú v kočíku a ako to riešiť
Veľa rodičov si ešte pred narodením potomka maľuje, ako s ním budú po narodení jazdiť po parku v kočíku, ako si budú užívať tie dlhé prechádzky a namiesto toho im bábätko v kočíku plače akoby ho na nože brali. Čo s tým? Možno sa s tým žiadna vaša kamarátka nestretla a vy si pripadáte ako z inej planéty, ale nebojte takých bábätiek je veľa, len práve nie je žiadne vo vašom okolí. Stačí sa pozrieť na internet, sú toho plné diskusné fóra.
Novonarodené bábätká v kočíku väčšinou neplačú, spia takmer celý deň a zatiaľ toľko nereagujú na okolité zvuky a vnemy. Keď sa však prehupne šestonedelie, môže sa stať, že bábätká začnú v kočíku plakať a vy neviete prečo, keď všetko robíte rovnako a nič sa teda nezmenilo. Určite sa to stalo nejednému rodičovi, že neustrážil správny čas na uloženie dieťaťa k spánku a to namiesto zaspania začalo až hystericky plakať, pretože sa mu do tela vyplavil hormón kortizol, ktorý sťažuje zaspávanie a dieťa tak plače, plače, plače až po nejakej dobe zaspí (hormón sa vyplaví). V tomto prípade sa skúste zamerať na časy uspávania, strážte si takzvané bdelé okná (dobu, kedy je dieťa hore), aby k preťaženiu nedošlo.
Sú bábätká, ktoré vôbec nevnímajú, či je plienka plná alebo nie a naopak sú bábätká, ktoré neznesú plnú plienku a dajú vám to jasne najavo. Pri malých bábätkách môže byť náročnejšie vychytať, čo obliecť na von. Všade sa dočítate, že máte obliekať o jednu vrstvu viac ako sebe, lenže každý sme iný, ako dospelí, tak aj deti. Je teda potrebné vyskúšať, čo bude vášmu drobčekovi vyhovovať a kontrolovať ho, či nemá studený zátylok alebo naopak spotený.
Toto vás najskôr ani nenapadne, ale ak u svojho dieťaťa pozorujete, že plače v menších miestnostiach, ako je napríklad kúpeľňa alebo výťah, potom možno ide o fóbiu z malého priestoru. V tomto prípade vám nezostane nič iné, než prejsť na nosenie v šatke alebo v nosiči, ono je to pre dieťa aj v prvých mesiacoch života prirodzenejšie ako kočík.
Možno počúvate od okolia, že keď budete bábätko neustále nosiť, potom bude rozmaznané a že by ste ho mali už od narodenia učiť samostatnosti. Lenže toto ide tak trochu proti prírode. Minimálne prvé tri mesiace by malo byť bábätko ako jedno telo s mamičkou, aby sa takzvane dopieklo a z mamičkinej blízkosti spoznávalo svet. Bábätko môže teda v kočíku plakať z dôvodu separácie, pretože vás potrebuje mať v kontakte.
Možno vám bábätko neplače v kočíku na každej prechádzke, ale len niekedy alebo občas. Pre tieto prípady môžete so sebou v kočíku voziť šatku alebo nosič a dieťa si v prípade potreby dať na seba. Prípadne v teplejších dňoch môžete dieťa v šatke alebo nosiči uspať a potom preložiť do kočíka, pokiaľ plače práve pred zaspaním. Mnohým rodičom funguje metóda uspať dieťa doma a dať do kočíka už spiace.
Do kočíka môžete pridať nejaké použité tričko alebo napríklad nočnú košeľu, z ktorej bábätko ucíti vôňu mamičky. Je možné, že vám jednotlivé tipy fungovať nebudú, ale keď ich skombinujete, tak to pôjde. Môžete napríklad bábätko uspať doma v nosiči, preložiť ho už spiace do kočíka, kde mu dáte k hlavičke vaše tričko, ktoré ste celý deň nosili a zapnete ešte biely šum.
Pokiaľ vaše bábätko nie je v kočíku z akéhokoľvek dôvodu spokojné a vy už neviete, kadiaľ kam, potom to prestaňte riešiť a prijmite to tak, ako to momentálne je. Uvidíte, že budete menej pod tlakom a že sa spanie bude postupne meniť, takže na kočík určite raz dôjde. No a ak nie, potom nájdete určite nové priateľstvá v nosiacej komunite.
Ako emócie matky ovplyvňujú plač dieťaťa
Všimli ste si, že keď mamička plače, rozplače sa aj dieťatko? Podobne s nami zdieľajú pocity nervozity, napätia, stresu, ale aj tie pozitívne - šťastia, radosti, pokoja. Je známe, že matky ovplyvňujú svojimi emóciami a psychickými stavmi deti už počas tehotenstva, a to od ranej fázy, pretrváva to však i po pôrode, aj keď už dieťa nenosíme v sebe. Jednoducho - cítia, ako sa máme a čo prežívame. A nielen to, cítia sa tak potom aj ony!
Mnohokrát sa čudujeme, že deti sú uhundrané, nervózne, nespokojné, ale málokedy sa pozrieme do zrkadla a uvedomíme si, že vlastne aj my sme takí, že sme na ne preniesli vlastnú náladu. Nejedna mamička malého bábätka sa sťažuje na večne plačúce a nespokojné dieťa, pritom sama je veľmi ďaleko od pokojného stavu, je nervózna, rozpačitá, čím sa zvyšuje nervozita dieťaťa. Nenadarmo sa hovorí - (s)pokojná mamička, (s)pokojné dieťa.
Odborníci radia všetkým rodičom, ktorí sa neustále sťažujú na nervózne, neposlušné plačlivé deti, aby si všimli, aká atmosféra panuje u nich doma. Deti ju totiž zrkadlia, na čo rodičia reagujú ešte nervóznejšie a situácia sa ďalej a ďalej dokola opakuje a vyhrocuje, pričom trpia všetci zúčastnení.
Vedci na základe viacerých štúdií a pozorovaní zistili, že na správanie detí sa najviac sťažujú mamičky v období, keď sú vystresované z práce, alebo rodinných udalostí, cítia sa veľmi vyčerpané alebo sú plné obáv. Naopak, v čase, keď sa mamička cíti dobre, je šťastná, uvoľnená nemá i deti sú pokojné a šťastné. I tí najmenší budú pri takejto mamičke, ktorá sa cíti úplne v pohode plakať len vtedy, keď budú hladní, unavení alebo budú potrebovať vymeniť plienku.
Odborníci z University of Chicago to považujú za jasný dokaz faktu, že deti vnímajú emócie svojich rodičov veľmi intenzívne a prejavujú rovnaké pocity podobne ako my. Dokonca i vtedy, keď dieťaťu nič nepovieme, ale sme rozrušení - veľmi dobre vycítia, že nie sme v poriadku.
Dokážu to zistiť prostredníctvom neverbálnych signálov, ktoré naše telo v strese alebo napätí podvedome šíri, tiež prostredníctvom dotyku, očného kontaktu, reči tela, výrazu tváre, toho, ako sa pohybujeme v priestore. Vždy bude existovať rozdiel v dotyku, keď sa dieťaťa dotkneme v pokojnom stave a keď sa ho dotkneme v stave stresu alebo obáv, napätia, nervozity, hnevu. Rovnaké je to i s pohľadom, pohybmi tela, tónom hlasu…
Je to neuveriteľné, ale detičky už od tých najmenších, hoci s tým nemajú žiadne skúsenosti dokážu pochopiť všetky tieto verbálne i neverbálne znaky, ktoré hovoria o našich pocitoch. A nielen to, ale prenesú sa i na ne, nakoniec, rodič je pre deti aj emocionálnym vzorom.