Diéta, vyhýbanie sa očnému kontaktu: Príčiny a riešenia

Úvod

Článok sa zaoberá komplexnou problematikou faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať správanie, ako je vyhýbanie sa očnému kontaktu a diéta, pričom sa zameriava na možné príčiny a riešenia. Tieto správania môžu byť spojené s rôznymi vývinovými ťažkosťami, poruchami autistického spektra (PAS) a inými zdravotnými problémami. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku a ponúknuť praktické rady a stratégie, ktoré môžu pomôcť deťom a dospelým zvládať tieto ťažkosti.

Poruchy prehĺtania (Dysfágia) a príjem potravy

Porucha prehĺtania, známa aj ako dysfágia, je narušenie transportu potravy a tekutín z úst do žalúdka. Môže zahŕňať ťažkosti s prežúvaním, vytekanie slín, zachádzanie potravy do nosa, viacnásobné prehĺtanie a iné symptómy. U detí je ovplyvnená nielen ich zdravotným stavom, ale aj vývinovým štádiom.

Tímový prístup k liečbe dysfágie

Vzhľadom na závažnosť a zložitosť porúch prehĺtania a príjmu potravy u detí je potrebný tímový prístup. Klinický logopéd je jedným z členov tímu a realizuje klinické a prístrojové vyšetrenie prehĺtania. Včasnosť a efektivita terapie dysfágie je kľúčová, pričom platí, že "čím skôr, tým lepšia prognóza".

Liečba dysfágie u dospelých

U dospelých pacientov s dysfágiou sa používajú priame a nepriame formy liečby. Priama liečba je tréning prehĺtania s potravou a je zameraná na bezpečnejší príjem potravy ústami. Nepriama liečba je tréning prehĺtania bez potravy, zameraná na zlepšenie sily a koordinácie svalov zúčastňujúcich sa na orálnej a faryngeálnej fázy prehĺtania.

Praktické rady pre podporu príjmu potravy u detí

  • Fyzická blízkosť: Poskytujte dieťaťu dostatok jemných dotykov, bozkov a noste ho na rukách, ak to potrebuje.
  • Stimulácia orofaciálnej oblasti: Dojčenie, včasné pridávanie príkrmov, nepredlžovanie času mixovanej stravy, prechod na tuhú stravu a samostatné kŕmenie (po cca 9-12 mesiacoch).
  • Obmedzenie používania cumľa a cumľovej fľaše: Ukončite ich používanie najneskôr do konca 2. roka života.
  • Pravidelný režim jedenia: Stanovte pravidelné časy jedenia (napr. každé 4 hodiny).
  • Časové obmedzenie jedenia: Jedlo by malo byť časovo limitované, napr. 30 minút.
  • Tiché prostredie: Dieťa by malo jesť v tichom prostredí, bez rozptyľujúcich vplyvov (napr. televízia).
  • Pravidlá stolovania: Nastavte pravidlá počas jedenia (napr. zostaň sedieť, použi príbor a nie prsty, nehádž jedlo).
  • Príjemná atmosféra: Stolovanie by malo byť príjemné, dieťa by sme mali do konverzácie zapájať.
  • Malé porcie: Dieťaťu ponúkajte malé porcie jedla.
  • Pochvala: Dieťa pochváliť za zjedenie poskytnutej porcie jedla.
  • Žiadne maškrty medzi jedlami: Ak dieťa nedojedlo, nemalo by až do ďalšieho jedenia dostať žiadnu maškrtu.

Poruchy zraku a ich vplyv na správanie

Zrakové problémy môžu mať významný vplyv na správanie dieťaťa, vrátane vyhýbania sa očnému kontaktu. Malé deti dokážu povedať iba veľmi obmedzene, či vidia dobre alebo zle, a do akej miery vidia ostro a jasne.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Príznaky porúch zraku u detí

  • Časté pády
  • Padanie predmetov z rúk
  • Dvojité videnie
  • Problémy s čítaním
  • Nemotornosť
  • Škúlenie

Škúlenie (Strabizmus)

Škúlenie je porucha koordinácie pohybov očí, kedy obe oči nie sú v tom istom postavení. Dieťa sa pozerá na predmet iba jedným okom, kým druhé oko voľne zabieha.

Príčiny škúlenia

  • Dioptrické poruchy (napríklad veľký dioptrický rozdiel medzi oboma očami)
  • Poruchy okohybných svalov
  • Choroby postihujúce mozog (mozgová obrna, hydrocefalus, nádory na mozgu alebo Downov syndróm)
  • Šedý zákal
  • Úraz oka
  • Ďalšie očné choroby, ktoré majú vplyv na videnie

Liečba škúlenia

Liečba škúlenia je komplexná a časovo náročná, trvá aj niekoľko rokov. Predpokladom pre jej úspech je včasné zahájenie liečby. Liečba môže zahŕňať:

  • Okuliare
  • Zakrývanie zdravého oka
  • Ortoptické cvičenia
  • Chirurgický zákrok

Tupozrakosť (Amblyopia)

Tupozrakosť je zníženie zrakovej ostrosti rôzneho stupňa bez viditeľných známok ochorenia. Je spôsobená nedostatočnou stimuláciou zraku v období, kedy sa zrak vyvíja.

Príčiny tupozrakosti

  • Dioptrická chyba oka
  • Ďalekozrakosť
  • Astigmatizmus
  • Veľký rozdiel v dioptrických vadách oboch očí
  • Vrodená katarakta
  • Iné ochorenia oka, ktoré brzdia alebo úplne znemožňujú vývoj zrakových funkcií
  • Škúlenie

Príznaky a prejavy tupozrakosti

  • Nemotornosť dieťaťa
  • Časté zakopávanie
  • Vrážanie do vecí
  • Vyhýbanie sa niektorým hrám
  • Zlá priestorová orientácia
  • Strata schopnosti priestorového videnia

Liečba tupozrakosti

  • Odstránenie príčiny (okuliare, operácia sivého zákalu, operačné riešenie škúlenia)
  • Zakrývanie zdravého oka
  • Pleoptické cvičenia (rozvoj zrakových funkcií postihnutého oka)

Poruchy autistického spektra (PAS) a sociálna interakcia

Poruchy autistického spektra (PAS) sú definované na základe narušenia troch oblastí:

  1. Kvalitatívne poruchy sociálnej interakcie, deficit sociálnych kontaktov
  2. Poruchy verbálnej a neverbálnej komunikácie, čiže komunikačných schopností
  3. Repetitívne a stereotypné správanie, resp. úzky rozsah záujmov

Ďalšie príznaky PAS

  • Hypersenzititiva a hyposenzitivita (sluch, zrak, chuť, čuch, hmat)
  • Zvláštnosti v spojitosti s jedlom a stravovaním
  • Poruchy spánku
  • Záchvaty hnevu, sebapoškodzujúce a agresívne správanie
  • Poruchy motorického vývinu
  • Nepociťovanie strachu pri reálnom ohrození

Komorbidity PAS

Diagnózu PAS sprevádzajú aj rôzne komorbidity:

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

  • Poruchy gastrointestinálneho traktu
  • Poruchy imunity
  • Poruchy spánku
  • Epileptické záchvaty

Sociálne správanie a PAS

Sociálne správanie jednotlivcov s PAS do výraznej miery súvisí s typom osobnosti (introverzia/extraverzia). Sociálny intelekt je vždy voči mentálnym schopnostiam človeka s poruchou autistického spektra v deficite.

Typy sociálnych interakcií u ľudí s PAS

  1. Osamelý: Dieťa je odmerané, uzavreté, vyhýba sa očnému kontaktu, nezaujíma sa o sociálny kontakt.
  2. Pasívny: Obmedzená spontánnosť v sociálnej interakcii, malá schopnosť prejaviť svoje potreby, obmedzená schopnosť empatie a sociálnej intuície.
  3. Aktívny - zvláštny: Prílišná spontánnosť v sociálnej interakcii, sociálna dezinhibícia, obmedzený vzťah k poslucháčovi, ťažké pochopenie pravidiel spoločenského správania, často uprený očný kontakt (zízanie do očí).
  4. Formálny - afektovaný: Typický pre deti a dospelých s vyšším IQ, reč príliš formálna so sklonom k precíznemu vyjadrovaniu, správanie je veľmi konzervatívne, pedantné dodržiavanie pravidiel, sociálna naivita, pravdomluvnosť bez schopnosti empatie.
  5. Zmiešaný - zvláštny: Sociálne správanie je veľmi nesúrodé, záleží na prostredí, situácii a osobe, s ktorou je kontakt naviazaný, veľké výkyvy v kvalite kontaktov.

Intervencie a podpora pre deti s PAS

Je dôležité si uvedomiť, že sociálny typ dieťaťa je jeho vrodená prirodzenosť a nič z toho, čo robí, nerobí vedome naschvál. Identifikácia sociálneho typu u dieťaťa otvára možnosti intervencie a cielene pôsobiť na dieťa tak, aby sa postupne učilo správať sa spoločensky prijateľným spôsobom.

Dôležitý je pocit bezpečia a istoty. Väčšina detí s PAS stojí o sociálny kontakt, ale za zdanlivou nedotklivosťou a odtiahnutosťou dieťaťa sa skrýva neistota a neschopnosť dieťaťa kontakt primerane naviazať.

Očný kontakt a komunikácia u detí s poruchou sluchu

U detí s poruchou sluchu je vytváranie a udržanie očného kontaktu veľmi dôležité. Pozeranie sa do očí osobe, s ktorou hovoríme, je prirodzenou schopnosťou človeka.

Strata očného kontaktu u detí s poruchou sluchu

Mnohé deti s poruchou sluchu sa prestanú o tvár rodiča zaujímať vtedy, ak rodič rozpráva bez výraznejšej zmeny mimiky a gestikulácie alebo pri rozprávaní neposunkuje. Je to preto, lebo sa v čase, keď nepočuli, začali sa zaujímať viac o veci okolo nich ako o ľudí a je pre ne náročné meniť zaužívaný spôsob života, učiť sa novým pravidlám komunikácie.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Tipy pre udržanie očného kontaktu u detí s poruchou sluchu

  • Udržujte s dieťaťom očný kontakt už od narodenia.
  • Vždy keď sa na vás pozrú, prehovorte, usmejte sa, urobte nejaké gesto, prípadne posunok.
  • Príďte bližšie k dieťaťu, ak na neho hovoríte.
  • Oslovte ho menom, poklopte ho po ramene a pokračujte až vtedy, keď sa na vás pozrie.
  • Opakujte zvuky a pohyby, ktoré vaše dieťa robí.
  • Usmievajte sa, opakujte jeho grimasy, preháňajte mimiku.
  • Skúste pritiahnuť jeho pozornosť k vašej tvári tým, že si ju pomaľujete, nalepíte si na ňu nálepky, použijete nápadný klobúk, farebné okuliare alebo klaunovský nos.
  • Výraz tváre by mal byť v súlade s tým, čo hovoríte a prežívate.
  • Spievajte svojmu dieťaťu, keď ho máte v náručí.
  • Uistite sa, že má vaše dieťa dobrý zrak alebo sa mu zrak nezhoršuje.

Odzeranie z pier

Pre deti s poruchou sluchu má odzeranie z úst ešte väčší význam. Odzeranie sa najlepšie precvičuje prirodzene, počas denných rutín.

Tipy pre efektívne odzeranie

  • Upozornite dieťa jemným dotykom, že sa chystáte hovoriť, aby s vami mohlo nadviazať zrakový kontakt.
  • Dbajte na to, aby bola čo najčastejšie vaša tvár vo výške tváričky dieťaťa, aby mohlo sledovať vaše ústa priamo pred sebou.
  • Vaša tvár by mala byť dobre osvetlená, najlepšie tak, že sa otočíte tvárou k zdroju svetla.
  • Na vašej tvári by malo byť vidno, že ste zaujatí tým, čo hovoríte.
  • Jazyk prispôsobte veku dieťatka.
  • Používajte zreteľné, jednoduché, maximálne dvoj-, trojslovné vety.
  • Vyjadrujte vždy celú myšlienku.
  • U starších detí zaraďujte cielene hry na odzeranie najmä predpoludním, keď je dieťa ešte čerstvé.
  • Robte čo najmenej prudkých pohybov rukami.
  • Ak dieťa nerozumie tomu, čo ste povedali, skúste vetu alebo slovo povedať inak.
  • Povedzte a ukážte dieťaťu, o čom budete hovoriť, s čím sa budete hrať.

Hanblivosť a vyhýbanie sa očnému kontaktu

Hanblivosť je bežná vlastnosť, ktorá sa vyskytuje u mnohých detí. Hoci je úplne normálne, že deti sú hanblivé, niekedy to môže byť zdrojom obáv pre rodičov, ktorí sa obávajú o ich sociálny rozvoj.

Znaky hanblivosti

  • Vyhýbanie sa očnému kontaktu
  • Nízka sebaúcta
  • Ťažkosti s nadväzovaním rozhovorov
  • Strach z kritiky alebo odmietnutia
  • Pocit úzkosti v sociálnych situáciách

Ako pomôcť hanblivým deťom

  • Vyhnite sa označovaniu dieťaťa ako "plachého" alebo "nervózneho".
  • Pochopte povahu hanblivosti dieťaťa (v ktorých situáciách sa prejavuje).
  • Vcíťte sa do svojich hanblivých detí a uznajte ich emócie.
  • Rozvíjajte emocionálnu oblasť ich osobnosti (dostatok maznania, uistenia o láske).
  • Dajte im príklad, ktorý majú nasledovať (ukážte, ako sa správať otvorene).
  • Zapojte do svojho plánu aj učiteľa v škole.
  • Vyhnite sa pokušeniu chrániť svoje plaché deti (nechajte ich učiť sa prostredníctvom vlastných interakcií).
  • Objavte silné stránky svojich detí a motivujte ich k pokroku v oblasti ich záujmu.
  • Podeľte sa o osobné stratégie zvládania hanblivosti.
  • Povedzte im o mnohých výhodách toho, že sa nemusíte hanbiť.

Strach u detí a jeho vplyv na správanie

Strach je bežnou a potrebnou súčasťou vývoja, na druhej strane môže prerásť do problému, do nebezpečných fóbií.

Bežné strachy u detí podľa veku

  • Dojčatá: Strach z hlasných zvukov, strach z oddelenia od matky, strach z cudzích ľudí.
  • Batoľatá: Strach z niečoho, čo nevedia ovplyvniť (rozvášnené psy, splachovací záchod, hromy), strach z nezvyčajných situácií.
  • Predškoláci: Strach z kostýmov, duchov, čarodejníc, príšer žijúcich pod posteľou, zlodejov, strach z tmy.
  • Školáci: Strach z oddelenia od matky, opatrovateľa, strach z príšer.

Ako pomôcť deťom zvládnuť strach

  • Uznajte detský strach a nebagatelizujte ho.
  • Rozprávajte sa s dieťaťom o jeho strachu.
  • Pomôžte dieťaťu pochopiť, čoho sa bojí.
  • Postupne vystavujte dieťa situáciám, ktorých sa bojí (ak je to možné).
  • Naučte dieťa relaxačné techniky.
  • Vyhľadajte odbornú pomoc, ak strach zasahuje do každodenného života dieťaťa.

tags: #dieta #sa #vyhyba #ocnemu #kontaktu