Úvod
Článok sa zaoberá komplexnou problematikou faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať správanie, ako je vyhýbanie sa očnému kontaktu a diéta, pričom sa zameriava na možné príčiny a riešenia. Tieto správania môžu byť spojené s rôznymi vývinovými ťažkosťami, poruchami autistického spektra (PAS) a inými zdravotnými problémami. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku a ponúknuť praktické rady a stratégie, ktoré môžu pomôcť deťom a dospelým zvládať tieto ťažkosti.
Poruchy prehĺtania (Dysfágia) a príjem potravy
Porucha prehĺtania, známa aj ako dysfágia, je narušenie transportu potravy a tekutín z úst do žalúdka. Môže zahŕňať ťažkosti s prežúvaním, vytekanie slín, zachádzanie potravy do nosa, viacnásobné prehĺtanie a iné symptómy. U detí je ovplyvnená nielen ich zdravotným stavom, ale aj vývinovým štádiom.
Tímový prístup k liečbe dysfágie
Vzhľadom na závažnosť a zložitosť porúch prehĺtania a príjmu potravy u detí je potrebný tímový prístup. Klinický logopéd je jedným z členov tímu a realizuje klinické a prístrojové vyšetrenie prehĺtania. Včasnosť a efektivita terapie dysfágie je kľúčová, pričom platí, že "čím skôr, tým lepšia prognóza".
Liečba dysfágie u dospelých
U dospelých pacientov s dysfágiou sa používajú priame a nepriame formy liečby. Priama liečba je tréning prehĺtania s potravou a je zameraná na bezpečnejší príjem potravy ústami. Nepriama liečba je tréning prehĺtania bez potravy, zameraná na zlepšenie sily a koordinácie svalov zúčastňujúcich sa na orálnej a faryngeálnej fázy prehĺtania.
Praktické rady pre podporu príjmu potravy u detí
- Fyzická blízkosť: Poskytujte dieťaťu dostatok jemných dotykov, bozkov a noste ho na rukách, ak to potrebuje.
- Stimulácia orofaciálnej oblasti: Dojčenie, včasné pridávanie príkrmov, nepredlžovanie času mixovanej stravy, prechod na tuhú stravu a samostatné kŕmenie (po cca 9-12 mesiacoch).
- Obmedzenie používania cumľa a cumľovej fľaše: Ukončite ich používanie najneskôr do konca 2. roka života.
- Pravidelný režim jedenia: Stanovte pravidelné časy jedenia (napr. každé 4 hodiny).
- Časové obmedzenie jedenia: Jedlo by malo byť časovo limitované, napr. 30 minút.
- Tiché prostredie: Dieťa by malo jesť v tichom prostredí, bez rozptyľujúcich vplyvov (napr. televízia).
- Pravidlá stolovania: Nastavte pravidlá počas jedenia (napr. zostaň sedieť, použi príbor a nie prsty, nehádž jedlo).
- Príjemná atmosféra: Stolovanie by malo byť príjemné, dieťa by sme mali do konverzácie zapájať.
- Malé porcie: Dieťaťu ponúkajte malé porcie jedla.
- Pochvala: Dieťa pochváliť za zjedenie poskytnutej porcie jedla.
- Žiadne maškrty medzi jedlami: Ak dieťa nedojedlo, nemalo by až do ďalšieho jedenia dostať žiadnu maškrtu.
Poruchy zraku a ich vplyv na správanie
Zrakové problémy môžu mať významný vplyv na správanie dieťaťa, vrátane vyhýbania sa očnému kontaktu. Malé deti dokážu povedať iba veľmi obmedzene, či vidia dobre alebo zle, a do akej miery vidia ostro a jasne.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Príznaky porúch zraku u detí
- Časté pády
- Padanie predmetov z rúk
- Dvojité videnie
- Problémy s čítaním
- Nemotornosť
- Škúlenie
Škúlenie (Strabizmus)
Škúlenie je porucha koordinácie pohybov očí, kedy obe oči nie sú v tom istom postavení. Dieťa sa pozerá na predmet iba jedným okom, kým druhé oko voľne zabieha.
Príčiny škúlenia
- Dioptrické poruchy (napríklad veľký dioptrický rozdiel medzi oboma očami)
- Poruchy okohybných svalov
- Choroby postihujúce mozog (mozgová obrna, hydrocefalus, nádory na mozgu alebo Downov syndróm)
- Šedý zákal
- Úraz oka
- Ďalšie očné choroby, ktoré majú vplyv na videnie
Liečba škúlenia
Liečba škúlenia je komplexná a časovo náročná, trvá aj niekoľko rokov. Predpokladom pre jej úspech je včasné zahájenie liečby. Liečba môže zahŕňať:
- Okuliare
- Zakrývanie zdravého oka
- Ortoptické cvičenia
- Chirurgický zákrok
Tupozrakosť (Amblyopia)
Tupozrakosť je zníženie zrakovej ostrosti rôzneho stupňa bez viditeľných známok ochorenia. Je spôsobená nedostatočnou stimuláciou zraku v období, kedy sa zrak vyvíja.
Príčiny tupozrakosti
- Dioptrická chyba oka
- Ďalekozrakosť
- Astigmatizmus
- Veľký rozdiel v dioptrických vadách oboch očí
- Vrodená katarakta
- Iné ochorenia oka, ktoré brzdia alebo úplne znemožňujú vývoj zrakových funkcií
- Škúlenie
Príznaky a prejavy tupozrakosti
- Nemotornosť dieťaťa
- Časté zakopávanie
- Vrážanie do vecí
- Vyhýbanie sa niektorým hrám
- Zlá priestorová orientácia
- Strata schopnosti priestorového videnia
Liečba tupozrakosti
- Odstránenie príčiny (okuliare, operácia sivého zákalu, operačné riešenie škúlenia)
- Zakrývanie zdravého oka
- Pleoptické cvičenia (rozvoj zrakových funkcií postihnutého oka)
Poruchy autistického spektra (PAS) a sociálna interakcia
Poruchy autistického spektra (PAS) sú definované na základe narušenia troch oblastí:
- Kvalitatívne poruchy sociálnej interakcie, deficit sociálnych kontaktov
- Poruchy verbálnej a neverbálnej komunikácie, čiže komunikačných schopností
- Repetitívne a stereotypné správanie, resp. úzky rozsah záujmov
Ďalšie príznaky PAS
- Hypersenzititiva a hyposenzitivita (sluch, zrak, chuť, čuch, hmat)
- Zvláštnosti v spojitosti s jedlom a stravovaním
- Poruchy spánku
- Záchvaty hnevu, sebapoškodzujúce a agresívne správanie
- Poruchy motorického vývinu
- Nepociťovanie strachu pri reálnom ohrození
Komorbidity PAS
Diagnózu PAS sprevádzajú aj rôzne komorbidity:
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- Poruchy gastrointestinálneho traktu
- Poruchy imunity
- Poruchy spánku
- Epileptické záchvaty
Sociálne správanie a PAS
Sociálne správanie jednotlivcov s PAS do výraznej miery súvisí s typom osobnosti (introverzia/extraverzia). Sociálny intelekt je vždy voči mentálnym schopnostiam človeka s poruchou autistického spektra v deficite.
Typy sociálnych interakcií u ľudí s PAS
- Osamelý: Dieťa je odmerané, uzavreté, vyhýba sa očnému kontaktu, nezaujíma sa o sociálny kontakt.
- Pasívny: Obmedzená spontánnosť v sociálnej interakcii, malá schopnosť prejaviť svoje potreby, obmedzená schopnosť empatie a sociálnej intuície.
- Aktívny - zvláštny: Prílišná spontánnosť v sociálnej interakcii, sociálna dezinhibícia, obmedzený vzťah k poslucháčovi, ťažké pochopenie pravidiel spoločenského správania, často uprený očný kontakt (zízanie do očí).
- Formálny - afektovaný: Typický pre deti a dospelých s vyšším IQ, reč príliš formálna so sklonom k precíznemu vyjadrovaniu, správanie je veľmi konzervatívne, pedantné dodržiavanie pravidiel, sociálna naivita, pravdomluvnosť bez schopnosti empatie.
- Zmiešaný - zvláštny: Sociálne správanie je veľmi nesúrodé, záleží na prostredí, situácii a osobe, s ktorou je kontakt naviazaný, veľké výkyvy v kvalite kontaktov.
Intervencie a podpora pre deti s PAS
Je dôležité si uvedomiť, že sociálny typ dieťaťa je jeho vrodená prirodzenosť a nič z toho, čo robí, nerobí vedome naschvál. Identifikácia sociálneho typu u dieťaťa otvára možnosti intervencie a cielene pôsobiť na dieťa tak, aby sa postupne učilo správať sa spoločensky prijateľným spôsobom.
Dôležitý je pocit bezpečia a istoty. Väčšina detí s PAS stojí o sociálny kontakt, ale za zdanlivou nedotklivosťou a odtiahnutosťou dieťaťa sa skrýva neistota a neschopnosť dieťaťa kontakt primerane naviazať.
Očný kontakt a komunikácia u detí s poruchou sluchu
U detí s poruchou sluchu je vytváranie a udržanie očného kontaktu veľmi dôležité. Pozeranie sa do očí osobe, s ktorou hovoríme, je prirodzenou schopnosťou človeka.
Strata očného kontaktu u detí s poruchou sluchu
Mnohé deti s poruchou sluchu sa prestanú o tvár rodiča zaujímať vtedy, ak rodič rozpráva bez výraznejšej zmeny mimiky a gestikulácie alebo pri rozprávaní neposunkuje. Je to preto, lebo sa v čase, keď nepočuli, začali sa zaujímať viac o veci okolo nich ako o ľudí a je pre ne náročné meniť zaužívaný spôsob života, učiť sa novým pravidlám komunikácie.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Tipy pre udržanie očného kontaktu u detí s poruchou sluchu
- Udržujte s dieťaťom očný kontakt už od narodenia.
- Vždy keď sa na vás pozrú, prehovorte, usmejte sa, urobte nejaké gesto, prípadne posunok.
- Príďte bližšie k dieťaťu, ak na neho hovoríte.
- Oslovte ho menom, poklopte ho po ramene a pokračujte až vtedy, keď sa na vás pozrie.
- Opakujte zvuky a pohyby, ktoré vaše dieťa robí.
- Usmievajte sa, opakujte jeho grimasy, preháňajte mimiku.
- Skúste pritiahnuť jeho pozornosť k vašej tvári tým, že si ju pomaľujete, nalepíte si na ňu nálepky, použijete nápadný klobúk, farebné okuliare alebo klaunovský nos.
- Výraz tváre by mal byť v súlade s tým, čo hovoríte a prežívate.
- Spievajte svojmu dieťaťu, keď ho máte v náručí.
- Uistite sa, že má vaše dieťa dobrý zrak alebo sa mu zrak nezhoršuje.
Odzeranie z pier
Pre deti s poruchou sluchu má odzeranie z úst ešte väčší význam. Odzeranie sa najlepšie precvičuje prirodzene, počas denných rutín.
Tipy pre efektívne odzeranie
- Upozornite dieťa jemným dotykom, že sa chystáte hovoriť, aby s vami mohlo nadviazať zrakový kontakt.
- Dbajte na to, aby bola čo najčastejšie vaša tvár vo výške tváričky dieťaťa, aby mohlo sledovať vaše ústa priamo pred sebou.
- Vaša tvár by mala byť dobre osvetlená, najlepšie tak, že sa otočíte tvárou k zdroju svetla.
- Na vašej tvári by malo byť vidno, že ste zaujatí tým, čo hovoríte.
- Jazyk prispôsobte veku dieťatka.
- Používajte zreteľné, jednoduché, maximálne dvoj-, trojslovné vety.
- Vyjadrujte vždy celú myšlienku.
- U starších detí zaraďujte cielene hry na odzeranie najmä predpoludním, keď je dieťa ešte čerstvé.
- Robte čo najmenej prudkých pohybov rukami.
- Ak dieťa nerozumie tomu, čo ste povedali, skúste vetu alebo slovo povedať inak.
- Povedzte a ukážte dieťaťu, o čom budete hovoriť, s čím sa budete hrať.
Hanblivosť a vyhýbanie sa očnému kontaktu
Hanblivosť je bežná vlastnosť, ktorá sa vyskytuje u mnohých detí. Hoci je úplne normálne, že deti sú hanblivé, niekedy to môže byť zdrojom obáv pre rodičov, ktorí sa obávajú o ich sociálny rozvoj.
Znaky hanblivosti
- Vyhýbanie sa očnému kontaktu
- Nízka sebaúcta
- Ťažkosti s nadväzovaním rozhovorov
- Strach z kritiky alebo odmietnutia
- Pocit úzkosti v sociálnych situáciách
Ako pomôcť hanblivým deťom
- Vyhnite sa označovaniu dieťaťa ako "plachého" alebo "nervózneho".
- Pochopte povahu hanblivosti dieťaťa (v ktorých situáciách sa prejavuje).
- Vcíťte sa do svojich hanblivých detí a uznajte ich emócie.
- Rozvíjajte emocionálnu oblasť ich osobnosti (dostatok maznania, uistenia o láske).
- Dajte im príklad, ktorý majú nasledovať (ukážte, ako sa správať otvorene).
- Zapojte do svojho plánu aj učiteľa v škole.
- Vyhnite sa pokušeniu chrániť svoje plaché deti (nechajte ich učiť sa prostredníctvom vlastných interakcií).
- Objavte silné stránky svojich detí a motivujte ich k pokroku v oblasti ich záujmu.
- Podeľte sa o osobné stratégie zvládania hanblivosti.
- Povedzte im o mnohých výhodách toho, že sa nemusíte hanbiť.
Strach u detí a jeho vplyv na správanie
Strach je bežnou a potrebnou súčasťou vývoja, na druhej strane môže prerásť do problému, do nebezpečných fóbií.
Bežné strachy u detí podľa veku
- Dojčatá: Strach z hlasných zvukov, strach z oddelenia od matky, strach z cudzích ľudí.
- Batoľatá: Strach z niečoho, čo nevedia ovplyvniť (rozvášnené psy, splachovací záchod, hromy), strach z nezvyčajných situácií.
- Predškoláci: Strach z kostýmov, duchov, čarodejníc, príšer žijúcich pod posteľou, zlodejov, strach z tmy.
- Školáci: Strach z oddelenia od matky, opatrovateľa, strach z príšer.
Ako pomôcť deťom zvládnuť strach
- Uznajte detský strach a nebagatelizujte ho.
- Rozprávajte sa s dieťaťom o jeho strachu.
- Pomôžte dieťaťu pochopiť, čoho sa bojí.
- Postupne vystavujte dieťa situáciám, ktorých sa bojí (ak je to možné).
- Naučte dieťa relaxačné techniky.
- Vyhľadajte odbornú pomoc, ak strach zasahuje do každodenného života dieťaťa.