Rodičovská zodpovednosť a vyživovacia povinnosť voči deťom sú rozsiahle témy, ktoré sa dotýkajú mnohých rodín. Tento článok sa zameriava na špecifické podmienky nároku plnoletého dieťaťa na výživné, pričom zohľadňuje právne aspekty, praktické situácie a rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú túto oblasť v Českej republike, s porovnaním so Slovenskom.
Vyživovacia povinnosť rodičov: Základný rámec
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zakotvená v § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Táto povinnosť vyplýva zo zákonom upraveného práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Kľúčové je, že táto povinnosť trvá až do momentu, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, teda úplne a trvale uspokojovať svoje životné potreby. Nie je teda rozhodujúci ani vek dieťaťa a ani to, či študuje alebo nie. Dôležité je, či je schopné sa samé živiť. Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku.
Pre naplnenie tejto povinnosti nestačí jednorazový alebo nepravidelný príjem dieťaťa, napríklad zo študentskej brigády. Príjem musí byť trvalý a postačujúci na pokrytie všetkých relevantných životných potrieb.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť má tzv. obnoviteľný charakter. Bežná je situácia, keď sa dieťa po strednej škole nedostane na vysokú školu a dočasne pracuje. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov.
Prečítajte si tiež: Sprievodca dehydratáciou u dojčiat
Vzdelanie ako priorita
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania. Počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Súdna prax zaujala stanovisko, že ak dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu MUDr./MDDr./Mgr./Ing. a pod.) za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia).
Osobitné formy vzdelávania a sebarealizácia
V súčasnosti existuje množstvo osobitných foriem vzdelávania, ako rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže, ktoré sú často nevyhnutné pre sebarealizáciu. V týchto prípadoch je ťažké určiť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Treba zohľadniť schopnosti a nadanie dieťaťa, ale zároveň zabrániť zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Vek nie je rozhodujúci
Vyživovacia povinnosť nezaniká automaticky dosiahnutím plnoletosti (18 rokov) ani veku 26 rokov. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Aj ťažko zdravotne postihnuté deti môžu študovať na vysokej škole, a preto vyživovacia povinnosť trvá.
Zvýšenie výživného pri štúdiu na vysokej škole
So štúdiom na vysokej škole súvisí aj otázka zvýšenia výživného. Potreby dieťaťa sa zvyšujú, ak študuje mimo miesta bydliska. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy. Dieťa po nadobudnutí plnoletosti môže podať žalobu na určenie výživného proti rodičom na základe zmeny pomerov. Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne, napríklad platením internátu, hradením telefónnych nákladov, poskytovaním stravy atď. Za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku.
Štipendium a výživné
Sociálne štipendium sa považuje za príjem dieťaťa a zohľadňuje sa pri určovaní výšky výživného. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta.
Prečítajte si tiež: Kreatívne knižky a vek detí
Schopnosť osamostatniť sa: Komplexné hodnotenie
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných, ako vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Ústavný súd Českej republiky zdôraznil, že u plnoletých detí je potrebné nazerať na vyživovaciu povinnosť odlišne. Plnoletý jedinec by sa mal vedieť postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami. Ak plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa, je namieste sa zaoberať tým, či ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie a či sa dieťa štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou.
Zabezpečenie bývania plnoletému dieťaťu
Môže nastať situácia, kedy je plnoleté dieťa schopné uspokojovať svoje životné potreby len čiastočne, napríklad si dokáže zabezpečiť stravu, ale nie bývanie. Rodičia sú v takom prípade povinní zabezpečiť mu bývanie, kým si ho nebude vedieť zabezpečiť samo. Vyživovacia povinnosť trvá aj počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie a nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak dieťa riadne pokračuje v štúdiu, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani jeho prerušenie z dôvodu nevydarenej skúšky. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Formy platenia výživného
Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. To neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo, najčastejšie na účet v banke. Takto vie rodič zdokladovať plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Zákon stanovuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho možnosti.
Náhradné výživné
Ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú súdnym rozhodnutím, má dieťa právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa zabezpečuje výživa nezaopatrenému dieťaťu. V prípade plnoletého dieťaťa, žiadosť podáva samotné dieťa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej súdom, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať úrad o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného.
Zrušenie vyživovacej povinnosti
Ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúča sa podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Prečítajte si tiež: Dieťa v turistickom nosiči
Prídavok na dieťa
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb. Vypláca sa mesačne, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa, ak spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Nárok na prídavok na dieťa zaniká, ak dieťa už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Striedavá osobná starostlivosť
Striedavá starostlivosť je inštitút, ktorý bol zavedený novelou zákona o rodine v roku 2010. Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí, najmä ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca.
Postup pri súdnom konaní o výživnom
Pokiaľ si voči vám rodičia neplnia vyživovaciu povinnosť, je potrebné podať návrh na určenie výživného na príslušný okresný súd. Ak výživné bolo určené súdnym rozhodnutím a vzhľadom na skutočnosť, že ste dosiahli plnoletosť, výživné je povinný otec uhradzovať priamo vám a nie vašej matke. V tomto smere odporúčame kontaktovať otca a oznámiť mu váš bankový účet, na ktorý nech uhradzuje výživné.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne.
Výpočet výživného v Českej republike a na Slovensku: Porovnanie
V článku prinášame prehľadný postup pre výpočet výživného v ČR a SR. Návod sa pre oba štáty člení na 2 časti, s ktorými treba pracovať nasledovne:
1) v časti „Číselné rozmedzie“ si podľa výšky príjmov spočítate orientačnú sumu, z ktorej by súdy pri určovaní výživného vychádzali vo vašom konkrétnom prípade,2) v časti „Úprava výsledku podľa okolností prípadu“ zistíte, aké ďalšie skutočnosti môžu orientačne určenú výšku výživného ovplyvniť.
Výživné na Slovensku
1) Číselné rozmedzie
Na Slovensku nie je verejne dostupná prepracovaná metodika, ktorá by bližšie určovala, aký podiel z príjmu rodiča by malo dieťa dostať. Záväzné je len znenie zákona, ktoré vyznieva veľmi vágne. Konkrétnejšiu predstavu o výške výživného možno získať po zvážení nasledujúcich kritérií:
a) Minimálna výška výživného podľa zákona bez ohľadu na príjem je 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa (aktuálne teda minimálne 32,109 Eur);b) Ak je príjem rodiča priemerný, malo by z neho výživné tvoriť 20 až 30 %;c) Ak je príjem rodiča nadpriemerne vysoký, môže byť výživné aj nižšie, než 20 až 30 % z príjmu - podporne sa uvažuje o čiastke, ktorú by rodičia na dieťa vynaložili, ak by žili spoločne.
Podstatný je čistý príjem, ktorý zahŕňa napr. aj cestovné náhrady (aspoň do určitej miery). Zároveň treba zvážiť, či skutočný príjem zodpovedá vzdelaniu, odbornosti a zdravotnému stavu rodiča; ak nie, malo by sa kalkulovať so zárobkom, ktorý by mohol dosahovať, ak by naplno využil svoj potenciál na trhu práce.
2) Úprava výsledku podľa okolností prípadu
Výsledky získané orientačným výpočtom treba upraviť v nadväznosti na posúdenie nasledujúcich skutočností:
a) Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča - zohľadniť treba aj iný majetok vyššej hodnoty či zvýšené výdavky súvisiace so zhoršeným zdravotným stavom rodiča;b) Odôvodnené potreby dieťaťa - okrem oblečenia a stravy by výživné malo umožniť pokrytie platieb na riešenie zdravotných problémov dieťaťa, dôležité sú aj náklady na prípravu na budúce povolanie (krúžky, školské potreby, školné apod.);c) Zabezpečenie v zásade rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa - ak napríklad rodič vycestuje na „lepšiu“ dovolenku, mal by dieťaťu prispieť tak, aby aj ono mohlo čerpať benefity z podobnej rekreácie či formy relaxu.
Zaujímavé je, že v SR (na rozdiel od ČR) niektoré súdy razia skôr názor, že počet detí rodiča by nemal výšku výživného zásadne ovplyvniť. Iné naopak viacero vyživovaných detí pri výpočte zohľadňujú.
Výživné v Českej republike
1) Číselné rozmedzie
V ČR bola v roku 2010 verejne sprístupnená relevantná tabuľka, vďaka ktorej môžu rodičia pomerne spoľahlivo odhadnúť, aké im súd určí výživné. Tabuľka nie je záväzná, vychádza však z reálnej súdnej praxe. Jej význam tkvie v tom, že aj v ČR platí tzv. zásada legitímneho očakávania, v zmysle ktorej by súdy mali rozhodovať tak, aby pri riešení podobných prípadov nevznikali neodôvodnené rozdiely. Orientačná čiastka pre určenie výživného sa v ČR vypočítava z príjmov povinného rodiča; do týchto treba zahrnúť napríklad aj:
- čistú mzdu (hrubá mzda mínus zálohy na daň z príjmov fyzických osôb, poistného na sociálne zabezpečenie, príspevku na štátnu politiku zamestnanosti a poistného na verejné zdravotné poistenie),
- príjmy z prenájmu,
- dávky z nemocenského poistenia,
- rodičovský príspevok,
- dôchodky.
Pri podnikateľoch je situácia problematickejšia; ministerstvo výslovne upozorňuje, že nie je možné vychádzať z hrubého fakturovaného príjmu (obratu) - tabuľka sa teda použije, len ak sa z dostupných podkladov podarí aspoň orientačne určiť priemerný čistý mesačný príjem rodiča.
Tabuľka: Orientačný výpočet výšky výživného (zdroj: webové stránky Ministerstva spravodlivosti ČR)
| Životná etapa dieťaťa | Vek dieťaťa (orientačne) | Podiel výživného pre dieťa na príjme povinného rodiča |
|---|---|---|
| 1 vyživovacia povinnosť | ||
| Predškolský vek | 0 - 5 rokov | 14 % |
| I. Stupeň ZŠ | 6 - 10 rokov | 16 % |
| II. Stupeň ZŠ | 11 - 15 rokov | 18 % |
| SŠ a ďalšie vzdelávanie | 16 a viac rokov | 20 % |
| Kontrolná čiastka | 66 % z príjmu alebo pevná spodná hranica (podľa toho, ktorá čiastka je vyššia) |
Kontrolná čiastka (posledný riadok tabuľky) predstavuje časť príjmu, ktorá by mala rodičovi zostať aj po určení výživného. Jej pevná spodná hranica sa odvíja od tzv. nezabaviteľnej čiastky, ktorá sa v ČR musí ponechať dlžníkom aj pri exekučných zrážkach z príjmu alebo pri oddlžení. Ak je príjem povinného rodiča nízky, uplatní sa skôr pevná spodná hranica. Percentuálny podiel z príjmu sa na určenie kontrolnej čiastky použije, ak sú zárobky vyššie. Stanovenie výživného podľa životnej etapy má prednosť pred stanovením výživného podľa veku (napr. ak dieťa kvôli odkladu nastúpi do školy až neskôr, použijú sa v dobe navštevovania škôlky údaje pre predškolský vek, hoci má už viac ako 5 rokov).
2) Úprava výsledku podľa okolností prípadu
Výsledok určený podľa tabuľky treba konfrontovať aj s:
a) odôvodnenými potrebami dieťaťa - tie sa zohľadňujú podobne ako v SR;b) mierou osobnej starostlivosti povinného rodiča o dieťa - čím viac sa povinný rodič o dieťa stará, tým nižšie výživné možno určiť (napr. si ho často berie k sebe apod.),c) schopnosťami a možnosťami rodiča - posudzovanie tohto kritéria sa opäť v podstate nelíši od zohľadňovania v SR.
Po zvážení uvedených (a prípadne aj ďalších) individuálnych skutočností možno následne dospieť k finálnej čiastke, ktorú (ak sa rodičia nedohodnú) autoritatívne určí súd.