Obdobie vzdoru je bežnou súčasťou vývoja dieťaťa, najmä okolo druhého roku života. Tento článok sa zameriava na pochopenie tohto obdobia a ponúka stratégie na zvládanie vzdorovitého správania, pričom zohľadňuje rôzne aspekty vývoja dieťaťa a jeho prepojenosť s okolím.
Úvod do Obdobia Vzdoru
Mnoho rodičov sa stretáva so situáciou, keď sa ich dieťa, často okolo druhého roku života, začne prejavovať vzdorovito. Plače, hádže sa o zem, trucuje a odmieta spolupracovať pri bežných činnostiach, ako je obliekanie, umývanie alebo odchod z ihriska. Tieto prejavy môžu byť pre rodičov vyčerpávajúce a frustrujúce. Jedna matka opisuje svoju skúsenosť so svojím takmer dvojročným synom, ktorý v poslednom čase veľmi vzdoruje, plače, hádže sa o zem, keď nie je po jeho vôli, trucuje a nechce sa vyzliecť pyžamo po spaní, nechce sa ísť umyť rúčky, tvár a pod., skoro vždy to ide so vzdorovaním. Niekedy je už fakt vyčerpaná, a veľakrát má už pocit, že nezvláda situáciu a potom kričí.
Pochopenie Svalového Tonusu u Novorodencov a Batoľat
Svalový tonus je reflexne udržiavané napätie svalu, ktoré je dôležitým pilierom pre zvládnutie akéhokoľvek pohybu a udržanie vzpriamenej polohy (napr. sedu, stoja). Stupeň tohto napätia sa mení v dôsledku príjmu vzruchov z periférnych receptorov a je ovládaný centrálnou nervovou sústavou. Vyšetrenie svalového napätia je dôležitou súčasťou diagnostiky neurologického stavu novorodenca. Hypertonus môže vzniknúť už počas gravidity. Psychika matky je kľúčová. Hypertonus bábätka vzniká často aj pri pôrode, napríklad v prípade, ak má bábätko nedostatok kyslíka (asfyxia). Môže ísť o poranenie centrálnej nervovej sústavy. Ten sa popisuje ako centrálny hypertonický syndróm. Pri donosených novorodencoch vzniká hlavne pri hypoxicko-ischemickej encefalopatii. Pri nedonosených novorodencoch ide mnohokrát o krvácanie do mozgu. Najčastejšie sa ale v praxi stretávame s príčinou zvýšeného svalového tonusu z dôsledku dysbalancie vnútorného prostredia. Môže ísť o novorodenecký abstinenčný príznak, alebo primárne gastrointestinálne problémy (gastroezofageálny reflux- GER, kojenecké koliky). Poruchy svalového tonusu v prvých mesiacoch života môžu signalizovať riziko rozvoja DMO. V úvode môžu byť známky prejavu veľmi jemné a postupom času sa zvýrazňujú. Rozvoj diagnózy sa datuje od prvých mesiacov až do 2 rokov. Pri diagnostike je dôležitý multidisciplinárny prístup. Dobrá správa je, že zvýšené svalové napätie nemusí vždy znamenať ochorenie. Hodnotenie svalového tonusu je často subjektívne, záleží na skúsenostiach neurológa, či fyzioterapeuta. Napätie vychádza od krčnej chrbtice a šije, ramená sú pritiahnuté k ušiam. Ja hovorievam, že tieto deti „nemajú krk“, alebo že vyzerajú ako korytnačka, ktorá sa schováva do svojho panciera. Zvyknú mať dlane v pästičkách, paže sú natiahnuté do strán, alebo prikrčené k hrudníku, nohy sú v extenzii a natiahnuté do dĺžky. Bábätko je celé v kŕči. Hlava ide často do záklonu a súčasne aj s telom ide do záklonu, luku (opistotonu). Hlava je často v predilekčnom postavení na jednu stranu a v mnohých prípadoch vzniká aj asymetria. Hrudník je v inspiračnom postavení (stále v nádychu), prítomné je rýchle, povrchové dýchanie. Dieťa je predráždené, hyperexcitabilné, vyruší ho každá zmena polohy. Je plačlivé, nekľudné, má rýchle a nekoordinované pohyby rukami a nohami. Často má problémy s kojením, zaspávaním, budí sa častejšie. Prítomné sú aj novorodenecké koliky, ktoré môžu tento stav ešte zhoršovať, ale aj naopak, koliky môžu byť dôvodom zvýšeného tonusu novorodenca. Prejavy novorodenca sú často spájané s patologickými pohybovými stereotypmi. Zvykne sa prejaviť oneskorený psycho-motorický vývin, opora o predlaktia v polohe na bruchu je nedostatočná a dieťa ju dosahuje neskôr, alebo aj vôbec. Deti sa pretáčajú z chrbátika na bruško a späť cez záklony hlavy, často nedokážu plaziť a dokonca aj loziť im robí problém. Prejavom v stoji býva, že zotrvávajú väčšinu času na špičkách, alebo vytáčajú nohy von do strán, a nedokážu došliapnuť na chodidlo. V polohe na brušku bývajú deti veľmi plačlivé, prepínajú sa do „luku“ a sú nespokojné, pretože sa nedokážu oprieť o predlaktia a udržať hlavu v napriamení. Poloha na bruchu nie je obľúbená, lebo sa v nej ešte viac prehlbuje záklon a ruky idú ešte viac do zapaženia, tzv. „lietadielko“. V úvode radšej túto polohu ani bábätku neponúkame, volíme polohu na chrbátiku s uzemnením, pokojným dotykom a s nohami prikrčenými k telu. Ak by sme bábätko naďalej dávali na brucho bez pomoci v tejto polohe, záklon a hypertonus sa môže ešte viac zvýrazniť. Je potrebné im pomôcť s udržaním tejto polohy na bruchu rodičovskou asistenciou. Ruky zavreté v päsť sú ďalším znakom hypertonu. Ak podráždime dlaň, automaticky sa v dôsledku reflexného tonického úchopu zavrie. V tomto období nedávame bábätku hračku do ruky, práve naopak, snažíme sa ruky rozvoľniť a vyhladkávaním po dorze (chrbte) dlane pouvoľňovať. Tieto deti sú často citlivé na dotyky v oblasti krku, chrbta a chodidiel. Ak sa hypertonus nerieši, môže to mať následky v neskoršom veku. Terapia hypertonického syndrómu závisí od správnej diagnostiky a liečby príčiny vyvolávajúcej hypertonus. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že prístup k takému novorodencovi musí byť individuálny. To, čo platí na jedného, nemusí platiť aj na druhého. Často využívané techniky sú polohovanie, handling, respiračná fyzioterapia, kontaktné dýchanie, Bobath koncept, kojenecké masáže, bazálna stimulácia, exteroreceptívna facilitácia a inhibícia podľa Hermachovej, techniky na uvoľnenie mäkkých tkanív. V niektorých prípadoch sa pristupuje aj k Vojtovej metóde, najčastejšie pri centrálnej tonusovej a koordinačnej poruche (CKP). Často sa stáva, že túto terapiu rodičia a ani dieťa netoleruje, preto netreba zabúdať aj na celkový stav rodiča. A rovnako tak neignorujme ani 24 hodinovú manipuláciu s novorodencom. Nestačí si zacvičiť štyri krát denne po pár minút, ak maminka/otecko nevie ako celodenne pracovať s novorodencom a dieťa trávi väčšinu dňa v nevhodných polohách. Vojtova terapia nemusí mať v tom prípade také výsledky, aké sa očakávajú. Pri každom probléme s dieťatkom je však najdôležitejšou terapiou, ktorú každý z nás vie odovzdať svojmu dieťatku láskyplný dotyk (plošný a hrejivý) a príjemný hlas rodiča. Všetko je potrebné robiť v pomalom, kolísavom tempe, vyvarovať sa rýchlej manipulácii, nestabilným pohybom a štekleniu. Takto sa nám darí budovať aj emočne stabilné dieťatko, ktoré je pokojné a v pohode. V opačnom prípade sa zvyšuje svalové napätie. Keď je dieťa nekľudné, dych sa zrýchli a prejaví sa povrchové dýchanie. V prvých troch mesiacoch dieťa ešte nerozumie, čo mu hovoríme, ale vníma náš dotyk ako veľmi intenzívny spôsob komunikácie. Je prejavom náklonnosti, lásky a priateľstva, má vplyv na psychický a fyzický stav. Dieťa súčasne nadobúda pocit kľudu, istoty a ochrany. Hypertonické deti neotužujeme, práve naopak, snažíme sa im ponúknuť teplé prostredie. Hypertonus nie je možné vyriešiť za pár dní. Vyžaduje si dlhodobú terapiu, pri závažnejších diagnózach môžeme hovoriť o rokoch. Je potrebné, aby rodičia pochopili ako vedia pomôcť svojmu dieťatku a čo všetko mu môžu ponúknuť aby sa upokojilo, cítilo sa v bezpečí a dostávalo veľa lásky. V prvých mesiacoch nám dieťa nepovie, čo ho bolí a trápi. Môžeme iba vylučovacou metódou hľadať príčinu. Ak si nie sme istí, je nutné sa poradiť s odborníkom, napríklad neurológom, alebo aj skúseným fyzioterapeutom. U nás v poradni Baby Balance Fyzio sa snažíme nastaviť terapiu vhodnú nielen pre dieťatko, ale hlavne akceptovateľnú a zvládnuteľnú pre rodiča. Každý rodič si zaslúži pozornosť a ľudský prístup, poprípade prístup rodiča/terapeuta, ktorý si možno prešiel podobnou skúsenosťou. Deti sú veľmi napojené na emočné pole maminky a krásne nám zrkadlia naše vnútorné rozpoloženie. A tak si nezabúdajme nájsť ako matky čas aj pre seba, aby sme sa dokázali s úsmevom na tvári postarať o naše ratolesti.
Vývin Dieťaťa Medzi Druhým a Tretím Rokom
Vaše dieťatko rastie veľmi rýchlo a často sa zdá, akoby ste doma mali miniatúrnu verziu seba samého. Dieťa je stále plné energie, neposedné a neustále v pohybe. Začína však už získavať lepší pohľad na svet a jeho fungovanie. Rovnako sa lepšie orientuje a šikovnejšie narába s predmetmi, ktoré sú okolo neho. Rovnako sa môžu objaviť aj záchvaty hnevu, plaču a pod. Tieto záchvaty môžu rodičov zmiasť a prekvapiť, pretože z ich malého anjelika sa stane zo zlomku sekundy malý čertík. Práve toto obdobie býva začiatkom tzv. Je to však fascinujúci vek, pretože dieťa sa mení priamo pred vašimi očami. V tomto veku sa začína hrávať s inými deťmi, dokonca môže začať prejavovať náklonnosť k rodinným známym a príbuzným aj bez vyzvania. Zlepšuje sa jemná motorika a prejavuje sa to obľubou skladačiek, vkladačiek a ďalších hier. Dieťa začína viac a hlasnejšie vyjadrovať svoje želania a potreby. Nedokážeme od seba oddeliť jednotlivé oblasti a tie sú vzájomne prepojené - reč, motorika socio-emocionalita, kognitívna zložka. Významným činiteľom, ktorý ovplyvňuje vývin dieťaťa, sú vzťahy, ktoré nadväzuje so svojím okolím. Práve schopnosť, ochota a množstvo vzťahov, ktoré dieťa nadviaže, sú ukazovateľom úrovne jeho vývinu. Tým, že si dieťa vytvára vzťahy s ostatnými, rozvíja sa aj jeho emocionálna inteligencia a empatia. Napodobňovaním správania rodičov sa prehlbujú jeho schopnosti a zručnosti. V tomto období sa už dokáže odlúčiť od svojich rodičov a byť aj s inými ľuďmi. Je to čas pre zaškolenie v materskej škole. Dieťa potrebuje širší kolektív a väčšiu „vzorku“ ľudí, s ktorými môže experimentovať. Dokáže vložiť kocku do správneho otvoru, poukladá kocky na seba, otáča kľučkou, kľúčom. Pri vzájomnom čítaní už dokáže samo otočiť stránku - často sa stane, že namiesto vás hovorí časť básničky alebo príbehu. Dieťa si dokáže samo umyť ruky a vyzliecť si časť oblečenia. Rovnako sa zlepšuje jeho schopnosť udržať ceruzku v ruke a čmárať. Práve v tejto oblasti je vidieť najväčší progres. Zlepšujú sa schopnosti hádzať a kopať loptu - nie síce smerom, ktorým zamýšľa, ale aj to sa zlepšuje. Zábavou začína byť chôdza po schodoch, dieťa opakovane chodí hore a dole. Už je schopné držať sa zábradlia. V tomto veku bývajú už deti schopné udržať sa aj na trojkolke, ale ešte je problémom pedálovanie - potrebuje vašu pomoc. Tiež už lepšie rozlišuje deň a noc, a aktivity, ktoré sa s tým spájajú. Pomáha mu rutina a opakujúce sa činnosti - kúpeľ, pyžamo, rozprávka v posteli - vie, že ide spať. V tomto veku potrebuje dieťa veľmi veľa pohybu. Nemalo by sedieť viac ako 1 hodinu. A minimálne 60 minút voľná fyzická aktivita - voľná hra - napr. Vaše batoľa sa osamostatňuje a už by malo vedieť ostať istý čas aj bez vás. Dokáže prejaviť záujem o druhých a empatiu. Chápe jednoduché povely - dones mi topánky, podaj mi kocku… Rovnako môžeme pozorovať rozvíjajúci sa zmysel pre humor - zabáva sa na „smiešnych“ veciach - niekto spadne, vie niekoho „vyľakať“, hra na schovávačku - zavrie oči a dospelí predstierajú, že ho hľadajú ap. Jeho smiech je v tomto období veľmi spontánny. Cudzí ľudia by už mali rozumieť asi 75 % všetkého, čo povie. Dieťa tiež odpovedá na jednoduché otázky. veľa sa pýta: Čo? Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom.
Tipy a Triky na Zvládanie Vzdoru
- Trpezlivosť a pokoj: Je dôležité zachovať pokoj a trpezlivosť, aj keď je to náročné. Kričanie a trestanie situáciu zhoršujú.
- Empatia a pochopenie: Snažte sa pochopiť, prečo sa dieťa správa vzdorovito. Možno je unavené, hladné alebo frustrované.
- Ponúknite možnosti: Dajte dieťaťu možnosť výberu, napríklad: "Chceš si obliecť modré alebo červené tričko?"
- Stanovte jasné hranice: Deti potrebujú vedieť, čo je povolené a čo nie. Hranice by mali byť jasné a konzistentné.
- Rutina a predvídateľnosť: Deti sa cítia bezpečnejšie, keď vedia, čo ich čaká. Dodržiavajte pravidelný režim dňa.
- Pozitívna motivácia: Chváľte dieťa za dobré správanie a úspechy.
- Ignorovanie: Niekedy je najlepšie ignorovať drobné prejavy vzdoru, ak nie sú nebezpečné.
- Hľadanie pomoci: Ak máte pocit, že situáciu nezvládate, vyhľadajte pomoc odborníka, napríklad psychológa alebo pediatra.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM