Rozvod rodičov predstavuje jednu z najzávažnejších životných skúšok, ktorá má hlboký dopad na deti. Máloktoré dieťa zostane rozvodom rodičov nedotknuté. Niektoré deti sa s touto situáciou vyrovnávajú lepšie, iné horšie, a u niektorých môžu pretrvať trvalé následky, ktoré ovplyvnia ich budúci život. Dôležité je pozerať sa na rozvodovú problematiku bez zbytočného pesimizmu a hľadať účinné spôsoby, ako zmierniť deťom bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku.
Vplyv harmonickej rodiny na vývin dieťaťa
Pre zdravý psychický vývin, na formovanie osobnosti a pre zdravé budovanie pocitu vlastnej hodnoty je najdôležitejších prvých 5 rokov života dieťaťa. Jednoducho povedané, to, čo sa do dieťaťa v prvých piatich rokov vloží, z toho môže potom čerpať celý svoj život. Pokiaľ dieťa vyrastá v harmonickej rodine, má možnosť vytvárať si blízke a bezpečné vzťahy s matkou aj s otcom. Aby štart dieťaťa do života prebehol čo najlepšie, je dôležité, aby o dieťa v rannom veku bolo postarané kontinuálnym spôsobom, jednou osobou. Najčastejšie je to osoba matky, ktorá je na dieťa emočne napojená, prístupná.
Keďže rodičovská rola prináša na osobu matky a otca isté nové a nepoznané nároky, na ktoré rodičia nie sú niekedy dostatočne pripravení, často sa stáva, že práve v tomto období vznikajú prvé vážnejšie nezhody a konflikty medzi rodičmi. Sú často spôsobené tým, že matka sa cíti byť vyčerpaná starostlivosťou o dieťa, a otec sa cíti byť vyčlenený z novovzniknutej diády matka - dieťa. Otcovia by si mali byť vedomí svojej dôležitej a nenahraditeľnej role a toho, aby pri mame svojho dieťaťa stáli, aby jej boli oporou, aby sa mala o koho oprieť a mala tak dosť síl starať sa o to dieťa. Vo vzťahu k dieťaťu je však rovnako dôležitá.
Približne vo veku 3 rokov života dieťaťa, rola otca naberá na svojej dôležitosti. Cez to, ako vníma dieťa vzťah medzi rodičmi, učí sa nielen vzťahu k svojmu pohlaviu, ale aj vzťahu k opačnému pohlaviu. Z toho dôvodu je preto veľmi dôležité, aby bol prítomný pri výchove aj otec. Ak otec chýba, nie je prítomný, alebo sa o ňom buduje negatívny obraz (platí to aj naopak, keď chýba matka), dieťa si nesie rozpoltený obraz rodičov. Syn sa potrebuje s otcom identifikovať. Keď otec z nejakého dôvodu chýba, alebo keď o tom otcovi nemá chlapec vytvorený dobrý obraz, nemá sa s kým identifikovať a to spôsobuje jeho vnútornú neistotu. Pre dcéru je veľmi dôležité mať taktiež vzor otca.
Dôležitosť zrelého spracovania rozchodu rodičmi
Ak sa rodina z nejakého dôvodu rozpadne, rodičia by mali svoj rozchod zrelo spracovať a fungovať na rodičovskej rovine tak, aby všetky rozhodnutia robili v prospech a záujme dieťaťa. Hovorí sa, že deťom treba dať korene a krídla. Korene sa dávajú v útlom detstve, krídla v puberte. Ak má dieťa dobrý základ a je dobre „zakorenené“, má aj vybudovaný dobrý sebaobraz, dobrú sebahodnotu. Ak sa v puberte vyskytnú nejaké ťažkosti v správaní, napríklad útek z domu, striedanie partnerov, alkohol, nevhodná partia, sebapoškodzovanie a pod., tieto prejavy majú vždy korene v minulosti.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
V období puberty, kedy už má mať dieťa krídla, je dôležité u dieťaťa vytvoriť pocit vlastnej zodpovednosti a slobody, nakoľko sa dieťa v rámci vývinu potrebuje prirodzene od rodičov odpútať. Nie je dobré brániť mu vo vzťahoch a v kontakte s rovesníkmi, medzi ktorými skúša svoje schopnosti, svoju sociálnu pozíciu, a medzi ktorými potrebuje svoju osobnosť rozvíjať a sociálne dozrievať.
Dieťa sa na rodičov a situácie, ktoré prežíva, pozerá svojim, špecifickým pohľadom, a to vzťahovaním si všetkého, čo sa okolo neho deje, na seba. Keďže k prirodzenému správaniu rodičov patrí aj zlyhanie v dôsledku únavy, vyčerpania, či hádky medzi rodičmi, je potrebné uvedomovať si to, a ponúkať dieťaťu skutočný význam toho, čo sa deje. Vysvetliť mu, že teraz sa s ním nemôže mama hrať, pretože je veľmi unavená z práce, alebo že mala náročný deň. Dieťa si uvedomí, že mama je unavená, ale nesúvisí to s ním.
Keď mama na dieťa pravidelne nakričí, pretože je nahnevaná napr. kvôli udalostiam zo zamestnania, a dieťaťu to primerane nevysvetlí, pre dieťa sa tieto zážitky stanú emočne zaťažujúcimi a ľahko sa môže stať, že dôvod zlej maminej nálady si dieťaťa stiahne na seba. Dieťa musí vedieť, že dôvodom hnevu mamy nie je ono samotné. Rovnako aj po hádke rodičov musí dieťa vidieť, že sa tým nič nekončí. Potrebuje zažívať, že rodičia dokážu urobiť ústretový krok, že konflikty sa dajú riešiť, že život sa môže vrátiť do starých koľají. Dieťa sa učí, že hádky neznamenajú koniec vzťahu, ale že aj keď rodičia majú rôzne názory, dokážu sa zmieriť. Dieťa sa učí, že keď je nejaký problém, že sa nerezignuje, neodchádza.
Mnoho starých rodičov sa chce aktívne podieľať na výchove svojich vnúčat, a častokrát sú prvou voľbou pre rodičov, ak potrebujú pri starostlivosti o svoje deti pomoc. Podľa psychológa je preto dôležité, aby starí rodičia nenahrádzali rolu rodičov, aby pomáhali pri pomáhali, ale do nej nezasahovali a rešpektovali rozhodnutia rodičov. Dôležitá je tiež medzi starými rodičmi a rodičmi otvorená komunikácia o ich vlastných možnostiach a očakávaniach. Pre celkový rozvoj osobnosti dieťaťa vytvára najvhodnejšie podmienky práve úplná harmonická rodina. Vzájomný vzťah rodičov a im dané špecifické roly zohrávajú nezastupiteľnú funkciu rodiča.
Vplyv rozvodu na vývin osobnosti dieťaťa
Rozvod rodičov nepriaznivo ovplyvňuje vývin osobnosti dieťaťa. Výskumy ukazujú, že u detí rozvedených rodičov sa častejšie vyskytujú problémy v emocionálnej, sociálnej a motivačnej oblasti. Tieto deti môžu trpieť úzkosťou, emocionálnou nestabilitou, neistotou, napätím a môžu mať dispozície k neurotizmu. Často majú problémové citové väzby k rodičom, frustračné tendencie, poruchy sociability, agresivitu a impulzívne správanie.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Výskum zameraný na deti rozvedených rodičov
Výskum porovnával deti rozvedených rodičov (RR) s deťmi z úplných rodín (UR) v sledovaných psychologických parametroch: emocionalita, sociabilita, motivačná úroveň, školská výkonnosť. Zúčastnilo sa ho 126 detí z RR a 78 detí z UR vo veku 8-14 rokov. Výsledky ukázali signifikantné rozdiely u 60% detí z RR. Ako príznačné boli zistené: úzkostnosť, emocionálna instabilita, neistota, napätie, dispozície k neurotizmu, problémové citové väzby k rodičom, frustračné tendencie, poruchy sociability, agresívnosť, impulzívnosť v správaní.
Možno hovoriť o rozvodových poruchách osobnosti. Súčasnosť a spoločenská konštelácia, žiaľ, nie sú žičlivé nerozlučiteľnosti manželstva, kresťanského nevynímajúc. Tolerancia voči rozvodom nesporne ovplyvňuje správanie manželských párov. Rozvodovosť sa hodnotí ako módny prvok, prijateľný už aj pri menších nedorozumeniach. Sporadické napätia, konflikty môžu vyvolať manželskú krízu. Kríza je taká epizóda v živote manželov, keď sa hromadia nežiadúce vonkajšie i vnútorné príčiny vytvárajúce stav ohrozenia. Prameňom krízy sú nereálne predstavy o partnerovi, o láske, manželstve, postupujúce opotrebovanie vzájomného vnímania, boj o moc, nevera, manželská zrada, podozrievavosť, stereotyp deštruktívnych hádok, deľba práce v domácnosti, nedostatok spoločných záujmov, nezhoda názorov na základné problémy, neschopnosť zabezpečiť hmotné záležitosti manželstva, neadekvátna intervencia rodičov manželskej dvojice. Deti citlivo vnímajú pretrvávanie rodičovského konfliktu pred rozvodom i po ňom. Strácajú istotu existencie rodinného zázemia.
Špecifické prejavy u detí rozvedených rodičov
Deti rozvedených rodičov možno považovať za citlivých indikátorov rodinnej patológie. Bývajú sprostredkovateľmi, vyjednávačmi, akýmisi koaličnými dôverníkmi alebo zbraňami jedných proti druhým, náhradnými objektami, rivalmi ale i sudcami vlastných rodičov. Výskumnú vzorku tvorili deti rozvedených rodičov, /RR/ zverené do starostlivosti matky, v počte 126, vo veku 8 - 14 r. Pre porovnanie sme náhodne vybrali 78 detí ako kontrolnú skupinu, /KS/ z úplných rodín. Využili sme metodické možnosti skupinového vyšetrenia detí adekvátnymi psychodiagnostickými metódami a spoluprácu učiteľov.
Uvádzame niektoré porovnateľné výsledky: Deti rozvedených rodičov /RR/ v porovnaní s kontrolnou skupinou /KS/ sa štatisticky významne ( na hladine 0,01) javia ako disponovanejšie k neurotickým reakciám, ktorých obsah má psychastenické, úzkostné a depresívne, ale aj asociálne znaky. Osobnú a spoločenskú začlenenosť, vpravenosť, hodnotenú testom sociálnej adjustovanosti, sme odstupňovali podľa zistených výsledkov do troch stupňov - veľmi dobrú, priemernú a nízku, (problematickú). Ukazujú sa evidentné rozdiely v percentuálnom rozložení detí oboch skupín. Veľmi dobre včlenených, adaptovaných vo svojom sociálnom prostredí je 13 % detí RR, kým v KS je to 26 %. Priemerne adaptovaných je 47% detí RR a 67 % v KS. Znepokojujúci je zistený výskyt problematickej sociálnej vpravenosti, kde detí RR tvoria 40 %, kým deti z úplných rodín len 7%.
Na viacpoložkovej hodnotiacej škále správania sa v rozsahu piatich stupňov (od veľmi prijateľného, dobrého, až po vyslovene zlé, nežiadúce), mal učiteľ posúdiť vlastnosti dieťaťa, jeho postoje, reakcie, predpoklady školskej úspešnosti, sociálnu pozíciu v skupine, ašpiračnú úroveň apod. Deti KS vysoko skórujú na 1. a 2. stupni, kým deti RR kulminujú na treťom, ale percento hodnotených 4. a 5. st. Ukázalo sa, presvedčivo nepriaznivé hodnotenie detí RR v porovnaní s deťmi v KS. Pokiaľ do 1. a 2. stupňa hodnotenia bolo zaradených 87% detí KS, deti RR len 35%. Do 3. stupňa hodnotenia sa zaradilo 5% z KS ale až 30% z RR. Zreteľahodné je porovnanie na 4. a 5. Spomenieme len niektoré položky škály, ktoré sú v porovnaní s KS významne nižšie na hladine 0,01 - 0,05 v neprospech detí RR: celkové zaradenie dieťaťa podľa správania a prospechu, osobné výkonové tempo, koncentrácia pozornosti, samostatnosť, disciplinovanosť, spoločenskosť. Ak to vyjadríme v číselných vzťahoch, tak požiadavkám školy sa prispôsobuje 40% KS a len 14% RR. Dobrý systém; presnosť a dôslednosť v práci pripisuje učiteľ 97% žiakom KS a len 12% deťom RR. Medzi prospechovo výborných a vel'mi dobrých patrí 55% z KS a len 16% RR. Snaha vyniknúť a vyššia ašpiračná úroveň jeevidentná u 44% v KS a len 17% RR. Spoločensky kladne prijímaných, obl'úbených v triede je 51% z KS a len 11 % v skupine RR.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Únik do choroby bol presvedčivou psychosomatickou reakciou u 24-och detí RR. Udávali bolesti hlavy, zažívacie ťažkosti, ranné zvracanie, tlak pri srdci, poruchy dýchania. Na pozadí týchto ťažkostí bola strata istoty, pretrvávajúce emocionálne napätie v deťoch samotných a v ich blízkom okolí, afektívná atmosféra v rodinách. Individuálne psychologické vyšetrenia detí poskytujú obraz zložitých, ale aj patologických emocionálnych vzťahov. Pokiaľ u dievčat osamelých matiek prevláda negatívny alebo ambivalentný vzťah k otcovi, u chlapcov je k nemu kladný; spravidla sa nestotožňujú s názorom matky na otca. Idealizujú si ho a túžia po ňom. V psychickej štruktúre týchto detí dominovali: úzkostnosť a úzkostlivosť, emocionálna instabilita, problémové citové vzťahy k rodičom, neistota, napätie, patologická závislosť na matke (častejšie u dievčat), znížená tolerancia na záťažové situácie, frustračné tendencie, poruchy emotivity, sociability, sebavedomia, psychastenické, depresívne a hypochondrické symptóny. U chlapcov častejšia agresívnosť, paranoidné príznaky, nedôverčivosť a impulzívnosť v správaní. Ich stupeň a frekvencia bola u týchto detí rozdielna do istej miery len tým, či sú napäté situácie v súvislosti s rozvodom akútne, alebo či je tam dlhší časový interval.
Negatívne hodnotenie detí rozvedených rodičov
Dytrych (1999) sa odvoláva na výsledky rozsiahlejšieho výskumu, realizovanom na českých deťoch, v ktorom sa ukázalo, že dieťa z rozvedenej rodiny je hodnotené nielen učiteľkami, ale aj svojimi matkami na 12 položkovej škále ako menej ambiciózne a menej svedomité, viac citlivé až precitlivelé, viac dráždivé a nervózne a menej obľúbené v žiackom kolektíve. Je to teda obraz dieťaťa s neurotickými symptómami, ktoré môžu postupne vymiznúť úpravou rodinných pomerov, ale ktoré môžu tiež, manifestne či latentne narastať až do klinického obrazu niektorých z detských psychických porúch.
Čo vidíme veľmi často, a čo býva predmetom naprosto chybných interpretácií, je znížená školská výkonnosť dieťaťa. Prejavuje sa v zhoršenom prospechu, napriek tomu, že dieťa predtým prospievalo dobre. Je to dané tým, že v dôsledku trvalého stresu sa objavuje v jeho psychike stále viac napätia a úzkosti. To vedie k zhoršeniu koncentrácie a opäť k zhoršenému školskému výkonu. Dieťa stráca záujem a školu, pretože sa mu stáva zdrojom utrpenia, čím sa opäť zhoršuje jeho výkonnosť a bludný okruh sa uzatvára.
Rozdiely medzi chlapcami a dievčatami
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že sú rozdiely medzi chlapcami a dievčatami. Zhoršenie školského prospechu u chlapcov je podmienené najmä ich nekonformným, často agresívnym správaním, ktoré je prirodzeným dôsledkom dlhodobej frustrácie. U dievčat prebieha proces zhoršenia školského výkonu trochu odlišne, je menej nápadný. Chlapci sa javia vo všeobecnosti ako zraniteľnejší a citlivejší na nepriaznivé psychické faktory a viac ich ohrozuje aj rozvod. Z preventívneho hľadiska by im mala byť poskytnutá včasná pomoc a podpora už v predrozvodovej fáze vrcholiacej manželskej krízy rodičov pri nedostatočnom kontakte s otcom, alebo pri jeho absencii bývajú citovo ohrození.
V školskom veku väčšou premenou prechádza rola otca. Začína mať zdanlivo nosný a väčší význam,ako mala kedykoľvek predtým. Otec môže deťom slúžiť ako zdroj informácii a skúseností, ktoré im neposkytuje matka. Predstavuje inú autoritu ako matka. Otec je modelom mužskej role, v tomto slova zmysle je nevyhnutný hlavne pre synov, ale i dcéram poskytuje dôležitú skúsenosť slúžiacu ako model role, ktorá je k ich ženskej roli komplementárna.
Ako dieťa prežíva rozvod v rôznom veku
Detské prežívanie rozvodovej situácie rodičov a spôsob jej zvládania závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od veku dieťaťa.
- Obdobie 2 - 3 rokov: Dieťa reaguje na stratu úzkej citovej väzby viac neurotickými prejavmi strachu, neistoty, negativizmom, ale i deštruktívnymi tendenciami v správaní.
- Predškolský a mladší školský vek: Prevažujú stavy emocionálnej lability, smútku, plaču, domnelého pocitu viny za to, čo sa v rodine deje. Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti. Formuje sa u neho vedomie vlastného ja a k nemu potrebuje vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel, môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi. Dieťa v tomto veku potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť. Tým sa uisťuje, že ho majú obaja stále radi, zároveň môže pochopiť a vyrovnať sa s faktom, že sa k sebe nevrátia. Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú.
- Okolo 9. - 10. roku a v dospievaní: Prevláda hnev na rodičov. Zodpovednosť pripisujú obom, niekedy obviňujú matku, inokedy otca. Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti, trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa ako keď rodič neopúšťa druhého, ale ich samotných. Využívajú , že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať citovo nevyrovnaného rodiča na úkor svojich vlastných zdrojov rovnováhy a energie (obrátenie rolí). V tomto veku môžu deti obviňovať jedného alebo obidvoch rodičov za rozvod. Môžu si začať presadzovať svoju vôľu, požadovať, aby zostali u jedného, alebo sa presťahovali k druhému rodičovi.
- Adolescencia: V tomto veku sa dospievajúce deti obracajú k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám, k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú starostlivosť a podporu, ale starosti rodičov ich znechucujú a unavujú. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia.
Rozdiely v prejavoch medzi chlapcami a dievčatami
Chlapci a dievčatá svoju roztrpčenosť v rozvodovej situácii rodičov, ale aj po jej odoznení, prejavujú rozdielne. Pre chlapcov je charakteristická priamo prejavovaná neľútosť, nepriateľstvo, agresivita orientovaná smerom von, vo vzťahu k okoliu. Dievčatá majú tendenciu svoje negatívne emócie obracať smerom do seba, dovnútra, proti sebe. Vo viacerých výskumných zisteniach sa uvádza, že chlapci sa s rozvodom rodičov vyrovnávajú ťažšie ako dievčatá, ale môže sa to zmeniť v puberte, kedy práve dievčatá mávajú často citové problémy. Iné výskumy tieto zistenia nepotvrdzujú a preto akékoľvek zovšeobecnenie v tomto prípade nie je možné. Niektorí chlapci sú veľmi citliví, problémy iných chlapcov nesúvisia primárne s rozchodom rodičov, ale s tým, že ostávajú žiť s matkou.
Aj keď behom prvých mesiacov resp. aj rokov po rozvode nie sú rodičia vo svojej “vrcholnej životnej forme”, mali by si byť vedomí toho, že čím viac citovej vyrovnanosti budú schopní preukázať svojmu dieťaťu, tým lepšie.
Adaptačné fázy dieťaťa na rozvod
Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami.
- Prvá fáza (obranné mechanizmy): V prvej fáze sa zapájajú obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu, nemôžu napríklad uveriť, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží (aj tak by sa rozviedli), alebo obviňujú rodičov (keby za niečo stál, tak by ostal), niekedy obviňujú aj sami seba (keby som počúval, mamička by neodišla). Deti majú pocit, že rodič, ktorý odchádza neodmieta len svojho partnera, ale aj ich. Niekedy sa snažia nájsť menej bolestnú tému, na ktorú prenesú nepríjemné pocity zo straty (čo na to povedia kamaráti, ako to poviem v škole). Vždy chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia, a to väčšinou i v prípade, keď rozvodu predchádzali intenzívne manželské konflikty. V tejto fáze môže dôjsť k nesprávnemu pochopeniu rodičmi alebo príbuznými, poprípade každým, kto je v rozvodovej situácii zaangažovaný, že dieťa nemá problém alebo, že druhého rodiča vôbec nepotrebuje, keď o ňom ani nerozpráva.
- Druhá fáza (zlosť): V druhej fáze môžu deti pociťovať veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť a pokiaľ deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, tak ju v sebe v danej chvíli potlačia ale objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní.
- Tretia fáza (vyrovnávanie sa): V tretej fáze sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti.
Medzi ľuďmi koluje názor, že rodičia majú dôležitejšiu úlohu v detstve, ako v adolescencii, ale pravdou je, že adolescenti potrebujú rodičov rovnako, ako malé deti. Najdôležitejším faktorom je však charakter predrozvodového spolužitia rodičov. Všetky z vyššie popísaných problémov dieťaťa vychádzajú prevažne z neúnosného zaťaženia dieťaťa napätím, zmenami a neistotami v rozvodovej situácii alebo zo vtiahnutia do rodičovského konfliktu. Tieto problémy často bývajú jedným z rodičov nesprávne pripisované negatívnemu vplyvu výchovy alebo správania druhého rodiča.
Dospelé deti rozvedených rodičov
Dopady rozvodu rodičov na psychiku dieťaťa dokáže súčasná veda celkom úspešne predvídať. Menej už sa ale hovorí o tom, čo sa stane, keď dieťa vyrastie a rozhodne sa založiť si vlastnú rodinu. Môžu sa staré rany z detstva prejaviť v jeho dospelých vzťahoch?
Ľudská myseľ je obrovská záhada. Aj keď jej psychológia venuje toľko pozornosti, stále existuje veľa vecí, na ktorých sa odborníci nevedia zhodnúť. Problémom sa v minulosti zoberal napríklad už známy sociológ Anthony Giddens, podľa ktorého si deti z rozvedených rodín do svojich vlastných partnerských vzťahov spomienku na rozvod určite prenášajú. Iní teoretici sa zase zhodujú, že ľudia vychovaní v rozvedených rodinách majú tendenciu stavať sa k manželstvu negatívne a majú pozitívnejší vzťah k vlastnému rozvodu. Prejavujú údajne vo vzťahoch menšiu angažovanosť, čo vedie k ich menšej kvalite.
Príbehy dospelých detí rozvedených rodičov
Nasledujúce príbehy ilustrujú rôzne spôsoby, akými rozvod rodičov ovplyvnil životy dospelých detí:
- Baška, ktorá zažila rozvod rodičov v trinástich rokoch, vnímala túto udalosť veľmi bolestne. Zveruje sa, že je extrémne žiarlivá a bez sebavedomia.
- Martina, ktorej otec zmlátil mamu do krvi, keď mala dva roky, je vo vzťahoch veľmi opatrná.
- Denisa si myslí, že rozvod bolo to najlepšie, čo pre seba aj pre ňu v danej situácii mohli rodičia urobiť.
- Alena zažila rozvod rodičov na základnej škole. Podľa jej slov ju táto udalosť naučila samostatnosti.
- Klára je rada, že sa jej rodičia rozviedli. Doma začal byť ako-tak pokoj a ustúpili hádky.
- Monika patrí k tým, ktorí rozvod vnímajú ako to najlepšie, čo sa v rodine mohlo stať.
- Jana svojim rodičom neodpustí, že sa nerozviedli. Bolo by to určite lepšie.
- Paľo má dnes 29 a je šťastne ženatý. Jeho rodičia sa rozviedli, keď nemal ešte ani rok a s otcom sa od štrnástich zhruba desať rokov vôbec nevídal.
Tieto príbehy ukazujú, že rozvod môže mať na deti rôzne dopady, a to v závislosti od konkrétnych okolností a osobnostných charakteristík dieťaťa.
Ako deťom pomôcť zvládnuť rozvod
V súvislosti s rozvodom rodičia musia riešiť veľké množstvo situácií a tiež problémov. Takmer všetci však uvádzajú, že najviac premýšľajú a trápia sa nad tým, akým spôsobom ovplyvní rozvod život ich detí. Aké sú teda psychologické účinky rozvodu na deti? Vždy to záleží hlavne od toho, do akej miery bol pre nich rozvod rodičov stresujúci.
Vedci zistili, že deti najťažšie situáciu zvládajú počas prvého alebo dvoch rokov po rozvode. Deti v tomto období bojujú so strachom, hnevom, úzkosťou a nedôverou. Ako čas plynie, väčšina detí si postupne zvyká na zmeny a prispôsobuje sa novým rodinným zvykom. Existuje však aj skupina detí, ktorá sa nikdy nevráti do normálu.
#
tags: #dieta #z #rozvedenej #rodiny