Každý z nás dúfa, že stretne svoju životnú lásku. Často sa stáva, že hľadáme partnera, ktorý už má dieťa z predchádzajúceho vzťahu. Táto situácia prináša špecifické výzvy, ale aj príležitosti. Na Slovensku sa rozvádza okolo 8000 manželstiev ročne, čo ovplyvňuje životy približne 7600 detí. Približne polovica rozvedených alebo ovdovených ľudí opätovne vstúpi do manželstva, zatiaľ čo iní žijú vo vzťahu bez sobášneho listu. Je teda vysoká pravdepodobnosť, že stretnete skvelého človeka, ktorý má dieťa z predchádzajúceho vzťahu.
Zoznámenie s deťmi: Kedy je ten správny čas?
Názory na to, kedy zoznámiť nového partnera s deťmi, sa rôznia. Niektorí psychológovia radia počkať aspoň šesť mesiacov alebo kým vzťah nie je vážny. Iní tvrdia, že nemôžete vedieť, či je vzťah vážny, kým sa nový partner nezoznámi s deťmi. Podľa mňa je to individuálne a závisí to od toho, ako sa na to cítite a aké má partner usporiadanie s deťmi. Je rozdiel, či deti u neho/nej žijú väčšinu času alebo len každý druhý víkend.
V každom prípade sa však uistite, že partner/ka má spracovaný rozpad predchádzajúceho vzťahu. Rozpad rodiny je obrovská rana pre dospelých, ale aj pre deti, a potrebuje čas na zahojenie. Podľa najznámejšieho modelu (podľa psychiatričky Kubler-Rossovej) každý z nás prechádza piatimi fázami smútku: popretie, hnev, vyjednávanie, depresia a prijatie. Je dôležité, aby tieto fázy váš potenciálny partner/ka mal spracované, aby bol schopný/á začať nový vzťah. Inak bude riešiť dva vzťahy naraz, k tomu deti, a to fakt nechcete.
Aké sú signály, že partner/ka ešte prechádzajúci vzťah nemá spracovaný? Napríklad, keď stále sleduje, čo a s kým exmanžel/ka robí alebo ak o nej/ňom stále rozpráva. Spozornite aj vtedy, ak uteká za ex vždy, keď zavolá. Aj keď partner rozchod už spracoval, všimnite si, či má priestor na nového človeka vo svojom živote. Ak máte deti z predchádzajúcich vzťahov obaja, začiatky sú trochu jednoduchšie. Viete, čo výchova detí obnáša a lepšie sa navzájom chápete.
Otázky, ktoré si treba položiť
Čo však v prípade, že deti má len Váš partner/ka a Vy nie? Skúste si odpovedať na tieto otázky:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
1. Naozaj do toho chcete ísť?
Chodiť s niekým, kto už dieťa má, je náročné. Človek je zaľúbený a chce čo najviac času tráviť so svojou druhou polovičkou, držiac sa za ruky a chodiť do kina, na drink… proste všetko, čo zaľúbenci spolu zvyčajne robia. Potiaľto sú všetky vzťahy rovnaké. V čom je teda tá náročnosť? Vtesnať romantiku medzi excelové tabuľky s návštevami detí, riešením vzťahu s expartnerom / expartnerkou a počítať má dať/dal výživné namiesto dobrej večere je celkom výzva sama o sebe. Nehovoriac o tom, že spontánne nápady ako „poďme na víkend do wellness“ sú síce krásne, ale nie vždy realizovateľné.
Pripravte sa na to, že budú dni, kedy váš partner bude tráviť čas so svojimi deťmi, pretože potrebujú aj čas sami pre seba. A že bude naďalej intenzívne komunikovať so svojou exmanželkou / exmanželom, pretože rodičmi proste zostanú aj po rozvode. Alebo že pôjdu spolu na baletné vystúpenie dcéry alebo futbalový zápas syna. Niekedy aj bez Vás. Výchova detí je obrovská zodpovednosť, rovnako aj vzťah s niekým, kto už deti má. Nezáväzné vzťahy v tomto prípade nie sú dosť dobre možné. Preto si vždy dobre rozmyslite, či do takého vzťahu naozaj chcete ísť.
2. Sú vaše životy kompatibilné?
Túto otázku si odporúčam položiť veľmi skoro vo vzťahu. Buďte úprimní vo svojich predstavách a očakávaniach. Čo čakáte od vzťahu? Chcete veľa cestovať a spoznávať nové veci, ale on/ona má maličké deti? Dá sa to - my sme precestovali kus Európy so všetkými deťmi, od Španielska, Rakúska, Chorvátska, Tuniska, Anglicka. Ale buďte pripravení na zoznam detských atrakcií namiesto galérií. A počítajte s poobedným spánkom, miliónom otázok „kedy tam už budeme“ a „ja sa nudím“.
Pár základných tém, o ktorých sa treba rozprávať:
- Chcete spoločné deti?
- Plánujete spolu žiť? Alebo akú formu spolužitia preferujete?
- Ako chcete byť zapojená/ý do života nevlastných detí? Chcem vôbec nejakú formu rodičovskej role?
- Čo sú vaše najväčšie obavy zo vzťahu a aké sú najväčšie obavy partnera a detí?
- Koľko času zostane pre vás dvoch ako partnerov?
- Kde máte hranice a aké sú vaše hodnoty?
3. Ste pripravená/ý na vzťah s nevlastnými deťmi?
Keď sme začali chodiť s mojim partnerom, moja dcéra mala 6 rokov. Mala som teda skúsenosti s dieťaťom. Napriek tomu ma pestrofarebnosť vzťahu s nevlastnými deťmi totálne zaskočila. Hlavne, ako nezvládam emócie detí (mnohokrát so mnou nesúvisiace).
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Pripravte sa na to, že deti vás nemusia hneď prijať. Dokonca vás môžu nenávidieť a odmietať sa s vami stretávať. Alebo fakt nahlas kričať, ak sa držíte s ich mamou / tatom za ruku. Je nesmierne ťažké, ale dôležité takéto situácie vedieť ustáť. Väčšinou to nie je o vás ako osobe, ale o nespracovanom rozchode rodičov, o neistote, nesúhlase s pravidlami.
Čo ešte môže byť komplikované:
- Vysporiadať sa so žiarlivosťou (ja alebo deti) a nedotlačiť partnera do kúta, aby si musel vyberať.
- Zvládnuť fakt, že v deťoch vidíte ex Vášho partnera. Napríklad v spôsobe ako rozprávajú, jedia, chodia, skladajú ponožky.
- Dokázať sa rozhodnúť, ktoré konflikty za to stoja a kde proste pre kľud v rodine ustúpite. Kompromis je váš kamarát 😊
- Akceptovať fakt, že nevlastné deti nemáte okamžite rád/a a vybudovanie vzťahu s nevlastnými deťmi potrebuje čas - nie mesiace, ale roky. A úprimne je to drina. Ste na to pripravený/á?
Zvládanie žiarlivosti a pocitov menejcennosti
Je prirodzené, že sa môžu objaviť pocity žiarlivosti, najmä ak ste tehotná alebo máte bábätko. Môžete mať pocit, že partner sa z bábätka neteší a nie je z toho tehotenstva vzrušený až tak ako vy, a odôvodňujete si to samozrejme tým, že veď už dieťa má a nie je to teda pre neho nič nové a vzrušujúce. Niekedy sa pristihnete, že dokonca na malého žiarlite, čo je úplne hrozné. Dôležité je o týchto pocitoch otvorene komunikovať s partnerom a hľadať spoločné riešenia.
Ako sa vyrovnať s odmietaním zo strany detí
Je bežné, že deti po rozchode alebo rozvode svojich rodičov majú narušenú psychiku a nového partnera odmietajú. Môžete sa snažiť, ako chcete, ale deti vás aj napriek tomu do svojej blízkosti nebudú chcieť prijať. V takom prípade je potrebné, aby ste boli trpezliví a aby ste sa deťom príliš nevnucovali. Snažte sa skôr vyčkávať.
Je veľmi dôležité, aby ste sa zoznamovali s nevlastnými deťmi postupne, nie, aby ste ich postavili pred hotovú vec, že sa práve na ich oteckovi alebo mamičke nadobro sťahujete. Nemali by ste si vodiť nového partnera okamžite domov, ak si nie ste úplne istí, že sa jedná o vážny vzťah. Ak je to len krátkodobý úlet, nezaťažujte vaše potomkov s takou informáciou. Ak ste si však istí, že s novým partnerom chcete skúsiť žiť, choďte na to opatrne. Najprv vezmite dieťa niekam na výlet, na zmrzlinu, na prechádzku a až za čas sa odhodlajte k návšteve ich bytu alebo domu. Dieťa musí mať možnosť postupne si na vás zvykať. Tým, že sa k sebe sestěhujú ihneď po rozvode jeho rodičov, väčšinou spustíte lavínu problémov. Deti budú na takúto situáciu reagovať negatívne a potom už to bude len na vás, ako v takejto skúške obstojíte. Nemáte-li s takou situáciou ešte žiadne skúsenosti a už si neviete rady, vyhľadajte pomoc odborníka na vzťahy v rodine.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Čo nerobiť?
Neodporúča sa, ani to, aby ste si svoje nevlastné deti kupovali drahými darčekmi. Táto metóda totiž nefunguje večne a v niektorých prípadoch sa môže obrátiť proti vám. Snažte sa radšej prísť na nejaké aktivity, ktoré by ste mohli robiť spoločne, ako "nová rodina". Snažte sa deti podporiť v tom, čo majú rady, snažte sa ich pochopiť, zbytočne je nekárejte za návyky, ktoré majú z predchádzajúceho vzťahu. Nikdy tiež po nevlastných deťoch nechcite, aby vám hovorili mami alebo tati, aj keď spolu budete žiť v spoločnej domácnosti. V prvej fáze vášho vzťahu je dôležité, aby ste dokazovali lásku skôr deťom ako svojmu partnerovi. Ak máte svoje vlastné deti a prídete do vzťahu, v ktorom má aj partner vlastných potomkov, je dôležité, aby ste deti neporovnávali. V praxi to dosť často chodí tak, že máte tendencie svoje vlastné deti chváliť a partnerovo deti neustále za niečo kritizovať. Snažte sa byť teda féroví a merať všetky vaše, teraz už "spoločné" deti, jedným metrom. V novom vzťahu totiž nie je dobré hovoriť "moje deti", "tvoje deti", ale "naše deti".
Zavrhovanie rodiča: Keď dieťa odmieta jedného z rodičov
Richard A. Gardner zavrhovanie rodiča definuje ako situáciu, keď dieťa odmietne rodiča bez rozumného dôvodu, zvyčajne pod vplyvom druhého rodiča. Ak sa odcudzenie dieťaťa od rodiča ponechá bez nápravy, môže trvať celý život. Mnoho odmietnutých rodičov uvádza, že ich dospelé deti zostávajú rezervované alebo úplne mimo dosah. Títo rodičia prichádzajú o dôležité udalosti, ako je promócia ich dieťaťa, svadba a narodenie vnúčat. Odcudzené dospelé deti môžu pripraviť svoje vlastné deti o starých rodičov z jednej strany rodiny.
Ak manipulujúci rodič neúnavne osočuje druhého rodiča, deti môžu pociťovať úzkosť a rozhorčenie a možno sa budú chcieť vyhnúť tomu, aby počuli zlé veci o rodičovi, ktorého milujú.
V týchto prípadoch odcudzujúci rodič a jeho spojenci neustále ubližujú cieľovému rodičovi, zameriavajú pozornosť detí na chyby cieľového rodiča a zveličujú jeho nedostatky. Skrývajú pred deťmi všetky dôkazy lásky a podpory druhého rodiča. Odcudzujúci rodičia narúšajú kontakty medzi rodičmi a deťmi plánovaním protichodných aktivít, dávajú deťom možnosť rozhodovať o nevyužití súdom nariadeného času s druhým rodičom, alebo zasahujú do tohto času častými hovormi a textovými správami s cieľom posilniť negatívne postoje detí, kým sú s druhým rodičom.
Ako predchádzať zavrhovaniu rodiča a ako zasiahnuť
Je ľahšie zmierniť zavrhovanie rodiča prv, než sa stane vážnym a zakorení sa. Rodičia zapojení do odcudzujúceho správania sa musia naučiť, ako ubližujú svojim deťom, a vyvinúť zdravšie spôsoby, ako sa vyrovnať so sklamaním a hnevom voči bývalému partnerovi. Rodičia, od ktorých sa deti odcudzujú, by mali udržiavať kontakt s deťmi, okrem prípadov, keď to vyvoláva obavy o bezpečnosť rodiča alebo dieťaťa.
Desať bežných chýb, ktorým by sa mali cieľoví rodičia vyhnúť
- Nestrácajte nervy, nesprávajte sa príliš agresívne ani kruto nekritizujte svoje deti.
- Neodmietajte svoje deti tým, že im poviete, že ak vás nechcú vidieť, vy ich nechcete vidieť.
- Nedovoľte svojou pasivitou deťom a vášmu ex, aby diktovali podmienky vášho kontaktu s deťmi.
- Nestrácajte čas pokúšaním sa vyhovoriť deťom ich negatívne postoje. Namiesto toho sa zapojte do bezkonfliktných a príjemných interakcií.
- Neodmietajte pocity detí ani im nehovorte, že v skutočnosti nie sú nahnevané alebo sa vás neboja.
- Neobviňujte deti, že iba opakujú to, čo im povedal druhý rodič.
- Neznevažujte svojho ex.
- Nevyžadujte od svojich detí ospravedlnenie za ich minulé neúctivé správanie. Zamerajte sa na svoj vzťah v súčasnosti a v budúcnosti.
- Netrvajte na náprave tvrdení o nepravdivých obvineniach z minulosti ako predpoklade pre posun vpred.
- Nebuďte defenzívni, keď sa deti sťažujú.
Praktické rady a skúsenosti
- Otvorená komunikácia: Rozprávajte sa s partnerom o svojich pocitoch, obavách a očakávaniach.
- Trpezlivosť: Buďte trpezliví a dajte deťom čas, aby si na vás zvykli.
- Empatia: Snažte sa pochopiť pocity a potreby detí.
- Kompromis: Buďte ochotní robiť kompromisy a hľadať spoločné riešenia.
- Podpora: Hľadajte podporu u priateľov, rodiny alebo odborníkov.
tags: #dieta #z #predchadzajuceho #vztahu