Hádky sú bežnou súčasťou vzťahov, no ich vplyv na deti môže byť značný. Je dôležité rozlišovať medzi konštruktívnymi a deštruktívnymi hádkami a vedieť, ako sa hádať tak, aby to deťom neublížilo.
Hádky vo vzťahu: nevyhnutnosť alebo hrozba?
Vo vzťahoch sa hádkam zrejme nevyhneme. Stačí drobnosť spojená so stresom z práce či vyčerpanosťou z detí a oheň je na streche. Kým vy s partnerom sa už poznáte a viete, že po búrke býva opäť pohoda, pre deti, ktoré vašu hádku sledujú, nie je všetko také jednoduché. Je vôbec v poriadku hádať sa pred deťmi? A ak áno, ako sa pohádať správne?
Niektorí rodičia sa snažia hádkam pred deťmi vyhýbať, iní si myslia, že je to nemožné. Dôležité je uvedomiť si, že hádky samé o sebe nie sú zlé, záleží na spôsobe, akým prebiehajú a ako sa riešia.
Otvorene alebo za zatvorenými dverami?
Mamička Klára sa po zlých skúsenostiach prestala s manželom hádať pred deťmi úplne. „Náš vzťah bol vždy veľmi konfliktný, také talianske manželstvo. Vykričali sme si úplne všetko, búchalo sa dverami a podobne. Lenže potom začala naša dcéra zle spávať, bola uplakaná a nervózna. Ak sme sa do seba pustili, vždy sa zastávala otca. Keď mi raz učiteľka oznámila, že malá v škôlke rozprávala, že sa rozvádzame, uvedomila som si, ako ďaleko sme zašli.“
Dvojnásobná mamička Monika si naopak myslí, že hádkam pred deťmi sa úplne vyhnúť nedá. „Pred deťmi sa pohádame. Nekričíme, nehádžeme po sebe taniermi, aj keď niekedy nejaká tá emócia vypláva na povrch. Ale treba pamätať, že naše deti raz budú mať manželov, deti, svokrovcov a protivných kolegov. Budú obhajovať záujmy seba aj svojej rodiny. Niekedy si budú musieť stáť za svojím, niekedy hľadať kompromis, alebo budú ustupovať. Chcem, aby vedeli, ako sa zachovať, aby vedeli diskutovať bez urážok. Aby povedali, čo cítia, na čo myslia.“
Prečítajte si tiež: Prevencia kyberšikany
Hádka - prirodzený konflikt alebo živelná katastrofa?
Psychológovia v tom majú jasno: hádka, ak je konštruktívna, je súčasťou partnerského života. Každý z nás je iný, častokrát máme iné túžby, ciele a postoje, a práve prostredníctvom hádky hľadáme kompromis, ako dospieť k vzájomnej spokojnosti. Pokiaľ sa držíme zásad vzájomného rešpektu a pamätáme nie na svoje, ale spoločné dobro, potom hádka je určite v poriadku.
Nebezpečné je, ak v hádke vystupuje hlas silnejšieho, ktorý dominuje, riadi a napriek partnerovým protestom rozhodne za celú rodinu. Pretože na druhej strane je vždy obeť, ktorá ostáva zastrašená a prehliadaná. Je veľmi škodlivé, ak dieťa vidí takýto príklad, pretože sa s jedným z rodičov začne stotožňovať. Záleží len od charakteru a zrelosti dieťaťa, či to bude dominantný partner alebo obeť.
Kedy už hádky nie sú v poriadku?
Deťom ubližujú deštruktívne hádky, ktoré pretrvávajú dlhodobo, pomaly rozbíjajú rodinu a vytláčajú z domu lásku a pohodu. Niekoľkomesačné či dokonca niekoľkoročné hádky bez riešenia sú pre detskú psychiku ničivé a vyžadujú návštevu manželskej poradne.
Netreba pripomínať, že hádky, v ktorých manželia pred deťmi riešia financie, alkoholizmus, neveru alebo charakterového chyby jedného z rodičov, sú absolútne tabu.
Ako sa hádať tak, aby deti rozumeli?
Hádky, ktoré dieťaťu neubližujú, ale učia ho rešpektu, práci s emóciami, asertivite a hľadaní schodnej cesty, majú svoje pravidlá. Na to, ako majú medzi manželmi prebiehať, mala jasný názor aj známa detská psychologička a terapeutka Jiřina Překopová. „Je potrebné naučiť sa viesť dialóg a základné pravidlo je hovoriť zo svojho uhla pohľadu- ja som nahnevaný, ja som smutná, ja potrebujem, vadí mi… Keď začnete štýlom ty si urobil/a to, ty si taký/taká, je z toho súboj, vojna. Potom nemôže dôjsť ku kompromisu a zmiereniu.
Prečítajte si tiež: Výživa detí a rodičov
Jiřina Překopová mala za to, že hádky deťom neublížia, ak rodičia nezabudnú na jednu dôležitú vec. „To, že rodičia sú schopní dôjsť k spoločnému zmiereniu. Dieťa môže vidieť výmenu názorov, konfliktov, ale podstatné je, aby sa partneri uzmierili pred súmrakom, než sa odoberú do postele. Aby sa po konflikte dokázali pohladiť, objať. Zo je potvrdenie zmierenia a dieťa by to malo vidieť.“
Jej slová potvrdzuje aj mamička Janka. „Je nutné, aby deti videli, že rodičia sa udobria, respektíve dokážu dôjsť k nejakým kompromisom. A na to sa veľakrát zabudne. Hádať sa hádame pred deťmi, ale odpustenie nevidia a potom sa čudujeme, keď v dospelosti nevedia, čo znamená slovo prepáč. Skrátka, slnko nech nazapadá nad rodičovským hnevom, ani pred deťmi.
Vplyv hádok na vývoj dieťaťa: Čo hrozí?
Hádky rodičov môžu mať na deti negatívny dopad. Hádky rodičov u detí spôsobujú stres a keď je ho priveľa, môže to mať za následok poškodenie mozgu a v neskoršom živote vyústiť do psychických porúch u dieťaťa. Ide napríklad o depresie, úzkosť či záchvaty paniky.
Veľmi nebezpečný je moment, ak rodičia dokonca do hádky zapoja samotné dieťa tým, že mu dajú vybrať, ktorého z rodičov viac ľúbi, kto je lepší a podobne. Dieťa prirodzene túži mať a udržať si oboch rodičov, a takéto situácie mu skutočne veľmi ubližujú a môžu zanechať hlboké stopy na duši. Psychológovia tak zvyčajne radia vyhýbať sa hádkam pred dieťaťom a rodičom odporúčajú riešiť konflikty mimo detí.
Pozitívny vplyv hádok?
Na druhej strane však čoraz viac odborníkov uznáva, že hádať sa pred deťmi, môže byť pre ne skôr pozitívne. Dôležité ale je, ako sa rodičia hádajú. Dieťa, ktoré nikdy nezažilo hádku svojich rodičov, pretože tí riešili všetky konflikty mimo neho, môže mať neskôr skreslený pohľad na realitu a očakávať, že vo vzťahu a v rodine hádky neexistujú, že všetko ide hladko a bez problémov. Nebude tak pripravené na bežné problémy a konflikty v dospelosti.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Ak sa rodičia pred deťmi hádajú, mali by sa, samozrejme, vyhýbať takým veciam ako hádzanie predmetov, používanie vulgarizmov či fyzické útoky. Normálna hádka, ktorá sa končí nejakým spoločným riešením, kompromisom, ospravedlnením a odpustením si, je však pre dieťa naozaj dobrým príkladom. Síce bude konfrontované s tým, že jeho rodičia majú nejaké problémy a možno po sebe kričia, no uvidí aj to, že sa následne situácia upokojí, že sa rodičia na niečom dokážu dohodnúť a že si vzájomne odpustia, zmieria sa.
Hádky rodičov ukazujú dieťaťu, že je prirodzené, ak majú dvaja ľudia na rovnakú vec odlišný názor, ukazujú mu tiež, ako sa robia kompromisy a že je normálne a niekedy dôležité vyjadriť dostatočne nahlas svoje pocity, nesúhlas s niečím a podobne. Ešte raz ale treba zdôrazniť, že záleží na tom, ako hádka prebieha a aký má záver. Nemožno tvrdiť, že všetky hádky rodičov sú pre dieťa dobrou životnou lekciou a pripravia ho na bežné situácie v živote.
Konflikty sú zlé? Mýtus verzus realita
V spoločnosti je často živený mýtus: „Konflikty sú zlé, nebezpečné a ubližujúce.“ Hádky a riešenie konfliktov však patria k normálnemu životu partnerov i rodiny. Nikto predsa nie je rovnaký. Ťažiskovým v tejto téme je spôsob, ako so vzniknutými situáciami narábame, ako sa k nim staviame.
Z hľadiska prítomnosti detí pri hádke či výmene názorov je dôležitý štýl, ako sa hádame, a hlavne to, ako situáciu napokon riešime. Pre deti je najdôležitejšie vidieť, že hádka neznamená koniec vzťahu, ale že môže dokonca vzťah zlepšiť tým, že sa počúvame, berieme rozličnosť na vedomie a hľadáme spôsoby riešenia.
Ak rodič odchádza z miestnosti nahnevaný či s buchotom dverí, dieťa si môže začať namýšľať, že je dôvodom, prečo sa rodičia hádajú. Nemajme teda strach z hádania sa, ale majme vo vedomí fakt, že je potrebné hádku konštruktívne ukončiť, nájsť riešenie a ak je potrebné, i ospravedlniť sa.
Rodina ako spoločenstvo
Rodina by mala byť spoločenstvom rodičov a detí. Ak je skutočne spoločenstvom, je prostredím, kde sa cítime dobre a bezpečne, prostredím, kde máme jeden k druhému rešpekt a úctu a jeden od druhého sa učíme. Je to prostredie, ktoré nás zásadne emocionálne sýti, ale kde sa aj emocionálne „realizujeme“. Milujeme, smútime i radujeme sa, hneváme sa aj udobrujeme. Som presvedčený o tom, že v takejto rodine môže mať svoje miesto aj konflikt - rodičovská hádka. Je totiž len krátkou búrkou či prehánkou, po ktorej sa opäť vyjasní. Dôležitý je rámec hádky, jej intenzita a frekvencia a to, čo nasleduje po nej.
Dlhodobá „zákopová vojna“ medzi manželmi je pre dieťa celkom iste veľká trauma. Zneisťuje ho. Epizodická hádka s následným udobrením (bez jeho prílišného odkladania) je ale pre dieťa školou vyjadrovania i čítania emócií, sebaovládania, ale i školou udobrovania sa a odpúšťania si. Má aj svoj preventívny rozmer. Oveľa horšie ako epizodická hádka pred dieťaťom je, keď v rodine, slovami Iva Plaňavu, sme spolu každý sám.
Vedci varujú: Vplyv hádok na deti je obrovský
Vedci na základe dlhodobých a rozsiahlych kvalitatívnych výskumov tvrdia, že vplyv rodičovských hádok na deti je obrovský. Ak sú vystavené domácim konfliktom, už vo veku od šiestich mesiacov trpia na zvýšenú srdcovú činnosť a vylučovanie stresových hormónov.
Jeden z najhorších je prípad, keď sa hádka detí priamo dotýka. Môžu sa za jej vznik obviňovať alebo sa cítia ako príčina rozvratu rodičovského vzťahu. Vtedy sa u detí nezriedka prejavia problémy so spánkom, s vývojom mozgu, úzkosť a poruchy správania u malých školákov, u starších ide najmä o depresie, zhoršenie známok, seba poškodzovanie. Na to, aby rodičia ublížili deťom, nie je potrebné ísť až do veľmi agresívnych konfliktov. Negatívne pôsobí aj tzv. tichá domácnosť, kedy sa rodičia nerozprávajú, navzájom sa vyhýbajú a ignorujú sa. Aj vtedy ohrozujú emocionálny a sociálny vývin detí. Horúce hádky alebo mrazivé ticho, ak situácia pretrváva dlhšie a vyúsťuje k rozvodu, devastačný dopad na vývin dieťaťa stále pretrváva. Problém je, že tu sa negatívne pôsobenie nekončí, ale posúva sa z generácie na generáciu.
Chlapci a dievčatá reagujú na problémy rodičov rozdielne. Tiež je zaujímavé zistenie, že rodičovský konflikt má väčší vplyv na vzťah otec - dieťa, než na vzťah matka - dieťa. Ak má otec problémy s matkou, viac sa to prejaví v jeho prístupe k potomkom a spôsobe ich výchovy.
Ako riešiť rodičovskú hádku?
Deti si všímajú správanie rodičov, aj keď si dospelí myslia, že ich nevidia a nepočujú. Už od dvoch rokov a dokonca niekedy aj skôr, sú natoľko zaujatí interakciou rodičov, že im neujde ani ten najmenší detail. Na základe vlastných skúseností sú deti schopné vyhodnotiť príčiny a potenciálny dopad hádok. Vedia odhadnúť, či konflikt bude narastať, či ich rodičia do neho zahrnú a či dokáže ohroziť stabilitu rodiny. Obávajú sa, ako ovplyvní ich postavenie v rodinnej štruktúre a že ich vzťahy s dospelými sa tiež zhoršia.
Odborníci vidia riešenie, ako zlepšiť mentálne zdravie detí najmä v zameraní sa na podporu detí i rodičov. Dnešný systém má ďaleko od dokonalosti a úrady oddeľujú podporu detí od pomoci dospelým, čo sťažuje situáciu, pretože sa na ňu nedokážeme pozrieť a riešiť ju komplexne. Tým, že psychológovia a ďalší odborníci riešia v kontexte rodičovského konfliktu len vzťah rodič - dieťa, nedokážu zabezpečiť želaný efekt a pozitívny výsledok pre dieťa. Už len pri začiatku fungovania rodín je množstvo poradenstva o tom, ako sa pripraviť na pôrod, ale málo sa hovorí o tom, ako bábätko ovplyvní vzťah budúcich rodičov. Naopak, služby poradne pre dospelých sa tradične venujú dospelým, no hoci sa snažia svoju činnosť rozširovať, dieťa nie je ich prvoradým klientom. Podobne školy môžu vnímať problémy v rodine dieťaťa, ale nezasahujú, pokiaľ skutočne nejde o nevyhnutnú ochranu dieťaťa.
Bozk a objatie na záver: Dôležitosť udobrenia
Hoci sa vedci zhodnú na tom, že ideálna situácia je taká, kedy sa rodičia nehádajú, zdá sa, že ak sa tomu nedokážete vyhnúť, existuje spôsob, ako situáciu následne urovnať. Výskum potvrdil, že deti chcú vidieť bozk a objatie pri ukončení rodičovského konfliktu. Navyše, čím viac bozkov a objatí, tým lepšie. Až do veku 11 rokov totiž deti nechápu verbálnu dohodu, preto tam musí byť aj spomínaný bozk a objatie. Deti musia vidieť fyzické ukončenie hádky.
Tipy na riešenie rodičovských konfliktov
- Nezabudnite na empatiu. Začnite dialóg tým, že dáte partnerovi najavo, že ho počúvate, chápete a viete, ako sa cíti. Napríklad: „Viem, že musí byť pre teba ťažké …“
- Snažte sa vychádzať z toho, že partner mal pozitívny zámer a pripomeňte si, že ste sa kedysi na začiatku skutočne ľúbili. Napríklad: „Viem, že si sa nechcel spojiť s deťmi proti mne. Láska, …“
- Pamätajte na to, že ste jeden tím, na jednej lodi. Vyložte na stôl karty a dívajte sa na ne spoločne. Snažte sa problém vyriešiť, nie zhodiť toho druhého. Dôjdite k riešeniu spoločne, bude pre vás hodnotnejšie a záväznejšie.
- Konštruktívna kritika má význam len vtedy, ak váš partner môže niečo spraviť s tým, čo sa stalo. Ak ste nestihli termín prihlášky dieťaťa do tábora, zistite, čo sa ešte dá spraviť a najmä, dohodnite sa na tom, ako zariadiť, aby sa to v budúcnosti neopakovalo. Obviňovanie jedného alebo druhého už na situácii nič nezmení.
- Hovorte láskavým tónom.
Čo by ste mali vedieť?
Čo robiť, ak je manželstvo toxické?
Mám 2 ročné dieťa, vcelku toxické manželstvo - dosť veľa hádok a problémov, odporu a neúcty, uvažujem nad rozvodom.Ale nad čím sa teraz zamýšľam, pracujem na plný úväzok, dieťa je u mojich rodičov kým pracujem, tí sa vždy hádali za každú hlúposť, posledné roky sú už ako keby alergickí jeden na druhého a keď vidím ich reakcie, je mi zle.Obávam sa, že aj keby som sa rozviedla pre ochranu dieťaťa pred zlým prostredím, tak či tak bude mať za vzor ešte horšie prostredie u mojich rodičov.Čo myslíte, vplýva na dieťa rovnakou mierou vzájomný vzťah starých rodičov tak ako aj vzťah rodičov?
Vzťah starých rodičov vplýva na dieťa, ale vo všeobecnosti má vzťah rodičov dominantnejší vplyv. Ak je manželstvo toxické a plné hádok, rozvod môže byť pre dieťa lepším riešením, ako vyrastať v neustálom napätí a strese. Dôležité je, aby ste si uvedomili, že aj keď sa rozvediete, môžete vytvoriť pre dieťa stabilné a láskyplné prostredie. Zvážte vyhľadanie odbornej pomoci, ktorá vám pomôže zvládnuť túto náročnú situáciu a minimalizovať negatívny dopad na vaše dieťa.
Ako sa vyhnúť negatívnemu vplyvu hádok na deti?
Každý rodič to dobre vie - pred deťmi sa hádať nemá. Niekedy sa však tomu nedá vyhnúť a strhnutí situáciou sa necháme uniesť. Aký dopad to môže mať na deti? Napadlo vám, že okrem strachu, smútku a bezmocnosti, ktoré môžu pri vašom výstupe prežívať, ich zároveň „vypočutím“ hádky aj učíte ako sa hádať?
Láska a bolesť, radosť i smútok, pokoj i hnev… patria k životu. Uznávaný americký psychológ Martin Seligman, považovaný za zakladateľa tzv. „pozitívnej psychológie“, sa vo svojej knihe Optimistické dieťa zamýšľa nad tým, ako rodičia vplývajú na svojich synov a dcéry. Seligman apeluje na to, že deti, ktoré sú najviac ohrozené depresiou, veria, že príčiny zlých vecí, ktoré sa im stávajú, sú trvalé a budú sa opakovať. Optimistickejšie deti veria, že tieto príčiny sú len dočasné. Kniha Optimistické dieťa je odporúčaná ako nástroj pre rodičov a učiteľov, ako vychovávať deti k optimizmu, ktorý pretrvá až do dospelosti. Pričom Seligman dôrazne nabáda rodičov, aby komunikovali so svojím dieťaťom spôsobmi, ktoré im pomôžu niesť zodpovednosť za svoje činy.
Hádky a poškodenie mozgu: Je to naozaj tak?
Asi neexistujú rodičia, ktorí sa z času na čas nepochytia. Ak máme malé deti, mali by sme si na podobné „úlety“ dávať pozor. O negatívnom vplyve rodičovských hádok na deti vieme všetci, no vedci teraz dokázali, že tieto vplyvy sú omnoho horšie ako by sme mohli predpokladať. Nejde len o citové záležitosti alebo nepríjemné pocity, ktoré dieťa prežíva pri hádke rodičov. Ide o čosi podstatne dôležitejšie: zásah rovno do mozgu.
Deti by pri hádkach byť nemali. „Myslím, že každý rodič sa snaží uchrániť dieťa od mnohých negatív, problémom však je, že niekedy sa neovládneme a oheň je na streche. V rokoch, keď je dieťa malé sme veľmi často vyčerpaní a vynervačení tak, že aj drobnosť nás dokáže vytočiť a hádka je už na spadnutie. Viackrát sme sa s partnerom pristihli ako sa prakticky bezdôvodne hašteríme, vrčíme po sebe a podobne. Dcérka trpela, ani sme nevedeli ako. Našťastie sa to nedialo často a snažila som sa hryznúť si do jazyka, keď bola pri nás. Niekedy to však nejde a v niektorých rodinách deti veľmi trpia. Som učiteľkou v škôlke a sama vidím, že v niektorých rodinách sú hádky na bežnom poriadku. Keby rodičia vedeli, čo všetko nám o nich deti povedia, asi by ich ani do škôlky nepúšťali. No, my vidíme aj tie traumy, ktoré deti z domácich hádok majú, pretože tu sa uvoľnia a vyjde to z nich von. Sama viem, že je veľmi ťažké sa ovládnuť, ak už ide do tuhého, ale pre spokojnosť a zdravý vývoj dieťaťa - hádajme sa radšej, keď nie sme s dieťaťom, ak už musíme. Deti nezhody medzi rodičov veľmi ťažko zvládajú a často sa cítia ich vinníkmi,“ povedala pre náš magazín Zdenka, 35-ročná mamička jedného dieťaťa a učiteľka v jeden z bratislavských materských škôl.
Dlhodobé problémy z ničoho?
Hádky rodičov pred deťmi sa na prvý pohľad nemusia zdať veľkým problémom, veď predsa hádajú sa takmer všetci. Najnovšie výskumy však ukazujú, že aj mierne alebo stretne závažné rodičovské hádky môžu mať vplyv na deti v neskoršom živote. Vedci sledovali mozgové scany detí, ktoré prežívali mierne až stredne závažné problémy v rodine až do veku 11 rokov a zistili, že utrpeli poškodenia mozgu, ktoré zvyšujú riziká viacerých psychiatrických ochorení. Za mierne a stredne ťažké problémy v rodine boli pritom považované tieto fakty: napätie medzi rodičmi, fyzické alebo psychické týranie, nedostatok lásky a komunikácie medzi členmi rodiny.
Stres - ničivý, ale aj prospešný
Doterajšie vedecké štúdie sa zameriavali len na skúmanie vplyvu veľmi zlého životného prostredia detí, ale priemerné nebolo brané do úvahy. Odborníci z University of East Anglia sledovali scany takmer šesťdesiatky dospievajúcich vo veku 17 až 19 rokov. U 27 tínedžerov zistili, že do veku 11 rokov prežili mierne až stredne ťažké rodinné problémy. Títo mladí ľudia mali menší mozoček - časť mozgu, ktorá súvisí so zručnosťami v učení, reguláciou stresu a motorikou.
Zaujímavé však je ďalšie zistenie - a síce, že stresujúce zážitky vo veku 14 rokov môžu byť pre mozog detí prospešné. Mierny stres počas prvých rokov dospievania môže podľa vedcov „naočkovať“ deti a pomôcť im lepšie vyrovnať sa s problémami, ktoré ich postretnú neskôr v živote. Stačí len málo.
V každom prípade však platí, že vystavenie detí do 11 rokov stresu je pre ne veľmi nebezpečné a priamo súvisí s vysokým rizikom rozvoja psychiatrických ochorení. Neplatí to len o prípadoch častých rodičovských hádok, ale aj miernych až stredných nezhôd v rodine a stresov v domácom prostredí. „Vieme, že psychiatrické faktory sa nevyskytujú izolovane, ale skôr sa zhlukujú, a pomocou novej techniky sme ukázali aký vplyv na vývoj mozgu tieto negatívne skúsenosti majú,“ povedal k novým zisteniam Dr.
Ako deti vnímajú konflikty?
Malé deti vnímajú konflikty medzi svojimi rodičmi, aj keď sú dospelí presvedčení, že ich od hádok ochránili. Dôležité pre ne je, ako rodičia konflikt vyriešia. Väčšina výmen názorov medzi rodičmi má na deti veľmi malý alebo takmer žiadny negatívny účinok. Dlhoročné výskumy, rovnako ako viaceré experimentálne štúdie ukazujú, že už deti mladšie ako šesť mesiacov môže konflikt ich rodičov výrazne ovplyvniť. U dojčiat, starších detí a tínedžerov môžu hádky rodičov spôsobovať poruchy spánku, úzkosť, depresiu, problémy so správaním či učením sa a niekedy aj nesprávny vývoj mozgu.
Deti z prostredia, kde dochádzalo ku konfliktom len zriedkavo, dokázali dobre vnímať emócie a fotografie správne rozdelili. Tie, ktoré prišli z domácností, kde konflikt vnímali ako hrozbu, dokázali zaradiť len fotografie šťastných a nahnevaných párov. „Ak vnímanie konfliktu alebo hrozby spôsobuje, že deti (z vysoko konfliktných domácností, ktoré pociťovali konflikt medzi rodičmi ako hrozbu, pozn. Neutrálne správanie môžu uvedené deti z vysoko konfliktných domovov považovať za menej významné, pretože pravidelne pociťujú hrozbu rodičovského konfliktu. „Môžu byť vnímavejšie voči hnevu, čo pre nich môže signalizovať, že sa majú stiahnuť do svojej izby, alebo voči radosti, čo môže pre nich znamenať, že ich rodičia sú im k dispozícii,“ povedala Schermerhornová.
Interpretácia konfliktov deťmi
Pri hádkach rodičov je teda dôležité aj to, ako si ich deti interpretujú a ako im rozumejú. Deti najčastejšie rozlišujú tri druhy konfliktov podľa toho, či sa môžu ešte vyostriť, či ich prípadne zapríčinili alebo či môžu ohroziť stabilitu rodiny. Výskum publikovaný v roku 2003 ukázal, že na konflikty rodičov reagujú chlapci a dievčatá odlišne.
Je celkom prirodzené, že rodičia občas spolu nesúhlasia a dokonca sa preto aj pohádajú. Keď je hádka menej intenzívna alebo sa skončí konštruktívne, pre deti môže byť takáto skúsenosť poučná a dôležitá. Keď sa však k sebe rodičia správajú agresívne, hádajú sa častejšie a ich konflikty zostávajú nevyriešené, na deti to môže mať negatívny vplyv. Na deti môže najhoršie vplývať predovšetkým rozvod rodičov. Rodičia totiž často zabúdajú, že deti ich hádky vnímajú. Americký výskum z roku 2005 ukázal, že to dokážu už deti mladšie ako dva roky. Pri vnímaní rodičovských konfliktov rozhoduje predovšetkým genetika, ktorá určuje reakciu detí. Okrem nej je dôležité aj domáce prostredie a takisto aj výchova. „Nikto nedokáže úplne zabrániť konfliktom,“ vysvetlila Schermerhornová.
Rodina ako zdroj psychických problémov?
Nie vždy funguje v rodinách všetko ideálne. Rodina je považovaná za najdôležitejšiu sociálnu skupinu, v ktorej človek žije. V rodine dochádza k uspokojovaniu jeho fyzických, psychických a sociálnych potrieb. V niektorých prípadoch sa však rodina môže stať sama sebe záťažou. Môže sa tiež niekedy stať zdrojom rôznych psychických problémov a následne sociálnopatologických javov. Nie vždy je totiž rodina schopná plniť svoje funkcie na sto percent, nakoľko je v dnešnej dobe čoraz viac vystavovaná vplyvu ekonomickej a spoločenskej disharmónie. Nie vždy je v rodinách všetko ideálne a občas sa vyskytnú aj konflikty a zlá atmosféra. Svedkami tejto situácie sú väčšinou i deti.
Ako deti vnímajú atmosféru v rodine, keď sa rodičia hádajú?
Rodičia si často myslia, že keď sa hádajú za zavretými dvermi, že to deti nepočujú. Alebo si myslia, že deti nerozumejú tomu, čo je hádka. Opak je však pravdou. Zvýšený hlas, nadávky, urážky a časté hádky sú pre deti stresujúce a nevedia ako majú reagovať. Deti dobre počujú a mnohým veciam rozumejú lepšie, ako si myslia dospelí. A veľmi dobre rozumejú aj emóciám rodičov. Veľmi rýchlo dokážu vycítiť, že sa niečo v rodine deje. Menšie deti sa väčšinou boja, keď cítia dusnú atmosféru, starším deťom je to skôr nepríjemné. Veľmi často sa tiež stáva, že deti si myslia, že ony sú pôvodcami hádok rodičov, že vlastne ony za všetko môžu a najviac zo všetkého sa boja, že sa rodičia rozídu. Začnú si vytvárať vlastné závery, namýšľať si, že sú rodičia namrzení kvôli nim. Deti si napätie v rodine často vzťahujú na seba. Cítia sa previnilo aj za maličkosti. Premýšľajú o tom, že rodičia sú voči sebe nepríjemní, lebo dostali napríklad zlú známku. Pozor aj na skryté hádky. Pri nich neprejavujete svoj hnev ani názor naplno, ale podpichovaním a narážkami.
#