Obdobie vzdoru je bežnou súčasťou vývoja dieťaťa, ktorá sa zvyčajne začína okolo 1,5 roka a môže trvať až do 3 rokov. Pre rodičov to môže byť náročné obdobie plné frustrácie a neistoty. Ako teda rozpoznať poruchy správania u detí, pochopiť ich príčiny a nájsť účinné spôsoby riešenia? Tento článok poskytuje praktické tipy pre rodičov na zvládanie náročných situácií s deťmi v období vzdoru, so zameraním na špecifiká 16-mesačných detí.
Pochopenie príčin vzdoru
Vzdor u detí má komplexné príčiny, často ide o kombináciu genetických, environmentálnych a psychologických faktorov.
- Genetické faktory: Genetika môže hrať úlohu v sklone k vzdoru. Ak rodičia alebo blízki príbuzní mali poruchy správania, dieťa môže zdediť určité predispozície.
- Traumatické zážitky: Udalosti ako strata rodiča, zanedbávanie alebo konflikty v rodine môžu spôsobiť dlhodobú psychologickú záťaž. Tieto traumy môžu ovplyvniť schopnosť dieťaťa regulovať svoje emócie a správanie.
- Poruchy v ranom vývoji: Problémy počas tehotenstva alebo komplikácie pri pôrode môžu mať negatívny dopad na neurologický vývoj dieťaťa.
- Zanedbané prostredie a výchova: Deti, ktoré vyrastajú v chaotickom prostredí bez jasných pravidiel a hraníc, môžu mať problémy so sebakontrolou a disciplínou.
Varovné signály, ktoré by ste nemali ignorovať
Každé dieťa niekedy prejavuje vzdor. Niektoré prejavy však môžu signalizovať potrebu odborného zásahu:
- Extrémna agresivita: Opakované ubližovanie ostatným, či už fyzicky alebo slovne.
- Hyperaktivita a nepozornosť: Dieťa sa nedokáže sústrediť na ľahké úlohy, neustále je v pohybe.
- Sociálna izolácia: Vyhýbanie sa kontaktu s rovesníkmi a rodinou.
- Impulzívne správanie: Dieťa koná bez premyslenia, čo často vedie k problémom.
Ak takéto správanie pretrváva dlhšie ako šesť mesiacov a ovplyvňuje bežný život dieťaťa, je vhodné navštíviť odborníka a poradiť sa. Lekár či psychológ vám pomôže diagnostikovať poruchy ako ADHD, autizmus alebo poruchy opozičného vzdoru (ODD).
Špecifiká 16-mesačného dieťaťa
Prvého pol roka po prvých narodeninách je pre dieťa časom rýchleho a pozoruhodného emocionálneho vývinu. Problém je však v tom, že tieto nové emócie 16 - 19-mesačné batoľatá zažívajú a vyjadrujú, ale nie sú schopné ich ovládať! Napríklad, len malá snaha zabrániť dieťaťu, aby sa dotklo niečoho, môže byť sprevádzaná obrovským výbuchom plaču a hnevu, ktorý môže trvať aj niekoľko minút.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Rovnako v tomto období začína ukazovať určitú mieru empatie. Keď je niekto v jeho okolí smutný alebo nešťastný aj dieťa vyjadruje úzkosť, alebo začne plakať, prípadne im poskytne nejakú formu útechy - donesie svoju hračku. Avšak aj napriek tomu stále platí, že samé seba pokladá za stred vesmíru a za najdôležitejšiu osobu pre svoje okolie. Dokáže sa veľmi hnevať, najmä ak nedostane to, čo chce. Nedokáže rešpektovať dohody. Jeho vnímanie času je veľmi subjektívne. Kauzálne vzťahy chápe veľmi priamočiaro - príčina a následok musia ísť bezprostredne za sebou, aby si ich spojilo. Preto je potrebné, aby pochvala aj pokarhanie nasledovali okamžite po určitom správaní.
Vaše batoľa v tomto období už pravdepodobne prekonalo separačnú úzkosť a začína nadväzovať priateľské vzťahy a obľubovať sociálne interakcie - je schopné mávať, usmievať sa, hrať jednoduché hry a postupovať podľa jednoduchých inštrukcií. Dieťatko v tomto období už dokáže pomenovať jednotlivé časti svojho tela, rovnako ako predmety vo svojich knihách. Vie a často napodobňuje zvuky zvierat. Rovnako si dokáže a samostatne si vyzlieka časti oblečenia - niekedy na požiadanie, niekedy samé od seba. Rovnako je skvelé v tom, že si uvedomuje, že obrázok, hračka a živé zviera sú všetko napr. mačka. V tomto období dieťatko oceňuje, že sú mu zverované určité úlohy a môže pomáhať mamine pri domácich prácach - varení, upratovaní apod. Tieto drobné úlohy podporujú odvahu dieťaťa skúšať nové veci a prinášajú mu pocit uspokojenia pri dosiahnutí činnosti. Jeho záujem je premenlivý - pri niektorých aktivitách vydrží veľmi dlho, pri niektorých pár sekúnd. Vždy je potrebné ho pochváliť, za vykonanú prácu. Na to, aby sme predišli nežiaducej zvedavosti dieťaťa - fascinujú ho zásuvky, skrinky a všetko, čo sa dá vytiahnuť - je dobré mať v kuchyni jednu zásuvku s „hračkami“ pre dieťa. Tam by mali byť bežné veci - varešky, nerozbitný hrnček, utierka a pod. a dieťa by malo mať k nemu voľný prístup. Z času na čas mu môžeme niečo pridať, alebo zobrať a tak mu zásobu obmeniť.
Približne od 16. mesiaca sa môže meniť spánkový režim dieťatka. Batoľa už cez deň spáva menej - nepotrebuje doobedňajší a poobedňajší spánok - stačí mu len jeden - väčšinou poobede. Nemá zmysel ho nútiť spávať častejšie. Nastupuje nová spánková rutina - jeden spánok, ktorý zo začiatku môže trvať dlhšie a môže sa stať, že dieťatko nechce ísť spať večer. Preto je teraz viac ako dôležité, aby sa dodržiavala rutina večerného spánku. Táto rutina by mala mať určitý sled udalostí, ktoré napomáhajú dieťatku uvedomiť si čas na spánok a súčasne pripravujú jeho telo na oddych. Dieťa by nemalo spávať na pohovke v obývačke pri rodičoch, ale vo svojej postieľke. Vo výnimočných situáciách je možné túto rutinu vynechať, ale nemalo by to byť pravidlom. Vaše dieťa potrebuje odpočinok aj v priebehu dňa, takže by ste mali trvať na tom, aby išlo do postele, aj keď odmieta spať. Dajte mu nejaké knihy a hračky, aby sa pobavilo, prípadne si na chvíľku ľahnite s ním a rozprávajte sa. spánok je dôležitý aj kvôli rastu dieťaťa a jeho zdravému vývinu.
Z hľadiska fyzického vývinu vie dieťatko kľačať, posadiť sa bez opory, vie sa postaviť samostatne, liezť po schodoch a chodiť. Jeho kroky môžu byť ešte stále vysoké a neisté a môžu mať rozličnú dĺžku a smer. Pretože dieťa nemá ešte rozvinuté priestorové videnie je veľmi dôležité pamätať na to, že vidí len v smere kde sa pozerá - to znamená ak otočí hlavu môže naraziť do stĺpa, ktorý je pred ním. Teraz je perfektný čas na učenie sa kopať do lopty - lopta by mala byť však mäkká a dostatočne veľká. Veľká, aby sa dieťa trafilo a mäkká, aby sa nezranilo.
Dieťa začína byť veľmi spoločenské a preto by malo byť súčasťou rodinného života. Už dokáže chytiť a dvihnúť pohárik a piť z neho - občas sa ešte poleje, ale je to stále lepšie. Dokonca už dokáže pohár položiť aj na stôl. Dokáže sa kŕmiť lyžicou a viac sa dostane do pusy ako na zem alebo na oblečenie. Veľmi ho bavia riekanky a básničky - často si opakuje tie kratšie. Len si ich tak „žundre“ popod nos svojím špecifickým jazykom. Tomu, čo hovorí často rozumejú len rodičia, ktorí sú s dieťaťom väčšinu času - ale ani to nemusí byť pravidlom, pretože dieťa nasáva informácie z rôznych zdrojov. V čase - tých pár minút - počas dňa, kedy dieťa sedí väčšinou začne vyžadovať, aby ste sedeli spolu s ním a prípadne si spolu čítali, či listovali leporela, alebo skladali skladačky. Je možné, že Vám radšej bude sedieť na kolenách, akoby sedelo na svojej stoličke vedľa vás. Súvisí to s potrebou dotyku a blízkosti. Aj počas tohto času radšej akoby Vás počúvalo Vám chce ukazovať predmety v knihe a pochváliť sa s tým, čo všetko pozná.
Prečítajte si tiež: Tipy na stravovanie 7-mesačného dieťaťa
Ďalšou obľúbenou činnosťou sú pastelky a farby. Ešte stále môže a chytá pastelky do oboch rúk - lateralita ešte nie je vyhranená. Rovnako ich môže ešte uchopovať do dlane a písať ako s „kolíkom“. Dieťa hodne čmára - často však pre neho jeho čmáranice predstavujú príbeh. Pri umeleckej tvorbe sa neobmedzuje len na papier. Často jeho pozornosť priťahujú steny a dlážka. Je potrebné preto stanoviť pravidlá - kde sa môže kresliť a kde nie. Pomáha pripevniť veľký papier na stenu, prípadne investovať do farbičiek na dlaždice v kúpeľni. Za každú svoju činnosť dieťa očakáva pochvalu. V tomto veku nie je zákerné, ani sa nesnaží provokovať. Skúša hranice a nič nepovažuje za nemožné. Očakávajte, že keď začnete kričať, pretože dieťa počmáralo stenu alebo nábytok, že tomu vaše dieťa nebude rozumieť, pretože veď ono len vylepšilo jednotvárnosť.
Rovnako pokračuje vývin jeho zmyslu pre život. Bude mať tendenciu opakovať správanie, ktoré viedlo ku smiechu u Vás alebo sa smialo ono samo. Má rado hry so šteklením, Varila myšička kašičku apod. Tiež je zručnejšie pri obliekaní a vyzliekaní a preto sa pripravte na kolotoč obliekania a zobliekania čiapky - stále dookola. Rovnako sa bude doma dieťa zobliekať a behať po dome len v plienke prípadne nahé - a to niekoľkokrát denne.
V 16. Dieťa v tomto veku už dokáže rozpoznať, že potrebuje ísť na toaletu - lepšie rozpoznávať veľkú potrebu ako malú. Preto je možné začať priúčať dieťatko na nočník, ale je potrebné sa pripraviť na opakované nehody.
Tým, že dieťa sa môže opakovane cítiť frustrované môže prechodne nastať stav zlej adaptácie sa na prostredie. Prinášame niekoľko symptómov, ktoré môžu signalizovať problémy u dieťaťa. Je potrebné si uvedomiť, že tieto symptómy sa môžu vyskytovať aj jednotlivo počas krátkeho obdobia ako súčasť normálneho vývinu. Za problematické ich považujeme ak sa vyskytujú viaceré súčasne počas dlhšieho obdobia.
Tipy na zlepšenie správania detí
- Stanovte jasné hranice: Deti potrebujú vedieť, čo sa od nich očakáva. Jasné pravidlá im dávajú pocit istoty. Je však dôležité povedať mu prečo. Dieťa by malo jasne vedieť, počuť a vnímať, že požiadavky rodičov sú nemenné.
- Buďte dôslední: Dodržiavanie pravidiel by malo byť pevné a jednotné. Dôsledky musia byť spravodlivé a predvídateľné. Rodičia preto musia postupovať jednotne - len ťažko zabránite chvíľam vzdoru, ak bude každý rodič hovoriť niečo iné. Určite pevné hranice - keď poviete áno, bude to znamenať áno, nie niečo medzi tým.
- Chváľte úspechy: Pozitívne povzbudenie je často silnejšou motiváciou než kritika. Vyzdvihujte dobré správanie a ukážte, že si ho vážite.
- Venujte deťom čas: Spoločné chvíle - hranie, rozhovory alebo výlety - budujú pevné puto a posilňujú dôveru.
- Podporte ich pohodu: Ak dieťa čelí stresu alebo problémom s koncentráciou, môžu pomôcť vhodné doplnky výživy. Napríklad, produkty na zlepšenie koncentrácie alebo zvládanie stresu z lekárne Dr. Max môžu podporiť ich mentálnu pohodu.
Ako predísť vzdoru u detí
Pokúste sa týmto konfliktom a zrážkam s vašou rodičovskou autoritou zabrániť a obmedzte zbytočné konflikty. Netrvajte napríklad despoticky na tom, aby sa dieťa prestalo hrať s autíčkom presne v túto sekundu, ale dovoľte mu, aby sa ešte zopár minút dohralo. Rovnako síce budete trvať na tom, aby si upratalo hračky, ale ponúknite mu pomoc. Robí ráno scény, pretože nechce ísť do škôlky bez svojho obľúbeného autíčka? Dovoľte mu, aby si ho vzalo , ale dôrazne mu povedzte, že ak ho stratí, nové mu nekúpite. Keď potom pôjdete zo škôlky domov, ľahšie predídete záchvatom zúrivosti, keď dieťa uvidí vo výklade autíčka - to svoje bude mať v ruke alebo vo vrecku.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Separačná úzkosť
Treba si tiež uvedomiť, že veľa záchvatov zlosti je spôsobených tým, že dieťa veľmi súrite a vo všeobecnosti sa stále ponáhľate - nemáte čas sa s dieťaťom porozprávať, často naň kričíte. Záchvaty vzdoru sú najčastejšie u detí, ktorých rodičia sú prehnane úzkostliví, a to preto, že deti zbytočne chránia a strážia.
Praktické tipy, ako zamedziť záchvatom zlosti:
- Dieťa za vzdorovité správanie v žiadnom prípade netrestajte - aj tak to nepomôže. Ak sa začne v nákupnom centre váľať po zemi a robiť scény a vy mu dáte po zadku, začne kričať ešte viac. Ideálne je takúto situáciu zmeniť, čiže nereagovať a odstúpiť ďalej od dieťaťa.
- Dieťa tiež môžete chytiť za ruku, bez slova ho postaviť niekam, kde je ticho, a nechať ho „vyzúriť sa“. Ak sa to stane doma, najlepšie je, keď za dieťaťom zavriete dvere a odídete z miestnosti. Pamätajte, že bez divákov dieťa o chvíľu zúriť prestane.
- Len čo záchvat odznie, ubezpečte dieťa, že ho aj tak ľúbite, ale vysvetlite mu, prečo ste museli urobiť to, čo ste urobili (prečo ste odišli z miestnosti a pod.).
Ako zvládnuť obdobie vzdoru dieťaťa?
Neexistuje perfektný ani jediný manuál na špecifické situácie, ktorý by nám mohol pomôcť vysporiadať sa s nimi, dal nám presné inštrukcie, čo robiť, nerobiť, ako sa správať a ako reagovať. Navyše je každé dieťa iné. Tak o čom chceme rozprávať? O zložitých situáciách, v ktorých sa ocitnete, keď vaše dieťa pochytí jeden z povestných záchvatov hnevu a zúrivosti, že nepočuje ani seba ani vás, že nevníma okolitý svet, len je pohltený silou emócie. Stáva sa to každému rodičovi - jednému viac, inému menej. To, čo máme spoločné, sú spôsoby, vďaka ktorým sme prišli na to, ako im možno predchádzať, zmierniť ich, alebo ich prosto prečkať.
Ide totiž o situácie, počas ktorých svojmu dieťaťu možno nerozumiete. Len chcete situáciu zvrátiť, zlepšiť, ukázať správnu cestu alebo správanie. Lenže niekedy svojimi snahami spôsobujeme viac škody ako úžitku a zhoršujeme to. Čo je frustrujúce, pretože úmysel je dobrý. Napokon to končí vyčerpávajúco pre rodičov aj deti. Výbuchy hnevu dajú zabrať.
Niekoľko pomôcok, ktoré by vám pri takýchto výbuchoch mohli prísť vhod:
- Nehovorte: „toto viac už nerob“ Podľa výskumov si 56% rodičov myslí, že deti do veku 3 rokov by mali byť schopné pochopiť, že nemôžu robiť niečo vyslovene zakázané. Že sú schopné odolať túžbe porušiť zákaz, racionálne mu porozumieť. Deti sa dovtedy len učia impulzy ovládať. Pravidlá porušovať budú, ale nemôžu za to. Proces učenia regulácie impulzov je pomalý a zdĺhavý. Kľúčom pre vás je preto byť trpezliví, ostať pokojní, nechať si čas na premyslenie a miesto „toto už nerob, nerob to viac, neopakuj to, opováž“ povedzte len „to je v poriadku, opravíme to nejako, čo povieš? Máš nápad?“
- Za hyperaktivitou stojí aj priveľa stimulácie a podnetov Problém je, že deti niekedy vidia priveľa hračiek, svetiel, ľudských tvárí, vecí, počujú priveľa hluku, zažívajú priveľa aktivít, situácií, priveľa možností na výber - v obchodných centrách, preplnených uliciach, ihriskách či v parku. To má za následok hyperaktivitu, dieťa sa prestáva ovládať a vy máte pocit, že máte vedľa seba Vezuv. Nehovorte „upokoj sa, prestaň“, sú to frázy, ktoré nefungujú. Radšej sa spýtajte „si unavený/á? Potrebuješ pokoj a ticho?“ a poskytnite im prostredie, v ktorom sa môžu sami a v tichosti hrať, alebo odpočinúť si.
- Za náladami stojí záhada menom hlad, priveľa cukru, únava či choroba Emocionálne zvrtnutie nálady, teda v jednom momente dobrá, v druhom mrzutá, môže byť spôsobená aj faktormi, ktoré deti nemusia ešte vedieť vysvetliť alebo pomenovať. Potrebujete preto vysledovať znaky takejto únavy a zvrtnutej nálady a pomôcť dieťaťu prísť na to, čo sa deje a ako by ste mu mohli pomôcť.
- Silné emócie potrebujú uvoľniť miesto pozitívnym Ak deti vyjadrujú, ventilujú silné emócie, psychológovia a psychologičky radia - nechajte ich, emócie potrebujú vyjsť von. Nesmiete ich brať osobne, nereagujte, nehodnoťte ich. Len tam s nimi buďte a situáciu pozorujte - možno vám reakcie detí sami objasnia, o čo ide a čo potrebujú. Navyše keď výbuch prefrčí, dieťa zvyčajne samo nájde riešenie svojho problému, alebo sa len potrebuje pritúliť a uistiť sa, že je všetko v poriadku a vy ho stále ľúbite.
- Deti sú aktívne a potrebujú sa stále hýbať Sú plné energie a potrebujú od nás pochopenie a zapojenie - veľakrát stačí pomôcť deťom energiu vybiť a napríklad sa pridať k šanteniu, aby sme s nimi zdieľali tieto pozitívne „vybúrenia“. Alebo im strčte pod zadok bicykel, na nohy korčule, skateboard, bežecké topánky, dajte ich na plávanie, futbal, akýkoľvek vyhovujúci šport.
- Vývojová potreba byť nezávislý Pre dieťa je vývojovo prirodzené, keď sa samo rozhodne realizovať svoje plány, iniciovať nápady, riešiť situácie po svojom. Podporte u detí ich pokusy o autonómiu, ide o potrebu, ktorú potrebujú rozvíjať aj do budúcnosti.
- Nekomentujte osobnosť dieťaťa, iba jeho správanie Ak označíte dieťa zlým, môže tomu uveriť a rezignovať na zmenu. Je potrebné, aby ste sa ako rodičia naučili odlišovať správanie dieťaťa v tom ktorom momente od toho, aké je - neodvádzali jeho osobnosť od jeho správania.
- Hra je všade a vo všetkom - je to základ pre učenie Deti vidia hru vo všetkom a všade, v každom čase a nečase. Deti milujú novosť, dobrodružstvo, zvláštnosti, vzrušenie, smiech, radosť. A vidia ich, vytvárajú. A zdieľajú ich - s nami, rodičmi. Preto miesto „prestaň s tým už konečne“ sa k nim radšej pridajte a nechajte sa nakaziť dobrou náladou.
- Deti sú špongie - a emóciami dospelých sa ľahko nakazia Ak je dospelý človek vystresovaný skoro stále, podľa neurovedy bude správanie detí túto náladu vyjadrovať - nepôjde však len o kopírovanie gest a tvárovej expresie, o imitáciu správania. Ale o doslova „emocionálnu nákazu“. Preto je pre vývoj detí dôležité pokojné prostredie, v ktorom môžu kopírovať zdravé pozitívne aj negatívne emócie.
- Deti len reagujú na nekonzistentné pravidlá Každé dieťa potrebuje vedieť, čo má očakávať, na čo sa môže spoľahnúť, čo sa bude stále opakovať. To zlepšuje ich správanie. Stačí len, aby v prvom rade rodičia dodržiavali sebou stanovené pravidlá.
Ako zamestnať 16-mesačné dieťa
Batoľatá milujú aktivity spojené so spevom a s pohybom. Zvedavý a neposedný drobček sa zabaví aj:
- so skladačkami a s vkladačkami, pri ktorých musí dostať rôzne dieliky do vopred určených zhodných otvorov,
- s drevenými kockami alebo plastovými stavebnicami,
- s jednoduchými hudobnými nástrojmi, ako sú činely, triangel, bubienok, xylofón (nemusia to však byť len hračky z obchodu, ale aj obyčajné hrnce, pokrievky, drevené varechy),
- s kuchynskými pomôckami a inými predmetmi dennej potreby - dieťa ich vyberá zo zásuviek a škatúľ, skúma a opätovne ukladá späť,
- s prírodnými materiálmi, ako sú kamene, piesok, konáre, palice, listy.
Vo chvíľach, keď dieťa nezamestnávate spoločnou hrou, nechajte ho rozvíjať vlastné herné nápady.
Ďalšie dôležité aspekty vývoja 16-mesačného dieťaťa
- Stravovanie: Väčšina batoliat v 16 mesiacoch už vie používať lyžičku a lyžicu, niektoré dokonca narábajú aj s vidličkou. Jedenie rukami však zostáva spoľahlivejšou a rýchlejšou metódou, najmä ak je dieťa veľmi hladné.
- Spánok: Väčšina 16-mesačných batoliat spí prerušovane a pri zaspávaní stále potrebuje prítomnosť mamy či otca. Dôležitý je predspánkový rituál spojený s čítaním knižky, so spievaním uspávaniek, s hladkaním a milými slovami na dobrú noc.
- Používanie toalety: Dieťa v tomto veku už dokáže rozpoznať, že potrebuje ísť na toaletu - lepšie rozpoznávať veľkú potrebu ako malú. Preto je možné začať priúčať dieťatko na nočník, ale je potrebné sa pripraviť na opakované nehody.
Čo robiť, keď dieťa búcha hlavou o zem a zúrivo kričí
Ak má 16 mes. chlapčeka , ktorý máva časté záchvaty zlosti a búcha si hlavu o zem, zúrivo kričí, plače, vlastne vrieska a nie je nič čím by som ho zaujala, treba ho nechať tak. Vo veku okolo 21 - 23 mesiacov sa u detí začína obdobie vzdoru, ktoré trvá až do štyroch rokov. Záchvaty hnevu, ktoré obdobie vzdoru sprevádzajú, robia vrásky na čele mnohým rodičom. Deti v tomto čase reagujú hnevom na rôzne pravidlá a obmedzenia. Hnev môže byť vyjadrovaný rôznym spôsobom, najčastejšie sú to krik, plač, trucovanie a otvorený vzdor. Tieto prejavy sú sprievodným javom nezrelosti nervovej sústavy, preto by ich rodičia nemali brať osobne. Nie sú znakmi zlého charakteru alebo výchovy. Obdobie vzdoru je časom, kedy rodičia potrebujú množstvo trpezlivosti. Pre emocionálny vývoj dieťaťa je dôležité, aby svoj hnev smerovalo von, nie do vnútra. Uvoľnenie napätia prinesie lepšiu náladu, dokonca aj spánok. Ak budete mať pokušenie nepovedať dieťaťu „nie“ vtedy, keď to potrebuje, odolajte. Vaša výchova mu jasne vymedzuje hranice toho, čo je správne a čo už nie. Pokúste sa nájsť správnu rovnováhu medzi tým, čo dovolíte a čo zakážete.
Rady pre rodičov, ktorých deti testujú hranice
Mnohé deti sa hádajú, trucujú, neposlúchajú, lebo jednoducho skúšajú, aké pevné sú naše hranice a kam až môžu zájsť. Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme. Pri týchto deťoch hrozia dve riziká. Práve z nich totižto môžu vyrásť ľudia, ktorí sa budú báť presadiť si svoj názor a každý ich bude len využívať, to vtedy, keď by sme ich odmalička len bili a stále im hovorili, aké sú zlé, nevychované a ako ich nemáme radi (mnohokrát okolie, žiaľ, na ne takto reaguje). Alebo na druhej strane z nich môžu vyrásť arogantní egocentrici, to vtedy, keď nedostanú hranice a naučia sa, že sa ich vôľa vždy uskutoční a druhí im ustúpia.
tags: #16 #mesacne #dieta #neposlucha