Marginalizované rómske komunity: Komplexný pohľad na výzvy a riešenia

Úvod

Marginalizované rómske komunity (MRK) na Slovensku čelia komplexným problémom, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života, ako sú zdravie, bývanie, zamestnanosť, vzdelávanie a boj proti diskriminácii. Dlhodobé problémy týchto komunít sa ešte viac prehĺbili v dôsledku ekonomických a sociálnych dopadov krízy. Táto článok sa zameriava na analýzu situácie MRK na Slovensku, identifikuje hlavné výzvy, ktorým čelia, a navrhuje možné riešenia na zlepšenie ich životných podmienok.

Podpora projektov na zlepšenie života MRK

V snahe zlepšiť život obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít boli podporené viaceré projekty zamerané na boj s diskrimináciou a zlepšenie situácie v zdravotníctve, zamestnanosti, bývaní a vzdelávaní. Tieto projekty získali podporu v rámci výzvy venovanej rozvoju marginalizovaných rómskych komunít, na ktorú bolo vyčlenených 1 247 059 eur z Nórskych grantov a štátneho rozpočtu SR.

Medzi podporené projekty patria:

• Vzdelávanie a odstraňovanie predsudkov pri zamestnávaní Rómov z MRK.
• Podpora rómskych žien - líderiek, zlepšovanie ich schopností a znalostí potrebných na boj proti diskriminácii.
• Prevencia diskriminácie detí z MRK vo vzdelávaní a aktivity venované seniorom v oblasti sociálnych služieb.
• Rozvoj spoločných aktivít obyvateľov v šiestich rómskych komunitách v Slovenskej Ľupči, Skalici, Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici.
• Zdravotná starostlivosť o ženy a bábätká v MRK počas prvých tisíc dní od počatia.
• Práca s deťmi a mládežou od 12 do 15 rokov, ktorá im pomôže naštartovať pracovnú kariéru.

Finančná podpora z EÚ fondov

Na program Miestny rozvoj, odstraňovanie chudoby a inklúzia Rómov (Local Development and Inclusion - LDI) je celkovo vyčlenených viac ako 17,6 milióna eur. Prostriedky sú určené na projekty, ktoré prinášajú hospodárne a udržateľné opatrenia v oblastiach vzdelávania, bývania, zamestnanosti a zdravia.

V rámci výziev LDI sa podporujú projekty zamerané na:

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

• Zlepšenie prístupu k službám pre MRK.
• Zlepšenie zdravia, možností pre bývanie, vzdelávanie a zamestnanosť pre MRK a boj proti diskriminácii.
• Podpora organizácií, ktoré sa venujú miestnemu rozvoju a sociálnej inklúzii MRK.

Dopad pandémie na MRK

Pandémia mala výrazný negatívny dopad na obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít. Obyvatelia z MRK zomierali v druhej vlne pandémie dvakrát častejšie ako majorita, pričom v tejto populácii zomrelo o 40 % viac ľudí ako v predchádzajúcich obdobiach. Veľmi nízka zaočkovanosť zvýraznila negatívne vplyvy pandémie.

Pandémia zároveň zastavila významný pokrok v integrácii ľudí z MRK na trhu práce. Za posledných desať rokov sa počet pracujúcich ľudí z MRK zdvojnásobil a rozdiel oproti majorite sa významne znížil. Dosahy krízy však boli pre obyvateľov z MRK výraznejšie, keďže pred pandémiou až 80 % čelilo riziku chudoby. Najchudobnejšie rómske domácnosti zároveň prišli počas pandémie o časť podpory v podobe dotácie na obedy a aktivačných príspevkov.

Zamestnanosť MRK

Výsledky na trhu práce sa pre MRK za poslednú dekádu výrazne zlepšili. Počet zamestnaných ľudí z MRK vo veku 15 až 64 rokov sa takmer zdvojnásobil z 24-tisíc v roku 2010 na skoro 50-tisíc v roku 2019. Potvrdil sa trend, že obyvatelia z MRK výrazne profitovali z ekonomického rastu v posledných rokoch. Ich zamestnanosť rástla v tomto období rýchlejšie ako zamestnanosť väčšinovej populácie.

Jedným z dôvodov je, že ľudia z MRK častejšie pracujú v oblastiach citlivejších na ekonomický cyklus (napríklad stavebníctvo). Pozitívny vývoj znižuje rozdiel medzi zamestnanosťou ľudí z MRK a väčšinovej populácie, hoci zostáva naďalej veľký. Pracuje iba menej ako štvrtina členov MRK v produktívnom veku. V porovnaní so zamestnanosťou majority je to menej ako polovičný podiel.

Zamestnanosť ľudí z MRK sa za poslednú dekádu zvýšila vo všetkých vekových skupinách. Najviac sa znížil rozdiel oproti majorite v najproduktívnejších vekových skupinách 25- až 49-ročných. Výsledky žien z MRK na trhu práce sa v porovnaní s mužmi nezlepšujú. Kým vo väčšinovej populácii dosahuje zamestnanosť žien zhruba 90 % mužskej, v prípade žien z MRK je to len približne 60 %, čo je dokonca menej ako v roku 2010. Nízku zamestnanosť žien (18 % oproti 29 % u mužov v roku 2019) môže vysvetľovať iný pohľad na ich úlohu v rodinách v MRK. Ženy vo vylúčených komunitách častejšie vykonávajú neplatené domáce práce a starostlivosť o členov rodiny, a to napriek lepším výsledkom vo vzdelávaní.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Na rozdiel od finančnej krízy v roku 2009, pandémia zasiahla zamestnanosť ľudí z MRK približne rovnako ako majoritu. Kríza v roku 2009 znížila zamestnanosť ľudí z MRK o vyše 12 % (štvornásobne viac v majorite). Súčasná pandémia znížila zamestnanosť o necelých 5 %, veľmi podobne ako v prípade majority. Výrazne menší vplyv pandémie na zamestnanosť v porovnaní s finančnou krízou bol spôsobený tým, aké sektory boli najviac zasiahnuté.

Chudoba a sociálna pomoc

Obyvatelia z MRK sú citlivejší na stratu zamestnania a pokles príjmov ako ľudia z majority. Až 80 % ľudí z MRK žije pod hranicou rizika chudoby a zamestnaní majú približne polovičné príjmy v porovnaní s majoritou. Horšia finančná situácia domácností znamená, že aj relatívne menší pokles v príjmoch alebo zamestnanosti môže znamenať prepad pod hranicu chudoby. Navyše, táto skupina naďalej pracuje v menej chránených zamestnaneckých kontraktoch.

Domácnosti v hmotnej núdzi prišli počas pandémie o časť podpory v podobe aktivačných príspevkov. Počas obdobia zatvorených škôl sa okrem toho nevydávali dotované obedy pre deti. Keďže väčšina populácie z MRK sa nachádza mimo pracovného trhu, je vo väčšej miere odkázaná na pomoc v hmotnej núdzi ako väčšinová populácia. Takmer 6 % obyvateľov z MRK je v systéme pomoci v hmotnej núdzi, pričom v majorite to nie je ani 1 % populácie.

Dotované školské obedy

Dotácie na stravu sa vyplácajú úradmi práce materským školám alebo základným školám podľa zoznamu detí, ktoré navštevujú jedáleň a odoberajú stravu. V prípade zavretia škôl sa možnosť stravovania zrušila bez náhrady. Dotácie predstavujú v prípade pravidelného odoberania stravy približne 26 eur, čo zodpovedá výške mesačného prídavku na dieťa. Pre rodiny odkázané na sociálne dávky ide o významnú časť príjmu (zhruba 12 % v prípade, ak domácnosť rodičov s dvomi deťmi poberá aj príspevok na bývanie a jeden člen sa aktivuje). Ide prevažne o deti z nízkopríjmových domácností, ktorých rodičia nemajú nárok na daňový bonus.

Aktivačný príspevok

Výrazný podiel účastníkov aktivačných prác, ktoré vytvárajú nárok na aktivačný príspevok, tvoria ľudia z MRK. V rámci systému aktívnych opatrení trhu práce tvorili účastníci z MRK v priemere 55 % zo všetkých podporených na aktivačných prácach. Počas pandémie klesol počet poberateľov aktivačného príspevku na polovicu, čo naznačuje stratu už aj tak nízkeho príjmu pre domácnosti v hmotnej núdzi.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Zdravotná situácia MRK

Negatívne vplyvy pandémie boli pre obyvateľov z MRK najvýraznejšie zo zdravotného hľadiska. Najmä členovia MRK čelia podľa výskumov horším životným podmienkam s dopadom na zdravie. Prejavuje sa to vo výrazne nižšom veku dožitia a vyššej dojčenskej úmrtnosti. Pandémia vek dožitia v dôsledku nadmerných úmrtí ešte zhoršila.

Zdravotná starostlivosť je zároveň pre ľudí z MRK menej dostupná z finančných dôvodov, väčšej vzdialenosti od bydliska, či diskriminácie. Pandémiou z pohľadu infekcií a smrtnosti boli zasiahnutí viac ľudia z marginalizovaných sociálne ohrozených skupín aj kvôli horšiemu životnému štýlu a životným podmienkam.

Počas prvej a druhej vlny pandémie si na Slovensku vyžiadala v porovnaní s majoritou výrazne viac obetí v populácii MRK. Oproti priemeru v období 2015 až 2019 narástli v roku 2021 počty úmrtí ľudí z MRK až o 44 % oproti 21 % v majorite. Obyvateľstvo MRK má pritom mladšiu vekovú štruktúru ako väčšinová populácia. Podľa organizácie Zdravé regióny bol v MRK počet úmrtí na obyvateľa počas druhej vlny približne dvojnásobne vyšší ako v bežnej populácii s rovnakými vekovými charakteristikami.

Pre veľmi nízku úroveň vakcinácie bude v populácii MRK vplyv pandémie pravdepodobne výrazne horší oproti priemeru krajín EÚ aj v tretej vlne pandémie. Celková zaočkovanosť ľudí z MRK sa na Slovensku javí byť ešte nižšia ako priemer všeobecnej populácie, ktorý zaostáva za priemerom krajín EÚ. Ukazuje to výrazne klesajúca zaočkovanosť v obciach s vyšším podielom populácie z MRK. Niektoré obce s výraznejším podielom populácie z MRK dosahujú jednociferné podiely zaočkovanosti. Monitoring organizácie Zdravé regióny indikoval v novembri 2021 priemernú zaočkovanosť prvou dávkou v MRK na alarmujúcej úrovni 10 %.

V súvislosti so šírením vírusu boli počas pandémie uzavreté viaceré MRK. Ani toto kritérium však nebolo uplatňované dôsledne a viacero osídlení bolo uzatvorených aj bez jeho doložiteľného splnenia. Štúdie ukazujú, že obmedzenie pohybu osôb v boji s COVID-19 najviac pomáha v rozvinutejších krajinách.

Odporúčania pre zlepšenie situácie MRK

• Podporiť a zefektívniť mobilné očkovanie pre zraniteľných priamo v obciach s MRK.
• Nahradiť prax komunitných karantén MRK cielenými intervenciami v spolupráci s intervenčným tímom rezortu zdravotníctva.
• Do tvorby pandemických opatrení systematicky zapájať expertov na zdravie sociálne zraniteľných skupín.
• Zvážiť dočasné rozšírenie dávky v nezamestnanosti počas pandémie na ohrozenejšie skupiny zamestnancov podľa medzinárodných odporúčaní.
• Ponechať plnú výšku aktivačného príspevku aj v prípade pozastavených aktivačných prác počas pandémie pre všetkých účastníkov.
• Vyplácať dotácie na stravu rodičom v prípade triedy v karanténe alebo zavretej školy.
• Reforma aktivačných prác na nástroj zvyšovania kvalifikácie a zručností pre otvorený trh práce.
• Zvýšiť podporu cez kvalitné poradenstvo a efektívne nástroje aktívnych opatrení trhu práce pre najviac ohrozené skupiny trhu práce.
• Posilnenie štatistík, ktoré by monitorovali progres v integračných politikách.
• Verejné služby by sa nemali duplikovať, nemali by vznikať nemocnice, školy a triedy špeciálne pre Rómov. Mali by sa posilniť tzv. „mosty“ do verejných služieb.
• EÚ fondy predstavujú dôležitý nástroj na integráciu, ale úspešné projekty by sa mali integrovať priamo pod ministerstvá.
• Úrad vlády a splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity majú mať silnú koordinačnú úlohu.

Projekt "Lepšie verejné politiky pre marginalizované rómske komunity"

V rámci projektu „Lepšie verejné politiky pre marginalizované rómske komunity“ bola vypracovaná séria analýz, štúdií, opatrení, legislatívnych návrhov a metodík. Cieľom je zvýšenie kvality verejných politík sociálneho začleňovania MRK prostredníctvom prenosu špecifického know-how organizácií a aktérov pôsobiacich v danej téme v Prešovskom samosprávnom kraji, smerom k tvorcom verejných politík v danej oblasti.

Projekt sa sústredil na 4 hlavné oblasti:

1. Komunitné centrá: Prenos know-how od poskytovateľov komunitných služieb smerom k tvorcom a realizátorom verejných politík v tejto oblasti.
2. Oddlženie a finančná gramotnosť: Zber poznatkov z realizácie oddlženia obyvateľov MRK prostredníctvom osobného bankrotu a zvyšovania ich finančnej gramotnosti.
3. Zamestnanosť: Poskytovanie pracovného poradenstva a asistencie pri prekonávaní prekážok pri začleňovaní na trh práce obyvateľom MRK.
4. Spolupráca aktérov: Spolupráca všetkých zainteresovaných aktérov na území Prešovského samosprávneho kraja pri riešení problému sociálneho začleňovania MRK.

Prieskum verejnej mienky o Rómoch

Reprezentatívny prieskum verejnej mienky realizovaný v decembri 2024 sa podrobnejšie zameriaval na vzťahy verejnosti na Slovensku s Rómami.

Rómovia ako kolegovia alebo nadriadení

Najlepšie akceptované boli vzťahy medzi kolegami, pričom aj v tejto oblasti až 30 % respondentov prekáža, aby bol ich kolegom Róm alebo Rómka. Róm alebo Rómka v pozícii nadriadeného alebo nadriadenej by opýtaným prekážali dokonca v 43 % prípadov. Na druhej strane, pre 69 % opýtaných nie sú vzťahy s Rómami na pracovisku prekážkou a 53 % ľudí by neprekážalo ani rómske vedenie.

Účasť na kultúrnych alebo športových podujatiach, ak by boli prezentované ako rómske alebo prorómske, by neprekážala 60 % opýtaných, ale 35 % by prekážala.

Cestovanie

Fyzická blízkosť je jedným z faktorov ovplyvňujúcich postoj verejnosti k Rómom. Až 46 % opýtaných uviedlo, že by im prekážalo, ak by si mali počas cesty vlakom alebo autobusom prisadnúť k rómskemu spolucestujúcemu.

Priateľstvá detí a sobáše

Pre vzťahy nerómskych a rómskych detí platí podobný vzorec. Čím je vzťah osobnejší alebo fyzická blízkosť väčšia, tým viac by to opýtaným prekážalo. Pre 34 % respondentov je nežiaduce, aby ich deti chodili do triedy spolu s rómskymi deťmi, 46 % si neželá, aby sa spolu kamarátili, 51 % by prekážalo, ak by sedeli v jednej lavici a až 70 % opýtaných vníma ako prekážku sobáš svojho dieťaťa s Rómom alebo Rómkou.

Rómovia v oblasti služieb

Prieskum zároveň zisťoval, ako verejnosť vníma a akceptuje Rómov pri poskytovaní služieb. Opäť platí, že čím bližší, osobnejší charakter služby majú, tým viac by verejnosti prekážalo ak by ich poskytovali Rómovia. Ak by Rómovia pracovali ako predávajúci alebo obsluha v obchode, neprekážalo by to 69 % a prekážalo 30 % opýtaných. Podobne, pri prestavbe domu alebo bytu by Rómovia verejnosti v 67 % prípadov neprekážali, avšak 32 % opýtaných by prekážali. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vo verejnosti tiež prevláda názor, že by im Rómovia neprekážali (57 %), no až 40 % opýtaných uviedlo, že by im prekážali. Pri masáži alebo príprave jedla, čiže službách, ktoré sú osobnejšieho charakteru alebo vyžadujú fyzický kontakt však väčšine opýtaných prekáža, aby tieto služby poskytovali Rómovia (masáž 52 % a príprava jedla 54 %).

Výzvy Programu Slovensko 2021 - 2027

Úrad vlády SR/Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity vyhlásil výzvu zameranú na zlepšenie prístupu znevýhodnených skupín ako sú MRK k inkluzívnemu a vysokokvalitnému personalizovanému vzdelávaniu prostredníctvom investícií do infraštruktúry vo vzdelávacích zariadeniach v nesegregovanom prostredí. Súčasťou podpory môžu byť tiež stavebné úpravy a rekonštrukcia priestorov na školskú jedáleň, prípadne výdajňu jedla, ako aj výstavba a rekonštrukcia školských športovísk. Výška finančných prostriedkov zo zdrojov Európskej únie a štátneho rozpočtu vyčlenených na výzvu je 10 499 172,5 EUR.

Zisťovanie EU SILC_MRK 2020

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity zverejnil databázu a prvé výsledky druhého výberového štatistického zisťovania EU SILC_MRK 2020, ktoré bolo pripravené v spolupráci so Štatistickým úradom SR. Úlohou zisťovania bol zber reprezentatívnych a porovnateľných údajov o úrovni a rozdelení príjmov, úrovni chudoby a sociálneho vylúčenia MRK na základe metodiky EU SILC.

Z výsledkov zisťovania vyplýva, že:

• Takmer 9 z 10 osôb MRK žije v domácnostiach, ktoré sú podľa definície Eurostatu považované za preľudnené.
• Veľkosť obydlí domácností marginalizovaných Rómov je zároveň v priemere takmer o polovicu menšia ako je priemerná veľkosť obydlí na Slovensku (46 m2 vs. 85 m2).
• Napriek nižšej kvalite bývania vynakladajú domácnosti z MRK na bývanie v priemere väčšiu časť svojich disponibilných príjmov ako domácnosti z celkovej populácie (22 % vs. 18 %).
• Materskú školu navštevovala v roku 2020 zhruba tretina (32 %) detí z MRK vo veku 3 až 6 rokov, celkovo na Slovensku to bolo 87 % detí.
• V porovnaní s deťmi z celkovej populácie je podiel detí z MRK v špeciálnom vzdelávaní zhruba 3-krát vyšší.
• Takmer polovica (47 %) detí z MRK vo veku 6 až 15 rokov vzdelávajúcich sa v bežnom vzdelávaní má v triede iba rómskych spolužiakov, zatiaľ čo školu s výlučne rómskymi žiakmi navštevuje 32 % týchto detí.
• Zamestnanosť marginalizovaných Rómov je výrazne nižšia ako zamestnanosť ľudí z celkovej populácie s rovnakým vzdelaním.
• V celkovej populácii na Slovensku žije pod hranicou chudoby 5 % pracujúcich osôb, v prípade ľudí z MRK je to viac ako polovica (57 %) zamestnaných.
• Viac ako polovica (54 %) ľudí z MRK žije v domácnostiach s príjmom nižším ako 4 € na osobu na deň, pričom v prípade 16 % je to menej ako 2 € na osobu na deň.
• Až 87 % domácností MRK je ohrozených chudobou a 52 % z nich čelí závažnej materiálnej deprivácii.
• Pätina domácností MRK uviedla zhoršenie finančnej situácie v súvislosti s pandémiou.
• V prípade 37 % žiakov z MRK škola počas prvej vlny pandémie neposkytovala online vzdelávanie.
• V období 1 roka pred zisťovaním zažilo diskrimináciu z dôvodu etnického pôvodu 23 % Rómov a 19 % Rómok, a to v situáciách ako hľadanie práce, hľadanie bývania, v zamestnaní, v zdravotníctve, v školstve, pri kontakte s úradmi alebo v službách.
• Drvivá väčšina (97 %) Rómov a Rómok, ktorí sa v priebehu posledných 12 mesiacov cítili byť diskriminovaní túto skutočnosť neoznámili alebo nepodali sťažnosť.

tags: #dieta #z #marginalizovanej #romskej