Úvod
Otázka výživného na dieťa, najmä v situáciách, keď rodičia žijú v rôznych štátoch, je komplexná a často vyžaduje odbornú právnu pomoc. Tento článok sa zameriava na slovenské súdne konania týkajúce sa výživného na dieťa v cezhraničných situáciách, pričom zohľadňuje relevantné nariadenia Európskej únie a medzinárodné zmluvy. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach, postupoch a právnych aspektoch, ktoré sú relevantné pre slovenské súdy a občanov v týchto situáciách.
Určenie právomoci súdu
Obvyklý pobyt dieťaťa
Základným princípom pri určovaní právomoci súdu vo veciach výživného je obvyklý pobyt dieťaťa. V zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, o výživnom na maloleté deti rozhodujú súdy toho členského štátu EÚ, v ktorom má maloleté dieťa tzv. obvyklý pobyt.
Definícia obvyklého pobytu: Pojem "obvyklý pobyt" nie je v nariadení definovaný, ale judikatúra Súdneho dvora EÚ ho vykladá ako miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Pri posudzovaní obvyklého pobytu sa zohľadňujú faktory ako trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátna príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte.
Kolízie právomocí
Ak už prebieha konanie o výživnom v jednom členskom štáte EÚ, a následne sa podá návrh na konanie v inom členskom štáte, súd, na ktorý bol podaný návrh neskôr, konanie zastaví z dôvodu prekážky litispendencie (už skôr začatého konania v inom štáte).
Zostatková právomoc
Ak právomoc na rozvod podľa čl. 3 až 5 nariadenia Brusel IIa nemá súd žiadneho členského štátu EÚ, slovenský súd si môže založiť právomoc na základe čl. 7 nariadenia Brusel IIa (zostatková právomoc). To znamená aplikovať ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
Prečítajte si tiež: Predškolská výchova v Modre (MŠ SNP)
Postup pri žiadosti o výživné
Návrh na určenie výživného
Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, je potrebné podať návrh na určenie výživného na súd v mieste bydliska maloletého dieťaťa. V návrhu uveďte osobné údaje, opíšte majetkové pomery otca i svoje a zdôraznite odôvodnené potreby dieťaťa.
Výška výživného
Výška výživného sa určuje na základe schopností a možností rodičov a potrieb dieťaťa. Primárne sa vychádza z mesačného príjmu povinného rodiča vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. V súčasnosti už platí tabuľkové výživné, kedy súdy určujú výživné podľa metodiky pre výpočet výživného rodičov, kedy sa prihliada na počet vyživovacích povinností povinného rodiča a vek oprávneného dieťaťa.
Príklad: Ak má povinný rodič len jedno dieťa a toto má vek 6 rokov, potom by mal na neho prispievať mesačne sumou 20% z jeho čistého mesačného príjmu.
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže je ústredným orgánom na území Slovenskej republiky pre uplatňovanie nárokov v prípadoch súvisiacich s cezhraničným vymáhaním výživného. Centrum sa zaoberá vymáhaním výživného v prípadoch, keď žije osoba, ktorá má platiť výživné v zahraničí a oprávnená osoba na území Slovenskej republiky a naopak, keď oprávnená osoba žije v zahraničí a požaduje platenie výživného od osoby, ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky.
Postup: Po doručení písomnej žiadosti (o pomoc pri vymáhaní výživného, o vydanie rozhodnutia o výživnom v zahraničí, o zvýšenie alebo zníženie výživného v zahraničí a pod.) Centrum žiadateľa informuje o ďalšom postupe a nevyhnutnosti zabezpečenia potrebných dokladov. Po doložení všetkých požadovaných informácií a dokumentov Centrum žiadosť postúpi partnerskému ústrednému orgánu v zahraničí na ďalšie konanie.
Prečítajte si tiež: Sprievodca očkovaním Slovenského Kopova
Náhradné výživné
Ak sa výživné zo zahraničia nedarí vymôcť ani prostredníctvom Centra, odporúčame informovať sa na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska oprávneného (dieťa) ohľadom možnosti poberania náhradného výživného podľa zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom.
Rodičovská dohoda
Schválenie súdom
Rodičia pri rozvodovom konaní, alebo ak rodičia dieťaťa spolu nežijú, môžu uzatvoriť vzájomnú dohodu o úprave výkonu jednotlivých rodičovských práv a povinností. Táto dohoda je explicitne vymedzená v § 24 odsek 4 zákona č. 36/2005 z. z. o rodine. Rodičovská dohoda vždy podlieha schváleniu súdom. Po jej uzatvorení je táto dohoda síce platná z hľadiska hmotného práva, ale nie je vykonateľná. Súd dohodu schváli, ak nie je v rozpore so zákonom a je v záujme maloletého dieťaťa.
Návrh na schválenie rodičovskej dohody
V návrhu na schválenie rodičovskej dohody je nutné označiť rodičov dieťaťa a to, čo sa žiada súdom schváliť. Ak je v rodičovskej dohode obsiahnuté aj platenie výživného, odporúčame v návrhu uviesť aj majetkové pomery rodičov. Ak návrh podá jeden z rodičov, odporúčame, aby druhý z rodičov na samostatnej listine vyjadril súhlas so schválením dohody.
Cezhraničné aspekty rodičovskej dohody
Ak jeden z rodičov žije spolu s dieťaťom v zahraničí - členskom štáte EÚ, zatiaľ čo druhý rodič žije na Slovensku, právomoc súdu sa určuje podľa článku 7 Nariadenia Brusel IIa, teda súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Rozvod a úprava práv a povinností k dieťaťu
S konaním o rozvod manželstva už tradične súd prejednáva a upravuje práva a povinnosti rodičov k dieťaťu na čas po rozvode. Ak je obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v inej krajine EÚ ako Slovensko, slovenský súd nemá právomoc rozhodovať o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému.
Prečítajte si tiež: Slovenské obrodenie a Revúca
Zmena výšky výživného
Ak platíte výživné na dieťa do zahraničia na základe súdneho rozhodnutia na Slovensku, môžete požiadať o zníženie výživného, ak sa zmenili vaše finančné pomery alebo potreby dieťaťa. Plnenie si vyživovacej povinnosti je zákonná povinnosť každého rodiča, ktorú si musí nevyhnutne plniť aspoň v minimálnej výške.
Príslušnosť súdov v prípadoch s cudzím prvkom
V prípadoch, keď vec súvisí so štátom mimo Európskej únie, je potrebné určiť, či má Slovenská republika s daným štátom uzavretú zmluvu o právnej pomoci v civilných veciach. Nariadenie Brusel IIa je univerzálne aplikovateľné, ak sú splnené podmienky v čl. 3 a prekážkou konania nie je čl.
Dvojstranné zmluvy
Ustanovenia dvojstrannej zmluvy s tretím štátom, ktorá bola uzatvorená pred vstupom Slovenskej republiky do EÚ (t.j. pred 1.5.2004) má v zmysle čl. 351 Zmluvy o fungovaní EÚ (TU) prednosť pred právnymi aktami EÚ, teda aj nariadením Brusel IIa.
Zmluvy s Juhosláviou
V prípade manželky, ktorá je občianka SR s trvalým pobytom na území SR, avšak obvyklý pobyt má v Taliansku a jej manžel je Srb, s obvyklým pobytom v Srbsku, čl. 26 ods. 2 Zmluvy medzi ČSSR a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných (Belehrad 20. 1. 1964, vyhl. č. 207/1964 Zb.) riešenie neposkytuje, keďže je nepoužiteľný vzhľadom na skutočnosť, že manželka nemá bydlisko na území SR.
tags: #pripslusnost #slovenskeho #sudu #dieta #v #zahranici