Všetko, čo potrebujete vedieť o strave detí od 1 roka

Každá mamička chce pre svoje dieťa len to najlepšie, a to sa týka aj stravy. Zabezpečiť plnohodnotnú a pestrú stravu pre dieťa je prioritou. Hoci až polovica batoliat odmieta nové jedlá, dôležité je nevzdávať sa a trpezlivo sa snažiť o ideálny jedálniček. Po dovŕšení prvého roku môžu deti jesť takmer všetko, čo je súčasťou zdravej a racionálnej výživy, a je pre ne bezpečné a primerané. Už si nemusíte lámať hlavu nad tým, čo dobré svojmu dieťaťu uvariť.

Čo všetko už môžu jesť deti od 1 roka?

Dôležitosť pestrej stravy s obsahom zeleniny, ovocia, obilnín, mäsa, rýb a mliečnych výrobkov je základom zdravia a správneho rastu v útlom veku, ale aj zdravia v dospelosti. Obdobie do 3 rokov je obdobím takzvaného metabolického programovania, kedy má výživa vplyv na vývoj imunity, mozgu aj metabolizmu. Dieťatko sa zároveň učí správnym alebo nesprávnym stravovacím návykom. Aj keď je dieťa v tomto veku často ešte kojené, kojenie už nie je plnohodnotnou a dostatočnou potravou pre rast a vývoj. Energiu a živiny potrebuje prijímať aj zo stravy.

Najvhodnejšie je, aby dieťa prijímalo jedlá zo všetkých potravinových kategórií, teda aj mäso, mlieko a vajcia. Z mäsa získava železo a vitamín B12, ktoré sú práve z mäsa najlepšie využiteľné.

Makroživiny v strave batoliat

  • Bielkoviny: Batoľa by malo denne získať zo stravy 1g bielkovín na 1 kg hmotnosti. Dobrým zdrojom bielkovín sú práve potraviny živočíšneho pôvodu.
  • Sacharidy: Asi 50% všetkých kalórií by mali tvoriť práve kalórie zo sacharidov, čo je denne cca 60 g sacharidov.
  • Tuky: Tuky by mali dodávať asi 30-40% dennej energie, to je asi 30 - 40 g.

Je dôležité mať na pamäti, že teória detského stravovania je pekná, ale nie vždy sa ju podarí naplniť. Dostať do dieťaťa čokoľvek môže byť poriadne náročné. Nevzdávajte sa a skúšajte ďalej. Ak však vaše dieťatko dlhšie nechce jesť mäso a jeho strava je jednostranná, oslovte vášho detského lekára, ten vám poradí ako ďalej.

Čo v jedálničku vynechať a obmedziť?

Vhodné je limitovať jednoduché cukry, ktoré sa nachádzajú v sladkostiach, cukre, ale aj v ovocí a džúsoch. Majú súvis s detskou obezitou a kazivosťou zubov. Dieťa má prirodzenú tendenciu preferovať sladkú chuť, a preto je jednoduchšie dávať mu sladkú stravu. Na to je však potrebné dať pozor a sladkou chuťou šetriť. Dostatok cukru dieťa získa z kaší, ovocia a obilnín. Džúsy je dobré riediť, dieťa by ho malo vypiť do 150 ml denne.

Prečítajte si tiež: Čo robiť, keď dieťa plače, aby dosiahlo svoje

  • Mliečne výrobky: Pre batoľatá nie sú vhodné plesňové, slané a tavené syry. Z tavených syrov je kvôli taviacim soliam zle využiteľný vápnik.
  • Mäso: Z mäsa nie sú vhodné údeniny, konzervy a mäso pripravované na ohni.
  • Obiloviny a ryža: Menej vhodné sú celozrnné výrobky, pre batoľatá sú ťažšie stráviteľné.
  • Strukoviny: Vhodné je zaradiť od cca 2 rokov. Najlepšie stráviteľná je červená šošovica, ktorá je výborná do polievok alebo v kombinácii s ryžou či inými prílohami.
  • Soľ: Limitovať je potrebné soľ, ktorá zaťažuje detské obličky. Často je prítomná v slanom pečive, tyčinkách či varených jedlách.
  • Korenie a prísady: Pre deti nie je vhodné dráždivé korenie a glutamán sodný, ani iné dráždivé chute. Samozrejme nie sú vhodné konzervačné látky, stabilizátory a farbivá.
  • Nebezpečné potraviny: Pozor treba dať na bobule, orechy či rybacie kosti, tvrdé kúsky jedla, ovocia či zeleniny, ktoré môžu dieťaťu zabehnúť.

Ako by mal vyzerať správny vyvážený jedálniček ročného dieťatka?

  • Energia: Deti vo veku 1 - 4 roky by mali denne prijať okolo 4400 - 4700 kJ (1000 - 1100 kcal).
  • Pitný režim: Dôležitý je aj pitný režim, ročné dieťa by denne malo vypiť asi 120 - 135 ml/kg hmotnosti, čo je asi 1200 - 1500 ml.
  • Pravidelnosť: Deti by mali jesť pravidelne, 3 hlavné jedlá, desiatu a olovrant.

Zloženie jedálnička

  • Zelenina: Všetky druhy zeleniny sú vhodné, avšak treba byť obozretný pri alergizujúcich druhoch zeleniny, napríklad zeler, paradajky. Treba skúšať a sledovať reakcie detí po konzumácií daného druhu zeleniny. Ideálne sú lokálne dopestované, sezónne druhy, ktoré obsahujú minimum či žiadne chemické látky zabezpečujúce čerstvosť. Množstvo: 100 - 150 g.
  • Ovocie: Povolené sú všetky druhy ovocia, odsledovať reakciu je potrebné pri citrusových plodoch, ktoré môžu byť tiež alergizujúce. Opäť ideálne sú lokálne dopestované, sezónne druhy ovocia, ideálne je ovocie čerstvé, nie sušené či inak konzervované. Množstvo: 100 g denne.
  • Obilniny a zemiaky: Všetky druhy obilnín (pokiaľ dieťa netrpí alergiou na lepok), kvalitné pekárenské výrobky, u detí nie je potrebné dbať na to, aby boli pekárenské výrobky celozrnné. Tie z bielej múky deti trávia jednoduchšie, sú preto pre deti vhodné. Ako prílohy možno podávať ryžu (v tomto období ideálne bielu), pšeno, pohánku, kuskus, bulgur, quinoa, klasické zemiaky, topinambury, batáty. Množstvo: Chlieb či vločky: 80 - 100 g, prílohy: 80 - 100 g.
  • Strukoviny: Všetky druhy strukovín, treba však dbať na správnu prípravu strukovín z hľadiska flatulencie (nafukovania). Do 2. roku života dieťaťa to s nimi však preháňať.
  • Mäso a mäsové výrobky: Mäso je výborný zdroj komplexných bielkovín a teda aj esenciálnych aminokyselín, ktoré si telo nedokáže samo vytvoriť. Jesť mäso je pre deti z tohto dôvodu odporúčané pre správny vývin dieťaťa. Ideálne sú chudé druhy mäsa, napríklad kuracie, morčacie, králičie, teľacie. Mastnejšie druhy ako kačacie, husacie, bravčové a hovädzie treba podávať s mierou. Množstvo: 20 - 40 g.
  • Mlieko a mliečne výrobky: Treba sa zamerať na kvalitné mliečne výrobky plnotučné, polotučné. Tavené syry, syry s plesňou sa do prvého roku života neodporúčajú. Množstvo: 300 - 500 g.
  • Vajcia: Vajcia sú zdrojom plnohodnotných bielkovín, je možné podávať ich napríklad v deň kedy nie je v jedálničku mäso. Množstvo: 2 x týždenne.
  • Ryby: Aj ryby patria do detského jedálnička pre obsah omega 3 mastných kyselín či vitamínu D. V jedálničku by mali byť aspoň raz týždenne napríklad vo forme polievky či nátierky. Množstvo: 1 x týždenne.
  • Slané pochutiny a cukrovinky: Spracované potraviny by mali byť súčasťou detského jedálnička len výnimočne pre vyšší obsah soli, jednoduchých cukrov, či aditív. Vhodnejšie sú prípadne doma pripravené slané či sladké koláčiky.

Majú mamičky do jedla pridávať olej?

V jedálničku dieťaťa je olej v množstve 1 až 2 lyžice denne v poriadku. Do jedál môžete pridať kvalitný olivový či iný olej. Variť je vhodné tiež na kvalitnom olivovom, avokádovom či slnečnicovom oleji. Výborným zdrojom omega 3 mastných kyselín je ľanový olej, ktorý je však potrebné držať v chladničke a používať len na studenú kuchyňu, pretože je veľmi náchylný na oxidáciu. Tuk sa prirodzene nachádza ale aj inde, a to v mliečnych výrobkoch, mäse, rybách, orechoch, avokáde, vajciach…

Ako by mali vyzerať raňajky/obed/večera pre ročné dieťa?

  • Raňajky: Pečivo so zeleninovou nátierkou alebo krupicová či ovsená kaša s ovocným pyré a maslom
  • Desiata: Ovocné pyré s jogurtom
  • Obed:
    • Polievka: zeleninová alebo zeleninovo-mäsová polievka s cestovinou
    • Hlavné jedlo: hydinové mäso s ryžou alebo zemiakmi/ alebo cestoviny so syrom a domácou paradajkovou omáčkou/ alebo rizoto
  • Olovrant: Pečivo s maslom či nátierkou (rybacia, vajíčková) a zeleninou/ alebo domáci koláč s ovocím
  • Večera: Ryžová, krupicová, obilninová kaša s ovocím alebo slaná zeleninovo-zemiaková kaša, mlieko

A čo polievky? Majú byť v jedálničku?

Polievky sú skvelou formou pokrmu pre dieťatko. Vhodné sú vývary, rôzne zeleninové polievočky z jedného alebo viacerých druhov zeleniny, rozmixované či s malými kúskami zeleniny. Polievky je potrebné soliť len s mierou a dochucovať bylinkami, zahusťovať skôr zemiakom, uvarenou zeleninou, či ovsenými vločkami.

Môže už ročné dieťa piť odšťavené šťavy?

Áno môže. V rámci pitného režimu by ročné dieťa malo denne vypiť asi 120 - 135 ml tekutín na kg hmotnosti, čo je asi 1200 - 1500 ml. Ideálna je vždy pitná voda, nesladené dojčenské minerálne vody, čajíky určené pre dojčatá (neprisládzané), zeleninové a ovocné šťavy. Tie by mali byť riedené s vodou, ideálne v pomere aspoň 1:1 či 1:2. Obsah celkových sacharidov v jednotlivých pokrmoch by nemal presiahnuť 20 gramov na 100 gramov pokrmu. Až do veku 3 rokov by malo byť neoddeliteľnou súčasťou zdrojov tekutín dieťaťa mlieko, aj keď bežne považujeme mlieko za potravinu. Ideálne množstvo je asi 500 ml mlieka denne, teda 2 hrnčeky.

Recepty pre deti od 1 roka

Krupicová kaša

  • 2,5 dcl mlieka
  • 2 - 3 lyžice krupice
  • Štipka soli
  • Maslo
  • Ovocné pyré

Mlieko zohrejte, pridajte za stáleho miešania krupicu a štipku soli. Varte, kým je konzistencia polotekutá. Ochuťte maslom a ovocným pyré.

Zeleninová polievka

  • Zeleninka podľa chuti (mrkva, kaleráb, karfiol, zemiak)
  • Cibuľa
  • Soľ
  • Cestovina do polievky (mrvenička)

Cibuľku speňte na oleji a pridajte na drobno nakrájanú zeleninku. Varte, kým je zelenina dobre uvarená no nie rozvarená. Ochuťte jemne soľou a podávajte s mrveničkou.

Prečítajte si tiež: Zaspávanie na prsníku a zvracanie

TIP: Ak zatiaľ podávate len mixované polievky, zlejte vývar a polievku rozmixujte. Vývar doplňte do požadovanej konzistencie. Ak vám ostane, použite ho samostatne.

Mäsko s ryžou

  • Kuracie mäso
  • Zelenina podľa chuti (mrkva, brokolica)
  • Cibuľka
  • Soľ
  • Ryža
  • Olej
  • Maslo

Mäsko nakrájame na drobné kúsky, speníme cibuľku a mäsko zatiahneme. Pridáme zeleninku. Varíme celkom do mäkka. Podávame rozmixované alebo nakrájané na drobné kúsky.

Čo robiť, ak dieťa zje niečo nebezpečné?

Niekedy stačí naozaj chvíľka nepozornosti a dieťa zje predmet, ktorý do úst nepatrí. Netreba však panikáriť. Niektoré predmety nie sú pre deti po konzumácii životu nebezpečné. V prípade malých detí je vhodné dbať na to, v akom prostredí sa pohybujú a aké typy predmetov majú na dosah. Bábätká sú totiž typické tým, že svoje prostredie spoznávajú cez ústa. Aj to je dôvod, prečo všetky predmety musia “ochutnať”.

Rodičia by si mali v takej chvíli udržať chladnú hlavu. Základom je zistiť, o aký predmet sa jedná. Pokiaľ je dieťa ešte malé a nedokáže povedať, čo mohlo skončiť v jeho ústach, je lepšie zvoliť preventívny prístup a navštíviť lekára.

Konzumácia sklenených črepov

Konzumáciu kúskov skla alebo predmetov s ostrými hranami netreba podceňovať. Kúsky skla môžu náhodne skončiť v nápojoch či jedle pri neopatrnej manipulácii so sklenenými obalmi. Alebo sa sa k nim dieťa môže dostať v prípade, že sa hrá s predmetmi nevhodnými jeho veku alebo natrafí na zabudnutý kúsok po rozbitom pohári. Riziká konzumácie sklenených črepov so sebou nesú možnosť poranenia vnútorných orgánov. Ak máte podozrenie, že dieťa mohlo skonzumovať malé črepiny spolu s jedlom, netreba prepadať panike. Skonzumovaná potrava obalí črepy a je málo pravdepodobné, že by mohli spôsobiť nejaké vážne vnútorné poranenia.

Prečítajte si tiež: Čo robiť, keď dieťa v obchode plače a žiada

Čo ak dieťa zje papier, kriedu, krém, mydlo, stenu či špinavú hlinu?

Snáď ani neexistuje mamička, ktorá by sa z času na čas neodstala do úzkych, keď jej dieťatko zje, prehltne, alebo sa napije, či nadýchne niečoho, čo by rozhodne nemalo. Nie všetko je hneď životu nebezpečné, ale aj tak je dobré si prípadné riziko overiť.

Otrava dieťatka, ale aj dospelého človeka môže byť buď menším rizikom, väčším rizikom alebo potom už taká, ktorá ho reálne ohrozí na živote a treba urýchlene konať. Pri deťoch niekedy stačí naozaj len sekunda nepozornosti a nešťastie môže byť na svete, inokedy zas ide o omyl. Rovnako sa však často stáva, že aj sami rodičia nechtiac svoje dieťa otrávia - napríklad v lese nazbieranými hubami, rôznymi plodmi, rastlinami, bylinami alebo aj liekmi.

Najdôležitejšie zo všetkého je v takýchto prípadoch vedieť správne konať, overiť si riziko otravy a poradiť sa s odborníkmi, čo treba robiť.

Kde hľadať pomoc pri podozrení na otravu?

Pri akomkoľvek podozrení na otravu nečakajte, kým sa objavia príznaky otravy a urýchlene volajte:

  • Národné toxikologické informačné centrum: 02/54 77 41 66 alebo 0911 166 066
  • Záchrannú zdravotnú službu: 155 alebo 112

Ide o 24-hodinovú službu, kde vám bezplatne poradia. Vezmite si k telefónu aj obal prípravku, respektíve zvyšok požitej rastliny či huby a opíšte všetko, čo považujete za dôležité, potom zodpovedzte otázky, ktoré vám položí operátor. Zachovajte pokoj. Nevhodné opatrenia môžu ublížiť.

Národné toxikologické informačné centrum (NTIC) Univerzitnej nemocnice Bratislava poskytuje bezplatné telefonické konzultácie pri akútnych intoxikáciách liekmi, chemikáliami, priemyselnými prípravkami, hubami, rastlinami, drogami a živočíšnymi toxínmi. NTIC má 24-hodinovú nepretržitú službu s celoslovenskou pôsobnosťou na telefónnom čísle 02/54 77 41 66 alebo 0911 166 066.

Čo robiť, ak dieťa zje…?

  • Kriedu: Netoxická. Po náhodnom požití podať malé množstvo vody, liečba nie je potrebná.
  • Papier, toaletný papier: Netoxické, liečba nie je potrebná.
  • Mydlo: Tuhé a tekuté mydlá sú netoxické. Po požití sa môžu v dôsledku podráždenia tráviaceho traktu objaviť hnačky a vracanie. Prvá pomoc: Vypláchnite ústa vodou a podajte malé množstvo vody. Nevyvolávajte vracanie, môže byť nebezpečné pre prípadné vdýchnutie vzniknutej peny do pľúc. V prípade ťažkostí vyhľadajte lekársku pomoc.
  • Sudocream: Používa sa na prevenciu a liečbu zaparenín. Obsahuje oxid zinočnatý a lanolín. Náhodné požitie malého množstva nespôsobuje žiadne ťažkosti a to ani u malých detí. Požitie väčšieho množstva môže vyvolať nevoľnosť, vracanie, hnačku. Liečba zvyčajne nie je potrebná. Stačí podať malé množstvo vody.
  • Bepanthen: Krém s obsahom dexpantenolu. Používa sa na upokojenie suchej alebo podráždenej pokožky. Po náhodnom jednorazovom požití nespôsobuje žiadne ťažkosti. Po požití veľkého množstva môže vyvolať tráviace ťažkosti, ktoré si nevyžadujú liečbu.
  • Antikoncepciu: Hormonálne tablety brániace nežiadúcemu otehotneniu. Po požití množstva menšieho ako je mesačná dávka (do 28 tbl.) netoxické. Prvá pomoc: Po požití množstva väčšieho ako je mesačná dávka kontaktujte lekára.
  • Stenu - omietku: Netoxické, liečba nie je potrebná.
  • Hlinu: Netoxické, liečba nie je potrebná.
  • Špak z cigarety: Cigarety obsahujú alkaloid nikotín. Množstvo nikotínu v tabaku je rôzne. Väčšinou po požití dochádza k spontánnemu vracaniu, čím by sa mala odstrániť časť požitého množstva. Nikotín môže vyvolať ospalosť, závraty, zmätenosť, spočiatku zrýchlený neskôr spomalený srdcový rytmus, ovplyvňuje krvný tlak, dýchanie, môžu vzniknúť kŕče. Požitie je nebezpečné najmä pre malé deti. Príznaky môžu nastúpiť cca 30 až 90 minút od požitia. Prvá pomoc: Ak dieťa spontánne nevracalo, skúste vracanie vyvolať, podajte 5-10 tabliet aktívneho uhlia, podajte tekutiny. Kontaktujte lekára.
  • Jarabinu vtáčiu: Surové plody môžu po požití vyvolať tráviace ťažkosti - bolesť brucha, vracanie, hnačky. Tepelne spracované plody sú považované za jedlé. Po náhodnom požití surových plodov podajte tekutiny a 5-10 tabliet aktívneho uhlia. Ak je to potrebné vyhľadajte lekársku pomoc.
  • Guličky proti vlhkosti: Malé svetlé gulôčky oxidu kremičitého (silikagél), používajú sa ako adsorbent vlhkosti. Môžu byť umiestnené vo vrecúšku a priložené napríklad v niektorých potravinách, v kabelkách, v novej obuvi alebo vo vrchnákoch šumivých tabliet a pod. Je netoxický napriek tomu, že na vrecúšku je napísané „nekonzumovať“. Liečba nie je potrebná. Stačí podať malé množstvo vody.
  • Batérie: „Gombíkové“ batérie - malé batérie napríklad z hračiek, kalkulačiek a pod. po prehltnutí dieťaťom zvyčajne nespôsobujú potiaže. Vo väčšine prípadov prejde batéria tráviacim traktom bez ťažkostí a vylúči sa stolicou. Výnimočne môže batéria uviaznuť napríklad v pažeráku alebo v iných častiach tráviaceho traktu a časom spôsobiť poleptanie. Prvá pomoc: Po požití nevyvolávajte vracanie, nepodávajte aktívne uhlie! Ak sa batéria neobjaví do 2-3 dní v stolici, kontaktujte lekára. Bude potrebné urobiť röntgenový snímok tráviaceho traktu na lokalizáciu batérie.

Čo robiť, keď dieťa nechce jesť?

Každodenný boj pri stole, keď dieťa odvracia hlavu, hľadí do taniera alebo sa rozplače pri pohľade na jedlo, dokáže v rodičovi vyvolať pocity frustrácie, úzkosti i bezmocnosti. Nech už ide o jednohubky na desiatu alebo starostlivo pripravenú večeru, výsledok býva rovnaký: "Nechcem to". A vy neviete, či je to len rozmar, fáza, alebo niečo, čo si zaslúži pozornosť.

Za tým, že dieťa nechce jesť, sa často skrývajú dôvody, ktoré nesúvisia s hladom alebo jedlom samým. Malé dieťa si začína uvedomovať, že o niektorých veciach môže rozhodovať samo - a jedlo je jednou z mála oblastí, kde môže svoju vôľu uplatniť. Odmietanie tak nemusí byť prejavom vzdoru voči rodičom, ale túžbou po samostatnosti. Detské chuťové a senzorické vnímanie je oveľa citlivejšie ako u dospelých. Čo vám chutí príjemne, môže byť pre dieťa príliš horké, kyslé, alebo len zvláštne voňajúce. Niekedy nejde o chuť, ale o textúru - mazľavé, tvrdé alebo „vŕzgavé“ jedlo môže v dieťati vyvolať odpor. Atmosféra pri stole má priamy vplyv na chuť k jedlu. Ak je prítomný zhon, napätie, alebo dieťa cíti tlak, môže sa u neho spustiť obranná reakcia - odmietanie jedla. Medzi rušivé faktory patrí aj sledovanie obrazoviek: televízia, mobil alebo tablet odvádzajú pozornosť od vlastných pocitov hladu a sýtosti a preťažia zmysly. Chuť k jedlu prirodzene kolíše. V obdobiach, keď sa spomaľuje rast alebo dieťa nie je tak fyzicky aktívne, jeho telo jednoducho nepotrebuje toľko energie - a dá to najavo tým, že nemá hlad. Keď nad dieťaťom počas jedla niekto stojí, pozoruje ho alebo sleduje každý kúsok, môže to v ňom vyvolať tlak. Aj dobre mienené otázky typu „prečo to neješ?“ alebo neustále pobádanie narúšajú pocit bezpečia.

Väčšina detí má obdobie, keď je menej, vyberavo alebo úplne odmietavo. Môže to byť prechodná reakcia na zmenu, rastové spomalenie alebo vývojová etapa, keď dieťa testuje hranice. Takéto výkyvy sú bežné.

Kedy je odmietanie jedla bežné a kedy spozornieť?

Bežné, ak:

  • Dieťa odmieta nové potraviny, ale je známe jedlá
  • Neochota ochutnať niečo nové je bežná, zvlášť medzi druhým a štvrtým rokom.
  • Chuť k jedlu kolíše, niekedy je veľmi, inokedy takmer nič
  • Kolísanie príjmu je bežné. Deti majú schopnosť intuitívne regulovať, koľko energie potrebujú.
  • Hmotnosť aj rast zodpovedajú veku
  • Ak dieťa rastie, priberá a jeho vývoj nie je nijako narušený, nie je nutné sa znepokojovať.
  • Pri jedle nevzniká úzkosť alebo panika
  • Dieťa môže odmietnuť jedlo, ale stolovanie ako také nie je zaťažené napätím.

Spozornieť, ak:

  • Je extrémne obmedzený výber potravín (napr. len 2-3 konkrétne jedlá)
  • Stravovanie sa obmedzuje na veľmi úzke spektrum jedál a dieťa opakovane odmieta čokoľvek mimo „svojho zoznamu“. Takéto správanie môže postupne zhoršovať výživový stav aj vzťah k jedlu všeobecne.
  • Dochádza k strate váhy alebo spomaleniu rastu
  • Aj mierny pokles hmotnosti alebo stagnácia rastu môže signalizovať, že telo nedostáva dostatočnú výživu.

Čo nerobiť, ak dieťa odmieta jesť?

V dobrej viere siahame niekedy po metódach, ktoré na prvý pohľad vyzerajú funkčne - ale v skutočnosti môžu problém prehlbovať.

  • Tlak a nútenie do jedla: Vety typu „dokiaľ to nezješ, nikam nejdeš“ môžu viesť k psychickému napätiu a obrannej reakcii.
  • Úplatky sladkosťami: „Zjedz zeleninu, dostaneš čokoládu“ učí dieťa, že hlavné jedlo je nepríjemná povinnosť.
  • Porovnávanie s ostatnými: Každé dieťa má svoje tempo.

Ako postupovať, ak dieťa odmieta jesť?

Namiesto kontroly a tlaku je možné s dieťaťom pracovať inak - a často oveľa účinnejšie.

  • Dajte dieťaťu možnosť výberu: Ponúknite dve varianty („Chceš chlieb alebo rožok?“) namiesto jednoznačných príkazov.
  • Zapojte dieťa do prípravy jedla: Ak dieťa pomáha krájať, miešať alebo aspoň vyberať potraviny, získava k jedlu vzťah.
  • Vytvorte bezpečné prostredie pri stole: Jedlo by nemalo byť sprevádzané zhon, obrazovkami alebo napätím.
  • Rešpektujte signály sýtosti: Dieťa niekedy naozaj nemá hlad. Tlačiť na „dojedenie taniera“ môže spôsobiť, že sa prestane riadiť vlastnými pocitmi.
  • Ponúkajte, ale nenúťte: Jedlo by malo byť k dispozícii, ale bez podmienky, že ho dieťa musí zjesť.

Ak vás odmietanie jedla dlhodobo trápi, dieťa nepriberá, je extrémne obmedzené alebo sa jedla bojí, neváhajte sa obrátiť na odborníka. Prvým krokom je obvykle pediater, ktorý posúdi vývoj dieťaťa a v prípade potreby odporučí návštevu nutričného terapeuta alebo detského psychológa. Vyhľadať pomoc neznamená zlyhanie - naopak.

Keď dieťa neje, nie je to len o kalóriách alebo prázdnom tanieri. Je to o vzťahu k sebe samému, k okoliu, k pohodliu i pocitu bezpečia. Prístup, ktorý stavia na porozumení, ponuke a dôvere, prináša väčšinou lepšie výsledky ako tlak, nátlak alebo kontrola. Neexistuje jeden správny postup pre všetkých. Ale ak sa rodič prestane sústrediť len na to, koľko dieťa zje, a začne vnímať, ako sa pri jedle cíti, často sa veci dajú do pohybu.

Špecifické potraviny a ich zaradenie do jedálnička

Kedy zaradiť citrusy, orechy a semienka do stravy?

S citrusovým ovocím buďte opatrní, aby u detí nevznikla alergická reakcia. Do príkrmov ich môžete pridávať najskôr v pätnástom mesiaci. Začínajte veľmi opatrne a sledujte, ako bude na nich dieťa reagovať a či sa neobjavia nejaké vyrážky alebo iné problémy.

Záleží od toho, aké orechy chcete podávať deťom. Pokiaľ ide o naše typické ako napríklad vlašské alebo lieskové, tie im môžete primiešavať do stravy už po roku a pol. Ak ide o cudzokrajné typy, tie by ste im mali dať až po treťom roku. Pre lepšiu konzumáciu a obmedzenie možnosti dusenia im ich vždy pomeľte a tak pridajte napríklad do ovocnej kaše alebo do plniek pri sladkých jedlách.

Pre deti sú semienka veľmi dôležité, pretože im dodávajú do stravy mnoho živín, ktoré v takej koncentrácii nenájdu v žiadnej inej potravine. Napriek tomu však musíte byť s nimi opatrní, pretože malé tvrdé časti môžu byť pre drobcov nebezpečné a ľahko sa nimi môžu dusiť. Jednou z možností je ich pomlieť na hladkú hmotu, no ešte predtým dobre skontrolujte, či tam nezostali drobné ostrejšie časti. Vhodnejšie je ale dávať ich deťom až po druhom roku, keď už vedia dobre hrýzť. Výnimku tvorí sezam, ktorý im môžete vmiešať do jedál už po prvom roku.

Koreniny v strave detí

Záleží od toho, aké konkrétne korenie chcete deťom dávať. Bylinky im môžete napríklad vmiešať do stravy už krátko po prvých príkrmoch, keď napríklad petržlenová vňať pôsobí dobre na trávenie a nie je alergizujúca. Do prvého roka môžete pridať aj bazalku, pažítku a majoránku. Všetko im dávajte najprv v čerstvej forme, ktorá je kvalitnejšia a nie je tak koncentrovaná. Po roku už môžete postupne pridávať aj mätu, z ktorej môžete vyrábať i čaje. Ak ide napríklad o čierne korenie, to môžete po roku a pol vyvariť vo forme celých bobuliek v polievke, no deťom ho nemôžete dať.

#

tags: #dieta #vsetko #zje