Obdobie vzdoru je náročné obdobie vo vývoji dieťaťa, ktoré preverí trpezlivosť rodičov. Je to čas, keď sa dieťa učí sebapresadzovaniu a testuje hranice. Ako teda reagovať, keď si dieťa neustále vydobýja pozornosť a presadzuje svoje požiadavky plačom?
Pochopenie obdobia vzdoru
Obdobie vzdoru je prirodzenou súčasťou vývoja dieťaťa, ktoré sa zvyčajne objavuje medzi 1,5 až 3 rokmi a okolo 3,5 až 4 rokov vrcholí. Dieťa si v tomto období začína uvedomovať samé seba ako samostatnú bytosť so svojimi vlastnými túžbami a potrebami. Zároveň si začína uvedomovať svoju nezávislosť. Skúša svoju vôľu a tzv. vzdor je jeho taktikou uplatniť si svoje požiadavky.
Dôležité je uvedomiť si, že dieťa v tomto veku ešte nedokáže plne ovládať svoje emócie. Nerozumie im a nedokáže ich spracovať s rozvahou. Jeho správanie je často reakciou na frustráciu, hnev, smútok alebo sklamanie.
Príčiny plaču a vzdoru
Je dôležité všímať si, kedy sa u dieťaťa najčastejšie objavujú záchvaty plaču. Často ide o nahromadenú frustráciu, potrebu ubrániť si svoj priestor, dožadovanie sa pozornosti, únavu a pod. Skúste si položiť otázky:
- Čo tomu predchádzalo?
- Kde sa to stalo?
- Koho sa to týka?
- Akú činnosť dieťa vykonávalo?
- Aké emócie dieťa prežívalo predtým a potom?
Toto vám pomôže hľadať príčinu a teda aj preventívne zamedziť takýmto situáciám.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Ako reagovať na plač a vzdor
1. Buďte pripravení a chráňte dieťa
Skúste sa čo najlepšie pripraviť, aby ste chránili dieťa i seba pred zbytočnými problémami. Deti sa potrebujú učiť vyrovnávať s určitým množstvom frustrácie rovnako ako budú neskôr narážať mnohokrát, keď nebudú vedieť nájsť svoju cestu.
2. Predchádzajte situáciám
Ak vidíte, že sa schyľuje k záchvatu, pokúste sa dieťa vyrušiť a upriamiť jeho pozornosť na niečo iné. Malé deti dobre reagujú na hudbu, tak skúste napríklad začať spievať jeho obľúbenú pesničku. Napríklad keď viete, že jej robí problém odísť z ihriska je vhodné ju vopred na to upozorniť- Ešte 2x sa šmykneš a už pôjdeme domov. Alebo keď idete do obchodu a viete, že jej to robí problém urobte si zoznam s obrázkov, kde môže kontrolovať či ste všetko nakúpili.
3. Ponúknite možnosti a dajte pocit nezávislosti
Niekedy majú deti tieto stavy preto, lebo testujú hranice ich novej nezávislosti, ktorú objavili. Dajte svojmu dieťaťu pocit nezávislosti ponúknutím možností. Možnosti musia byť jasné a nevyjednateľné. Napríklad: Vaša škôlkarka si chce vybrať oblečenie do škôlky. Dajte na posteľ 2-3 nohavice, 2-3 svetríky a nech si vyberie samo, čo si chce obliecť.
4. Zachovajte pokoj a ignorujte správanie
Ak raz hnev začal, najlepšou politikou je uistiť sa, že vaše dieťa je fyzicky v bezpečí, a potom ho ignorujte. Nepokúšajte sa dieťaťu v záchvate vysvetľovať alebo argumentovať. Len by ste sa dostali do boja o väčšiu frustráciu. Ak sa to stane v obchode skúste ju odviesť na tiché miesto a realizovať to tam. Ak sa to stane doma, najlepšie je, keď za dieťaťom zavriete dvere a odídete z miestnosti. Pamätajte, že bez divákov dieťa o chvíľu zúriť prestane.
5. Učte dieťa sebakontrole
V záchvatoch zlosti, teda plaču by ste mali reagovať pokojne. Nie krikom. Často úplne stačí mlčať a len byť pri dcére, aby cítila vašu oporu. Keď takto reagujeme ukazujeme, aké dôležité je naučiť sa ovládať. Keď vám dovolí sa jej dotknúť využite to, prípadne ako ste písali objatie tiež niekedy pomáha.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
6. Stanovte hranice a ponúknite výber
Keď silná emócia trochu odoznie mali by ste zadať dcére hranicu. Znížte sa na jej úroveň, pozerajte jej do očí a oslovte ju menom. Následne je vhodné popísať to čo aktuálne vidíte/emóciu/potrebu dieťaťa. Potom nasleduje hranica a možnosť výberu. Napríklad: Vidím, že sa veľmi hneváš. Rozumiem ti, že je to pre teba ťažké, ale stôl nie je na búchanie, búchať môžeš do vankúša. Ako možnosť výberu môže byť aj to, že sa jej opýtate, čo by ti pomohlo, ako by sme mohli túto situáciu vyriešiť, aby si sa cítila lepšie.
Samozrejme, že dieťa vás pravdepodobne neposlúchne na prvýkrát a budete to musieť viackrát zopakovať. Tak isto môžu nastať aj situácie kedy je dieťa tak frustrované, že ozaj nepomôže nič. Len ju z tej situácie dostať von napr. odniekiaľ odísť. Je to v poriadku. Nikto z vás nezlyhal a následne si to môžete v pokoji rozobrať.
7. Pomenujte emócie a budujte emocionálnu inteligenciu
Tým, že dieťaťu emóciu pomenujete učí sa spojiť si telesný pocit s danou emóciou a jej pomenovaním si rozširuje slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu. Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí. Dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť. Prehlbuje to aj celkovú dôveru medzi dieťaťom a rodičom.
8. Prenášajte zodpovednosť na dieťa
Ponúknutím možností výberu zase prenášame zodpovednosť na samotné dieťa. Budujeme teda jeho sebahodnotu, tým že pociťuje moc kontroly nad svojim životom.
9. Oceňujte zvládnutie emócií
Ak dieťa zvládlo svoje emócie mali by sme ho za to oceniť. Napr. Oceňujem, ako si to dobre zvládla. Alebo - Vidíš spoločne sme to zvládli a pod.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
10. Buďte vzorom
Vaše deti sa na vás stále pozerajú. Buďte si preto istí, že im ponúkate vhodný vzor dobrého správania na vyrovnávanie sa so svojou vlastnou frustráciou, keď rastú. Nechajte svoje dieťa, keď ho niečo rozruší, pomenovať svoje pocity.
11. Ukážte, že ubližovanie nie je tolerované
Ak vaše dieťa skúša niekoho kopať, búchať, hrýzť a podobne reagujte na jeho konkrétne správanie, nie na jeho záchvat. Pripomeňte mu, že ubližovanie iným nie je absolútne tolerované a vyvoďte z tohto správania dôsledky.
12. Vyhnite sa zahanbovaniu a podliehaniu nátlaku
Nezahanbujte dieťa zosmiešňovaním jeho správania. Napriek tomu, aké lákavé to môže byť podvoliť sa túžbe vášho dieťaťa a ukončiť jeho zdanlivo nekonečný hnev, nerobte to. Naučíte ho tým iba jednu základnú lekciu: „Hádzanie sa o zem“ mu nakoniec dá presne, čo chce, ak vydrží dostatočne dlho. Myslite na dlhodobé následky pri učení tejto lekcie.
13. Poskytujte pozitívnu pozornosť
Vzdor môže byť jediným spôsobom, ako si dieťa môže získavať vašu pozornosť. Uistite sa, že mu poskytujete dostatok pozitívnej pozornosti. Vytvárajte jej bezpečné a prijímajúce prostredie. Venujte jej pozornosť, prejavujte veľa lásky. Sledujte jej signály a napĺňajte jej potreby.
14. Buďte jednotní s partnerom
Ak napríklad nie ste s partnerom či manželom jednotní v tom, čo dieťa môže, či vo vašich reakciách na takéto správanie, môžu takéto záchvaty pretrvávať aj veľmi dlhú dobu. Preto si vždy v prvom rade úprimne zodpovedajte, ako fungujete ako rodičia, či ste jednotní, lebo iba to naozaj dieťaťu prospieva.
Čo nerobiť
- Nekričte a nezvyšujte hlas. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie.
- Netrestajte dieťa za vzdorovité správanie. Aj tak to nepomôže.
- Neignorujte emócie dieťaťa. Ignorácia emócií vzbudzuje nepochopenie.
- Nepodľahnite nátlaku dieťaťa. Naučíte ho tým, že plačom dosiahne, čo chce.
- Neporovnávajte dieťa s inými deťmi. Každé dieťa je iné a vyvíja sa vlastným tempom.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Vo väčšine prípadov nie sú záchvaty hnevu niečo, prečo by ste sa mali strachovať. Ak si nastavíte pevne vaše hranice, dieťa pochopí veľmi rýchlo, že toto správanie nie je pre neho riešením a nefunguje. Ak však máte obavy, alebo ak sa záchvaty hnevu vyskytujú veľmi často a sú veľmi intenzívne, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc detského psychológa.