Každá veľká zmena v živote dieťaťa so sebou nesie určité množstvo komplikácií a nezaobíde sa bez nejakého toho plaču a vašej trpezlivosti. Či už ide o odstavenie od kojenia, odplienkovanie, zmenu miesta na spánok alebo nástup do škôlky, milióny rodičov po celom svete by sa s vami mohli podeliť o svoje skúsenosti. Tento článok sa zameriava na to, ako naučiť dieťa spať samé, ideálne vo svojej postieľke vo vlastnej izbe.
Začať čo najskôr
Najdôležitejšie zo všetkého je začať. Možno budete patriť medzi tých niekoľko šťastlivcov, ktorým bude dieťa spať ochotne v postieľke od samého začiatku, dobrovoľne a bez plaču. V princípe platí, že čím skôr začnete, tým lepšie. Je jasné, že ak spí dieťa s vami v posteli a v noci začne plakať, nemusíte k nemu vstávať, ale hneď ho len ľahko nakojiť a spať ďalej. K postieľke budete musieť vstať vždy, no ide o krátkodobú obetu zo začiatku, ktorá sa vám vráti ako dlhodobý zisk.
Zoznámenie s postieľkou
Ak je dieťa už väčšie (má napríklad rok), môže byť takáto zmena preň naozaj stresujúca. S postieľkou (alebo dokonca inou izbou) ho zoznamujte postupne. Nechajte ho, nech sa v nej počas dňa hrá. Malo by v nej mať obľúbené hračky a predmety. Ak sa vám už prvý deň podarí, že tam zaspí aspoň cez deň, máte na 50 % vyhraté. Večer ho tam uspíte štandardným spôsobom, aký máte doma zaužívaný. Najdôležitejší bod však je, že vždy, keď sa v noci zobudí, musíte prísť za ním. Dieťa musí mať istotu, že je v bezpečí, a že aj keď s ním nie ste v izbe a v posteli po zobudení, na zavolanie prídete. Len tak bude mať dôveru aj v spánok bez vás.
Nočný spánok: Trpezlivosť je kľúčová
Ako naučiť dieťa spať v noci, aby sa nebudilo? Na toto nemáte až také páky. Každý odborník na detské spánkové poradenstvo vám povie, že deťom sa spánkové fázy menia a vyvíjajú približne do tretieho roka života. Môžete sa pokúsiť vytvoriť dieťaťu dokonalé podmienky pre spánok (správna teplota v izbe, vymenený vzduch za čerstvý, plné bruško, pohodlný matrac, mäkké pyžamko, prázdny mechúr), nejakého plyšáka do ruky, no kým sa v detskom mozgu neudejú tie správne chemické procesy a dieťa si nedokáže pospájať jednotlivé spánkové fázy (ktoré trvajú okolo 30 minút) do jedného dlhého spánku, nič s tým nenarobíte. Niektoré deti prespia celú noc už vo veku 6 mesiacov, niektoré na tento režim nabehnú naozaj až v období nástupu do škôlky.
Denný spánok ročného dieťaťa
Medzi prvým a druhým rokom života sa deťom postupne zmenšuje počet spánkov, ktoré majú počas dňa. Z troch sa stanú dva, z dvoch už len jeden obedný a v mnohých prípadoch sa môže stať, že dieťa odmietne spať cez deň úplne. V takom prípade však môže byť problém s ním celý deň vydržať a večer už bude také unavené a nervózne, že budete mať problém ho uspať. Ako teda docieliť, aby si dieťa aspoň na pol hodinku zdriemlo aj cez obed? Môže sa vám to podariť, ak mu vytvoríte režim a počas doobedia ho unavíte. Môžete vstávať napríklad o siedmej a každé doobedie ísť aspoň na 2 hodiny von, nech sa dieťa poriadne unaví. V takom prípade ho po výdatnom obede oveľa ľahšie uspíte. Ak však nechcete, aby potom dieťa bolo hore až do polnoci, snažte sa poobedný spánok skrátiť na minimum, pokojne len na 20 minút. Ak by prespalo 2-3 hodiny, večer máte o zábavu postarané.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Tipy na záver
Na začiatok môžete dieťa v novej postieľke alebo samé v izbe uspávať pri svetle, držať ho za ruku a čakať, až kým nezaspí. O pár dní môžete vypustiť napríklad to držanie za ruku, neskôr zase svetlo nahradiť len malou lampičkou či bludičkou a nakoniec nechať dieťa v izbe, aby skúsilo zaspať samé.
Vytvorenie ideálneho prostredia pre spánok
Okrem plného bruška a prázdneho črievka musí mať dieťa aj suchú plienku, dobre vyvetranú izbu, príjemnú izbovú teplotu (18-20 stupňov), mäkkú a voňavú posteľnú bielizeň, ale aj komfortný detský matrac. V dokonalom komforte deti zaspia oveľa rýchlejšie a vďaka kvalitnému matracu sa nemusíte báť nesprávneho vývoja ich chrbtice či neskorších zdravotných problémov.
Rutiny a rituály
Režim a rituály sú kľúčom k úspešnému uspávaniu. S nastoľovaním režimu začnite už od novorodenca. Zaveďte si večerné rituály, ktoré pomôžu vášmu drobčekovi s časovou orientáciou. Vykúpať, namasírovať, napapať, pomaznať a spať. Aj takto to môže u vás doma vyzerať.
Spánkoví pomocníci
Či už to je uspávanka, rozprávka, pohladenie alebo obľúbená plyšová hračka, navodiť spánok tiež pomôžu. Možno sa vašej ratolesti bude lepšie spať, keď trochu znížite kúrenie (ideálna je teplota okolo 23 °C) alebo keď mu oblečiete pohodlnejšie pyžamko.
Metóda regulovaného plaču
Ak hľadáte spôsob, ako citlivo naučiť už ročné dieťa spať v postieľke, jednou z odporúčaných metód je metóda regulovaného plaču. Pri nej dieťatko pokojne pripravíte na spánok, uložíte bdelé do postieľky, pohladíte a odídete z miestnosti. Ak začne plakať, sledujete čas. Po minúte plaču prídete naspäť do izbičky, dieťatko slovne upokojíte a uistíte, že ste nablízku. Hneď na to opäť z miestnosti odídete. Ak plače ďalej, interval, kedy ste preč, predĺžite na dve minúty a proces upokojenia opakujete. Takto intervaly postupne predlžujete na 5 minút, 10, neskôr 15 a vždy do izbičky na chvíľku vojdete. Dieťa však nikdy z postieľky nevyberiete, ani nedvíhate. Postupne zaspí. Na druhý deň by celý tento proces mal už trvať kratšie, na tretí ešte menej.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Riešenie problémov s uspávaním
Množstvo rodičov si už od narodenia vypestovalo zvyk, pri ktorom ich potomok s nimi zdieľa manželskú posteľ. Nie je to vyslovene zlé, no s pribúdajúcim vekom sa môže životný priestor aj na tej najštedrejšej manželskej posteli čoraz viac zmenšovať a často sa prvou obeťou stáva otecko, ktorý chtiac-nechtiac musí spávať na pohovke alebo v pracovni.
Určite vás napadlo, že rada nechať ročné dieťa v postieľke zaspať samé a odísť zo spálne má jednu dieru. Správne, dieťa bude určite plakať. Na vyplakanie sa názory rôznia. Kým rodičia tvrdia, že stačí prežiť jeden-dva dni a dieťa sa naozaj vyplače a zvykne si, odborníci dvíhajú varovný prst nad možnou psychickou ujmou dieťaťu. Keď dieťa začne po vašom odchode plakať, nechajte ho plakať jednu minútu. Po návrate ho môžete utešovať dve minúty. Následne zase odídete a necháte ho plakať trochu dlhšie. Intervaly stále predlžujete (2, 5, 10 minút) a po návrate vždy dieťa utešujete spomínané 2 minúty. Aký to má zmysel? Dieťa pochopí, že nie ste preč, a že v prípade núdze mu prídete na pomoc. Neriskujete tak traumu z náhleho odlúčenia. Rovnako však necháte dieťa stráviť nejaký čas o samote, o ktorom zistí, že je bezpečný a nemá sa čoho báť. Už pri treťom-štvrtom intervale dieťa pravdepodobne prestane plakať skôr, ako by ste k nemu prišli. Pri ďalšom uspávaní si opäť pravdepodobne minútku-dve poplače a nakoniec zaspí.
Zbavovanie sa cumľa
Vhodným argumentom, prečo sa s cumľom rozlúčiť, je fakt, že od určitého veku môže mať neblahý vplyv na vývoj chrupu. Ak dieťa cumle celé dni, tak sa mu môžu zuby začať deformovať a tiež sa tým brzdí rozvoj reči. Obvykle sa odporúča odvyknúť ratolesť od cumľa okolo druhého roku.
Niekoľko trikov na zbavenie sa cumľa:
- Výmenou za darček: Kúpte dieťaťu niečo, po čom túži, výmenou za odovzdanie cumľa.
- Odovzdanie čertovi: Ak sa dieťa nebojí čerta, nechajte ho cumeľ odovzdať čertovi.
- Znechutenie: Potrite cumeľ horčicou alebo niečím, čo dieťa nemá rado.
- Poškodenie: Cumeľ nastrihnite, aby sa nedal používať.
- Cumľová víla: Vymyslite si príbeh o cumľovej víle, ktorá zbiera cumle pre malé bábätká.
- Strom cumľovník: Ak máte v okolí strom, na ktorý sa vešajú cumle, choďte tam cumeľ zavesiť.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM