Zrak je jedným z najdôležitejších zmyslov, prostredníctvom ktorého vnímame svet okolo nás. Jeho vývoj začína už v prenatálnom období a pokračuje aj po narodení. Farby, ktoré nás obklopujú, a strava, ktorú konzumujeme, majú významný vplyv na vývoj zraku a jeho funkcie.
Vývoj zraku krok za krokom
Vývoj zraku je postupný proces, ktorý prebieha od narodenia až do dospelosti.
Novorodenec (0-3 týždne)
Novorodenec rozoznáva svetlo a tmu a je veľmi citlivý na silné svetlo. Vidí ostro na vzdialenosť 20-25 cm od koreňa nosa, čo je vzdialenosť medzi jeho tvárou a tvárou matky pri dojčení. Osoby a veci, ktoré sú ďalej ako 25 cm, vidí rozmazane. Upúta ho hlavne ostrá červená a oranžová farba.
6 týždňové dieťa
Šesťtýždňové dieťa najlepšie vidí a zaostruje zrak na vzdialenosť 20-30 cm. Spoznáva tváre ľudí a usmieva sa na nich. Fixuje predmet len jedným okom, preto občas zaškúli. Farba dúhovky sa ešte bude meniť a ustáli sa až medzi polrokom a rokom.
2-3 mesačné dieťa
Dvoj- až trojmesačné dieťa už pomerne rýchlo a s úspechom zaostruje zrak aj na vzdialenejšie predmety. Obyčajne ich fixuje obidvoma očami súčasne. So záujmom sleduje pohybujúce sa predmety. Rozlišuje známe tváre od neznámych, rado skúma predmety vo svojom zornom poli a snaží sa ich dotknúť. Pre posilnenie zrakovej stimulácie je ideálne zavesiť mu nad posteľ alebo kočík hračky vo vzdialenosti asi 25 cm od tváre.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
3-4 mesačné dieťa
Troj- až štvormesačné dieťa sleduje predmety vo svojom zornom poli. Pohybujúcu sa hračku dokáže ostro sledovať vo vzdialenosti 50 cm. Ku koncu tretieho mesiaca vie hračku sledovať nielen tak, že sa za ňou otáča celou hlavičkou, ale dokáže ju sledovať iba pohybom očí. Skúma predmety vo svojom zornom poli a snaží sa ich chytiť, striedavo sleduje ruku a predmet, ako keby odhadovalo vzdialenosť. Spoznáva už svojich rodičov. Očká už prestávajú zabiehať, lebo dieťa už dokáže čiastočne koordinovať okohybné svaly.
4-6 mesačné dieťa
Štvor- až šesťmesačné dieťa vie zaostriť na akúkoľvek vzdialenosť a pozrieť sa všetkými smermi. Postupne sa začína vyvíjať vnímanie hĺbky a priestoru. Jeho mozog už dokáže skoordinovať zrakový vnem a rúčku. Pri chytaní predmetov má pomerne veľký úspech a prestáva si sledovať ruku. Ruku drží otvorenú a snaží sa ju zatvoriť, keď sa niečoho dotkne a pritiahnuť si predmet. Dieťatko dokáže pozorovať aj rýchlo sa pohybujúce predmety či osoby. Hračky si dáva do úst.
Od 6 mesiacov
Od 6 mesiacov veku sa zrak výrazne zlepšuje, pretože sa skvalitňujú doterajšie funkcie. Dieťa vidí veci trojrozmerne a je schopné vnímať ich v reálnej vzdialenosti. Skúma očami nielen tvar, ale rozoznáva aj príbuzné tvary. Začína byť opatrnejší a ostražitejší. Je čas na pozeranie jednoduchých knižiek, najlepšie leporel. Od 8 mesiacov je zrak čoraz ostrejší. Dieťatko tiež lepšie vníma priestor a vzdialenosť. Vie sa hrať s hračkami a manipuluje s nimi pred očkami. Ak mu niečo zoberiete rozhliada sa okolo a hľadá to. Od 12 mesiacov má dobre vyvinuté trojrozmerné videnie. Má dobrú pamäť o priestorové vnímanie. Vie rozoznať na niekoľko metrov známych ľudí, podať do ruky tie predmety o ktoré ho požiadate. Keď sa ho spýtate kde je mama, začne sa otáčať a hľadať vás. Čoraz viac ho zaujímajú knižky.
Až okolo 7 roku má malý školák zrak vyvinutý natoľko, že ho môžeme porovnávať so zrakom dospelého človeka. Samotný vývoj očí sa končí až u približne dvadsať ročného človeka.
Domáci očný test
Na posúdenie vývoja zraku dieťaťa môžete použiť nasledujúce domáce očné testy:
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- 1. mesiac: Vedľa hlavičky bábätka rozsvieťte baterku. Sledujte jeho oči. Ak sú v poriadku bude ich otáčať za svetlom.
- 4. mesiac: Ukážte dieťatku zaujímavý predmet s kontrastnými farbami. Malo by ho so záujmom sledovať a uprene sa na neho pozerať.
- 7. mesiac: Trénujte hru „kuk“. Schovajte sa a pozorujte, či sa dieťa dokáže pozerať na to miesto, kde ste sa schovali. Rozložte mu hračky v rôznych vzdialenostiach a sleduje či sa za nimi načahuje.
Vplyv farieb na psychiku a zrak
Farby majú významný vplyv na našu psychiku, emócie a dokonca aj na hormonálny systém, ktorý ovplyvňuje fungovanie nášho tela. Každá farba má svoje špecifické vlastnosti a účinky.
- Červená: Táto farba v sebe skrýva životnú silu, moc a rozhodnosť. Priťahuje šťastie, pôsobí na nás povzbudzujúco a dobíja nás energiou. Je to aktívna farba, na ľudí pôsobí veselo a priateľsky. Červená je optimistická farba, vitálna farba aktívnosti, horúčavy, boja, vášnivého života. Je ľudsky najvýraznejšia, extrovertná farba, ktorú spájame s plnosťou života, odvahou, obetavosťou, láskou, silnými citmi a skutkami vášne. Červená nikoho nenechá chladným. Červená zväčšuje svalovú hmotu, zrýchľuje pulz, zvyšuje tlak krvi, zrýchľuje krvný obeh, vylučovanie adrenalínu a činnosť pečene. Prehlbuje dýchanie.
- Oranžová: Oranžová je žiarivá, jagavá, teplá farba ohňa a slnka. Asociuje východ slnka alebo jeho zapadanie, ďalej symbolizuje chutné plody (marhule, mandarínky, pomaranče…). Pre Indov symbolizuje odvahu a obetavosť. Už nie je natoľko agresívna a vášnivá ako červená, avšak ako citový stimulátor je veselá, príjemná farba, ktorá pomáha prekonávať únavu. Vďaka uvedeným vlastnostiam predstavuje užitočnú dodatočnú pomoc pri liečení depresií. Oranžová je vyjadrením tepla, srdečnosti, je ľahučká a hravá. Oranžová v kuchyni podporuje chuť do jedla. V interiéri vytvára pocit tepla, pohody a priestoru, vďaka tomu zútulňuje. Hodí sa tiež do detských izieb, ale aj do obývačky, v ktorej chceme docieliť lepšiu komunikáciu a vzájomnú blízkosť. Vďaka nej budeme mať chuť nielen do jedla, ale aj do života.
- Žltá: Žltá farba je farbou slnka, svetla a optimizmu; oživí, aktivizuje a oslobodzuje pred strachom. Uchováva bdelosť a podporuje koncentráciu, symbolizuje tvorivosť a múdrosť. Podporuje motoriku, jej dôležitou vlastnosťou je tiež komunikatívnosť (dôvod, prečo sú poštové schránky žltej farby). Najčastejšie odtiene žltej sú: matná žltá (upokojovanie, rozmýšľanie), živá žltá (živosť, opovážlivosť, uvoľnenosť), olivovo žltá (pochmúrne nálady) a citrónová žltá (bdelosť, živosť, čulosť, zdokonaľovanie). Je považovaná za symbol múdrosti a vysokej inteligencie. Jej prítomnosť v povzbudzuje myseľ, podporuje chápavosť a pamäť. Pôsobí teplo a pomáha pri koncentrácii a učení. Hovorí sa jej tiež farba zdravia. Žltá farba patrí do každého priestoru, pretože zlepšuje náladu. Vytvára pocit slobody, radosti, povzbudzuje a pomáha pri liečení smútku. Krásne ňou vieme presvetliť a vyvážiť tmavý priestor. Niekedy pocitovo viac ako bielou. Rovnako opticky rozširuje priestor. Žltú farbu by mali nosiť všetky deti. Pomáha im prichádzať k svojej podstate, bezprostrednosti, hravosti a otvorenosti. Práve preto sa hodí do detských izieb. Ak čakáme nejakú návštevu, je dobré mať na stole aspoň niečo žlté, napríklad sviečku. Žltá dodá nášmu domovu pozitívnu atmosféru. V prípade príliš „žltej nálady“ doma je dobrá kombinácia s hnedou, ktorá už uzemňuje a upokojuje, vytvára pocit stability.
- Zelená: Zelenými farbami sa pokúšajú liečiť nervovú únavu a hystériu, pretože má upokojujúci vplyv na nervový systém, je účinná pri vyčerpanosti, môže zmierniť migrény. Pre zelené svetlo je charakteristické, že rozširuje kapiláry, znižuje krvný tlak, podnecuje vylučovanie štiav. Na druhej strane je to farba pokoja, umiernenosti, odpočinku, rozmýšľania. Jej symbolika má vplyv na náladu človeka, upokojuje a uvoľňuje. Je znakom vyrovnanosti. Farba listov na stromoch vplýva na city a lásku, posilňuje naše ego, zlepšuje ľudské vzťahy. Je symbolom prírody, plodnosti či dokonca prosperity. Je to farba citlivých a ochotných ľudí, kedykoľvek ochotných ponúknuť pomocnú ruku. Má upokojujúce účinky, a svojou harmonickosťou prispieva k rýchlejšiemu uzdraveniu a regenerácii, podľa niektorých zdrojov pomáha vytvárať nové bunky. Keďže mu je toto prostredie dôverne známe, zelenú, ako jeho dominantnú farbu, vyhodnocuje nervová sústava ako bezpečnú. Zelená farba pomáha pri liečení syndrómu vyhorenia a celkovo upokojuje nervový systém, vďaka čomu môže nerušene pracovať náš imunitný systém. Aj preto je taká úspešná v nemocničných priestoroch a ozdravovniach. Pozitívny vplyv má napríklad aj pri migréne. Hodí sa do spální i obývačiek, v ktorých chceme prioritne oddychovať a užívať si uvoľnenú atmosféru.
- Modrá: Modrá patrí medzi základné farby. Jej protikladom je žltá farba; zmesou oboch je zelená, ktorá spája vlastnosti obidvoch. V prírode sa rozprestiera v blankyte oblohy, ktorá sa odzrkadľuje vo vode. Symbolika modrej: múdrosť, inteligencia, nesmrteľnosť, nekonečnosť, hĺbka, povznesenosť, duchovnosť, mystika. Jej psychologické asociácie: jasné, čerstvé, ľahké (farba atmosféry), priehľadné, vzdušné, vzdialené, tiché, pokojné…Fyziologické účinky modrej: upokojuje srdečný tep, znižuje rýchlosť dýchania, upokojuje, podnecuje rozumovú aktivitu, ponorenie sa do vlastného vnútra, koncentráciu, usmerňuje smerom do vnútra - hovoria jej aj farba pokoja a odpočinku. Farba morskej hladiny má spomaľujúce účinky, spomaľuje náš pulz a podporuje naše duševné výkony. Pôsobí teda upokojujúco a priaznivo pri koncentrácii. Na rozdiel od takých farieb ako je oranžová, žltá a červená nedráždi oči. Jej účinky sú ochladzujúce a zároveň odpudzuje hmyz. Kedysi sa ňou natierali latríny či rámy okien na chalúpkach. Modrá je farbou stredomorských domčekov, v ktorých chládku si vieme dobre odpočinúť. Inak zlepšuje aj koncentráciu, a preto nie náhodne je dominantnou farbou mužov, ktorých silnou stránkou je racionalita.
- Fialová: Fialová farba je zmesou modrej a červenej farby. Čím viac pridáme jednej alebo druhej farby, tým charakteristickejší odtieň získa fialová farba a potom aj tomu primeraný podiel oboch vlastností - modrej farby pokoja, vzdialenosti, duchovna …a červenej farby pohybu, vášne, životnej moci, tepla, energie … Keďže v sebe spája vlastnosti natoľko extrémnych a rozličných základných farieb (horúce, studené …), pôsobí akosi tajomne. Táto farba je farbou duchovnej sily, podľa niektorých poskytuje spojenie s vyššími sférami. Podporuje našu intuíciu, tvorivosť a inšpiráciu. Zároveň má utišujúce účinky, je považovaná za farbu mágie a tajomna. Zvykne sa páčiť originálnym a samostatným ľuďom s nezávislými názormi, takým, ktorí často disponujú umeleckými sklonmi. Je to farba vhodná pre filozofovanie, meditovanie a rozvíjanie intuície, pokory a vďačnosti.
- Biela: Biela je farbou jasnosti a je ako vlnenie zmesou všetkých troch prírodných farieb: žltej, červenej a modrej. Z toho dôvodu na bielu farbu reagujeme zväčša pozitívne. Symbolizuje jasnosť, nevinnosť a čistotu, nový začiatok, narodenie. V spojení s jemnými modrými odtieňmi pôsobí veľmi chladne. Je tiež symbolom božskosti, dokonalosti, hrdosti, dobroty a večnosti. Biela je chromatická farba, v našej kultúre je to farba radosti, ženy sa v nich vydávajú. Hodí sa preto ako na zavinovačku pre bábätká, tak aj do ambulancií. Biela dokáže priestor aj človeka úžasne rozjasniť. Je archetypálne vnímaná ako farba čistoty a zrodenia.
- Čierna: Čierna farba má v rôznych kultúrach tie najrôznejšie významy. V našej kultúre má napríklad úplne odlišný význam ako napríklad v indickej. Je symbolom času, znovuzrodenia, v západnej civilizácii značí smútok. Čierna znamená aj pomstu a spojenie s mŕtvymi predkami. Ak seba či dieťa obliekame do čiernej farby, vytvárame bariéru, pod ktorou sa dobre schovávajú negatívne emócie. Pomáha udržiavať si odstup. Čierna farba emócie zadržiava a nepomáha ich liečeniu a čisteniu. Emočný chlad či odstup je vhodné touto farbou podporiť pri pracovných schôdzkach.
- Ružová: Ružová je farbou lásky, uzmierenia, priateľstva, šťastia a harmónie. Symbolizuje nehu, lásku bez pudovej zložky. Ak je však naše dieťa veľký „snílko“ bez odvahy konať, potom s ružovou opatrne. Radšej im do šatníka či detskej izby primiešajme trocha oranžovej, žltej či červenej.
Vplyv farieb na stravovanie
Preferencie, výber, samotná chuť jedla ale aj množstvo, ktoré zjeme, nie je záležitosťou len našich chuťových pohárikov. Externé faktory ako farba, osvetlenie alebo zvuk sa na tomto všetkom podieľajú viac, ako by sme si priali. A tak sa môžu stať nástrojom, ktorý nenápadne ovplyvňuje naše rozhodovanie a správanie.
Vplyv farby jedla a obalov na stravovanie
Naše oči naozaj jedia ako prvé. A teda, že všetko, čo sa chytáme zjesť, si najprv vizuálne spracujeme. Ako prvú si zväčša všímame farbu. Práve farba potravín, môže ovplyvniť to, ako nám dané jedlo chutí alebo to, či ho považujeme za dostatočne sýte. Napríklad farebne rozmanitejších potravín a jedál máme tendenciu zjesť viac. Je teda pravdepodobnejšie, že ak sú cukríky v balení vo viacerých farbách, zjeme ich viac, ako keby boli len v jednej farbe. To platí aj pre obaly. Čím pestrofarebnejšie balenie, tým väčšia pravdepodobnosť, že jeho obsahu zjeme viac. Niektoré farby na obaloch preferujeme viac ako iné. Napríklad žltá farba sa nám na obaloch sa spája so sladkou chuťou a máme tendenciu ju uprednostňovať pred bielymi obalmi. Dôvod? Vraj potraviny v bielych baleniach vnímame skôr ako obyčajné a bez chuti.
Farba tanierov a vnímanie chuti
Napríklad dezerty nám chutia sladšie, keď sa podávajú z bieleho taniera, zatiaľ čo slané jedlá nám prídu chutnejšie na tanieroch čiernej farby. Pri hodnotení pikantnosti jedla sa zase osvedčilo použiť červené alebo žlté taniere. Ak sa totiž jedlo podáva na bielom tanieri, zvýši sa kontrast medzi farbou jedla a farbou taniera a jedlo má tak zdanlivo sýtejšie farby. No a jedlo sýtejších farieb sa v našej mysli rovná chutnejšie jedlo. Krásne naaranžované jedlo na obrázku nás tak nejak presvedčí, že rovnako ako dobre vyzerá, bude aj dobre chutiť.
Osvetlenie a jeho vplyv na stravovanie
Ukázalo sa napríklad, že slabo osvetlené reštaurácie znižujú bdelosť hostí, a podporujú tak príjem nezdravého jedla. Alebo, že pri modrom osvetlení toho zjeme podstatne menej v porovnaní so žltým alebo bielym svetlom. Zaujímavé je, že tento efekt je o niečo výraznejší u mužov.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Vplyv farieb v strave na zdravie očí
Príroda to zariadila veľmi jednoducho. Všetky rastliny obsahujú fytochemikálie, ktoré sú ich obranným systémom, chránia ich pred infekciami, škodcami, majú antibakteriálne, pesticídne a protiplesňové vlastnosti. Tieto chemické zlúčeniny sú taktiež zodpovedné aj za ďalšie vlastnosti ako napr. farba, vôňa, chuť, či antioxidačné účinky a teda v konečnom dôsledku určujú aj ich vplyv na náš zdravotný stav. Preto by náš jedálniček mal vždy obsahovať čo najpestrejšie farebné zastúpenie.
- Biele potraviny: Potraviny, ktorých prirodzená farba je biela, obsahujú široké spektrum živín. Sú zdrojom draslíka, vitamínu C, kyseliny listovej a samozrejme obsahujú aj veľa vlákniny. Sú prospešné pri problémoch s vysokým krvným tlakom a cholesterolom. Taktiež pomáhajú pri prevencii rakoviny žalúdka a srdcových chorôb.
- Žlté potraviny: Žlté potraviny sú bohaté na vitamín C, ktorý pomáha v boji proti voľným radikálom, znižuje zápal, slúži ako prevencia alergií a udržuje zdravú pokožku. Žlté potraviny obsahujú aj citrusové flavonoidy, ktoré posilňujú kolagén v koži, šľachách, väzoch a chrupavkách.
- Oranžové potraviny: Oranžové potraviny sú bohaté na antioxidanty, vitamín C a betakarotén, ktorý naše telo premieňa na vitamín A. Tieto živiny pomáhajú pri prevencii rakoviny, srdcových chorôb a infekcií tým, že podporujú významnú súčasť imunitného systému - našu sliznicu. Betakarotén tiež pomáha udržiavať zdravé oči a pokožku.
- Červené a fialové potraviny: Pigmenty nazývané antokyány dodávajú farbu červeným a fialovým potravinám a slúžia ako účinné antioxidanty v tele. Sú dôležité pre zachovanie dobrej pamäti a zdravého srdca. Červené potraviny sú bohaté aj na lykopén a prospievajú obehovému systému, pretože pomáhajú budovať zdravú bunkovú stenu. Tým sa zlepšuje aj krvný tlak, funkcia orgánov a celkový krvný obeh. Tieto potraviny tiež chránia náš organizmus pred škodlivým UV žiarením, prispievajú k ochrane pred rakovinou prostaty a kardiovaskulárnymi ochoreniami.
- Zelené potraviny: Zdrojom zelenej farby v potravinách je chlorofyl, prírodný „čistič“ krvi, ktorý pomáha pečeni a obličkám pri odstraňovaní toxických látok z organizmu. Listová zelenina by mala byť pravidelnou súčasťou našej stravy. Je dobrým zdrojom vápnika, najmä pre ľudí, ktorí zle tolerujú mliečne výrobky. Okrem mnohých ďalších živín obsahujú zelené potraviny aj vysoké množstvo vitamínu K, ktorý je nevyhnutný pri zrážaní krvi a budovaní pevných kostí.
Učenie farieb u detí
Farby sú súčasťou každodenného života a deti si ich najrýchlejšie osvoja pri rôznych hrách, aktivitách, ale aj pri bežných činnostiach počas dňa. Rôzne odtiene môžu byť na začiatku mätúce, preto je vhodné zamerať sa na základné farby pre deti a odtiene ako belasá, fuchsiová, šalviovo zelená, kaki a podobne nechať na neskôr.
- Hravé triedenie farieb: Hry na triedenie farieb si môžete kúpiť, ale tiež vyrobiť doma. Budete na to potrebovať iba farebné nádoby (napríklad misky, poháre či tašky) a farebné predmety (kocky, loptičky, dieliky stavebníc).
- Farebné kartičky: Vzdelávacie kartičky s rôznymi predmetmi či zvieratkami zvyknú znázorňovať výrazne farebné obrazy, ktoré môžete takisto použiť na učenie farieb.
- Farebné puzzle: Sú podobné ako farebné vzdelávacie karty, ale sú o niečo pokročilejšie. Existuje veľa rôznych druhov, ale najčastejšie sa stretnete s takými, ktoré od detí vyžadujú umiestnenie dielikov správnej farby na správne miesto.
- Kreslenie a maľovanie: Maľovanie predstavuje ideálny spôsob, ako podporiť kreativitu a fantáziu detí a zároveň ich naučiť niečo o farbách. Tieto aktivity zároveň rozvíjajú jemnú motoriku, trpezlivosť a sústredenie. Počas kreatívnych činností sa s deťmi môžete rozprávať o farbách a pýtať sa ich rôzne otázky s tým súvisiace.
- Farebné obrázkové knižky: Čítanie je podobne ako kreslenie a maľovanie všestranná aktivita, vďaka ktorej sa môžete s deťmi zoznamovať s farbami.
- Hádaj, čo vidím: Alternatíva hry Hádaj na čo myslím spočíva v tom, že budete spolu s deťmi hľadať predmety s konkrétnou farbou. Stačí, ak poviete “Vidím niečo zelené” a dieťa musí vo svojom okolí nájsť a pomenovať zelený predmet. Naučíte sa tak nielen farby, ale deti vás prekvapia svojou vynaliezavosťou.
- Každodenné činnosti a rozhovory: Aj také obyčajné triedenie ponožiek sa môže zmeniť na hru s farbami? Triedenie podľa farieb, ale aj výber oblečenia, varenie, sledovanie rozprávok či prechádzky v parku alebo v lese - všetky tieto činnosti sú plné farieb. Stačí sa iba pozerať okolo seba a popisovať, čo všetko vidíte.
Poruchy farbocitu (farbosleposť, daltonizmus)
Starostliví rodičia, ktorí sa dieťaťu venujú a sledujú jeho vývoj, môžu mať v istom momente učenia farieb pochybnosti, či nemá ich dieťa poruchu farbocitu, teda či nie je farboslepé. Na to, že dieťa nevidí farby tak, ako by malo, sa väčšinou príde pred nástupom do školy alebo počas prvých týždňov v prvom ročníku. Môžete si to však všimnúť už skôr alebo vás na problém upozorní učiteľ/učiteľka v škôlke.
Farbosleposť, resp. porucha farbocitu alebo daltonizmus, neznamená, že dieťa vidí svet v sivých odtieňoch. Vo väčšine prípadov ľudia s touto poruchou vidia farby inak ako ľudia bez poruchy. Najčastejšou formou farbosleposti je zhoršené vnímanie zelenej a červenej farby. Deti (aj dospelí) preto môžu vidieť červenú a zelenú farbu ako žltú. V menšej miere sa objavuje aj zhoršené vnímanie modrej farby a vnímanie sveta čiernobielo je úplne minimálne.
Zrak a jeho význam
Svet okolo nás vnímame piatimi zmyslami, z ktorých najdôležitejší je zrak. Prostredníctvom zraku vnímame až 80% informácií z okolia. Moderný človek má vnímanie zmyslovými orgánmi rozdelené takto : zrak 90%, sluch 5%, hmat 2%, chuť 2% a čuch 1%. Pokles množstva informácií pri zníženej schopnosti vnímania farieb, významne ovplyvňuje kvalitu života, klesá schopnosť spracovať informácie a tým je aj ovplyvňovaný reakčný čas. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité maximálne využiť možnosti videnia.
Výskumy potvrdzujú , že poruchou vnímania farieb trpí 8% mužov a iba 0,5% žien z celkovej populácie. Ľudia s poruchou farbocitu nemôžu vykonávať viac ako 150 povolaní. Pri akejkoľvek poruche zraku sa život človeka od základu mení. Svet je vnímaný zdravým okom ako jedno nádherne farebné miesto, avšak v skutočnosti je náš svet bez akejkoľvek farby. Každá jedna farba je ukrytá vo svetle, ktoré sa oku javí ako číre. Schopnosť ľudského oka vidieť nie je len schopnosťou prijímania svetla, ale aj vnímania veľkosti, tvaru, vzdialenosti či pohyb vnímaných predmetov, ale zároveň aj vnímať priestor a farby.