Nástup do materskej školy predstavuje významný míľnik v živote dieťaťa, ale aj pre jeho rodičov a učiteľov. Táto udalosť so sebou prináša rad zmien a výziev, ktoré si vyžadujú trpezlivosť, pochopenie a správny prístup. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na adaptáciu dieťaťa v škôlke, ponúknuť praktické rady a tipy pre rodičov a učiteľov, a prispieť k úspešnému zvládnutiu tohto dôležitého obdobia.
Úvod do problematiky adaptácie v materskej škole
Vstup do materskej školy je pre dieťa prvým krokom do širšieho sociálneho prostredia. Rodina, ktorá je charakterizovaná úzkymi sociálnymi väzbami, je nahradená inštitucionálnym prostredím materskej školy, kde sa dieťa učí komunikovať, spolupracovať a fungovať v spoločnosti rovesníkov. Adaptácia je proces prispôsobovania sa niečomu novému. V kontexte materskej školy ide o prispôsobenie sa dieťaťa prostrediu materskej školy a súvisiacim zmenám v jeho živote.
Psychologička Mgr. Beáta Sedláčková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie hovorí, že po nástupe do škôlky „z dieťaťa sa stáva samostatná bytosť, ktorá si hľadá svoje miesto v kolektíve rovesníkov. Učí sa správnej interakcii s prvou autoritou vo svojom živote - pani učiteľkou. Učí sa aj to, ako sa jej nebáť, ak má zvučnejší hlas ako rodičia, ako ju o niečo poprosiť, vyjadriť svoje obavy.“
Faktory ovplyvňujúce adaptáciu
Úspešnosť adaptácie dieťaťa v materskej škole závisí od mnohých faktorov, vrátane:
- Povaha dieťaťa: Deti s rôznou povahou reagujú na nové prostredie odlišne. Niektoré deti sa adaptujú rýchlo a bez problémov, zatiaľ čo iné potrebujú viac času a podpory.
- Skúsenosti s odlúčením: Deti, ktoré už majú skúsenosti s odlúčením od rodičov, napríklad vďaka pobytom u starých rodičov alebo iných príbuzných, sa zvyčajne adaptujú ľahšie.
- Rodinná situácia: Celková rodinná situácia, vrátane stability a podpory, môže významne ovplyvniť adaptáciu dieťaťa.
- Príprava na škôlku: Dôkladná príprava na škôlku, vrátane rozhovorov o tom, čo dieťa čaká, návštev škôlky a prispôsobenia režimu, môže výrazne uľahčiť adaptáciu.
- Vek dieťaťa: Veková hranica, odkedy je dieťa zrelé ísť do kolektívu, býva veľmi individuálna. To, že odborníci odporúčajú vek 3 roky, ešte neznamená, že všetky deti musia byť na nástup do škôlky pripravené.
Príprava dieťaťa na škôlku
Príprava dieťaťa na škôlku je kľúčová pre úspešnú adaptáciu. Rodičia môžu aktívne prispieť k tomu, aby sa dieťa na škôlku tešilo a cítilo sa v nej bezpečne.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Rozhovory o škôlke
Je dobré, ak sa o škôlke s dieťaťom rozprávame, aby malo približnú predstavu, čo ho čaká. Pomáha, ak sa idete pozrieť na deti, ktoré sa hrajú na dvore škôlky, dobré je navštíviť škôlku počas dňa otvorených dverí. Rozprávajte sa s ním o tom, že onedlho pôjde medzi iné deti, že sa tam budú spolu hrať, kresliť, veľa sa naučia a vždy pre neho prídete.
Prispôsobenie režimu
Dôležité je prispôsobiť režim tomu, ktorý býva v škôlke. Skúste aplikovať dostatočne vopred (aj niekoľko mesiacov) režim, ktorý bude škôlka vyžadovať. Týka sa to predovšetkým vstávania a stravovania.
Sociálne kontakty
Nechávajte dieťa stretávať sa s inými deťmi. Cca 3 mesiace pred nástupom do škôlky začnite so začleňovaním do kolektívu. Ak vám to situácia umožňuje, pokúste sa zoznámiť a spriateliť s deťmi, ktoré nastúpia do vašej triedy ešte pred začiatkom roka. Prípadne sa skúste dohodnúť so starým kamarátom dieťaťa a nastúpiť do rovnakej škôlky.
Tréning samostatnosti
Odborníci odporúčajú s tréningom samostatnosti začať dva až šesť mesiacov pred nástupom do škôlky (celý deň u starkej, u tety, prespávačka u rodiny, hra s inými deťmi), aby bolo dieťa pripravené na tento stres z odlúčenia. Rovnako by malo zvládať samoobslužné činnosti, napapať sa, umyť si zúbky, ruky, utrieť sa po toalete. Malo by sa vedieť obliecť a obuť, komunikovať svoje potreby. Dieťa by malo vedieť používať toaletu, nebáť sa sadnúť si na záchod. Aj počas obedného spánku by malo ostať suché. Malo by sa samostatne obliecť a vyzliecť. Pani učiteľka mu pritom pomôže, ale základ by už dieťa malo dokázať. Samostatne jesť, zatiaľ aspoň lyžicou, piť z pohára, zostať sedieť pri stole v jedálni. Malo by vedieť pozdraviť, vyjadriť svoje potreby. Vedieť používať vreckovky a vyprázdniť si nos, umyť si ruky. Poznať svoje veci, nájsť skrinku, svoje topánky, vetrovku. A ako sme hovorili, psychicky sa musí vedieť odpútať od rodičov. Malo by vedieť komunikovať s okolím. Reč ešte nemusí byť dokonalá, musí však vyjadriť svoje potreby a dorozumieť sa s pani učiteľkou a rovesníkmi.
Pozitívny prístup
Vôbec by sme nemali škôlkou dieťa strašiť, ale ani ju nadmerne chváliť. Buďte pozitívne naladení, sami potrebujete byť v dobrom psychickom stave. Dieťa by malo cítiť, že my sami sme v poriadku. Malo by pociťovať našu dôveru v jeho vlastné sily, že to zvládne. Zároveň ho treba ubezpečiť, že sme tu preňho, ak bude potrebovať našu pomoc.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prvé dni v škôlke
Prvé dni v škôlke sú pre dieťa a rodičov najnáročnejšie. Je dôležité byť trpezlivý, podporujúci a dodržiavať určité zásady, ktoré uľahčia adaptáciu.
Ranné lúčenie
ČASTO JE VEĽMI ŤAŽKÉ SA S DIEŤAŤOM RÁNO ROZLÚČIŤ, AK UŽ DO ŠKÔLKY CHODÍ. Buďte pozitívne naladení, sami potrebujete byť v dobrom psychickom stave. Proces lúčenia zbytočne nepredlžujte a ak si aj dieťa ťažko zvyká, dochádzku neprerušujte, ak to nie je nutné z dôvodu choroby.
- Krátke a dôsledné rozlúčky: Predlžovanie lúčenia, podplácanie a falošné sľuby zvyčajne len zvyšujú plač a napätie. Pomáhajú jednoduché rituály (srdiečko nakreslené na ruke) a presne stanovený čas príchodu rodiča, napríklad „Keď zješ olovrant, mama ťa počká pri skrinke“.
- Zachovanie pokoja: Hlavne zachovač pokoj.. vysvetliť, že sa bude hrať a ked sa vyspinká, tak mamka príde, bude sa ponáhľať atd…častokrát to deti zvládajú perfektne a väčší stres majú mamky 🙂
- Dôvera v učiteľky: Toto obdobie proste musíte vydržať a dôverovať skúseným učiteľkám.
Adaptačný pobyt
Pri nástupe do škôlky môže pomôcť adaptačný pobyt. Ide o obdobie, počas ktorého si dieťa postupne zvyká na nové prostredie, kolektív a odlúčenie od rodiča. Adaptácia by sa nemala prelínať s inými náročnými životnými zmenami, ako je návrat rodiča do práce, tehotenstvo, odúčanie od plienky či hospitalizácia. Rovnako by mala byť prerušená počas choroby, aby malo dieťa čas zotaviť sa doma.
Čo robiť po škôlke
- Oddych a pokoj: Dieťatku nedávajte po škôlke žiadne ďalšie aktivity, bolo by preťažené. Vyčerpanie stále pretrváva, a preto sa neodporúča po škôlke žiadny fyzicky náročnejší režim.
- Snack: Nakoľko deti veľmi málo prípadne vôbec v škôlke nechcú jesť, ich nervozita, prípadne plačlivosť sa zvyšuje aj kvôli tomu. Majte po príchode do škôlky pripravený malý snack, ktorý má rád a potlačte tak ďalšiu vlnu nervozity z vášho stretnutia. Z detí zvykne opadnúť stres a po uvoľnení sa opäť rozplačú.
- Rozhovory: Hovorte o jeho strachu a úzkosti. Snažte sa zistiť, čoho konkrétne sa dieťa bojí. Má strach, že sa nevrátite? Ublížil mu niekto? Alebo nevie, kde je toaleta? Nezabúdajte sa po príchode zo škôlky dieťaťa pýtať - ako sa má, ako sa cítilo… Čo robilo s Miškom, čo im čítala pani učiteľka, čo mala na sebe oblečené Katarínka, ktorú hračku dnes obliekalo ono. Zamerajte sa na pozitívne spomienky. A uistite ho, že tak, ako máte prácu vy, má „prácu“ (povinnosť) aj ono v škôlke, ale po nej tam vždy budete a budete spoločne tráviť čas a dodržiavajte to. Pochváľte ho, odmeňte, ak to uznáte za vhodné.
Úloha učiteľa pri adaptácii
Učiteľ zohráva kľúčovú úlohu pri adaptácii dieťaťa v materskej škole. Jeho prístup, trpezlivosť a schopnosť vytvárať bezpečné a podporujúce prostredie sú pre dieťa neoceniteľné.
Individuálny prístup
Samozrejme, každé dieťa je individualita a vyhovuje mu niečo iné. Neplatí, že dieťa treba hodiť do vody, aby si zvyklo. Tak to bývalo v minulosti. Adaptačný pobyt by mal byť individualizovaný - každé dieťa je jedinečné a vyhovuje mu niečo iné. Manuál k predprimárnemu vzdelávaniu MŠ SR upozorňuje, že nie je správne určovať všetkým „novo prijatým“ deťom rovnaký adaptačný pobyt (napr. 2 hodiny denne na 1 mesiac). Fixný adaptačný pobyt nie je OK, svedčí o nerešpektovaní individuálnych osobitostí jednotlivých detí. Každé dieťa má iné potreby.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Vytváranie bezpečného prostredia
Z uvedeného dôvodu je základom adaptácie zbavenie dieťaťa strachu a pomoc pri nadobudnutí istoty v novom sociálnom prostredí.
Komunikácia s rodičmi
Pri komunikácii s pani učiteľkou sa snažíme zistiť, ako sa dieťa prejavuje v triede, či plače aj po odchode rodiča. Deti väčšinou plačú pred triedou pri rodičovi, v triede už nie.
Riešenie problémového správania
- Agresívne správanie: Ak učiteľ materskej školy vidí, že sa dieťa prejavuje agresívne, musí stanoviť jasné pravidlá. Na jeho neadekvátne správanie by mal reagovať pokojne. Je samozrejmé, že musí mať na zreteli bezpečnosť ostatných detí aj samotného agresívneho dieťaťa. Dobre stanovené pravidlá podporujú jeho sebakontrolu a vedú ho k vnútornej zodpovednosti.
- Pasívne dieťa: Učiteľkám sa pri adaptácii takéhoto dieťaťa odporúča podľa Montgomeryovej (2020) akceptovať, že sa dieťa nechce zapájať do spoločných činností a nenútiť ho zapojiť sa do nich. Pozitívne pôsobí, ak dieťaťu vymedzí učiteľka miesto, z ktorého môže v pokoji pozorovať ostatné deti, ich správanie a činnosti. Pozorovanie činností mu navodí postupne pozitívne prežívanie realizovaných činností. Takto dieťa nadobudne istotu. Pocit istoty dieťa nadobudne aj v prípade, ak má učiteľka možnosť venovať sa dieťaťu individuálne, resp. vo dvojici s iným dieťaťom. Takto ľahšie nadviaže priateľské vzťahy.
Časté problémy a ich riešenia
Počas adaptácie sa môžu vyskytnúť rôzne problémy, ktoré si vyžadujú individuálny prístup a trpezlivosť.
Plač
Plač je totiž učením sa schopnosti samoregulácie emócií. Deti ešte nemajú úplne sformované procesy ich zvládania a potrebujú preto podporu dospelého. Ešte len sa učia, ako sa vysporiadať s hnevom, smútkom, frustráciou. Preto miesto slov emócie prejavujú plačom. Je to prirodzená reakcia, ktorá vyplýva z potreby podpory a pocitu bezpečia.
Odmietanie jedla
Nakoľko deti veľmi málo prípadne vôbec v škôlke nechcú jesť, ich nervozita, prípadne plačlivosť sa zvyšuje aj kvôli tomu. Majte po príchode do škôlky pripravený malý snack, ktorý má rád a potlačte tak ďalšiu vlnu nervozity z vášho stretnutia. Z detí zvykne opadnúť stres a po uvoľnení sa opäť rozplačú.
Problémy so spánkom
Dieťa prežíva úplne novú a vyčerpávajúcu skúsenosť, môže byť zvýšene unaviteľné.
Chorobnosť
Častá chorobnosť dieťaťa po nástupe do škôlky, keď sa buduje jeho imunitný systém a zhoršená adaptácia môžu byť prepojené. Dieťa je pár dní v škôlke, začína si zvykať, ochorie, týždeň dva je doma a začína si zvykať znova. Nejaký čas teda môže trvať, kým sa zníži chorobnosť dieťaťa.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak problémy s adaptáciou pretrvávajú dlhší čas (viac ako mesiac) a výrazne ovplyvňujú pohodu dieťaťa, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc psychológa.
Ako zistíme, že adaptácia prebehla úspešne?
Adaptácia sa považuje za úspešnú vtedy, keď dieťa počas dňa zvláda bežné aktivity pokojne a zapája sa do hry a kolektívu. Ranné odlúčenie môže byť ešte emočne náročné, no to neznamená neúspech. Úspech sa nehodnotí len podľa toho, či dieťa neplače, ale podľa celkového prežívania počas celého dňa v škôlke.