Obeťovanie detí, hoci dnes vzbudzuje hlboké pohoršenie, bolo v starovekom svete, bohužiaľ, realitou. Praktizovalo sa v rôznych kultúrach a náboženstvách, často v snahe získať priazeň bohov, zabezpečiť úrodu, víťazstvo vo vojne, alebo odvrátiť nešťastia. Tento článok sa zaoberá fenoménom obetovania detí v rôznych starovekých kultúrach, od Blízkeho východu po Strednú a Južnú Ameriku, a skúma motívy a praktiky spojené s týmito odpudzujúcimi rituálmi.
Baal a Moloch: Nenásytní bohovia Blízkeho východu
Na Blízkom východe bolo obetovanie detí spojené predovšetkým s kultom boha Baala, ktorý bol uctievaný rôznymi národmi. Biblia opakovane odsudzuje Izraelitov za to, že sa zapojili do týchto praktík, ktoré boli v rozpore s prikázaniami boha Jahveho. Baalovi sa obetovali predovšetkým deti, často novonarodeniatok, a to tak, že ich upálili na železných oltároch v tvare boha, niekedy dokonca pripomínajúceho psa. Bubnovanie a zvuky píšťal prehlušovali útrob tejto pece.
Poznáme ho pod menom Moloch, čo značí jednoducho "kráľ". Bol nenásytný. Vraciame sa zákonmi o tzv. "prvé dieťa". Podobnosť a nápadná spoločná analógia je zhodná. jedného zdroja a majú spoločný pôvod.
Kartágo: Pohrebisko tisícok obetovaných detí
Staroveké Kartágo, mocná obchodná ríša v severnej Afrike, bolo ďalším miestom, kde sa, podľa archeologických nálezov, praktizovalo obetovanie detí vo veľkom meradle. Na cintoríne v Kartágu boli objavené dojčenské kosti a lebky so známkami násilnej smrti.
Obete v Strednej a Južnej Amerike: Aztékovia, Mayovia a Chimú
Aj v Strednej a Južnej Amerike, v kultúrach Aztékov, Mayov a Inkov, boli známe ľudské obete, vrátane obetovania detí. Aztékovia boli typicka staroveka imperialisticka kultura. zabijali brali otrokov, obliehali, dobyvali. Napríklad vo Veľkom chráme v aztéckom Tenochtitláne sa našlo 42 zavraždených detí. V mezoamerických kultúrach sa častejšie obetovali deti, ktoré mali nejakú fyzickú chybu.
Prečítajte si tiež: Ako vychovávať dieťa
Nedávny archeologický nález na severnom pobreží Peru, na lokalite Huanchaquito-Las Llamas, odhalil dôkazy o masovej detskej obeti, ktorú vykonala kultúra Chimú (900 až 1450 po Kr.). Na tomto mieste bolo zavraždených okolo 140 detí, 200 mladých lám a 3 dospelých ľudí. Kostrové pozostatky detí i zvierat vykazujú dôkazy o rituálnom prerezaní hrudnej kosti, ako aj o dislokáciách rebier, čiže obete boli rozrezané a otvorené, pravdepodobne s cieľom vybrať srdce.
Motívy obetovania detí
Motívy obetovania detí sa v rôznych kultúrach líšili, ale medzi najčastejšie patrili:
- Snaha o priazeň bohov: Obetovanie bolo často vnímané ako spôsob, ako si uzmieriť bohov a získať ich priazeň v podobe bohatej úrody, víťazstva vo vojne, alebo ochrany pred nešťastiami.
- Zabezpečenie plodnosti: V niektorých kultúrach bolo obetovanie detí spojené s kultom plodnosti a malo zabezpečiť úrodnosť pôdy a dobytka.
- Odvrátenie katastrof: V prípade klimatických zmien, epidémií alebo iných katastrof bolo obetovanie detí vnímané ako spôsob, ako upokojiť bohov a odvrátiť hnev.
Hodnota života a postavenie detí v starovekých spoločnostiach
Praktiky obetovania detí poukazujú na odlišné vnímanie hodnoty života a postavenia detí v starovekých spoločnostiach v porovnaní s dneškom. V mnohých kultúrach nemali deti rovnaké práva a ochranu ako dospelí a boli vnímané ako majetok svojich rodičov, s ktorým mohli nakladať podľa vlastného uváženia. Antika kládla dôraz na zdravie, silu, výkon a úžitok. Deti s defektom boli likvidované, často preferovaní chlapci. Milosrdenstvo bolo považované za slabosť.
V antickom Ríme, keď bolo dieťa zdvihnuté zo zeme, znamenalo to že bolo uznané. Ak ho otec nezdvihol "neexistovalo" bolo opustene, vylučujúce bolo ponechané pri tzv. mliečnom stĺpe, zomrelo od hladu, bolo zožraté zvieratami alebo ho zodvihol niekto iný, kto ho živil a spravil z neho otroka. V Sparte boli deti ktoré boli postihnuté zhadzované zo skaly čo bolo akceptované, kultúrne, normálne v celom Grécku.
Odsúdenie obetovania detí
Hoci obetovanie detí bolo v starovekom svete relatívne bežné, existovali aj hlasy, ktoré túto praktiku odsudzovali. V Starom zákone Boh Stvoriteľ odsudzuje praktiky obetovania ľudí (detí) modlám bohom národov. Nikde nie je zmienka, že by Boh Stvoriteľ žiadal obetovať ľudí, okrem Abraháma, ktorý mal obetovať svojho syna Izáka, ale Boh Stvoriteľ mu v tom nakoniec zabránil.
Prečítajte si tiež: Výživa chorého dieťaťa
Moderné paralely a poučenie z histórie
Moderné potraty sú pokračovaním historických praktík obetovania detí, čo je znepokojujúce. Moderný národ, ktorý sa rozhodne páchať detské obete v mene “pro-voľby“, “plánovania rodiny“ alebo „”práva na potrat“ by sa mal poučiť z týchto príkladov. Výstraha je nasledovná: každá kultúra a ľudia, ktorí sa podieľali na obetiach detí upadli a zmizli z histórie. Staroveké Kartágo bolo zničené Rímom. Rimania zem poorali a posolili na znak toho, že tam nikdy nemá stať mesto. Ani dnes sa od nich veľmi neodlišujeme. Zatiaľ, čo starovekí ľudia zabíjali svoje deti, aby potešili falošného boha, moderní ľudia robia to isté, ale na počesť iného boha - boha samého seba.
Prečítajte si tiež: Všetko o krste a krstných rodičoch