Smrť blízkej osoby je nepochybne traumatická a smutná udalosť pre pozostalých, najmä pre rodinu. Ak niekto svojím neoprávneným konaním spôsobí smrť, zasiahne jednu z najdôležitejších hodnôt v spoločnosti. V tomto článku sa budeme zaoberať náhradou za smrť blízkej osoby, pričom si rozoberieme, čo je možné požadovať v súvislosti s náhradou za smrť blízkej osoby, ako sa určuje výška náhrady za smrť blízkej osoby. V tomto článku nájdete aj konkrétne reálne súdne rozhodnutia týkajúce sa náhrady za smrť blízkej osoby.
Právo na ochranu osobnosti po smrti
Podľa § 15 Občianskeho zákonníka (OZ), po smrti fyzickej osoby má právo uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manžel a deti, a ak ich niet, tak rodičia. Podľa ustálenej judikatúry slovenských aj českých súdov, konkrétne rozhodnutia NS SR, ide v takomto prípade o neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. V prípade ak fyzická osoba podá takýto návrh na súd, teda ak podá žalobu, aktívne legitimovaným účastníkom konania je práve pozostalý, teda rodinný príslušník podľa §15 OZ. Pasívne legitimovaným je ten kto svojím neoprávneným konaním zasiahol do práva na ochranu osobnosti. Podľa § 11 OZ.
Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 6Co111/2011 vysvetľuje, že medzi fyzickými osobami existujú vzájomné sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, a porušením práva na život jednej z nich môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie totiž zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. V takomto prípade nie je morálna satisfakcia postačujúca, a preto ma právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Čo je možné požadovať v prípade smrti blízkej osoby?
Často sa stáva, že pozostalí nemajú skúsenosti alebo vedomosti o tom, či je možné alebo čo je možné požadovať v prípade náhrady za smrť pozostalej osobe. Medzi najčastejšie nároky patria:
- Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch: Táto náhrada slúži ako satisfakcia pre pozostalých za stratu blízkej osoby a zmiernenie následkov neoprávneného zásahu do práva na súkromie a rodinný život.
- Právo na ochranu osobnosti zomrelého: Manžel/ka, deti alebo rodičia môžu žiadať ochranu osobnosti zomrelého, ak došlo k jej neoprávnenému zásahu.
- Náhrada majetkovej škody: Pozostalí môžu požadovať náhradu nákladov spojených s pohrebom, liečením zomrelého pred smrťou a iných majetkových strát.
- Nárok na rentu: Ak po zosnulom ostanú nezaopatrené deti, vzniká im nárok na rentu - teda pravidelný príspevok na ich výživu a výchovu.
Ako sa určuje výška náhrady za smrť blízkej osoby?
Výška náhrady nemajetkovej ujmy sa líši podľa okolností prípadu. Súdy pri rozhodovaní berú do úvahy niekoľko faktorov, napr. či subjekt, ktorý je zodpovedný za smrť osoby, spôsobil smrť úmyselne alebo z nedbanlivosti, do akej miery došlo k narušeniu, resp. zásahu do práva na rodinný a súkromný život (či blízka osoba mala status manžela, potomka, predka alebo viacero súčasne), podľa Krajského súdu v Bratislave má na určenie výšky nemajetkovej ujmy do značnej miery vplyv aj finančná situácia zodpovednej osoby.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
V ustálenej judikatúre ako aj u odbornej verejnosti panuje názor, že smrť blízkej nemožno nijako vyčísliť peniazmi, a teda neexistuje ani ekvivalentná náhrada. Náhrada nemajetkovej ujmy predstavuje skutočne len určitú satisfakciu, ktorej úlohou je iba do istej miery odškodniť stratu pozostalým, resp. ako uvádza spomínané rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, zmierniť následky neoprávneného zásahu do práva na súkromie a rodinný život.
Neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti
Podľa § 13 ods.1 OZ, má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti. Neoprávneným, resp. protiprávnym zásahom môže byť ako konanie tak aj nekonanie iného subjektu, ktoré je v rozpore s platným právom na území daného štátu a v danom čase. O protiprávny zásah nepôjde vtedy ak iná fyzická osoba plní svoju povinnosť alebo využíva svoje právo. Pojem zásah v našom právnom poriadku definovaný nie je a nie sú dané ani výpočty konkrétnych foriem zásahov. Toto tvrdenie potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“) sp.zn. 3Cdo228/2012 . Avšak toto konanie, resp. opomenutie má v zákone vymedzené svoje znaky. Predovšetkým je to už vyššie spomenutá neoprávnenosť takéhoto zásahu. Ďalej je to podľa NS SR schopnosť zásahu mať negatívny dopad na chránené osobnostné práva fyzickej osoby.
S konaním alebo nekonaním subjektu sa samozrejme spájajú právne následky, ktoré sú buď v súlade alebo v rozpore s platným právom. V prípade ak subjekt nekoná v súlade s platným právom, rovnako vznikajú právne následky, a teda povinnosť znášať negatívne následky svojho konania/ správania. Vzniká tu teda právna zodpovednosť.
Ujma majetková a nemajetková
Ujma je typický súkromnoprávny inštitút, ktorý zjednodušene povedané predstavuje nejakú stratu na veci alebo práve subjektu. Ujma sa klasicky rozčleňuje na ujmu materiálnu (majetkovú) a nemajetkovú ujmu. V judikatúre aj odbornej literatúre platí názor, že škoda je majetková ujma, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. Pôjde teda o poškodenie majetku, zníženie hodnoty majetku, stratu majetkového práva a pod.
Na rozdiel od škody, resp. majetkovej ujmy, ujma nemajetková sa nedá úplne presne vyjadriť v peniazoch, pretože nemajetkovú ujmu nemožno nikdy reálne nahradiť. Ide o ujmu, spôsobenú na takých hodnotách, ktoré svojou povahou nepatria do majetkovej sféry. Medzi hodnoty nemajetkovej povahy patria inštitúty vyjadrené v § 11 OZ. Ide najmä o život, zdravie, súkromie, meno, prejavy osobnej povahy (zvukové záznamy, písomnosti, obrazové snímky), výsledky tvorivej duševnej činnosti (autorské diela) a pod. Tieto hodnoty nie je možné peniazmi oceniť, pretože ich nie je možné zmerať alebo jednoznačne určiť ich hodnotu.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 5 Cdo 265/2009 odôvodnil zaradenie práva na rodinný a súkromný život do nemajetkovej sféry nasledovne „protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) sféra. V prípade ak dôjde zásahu do ktorejkoľvek z vyššie spomenutých hodnôt jedná sa o nemajetkovú ujmu.
Primerané zadosťučinenie
Podľa § 13 OZ má ako už bolo spomenuté právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti. Má však aj právo aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Na to aby mala osoba, ktorej bola spôsobená ujma nárok na primerané zadosťučinenie, musí existovať bezprostredný vzťah medzi neoprávneným konaním (zásahom) subjektu a škodlivým následkom (kauzálny nexus), v tomto prípade spôsobenou nemajetkovou ujmou.
Primeraným zadosťučinením sa rozumie určitá morálna satisfakcia, napr. verejné ospravedlnenie, či odsúdenie v trestnom konaní, no podľa právneho názoru NS SR sú zásah do osobnostných práv a následná ujma najmä na živote, zdraví, súkromí a dôstojnosti natoľko traumatizujúce, že morálna satisfakcia určite nebude postačujúca. V súkromnom práve je často používanou sankciou navrátenie veci do pôvodného stavu, čo rovnako ako v prípade morálnej satisfakcie zrejme v prípade smrti blízkej osoby alebo iného neoprávneného zásahu na hodnôt podľa § 11 OZ nebude stačiť.
Rozhodnutia súdov v oblasti výšky náhrady nemajetkovej ujmy
Prvostupňový súd skonštatoval, že išlo o značný zásah do práva na rodinný a súkromný život, pretože následkom zrážky zomrela súčasne manželka aj syn odporcu, čo mu spôsobilo nesmiernu traumu. 23 000,-€.
Zodpovednosť za spôsobenie ujmy
Nemenej dôležitou otázkou pri uplatňovaní práva na náhradu nemajetkovej ujmy je otázka zodpovednosti za spôsobenie tejto ujmy. Je potrebné vedieť, kto je pasívne legitimovaný t.j. voči komu bude smerovať návrh v konaní na súde. Podľa platného práva SR platí, že fyzická osoba je deliktuálne spôsobilá, čiže spôsobilá na protiprávne konanie dosiahnutím 14 roku života v trestných veciach a 15 roku života v oblasti správneho práva. Ak sa teda fyzická osoba dopustí protiprávneho konania a spĺňa zákonom stanovené podmienky deliktuálnej spôsobilosti je zodpovedná za následky svojich činov, resp. tohto konania.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Zodpovednosť právnickej osoby
Čo však robiť v prípade, že sa protiprávneho konania dopustila právnická osoba? Právnická osoba má taktiež právnu subjektivitu. Tá jej v podmienkach Slovenskej republiky vzniká dňom zápisu do Obchodného registra SR, čo je okamih vzniku právnickej osoby. Týmto dňom právnickej osobe nevzniká len spôsobilosť na právne úkony, ale aj spôsobilosť byť zodpovedná za následky svojho protiprávneho konania, t.j. deliktuálna spôsobilosť.
Keďže právnická osoba je umelý subjekt vytvorený právnym poriadkom, v jej mene musí vystupovať, resp. konať poverená osoba, nazývaná aj štatutár, či štatutárny orgán. Táto osoba v mene právnickej osoby prejavuje vôľu. Často vznikala otázka či je v prípade porušenia platného práva zodpovedná konkrétna fyzická osoba poverená právnickou osobou, resp. jej štatutárom alebo samotný štatutár. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálil jednotne zastávaný názor, že pôvodcom zásahu môže byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba.
Podľa NS SR je potrebné vyriešiť otázku, či konanie tejto fyzickej osoby je zásahom, za ktorý nesie zodpovednosť ona sama (bezprostredne konajúca fyzická osoba) alebo táto právnická osoba. Následne Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Analogicky (§ 853 Občianskeho zákonníka v spojení s § 420 ods. 2 tohto zákonníka), pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. To znamená, že osoby, ktoré boli v rámci pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu poverené právnickou osobou na výkon určitej činnosti, nezodpovedajú za vzniknutú škodu. Naopak zodpovedá za ňu právnická osoba. Takto poverené osoby sú však podľa tohto výroku súdu zodpovedné podľa pracovnoprávnych predpisov.
NS SR sa jednoznačne vyjadril aj k tomu, či sa táto zodpovednosť vzťahuje aj na spôsobenú nemajetkovú ujmu, a to nasledovne:podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri určení subjektu zodpovedného za zásah do osobnostných práv, ktorý bol spôsobený prevádzkou dopravných prostriedkov. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že tak, ako podľa okolností konkrétneho prípadu zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prevádzkovateľ vozidla poškodenému, zodpovedá tento prevádzkovateľ (aj) za nemajetkovú ujmu spôsobenú na chránených osobnostných právach fyzickej osobe.
Premlčanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy
Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je veľmi dôležitým faktorom tzv. plynutie času. Všeobecne platí, že práva nie sú vymáhateľné donekonečna. Podľa § 101 OZ je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Čiže dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.
Vo všeobecnosti platí, že premlčaním právo oprávneného subjektu nezaniká, len sa oslabuje. To znamená, že v prípade konania pred štátnym orgánom vo veci, ktorá je premlčaná môže povinný subjekt vzniesť námietku premlčania tento orgán konanie zastaví, pretože právo je nevymáhateľné. Povinný subjekt však môže voči oprávnenému splniť svoju povinnosť dobrovoľne, vo forme tzv.
Súdna prax sa stretáva aj sa nárokmi pozostalých, ktorý žiadajú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch po uplynutí premlčacej lehoty. Vychádzajú pritom s domnienky, že premlčaniu nepodliehajú osobnostné práva a tým nepodlieha premlčaniu ani právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Tento problém však objasnil Najvyšší súd SR ale taktiež aj iné slovenské a české súdy pri rozhodovaní takýchto prípadov.
Krajského súdu v Košiciach v odôvodnení vysvetlil, že aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, ktoré režimu premlčania nepodliehajú, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 OZ). Podobne odôvodnil svoje rozhodnutie aj Vrchní soud v Olomouci sp. zn. 1 Co 63/2003 zo dňa 17. februára 2004, t.j.že ide o právo, ktoré sa premlčuje, keďže ide o majetkový nárok, ktorý sa odvíja od osobnostného nepremlčateľného práva.Nejvyšší soud ČR v rozhodnutí sp. zn.
Náhrada škody pri dopravnej nehode
Dopravná nehoda je okamih, ktorý nečakáme, a o to prudšie do nás narazí - nielen fyzicky, ale aj právne, duševne a existenčne. Väčšina ľudí má predstavu, že po nehode prídu záchranné zložky, poistenie sa „nejako“ vybaví a všetko sa vráti do normálu. Realita je však oveľa zložitejšia - najmä z pohľadu toho, kto sa ocitne na strane poškodeného. Práve preňho je dôležité pochopiť, aké má práva, čo musí urobiť, dokedy to treba urobiť a čo všetko mu môže byť priznané - v peniazoch aj v spravodlivosti.
Dopravná nehoda alebo škodová udalosť?
Prvým kľúčovým rozdielom, ktorý si treba uvedomiť, je rozdiel medzi dopravnou nehodou a tzv. škodovou udalosťou. Škodová udalosť je menšie narazenie bez zranení, pri ktorom nie je potrebné volať políciu - ak sa účastníci vedia dohodnúť na zavinení. Dopravná nehoda však nastáva vždy, keď dôjde k zraneniu osoby, poškodeniu verejného majetku, alebo keď sa účastníci nevedia dohodnúť. Vtedy je povinnosťou privolať políciu, inak môže byť poškodený neskôr právne znevýhodnený.
Postup pri škodovej udalosti
V rozhodujúcom momente je dôležité zachovať pokoj a postupovať správne, aby boli dodržané zákonné povinnosti a zároveň bol zabezpečený hladký priebeh poistného konania. Dôležitým krokom je spísanie Záznamu o dopravnej nehode, ktorý slúži ako oficiálny doklad pre poisťovne. Dokument musí byť vyplnený čitateľne, pravdivo a musí obsahovať všetky údaje o vozidlách, vodičoch, poistení a priebehu udalosti. Odporúča sa zároveň zdokumentovať situáciu na mieste pomocou fotografií.
Po vyplnení záznamu si každý účastník ponechá jednu kópiu a škodu následne oznámi svojej poisťovni - lehota na nahlásenie poistnej udalosti sa môže líšiť v závislosti od poisťovne. Ak poistná udalosť nie je oznámená poisťovni v stanovenej lehote, môže mať táto skutočnosť zásadný vplyv na výšku poistného plnenia. Poisťovňa je totiž oprávnená v zmysle všeobecných poistných podmienok krátiť plnenie alebo ho v odôvodnených prípadoch úplne odmietnuť, ak dôjde k porušeniu oznamovacej povinnosti poistníka. V praxi platí, že škodová udalosť musí byť nahlásená spravidla do 15 dní, ak ide o udalosť na území Slovenska, alebo do 30 dní, ak sa udiala v zahraničí, ale vo všeobecnosti by sa mala nahlásiť čo najskôr po jej vzniku.
Dodržanie základných pravidiel a formálne správny postup pri škodovej udalosti sú kľúčové nielen pre úspešné vybavenie poistnej udalosti, ale aj pre ochranu práv všetkých zúčastnených. V krízových situáciách rozhoduje najmä rozvaha a znalosť zákonných povinností.
Dopravná nehoda s následkami na zdraví
Na rozdiel od bežnej škodovej udalosti, kde ide len o materiálnu škodu a zúčastnené strany sa vedia dohodnúť bez prítomnosti polície, dopravná nehoda, pri ktorej dôjde k zraneniu osoby, predstavuje závažnejší právny aj faktický stav. V takýchto prípadoch už nejde len o náhradu poškodeného vozidla - do popredia sa dostáva aj otázka ublíženia na zdraví, s možnými trestnoprávnymi dôsledkami pre vinníka a zložitým procesom odškodnenia pre poškodeného. Ak pri nehode dôjde k ublíženiu na zdraví, teda k dočasnému narušeniu zdravia (napr. pomliaždeniny, zlomeniny, otras mozgu), udalosť je povinne oznamovaná polícii, a spravidla sa začína aj trestné konanie.
Ešte závažnejšia situácia nastáva v prípade, že následkom dopravnej nehody je ťažká ujma na zdraví - teda stav, ktorý zanecháva dlhodobé alebo trvalé následky, ohrozenie života alebo dokonca smrť. Takýto skutok sa posudzuje ako trestný čin s možnosťou uloženia i nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Postavenie poškodeného v trestnom konaní
Poškodený má v trestnom konaní špeciálne postavenie. Nie je len svedkom - je aktívnou stranou s právom byť prítomný na výsluchoch, nahliadať do spisu, navrhovať dôkazy a - čo je kľúčové - súbežne s trestnom konaním má poškodený možnosť uplatniť si náhradu škody na zdraví v tzv. adhéznom konaní. Jeho cieľom je zabezpečiť rýchlu a efektívnu reparáciu spôsobenej škody v rámci rozhodovania o vine a treste páchateľa. Podmienkou je, aby poškodený uplatnil svoj nárok riadne a včas, t. j. najneskôr pred skončením vyšetrovania. Návrh musí byť konkrétny, vyčíslený a doložený dôkazmi.
Ak poškodený zmešká túto lehotu, jeho nároky sa presúvajú do civilného konania - čo znamená, že ich bude musieť uplatňovať samostatnou žalobou na súde, pričom si však musí byť vedomý, že uplatnenie nároku na náhradu škody podlieha zákonným premlčacím lehotám. Ak si tento nárok neuplatní v stanovenej lehote prostredníctvom súdu, dochádza k premlčaniu, čo v praxi znamená stratu možnosti vymáhať svoje právo súdnou cestou, hoci samotné právo ako také nezaniká.
Uplatnenie náhrady škody v trestnom konaní je preto významné i z pohľadu premlčania práva na náhradu škody, pretože podľa judikatúry aj právnej teórie včasné a riadne uplatnenie nároku v adhéznom konaní spôsobuje spočívanie (prerušenie) premlčacej doby, čím je zabezpečená ochrana práv poškodeného aj v dlhšie trvajúcich konaniach. Pokiaľ súd o nároku nerozhodne v merite - napríklad ho odkáže na občianskoprávne konanie - premlčacia lehota začne opäť plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo o odkázaní rozhodnuté. Poškodený tak nie je ukrátený o možnosť domôcť sa náhrady škody občianskoprávnou cestou. Adhézne konanie je tak pre poškodeného výhodným nástrojom na uplatnenie nároku na náhradu škody bez potreby samostatného konania. Je však nevyhnutné postupovať dôsledne a včas, pričom správne uplatnenie nároku má významný právny následok aj z pohľadu zachovania jeho premlčacej lehoty.
Finančné dôsledky nehody a zodpovednosť
V súvislosti s dopravnou nehodou je pre poškodeného jednou z kľúčových otázok, kto mu uhradí spôsobenú škodu. Odpoveď závisí od toho, či bola škoda uplatnená v trestnom konaní (adhézne konanie), a či bol vodič, resp. páchateľ, uznaný vinným. Ak poškodený riadne a včas uplatní svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní a obžalovaný bude právoplatne uznaný vinným, súd môže v tom istom rozsudku rozhodnúť aj o povinnosti nahradiť škodu. V takom prípade bude zaviazaný predovšetkým vodič, ktorý nehodu zavinil - ako fyzická osoba.
Ak bolo trestné konanie zastavené, alebo ak sa o náhrade škody nerozhodne napríklad z dôvodu zložitosti veci, poškodený sa aj v týchto prípadoch môže domáhať náhrady škody a to v občianskom (civilnom) konaní. Poškodený môže svoj nárok uplatniť priamo voči vodičovi, ako aj voči poisťovni, ak mal vodič uzatvorené platné povinné zmluvné poistenie (PZP), poistné plnenie poskytne jeho poisťovňa.
Pri dopravných nehodách vznikajú často značné škody - nielen na vozidlách, ale aj na zdraví, majetku či výpadku príjmu poškodeného. Práve z tohto dôvodu je na Slovensku zákonom stanovená povinnosť vodiča mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie (PZP), ktorého hlavným účelom je chrániť poškodeného. Tento systém je kľúčový najmä v prípadoch, keď dôjde k ťažkej ujme na zdraví alebo smrti - tam totiž môžu škody dosahovať aj statisíce eur. Takúto sumu by bežný človek ako fyzická osoba spravidla nedokázal z vlastných zdrojov zaplatiť. Práve preto zákon prenáša finančnú zodpovednosť na poisťovňu - ide o formu ochrany poškodeného, aby sa jeho nárok nestal len teoretickým. Maximálny limit poistného plnenia je podľa aktuálne platnej právnej úpravy 6 450 000 eur pri škode na zdraví alebo usmrtení, a 1 300 000 eur pri škode na majetku. Ak by výška škody presiahla tieto limity, rozdiel by musel doplatiť samotný vodič (resp. škodca). V praxi však tieto limity pokrývajú väčšinu bežných aj vážnejších škodových udalostí.
#