Úrazy hlavy u detí sú pomerne časté, najmä v období, keď sa učia nové zručnosti ako sedieť, stáť, chodiť alebo loziť. Väčšina pádov z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí nemá vážne následky. Avšak, je dôležité vedieť, ako postupovať a kedy vyhľadať lekársku pomoc.
Príbeh matky: Pád a následná neochota chodiť
"Chcela by som sa poradiť, či aj Vám sa niečo podobné prihodilo a ako to bolo riešené," začína svoju úvahu matka, ktorej dcéra spadla, pravdepodobne sa šmýkala počas hry. Výška pádu bola približne 0,7-1 meter. Matka odbehla do kuchyne pre čaj a vtom počula ranu. Našla ju na zemi uplakanú v polohe na kolenách s hlavou opretou o koberec.
Po páde dieťa nechce chodiť ani stáť, hoci nemá opuchy ani škrabance. V izbe štvornožkuje, ale keď ju nabádajú chodiť alebo ju postavia, plače. Skúšala ju nechať samu pri obľúbenej poličke, postavila sa, ale neurobí ani jeden krok, buď si sadne, alebo sa rozplače. Po röntgenovom vyšetrení lekári nezistili žiadne abnormality.
Úrazy hlavy u detí: Častý jav s rôznymi následkami
Deti sa každý deň učia niečo nové a na bežné detské pády si postupne privykajú. Pády na hlavu z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí preto zvyčajne nemajú vážnejšie následky. Omnoho častejšie sa závažné vnútrolebečné poranenia vyskytujú v prípadoch, kedy nie sú dôsledkom neobratnosti dieťaťa, ale nedostatočného dohľadu dospelého - pády novorodencov a batoliat z nábytku (sedačka, prebaľovací pult), pri starších deťoch pády z výšky na preliezkach či z bicykla. Vnímavý dohľad a nosenie ochranných pomôcok (prilba na bicykel) by mohli predchádzať veľkej časti závažných poranení hlavy u detí.
Hlava dieťaťa sa v mnohom odlišuje od hlavy dospelého. Je väčšia v porovnaní k telu a samotná detská lebka je tenšia, poddajnejšia a viac deformovateľná v porovnaní s lebkou dospelého. Úraz hlavy môže ostať bez akýchkoľvek následkov, môže však viesť aj k závažným vnútrolebečným poraneniam, ktoré môžu život dieťaťa ohroziť.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Ako rozpoznať závažnosť úrazu hlavy?
Neexistuje 100% postup na vylúčenie možného vnútrolebečného poranenia. Pri akejkoľvek neistote alebo závažnom spôsobe úrazu je namieste vyhľadať lekársku pomoc.
- Závažnosť úrazu: Ak ste úraz videli, hodnotíte ho ako závažný? Napr. pád z veľkej výšky, vypadnutie z trampolíny, autonehoda? V takom prípade je vhodné vyhľadať lekársku pomoc, aj keď je dieťa bez ťažkostí. Ak je to možné, treba si zapamätať, kde si dieťa hlavu narazilo alebo v akej polohe sme ho našli.
- Vedomie a správanie: Bezprostredne po páde hodnotíme ako prvé vedomie a správanie dieťaťa. Po väčšine úrazov hlavy však dieťa ostane pri vedomí, treba však zhodnotiť jeho správanie. Dieťa môže byť otrasené, zľaknuté alebo „onemelé” z úrazu. Dôležité je preto upokojiť samu seba aj dieťa a po ukľudnení sa snažiť viesť normálnu konverzáciu (nemusia to byť žiadne závažné kontrolné otázky). Podľa veku sa nepriamo snažíme zhodnotiť, či je dieťa orientované v čase, či si pamätá na okolnosti pred pádom, či spoznáva známe osoby vo svojom okolí. Počas rozhovoru si taktiež všímame zreničky, mali by byť rovnako široké.
- Miesto nárazu: Po celkovom zhodnotení stavu dieťaťa sa zameriame na samotné miesto nárazu. Prezrieme hlavičku, hľadáme modrinu, odreninu, tržnú ranu alebo prípadnú deformitu v mieste nárazu. Pozor, tento krok je vždy dobré opakovať niekoľkokrát, modrina alebo vystúpený hematóm sa môžu objaviť aj s časovým odstupom, prípadne môžu zmeniť svoj charakter. Ak sa napríklad aj s časovým odstupom niekoľko hodín vytvorí na hlavičke tzv. Ak si dieťa pri páde spôsobilo tržnú ranu, bude pravdepodobne výrazne krvácať. Aj malé ranky na hlave bývajú veľmi krvácavé, najmä ak dieťa plače. Neznamená to však vždy, že poranenie je závažné. Krvácavosť je dôsledkom dobrého prekrvenia kože hlavy. Dôležité je preto opäť upokojiť dieťa, ranu prekryť a pritlačiť čistým a suchým krytím. Samotná modrina alebo odrenina nie je jednoznačne dôvodom na návštevu u lekára, ak je dieťa bez ťažkostí. Každú odreninu je však vždy dobré vydezinfikovať a do zhojenia nenamáčať.
- Sledovanie po úraze: Aj keď je dieťa bezprostredne po úraze bez ťažkostí, je nutné ho sledovať i naďalej, a to po dobu minimálne 48 hodín. Dôvodom je, že závažné úrazy hlavy (napr.
Príznaky, ktoré by mali znepokojovať
Medzi príznaky, ktoré by mali rodičov znepokojovať a viesť k návšteve lekára, patria:
- Porucha vedomia
- Neurologické príznaky, ako je slabosť končatín
- Poruchy správania, reči alebo chôdze
- Zhoršujúce sa bolesti hlavy
- Opakované vracanie
- Ťažkosti s udržaním pozornosti
- Nadmerný plač (u bábätiek)
- Zmeny v kŕmení (u bábätiek)
- Strata záujmu o okolie (u bábätiek)
- Podráždenosť
- Spavosť
- Nerovnako široké zrenice
- Dezorientácia (opakovanie otázok, zmätenosť)
- Postupné zhoršovanie stavu vedomia
Uvedené symptómy sú všeobecné a nemusia sa vyskytovať všetky spoločne, alebo v rovnakej miere. Výskyt symptómov nie je špecifický pre jednotlivé typy vnútrolebečných poranení a nesvedčia jednoznačne o závažnosti poranenia. Vo všeobecnosti ale platí, že pokiaľ dieťa nemalo veľmi závažný úraz, nevytvorí sa mu na hlavičke prelievajúci hematóm a nemá žiadne ťažkosti, je možné ho odsledovať aj v domácom prostredí.
Diagnostika a liečba úrazov hlavy
Po príchode do nemocnice dieťa vyšetrí lekár a podľa nálezu môže odoslať dieťa na ďalšie vyšetrenia. Pri negatívnom náleze poučí rodičov o ďalšom sledovaní v domácom prostredí.
V rámci možných vyšetrení sa realizuje röntgenové (RTG) vyšetrenie lebky (menšie deti treba pri vyšetrení podržať, je preto vždy dobré prísť na vyšetrenie aj s doprovodom). Röntgenové vyšetrenie nevie potvrdiť alebo vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie, dokáže však odhaliť prasklinu alebo zlomeninu lebky, pri ktorej je zvýšené riziko vnútrolebečného krvácania.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Indikáciu na CT vyšetrenie stanovuje lekár a má vlasnté kritériá. CT vyšetrenie vystavuje dieťa značnej radiačnej záťaži, netreba preto vyšetrenie vykonávať „len tak pre istotu” alebo na žiadosť rodiča. Pri podozrení na závažné poranenie však jeho výťažnosť prevyšuje riziká a umožní rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania.
V prípade, ak má dieťa niektoré z uvedených symptómov, je možné realizovať neurologické vyšetrenie. Ak u dieťaťa symptómy pretrvávajú, prípadne je dieťa už v poriadku, no symptómy boli závažné, ostáva dieťa na sledovanie v nemocnici.
Prečo je sledovanie v nemocnici dôležité?
Príznaky otrasu mozgu môžu byť identické s príznakmi závažného vnútrolebečného poranenia. Pri otrase mozgu príznaky postupne ustúpia a dieťa je ďalej bez ťažkostí. V prípade závažného poranenia sa môže celkový stav postupne alebo náhle zhoršovať, ale dieťa môže byť aj na určitý čas úplne bez ťažkostí. Následne však príde celkové zhoršenie stavu pacienta, ktoré môže prebiehať aj akútne.
Typy poranení hlavy
- Otras mozgu: Je najčastejší typ poranenia. Otras mozgu je funkčné postihnutie mozgu bez morfologického nálezu.
- Epidurálny hematóm: Je zakrvácanie medzi lebkou a tvrdou plenou mozgovou. Svojou veľkosťou hematóm zvyšuje vnútrolebečný tlak a utláča mozog. Vždy vyžaduje intenzívny monitoring a podľa stavu aj chirurgickú evakuáciu.
- Subdurálny hematóm: Je zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú.
- Intracerebrálna hemorágia: Znamená krvácanie priamo do mozgu, môže byť spojená s pomliaždením mozgu.
- Difúzne axonálne poškodenie: Následkom rotačného poranenia sa poškodia axóny (výbežky nervových buniek) v mozgu, pri závažnom náleze môže viesť až k tzv. bdelej kóme.
- Lineárna prasklina lebky: Jej znakom býva často tzv. prelievajúci sa hematóm na hlavičke. Samotná nevyžaduje špeciálnu liečbu, treba však vylúčiť možné súčasné vnútrolebečné poranenie. Jej komplikáciou môže byť tzv. rastúca zlomenina, kedy sa v mieste praskliny postupne zväčšuje medzera v kosti.
- Impresívna zlomenina lebky: Pri pôsobení veľkej sily počas úrazu sa môžu kosti lebky vtlačiť dovnútra. Stav väčšinou vyžaduje chirurgické riešenie. Môže byť spojená s vnútrolebečným zakrvácaním.
Ako postupovať, ak dieťa nechce chodiť po páde?
V prípade matky, ktorej dcéra nechce chodiť po páde, je dôležité zvážiť niekoľko faktorov:
- Vylúčenie fyzickej príčiny: Keďže röntgenové vyšetrenie nepreukázalo žiadne zlomeniny alebo iné fyzické poškodenia, je menej pravdepodobné, že neochota chodiť je spôsobená bolesťou.
- Psychologický faktor: Dieťa mohlo zažiť traumu z pádu a teraz sa bojí chodiť, aby sa vyhlo ďalšiemu pádu.
- Pozornosť: Dieťa mohlo zistiť, že keď nechce chodiť, dostáva viac pozornosti od rodičov.
Odporúčania:
- Trpezlivosť a povzbudzovanie: Netlačte na dieťa, aby chodilo. Povzbudzujte ju a chváľte aj za malé pokroky.
- Hra a zábava: Skúste motivovať dieťa k chôdzi formou hry. Napríklad, postavte jej obľúbené hračky na druhú stranu izby a povzbudzujte ju, aby k nim došla.
- Odborná pomoc: Ak neochota chodiť pretrváva dlhší čas, vyhľadajte pomoc detského psychológa alebo fyzioterapeuta.
Prevencia úrazov hlavy u detí
- Nenechávajte dieťa bez dozoru na vyvýšených miestach (prebaľovací pult, posteľ, sedačka).
- Používajte bezpečnostné zábrany na schodoch.
- Zabezpečte nábytok, aby sa neprevrátil.
- Pri jazde na bicykli alebo kolobežke používajte prilbu.
- Učte deti bezpečnosti pri hrách a športoch.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM