Tento článok sa zaoberá problematikou oprávneného použitia zbrane v slovenskom právnom poriadku, s dôrazom na podmienky, za ktorých je použitie zbrane legálne, a to aj v prípadoch, ktoré by inak napĺňali znaky trestného činu. Cieľom je poskytnúť prehľad právnych možností obrany proti protiprávnym útokom a upozorniť na možné obmedzenia a riziká spojené s použitím zbrane.
Úvod do Okolností Vylučujúcich Protiprávnosť
Funkcia okolností vylučujúcich protiprávnosť spočíva vo vyňatí určitých správaní, ktoré by inak napĺňali znaky trestného činu, a to z dôvodu ich nízkej nebezpečnosti alebo spoločenskej prospešnosti. Medzi tieto okolnosti patrí aj oprávnené použitie zbrane, ktoré umožňuje brániť sa proti protiprávnym útokom spôsobom, ktorý môže útočníkovi spôsobiť ujmu na zdraví.
Väčšina verejnosti si nie je vedomá právnych možností obrany a ich obmedzení, čo môže viesť k neadekvátnym reakciám v krízových situáciách. Preto je dôležité venovať tejto problematike zvýšenú pozornosť.
Podstata Oprávneného Použitia Zbrane
Podstatou oprávneného použitia zbrane je skutočnosť, že za určitých zákonne upravených podmienok možno použiť zbraň v súlade s jej účelom, aj keď nejde o prípad nutnej obrany či krajnej núdze.
Zákonná Úprava Oprávneného Použitia Zbrane
Oprávnené použitie zbrane je upravené viacerými zákonmi, pričom každý si sám definuje, čo sa v jednotlivých prípadoch zbraňou rozumie, určuje, kto ju môže použiť, v akej konkrétnej situácii a za splnenia akých podmienok a zároveň vymedzuje spôsob, akým možno zbraň použiť.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon) je použitie zbrane v súlade so zákonom, ak sú pri jej použití dodržané všetky zákonom stanovené podmienky, ale i podmienky, ktoré upravujú právne normy nižšej právnej sily splnomocnené zákonom za účelom konkrétnejšej úpravy podmienok použitia zbrane.
Oprávnené Použitie Zbrane v Obydlí (§ 26 ods. 2 Trestného Zákona)
Ustanovenie § 26 ods. 2 Trestného zákona upravuje špeciálny prípad oprávneného použitia zbrane proti inej osobe vo svojom obydlí, na ochranu života, zdravia či majetku, v prípade, ak je táto osoba v obydlí neoprávnene.
Dôležité je zadefinovanie pojmu zbraň na účely § 26 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona, nakoľko je zbraň v zmysle ustanovenia § 26 ods. 1 Trestného zákona definovaná užšie, ako v § 122 ods. 3 Trestného zákona, v ktorom sa uvádza, že sa nepoužije, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné.
V zmysle § 26 ods. 1 Trestného zákona zbraňou bude teda zbraň v technickom slova zmysle, čo znamená, že každý zákon si podľa vlastných potrieb definuje tento pojem. Vo všeobecnosti je zbraňou v technickom slova zmysle predmet, ktorý je svojou konštrukciou alebo dodatočným prispôsobením určený na útok či obranu a dokáže tak spôsobiť zranenie. V našom právnom poriadku, v prípade ak osobitné zákony používajú pojem strelná zbraň, no bližšie tento pojem nešpecifikujú, obsahuje definíciu strelenej zbrane zákon č. 190/2003 Z. z.
Rekodifikácia Trestného zákona v roku 2005 priniesla do slovenského právneho poriadku nové ustanovenie, a to ustanovenie § 26 ods. 2 Trestného zákona, ktoré predstavuje priame a konkrétne zákonné splnomocnenie a oprávnené použitie zbrane, možno podľa neho priamo konať.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Nakoľko predmetné ustanovenie neobsahuje odkaz na iný zákon, ktorý by na účely tohto ustanovenia zbraň definoval, bude sa zbraň vykladať v súvislosti s ustanovením § 122 ods. 3 Trestného zákona, ktoré ako jediné v Trestnom zákone obsahuje definíciu zbrane. Definícia zbrane uvedená v § 122 ods. 3 Trestného zákona sa na oprávnené použitie zbrane podľa § 26 ods. 2 Trestného zákona teda vzťahuje, z čoho vyplýva, že za zbraň možno považovať každú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším - napríklad železná tyč, kuchynský nôž, strelné zbrane, tupé predmety, bodné a sečné zbrane alebo iný predmet vhodný na útok či obranu napr.
Definícia obydlia vychádza z § 122 ods. 5 Trestného zákona, obydlím sa rozumie dom či byt, prípadne iné priestory slúžiace na bývanie, vrátanie priestorov a pozemkov, ktoré k nim patria vtedy, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté. Za uzavreté pozemky a pozemky patriace do obydlia sa považujú aj vtedy, ak je plot len mierne porušený a zjednodušuje prístup k pozemku len v menšej miere alebo aj v prípade, ak sú oplotené nízkym plotom. Ak je ale oplotenie narušené vo výraznej a zjavne badateľnej miere, o uzavreté priestory patriace do obydlia v tejto situácii nepôjde.
Na účely inštitútu oprávneného použitia zbrane môže v rámci § 26 ods. 2 Trestného zákona konať a použiť zbraň len osoba, ktorá toto obydlie oprávnene užíva, a to aspoň prechodne. Takto konať nemôže osoba, ktorá sa v obydlí zdržiava síce oprávnene, avšak bez užívacieho práva k tomuto obydliu (pretože nejde o jej obydlie), ktoré zákon výslovne vyžaduje. V prípade, že by bola táto osoba na oprávnené použitie zbrane splnomocnená osobou, o ktorej obydlie ide, mohla by konať v súlade s § 26 ods.
Narušiteľom je osoba, ktorá nemá oprávnenie do obydlia vojsť a zdržiavať sa v ňom, pričom tieto oprávnenia upravujú najmä právne normy súkromnej povahy a na ich základe vykonané zmluvné vzťahy. Z uvedeného vyplýva, že inštitút oprávneného použitia zbrane vo svojom obydlí nemožno použiť proti osobám, ktoré sa v obydlí zdržiavajú oprávnene. Platí to teda aj v prípade, že sú tieto osoby nebezpečné, napríklad v prípadoch domáceho násilia, s výnimkou prípadu, kedy by bolo užívacie právo násilníka na dom či byt obmedzené alebo vylúčené podľa zákona č. 40/1964 Zb.
Účinok konania v rámci § 26 ods. 2 Trestného zákona sa musí prejaviť v obydlí, nie mimo neho. Voči narušiteľovi teda oprávnená osoba v rámci tohto inštitútu nesmie zasiahnuť ani v prípade, ak je zjavné, že sa narušiteľ chce do obydlia vrátiť, možno však proti nemu aplikovať nutnú obranu. Konanie v rámci § 26 ods.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Aplikačné Problémy § 26 ods. 2 Trestného Zákona
Ustanovenie § 26 ods. 2 Trestného zákona prináša aj určité aplikačné problémy.
Problém Definície Zbrane
Už v prípade definície zbrane možno vnímať prvý aplikačný problém tohto ustanovenia. Nepôjde o trestný čin v prípade, ak ochraňujúca osoba použije na účely ochrany záujmov uvedených v § 26 ods. 2 Trestného zákona akýkoľvek predmet, ktorým možno urobiť útok proti telu dôraznejším. V prípade ak by však za úplne totožných podmienok ochraňujúca osoba zakročila proti narušiteľovi bez „akéhokoľvek predmetu - zbrane“, teda holými rukami, čím by mu spôsobila ťažkú ujmu na zdraví, mala by byť trestne zodpovedná za spáchanie trestného činu. Nemožno totiž pripustiť stav, v ktorom ak by ochraňujúca osoba spôsobila ťažkú ujmu narušiteľovi, napríklad ostrým predmetom, bolo by to v súlade s týmto inštitútom, teda by bola vylúčená protiprávnosť takéhoto konania, ale ak by narušiteľa zmlátila holými rukami, a tým mu spôsobila rovnakú ujmu, už bude trestne zodpovedná za spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví. Ochraňujúca osoba by nemala byť motivovaná k tomu, aby proti narušiteľovi použila v zásade tvrdšie prostriedky, ako tie, ktoré by považovala za adekvátne v konkrétnej situácii použiť.
Vzťah k Nutnej Obrane
Druhý aplikačný problém sa týka požiadavky, že toto konanie sa musí udiať v čase, keď nejde o nutnú obranu. Trvanie útoku proti domovej slobode vymedzil judikát Najvyššieho súdu SSR, sp. zn. 4 Tz 40/1978 (R 9/1980), z ktorého vyplýva, že v situácii, kedy sú splnené podmienky na oprávnené použitie zbrane podľa § 26 ods. 2 Trestného zákona musia byť zároveň naplnené znaky útoku proti domovej slobode, a tento inštitút sa použije len v prípade, keď nepôjde o nutnú obranu. Uvedené nastane len v prípade intenzívneho excesu z nutnej obrany, ak pri ňom zároveň nemožno použiť ani § 25 ods. 3 Trestného zákona o nutnej obrane. Oprávnené použitie zbrane podľa § 26 ods.
Za ďalší problém možno považovať, hoci ak aj možno tento inštitút použiť do momentu nastúpenia priamo hroziaceho alebo trvajúceho útoku na život, zdravie či majetkové vzťahy, to, že v tomto prípade ochraňujúca osoba bude vyvodzovať ohrozenie týchto záujmov len zo samotnej existencie prítomnosti neoprávnenej osoby v obydlí. Takéto podmienky sú benevolentné voči ochraňujúcej osobe.
Možnosť Ľubovôle a Ochrana Majetku
Tretím aplikačný problémom tohto ustanovenia je fakt, že pri jeho aplikácii poskytuje ochraňujúcej osobe možnosť absolútnej ľubovôle, keďže táto osoba nesmie len úmyselne spôsobiť smrť. Z hľadiska spôsobu ako aj následku jej konanie nie je inak limitované - môže teda úmyselne spôsobiť aj ťažkú ujmu narušiteľovi, z nedbanlivosti môže spôsobiť aj smrť narušiteľa. Nakoľko ustanovenie § 26 ods. 2 Trestného zákona chráni nielen život a zdravie, ale aj majetok, možno takto konať aj v prípade zásahu na ochranu majetku relatívne malej hodnoty. Z uvedeného vyplýva, že koncepčné zaradenie obsahu ustanovenia § 26 ods. 2 Trestného zákona pod oprávnené použitie zbrane je zmätočné a poskytuje široký priestor pre jeho zneužitie.
Návrhy De lege Ferenda
Využitie tohto ustanovenia treba v praxi podrobne sledovať a analyzovať, a v prípade dokázania pravdepodobnosti jeho negatívneho pôsobenia v spoločnosti, pristúpiť k jeho oprave, prípadne, de lege ferenda, by bolo efektívne aj jeho kompletné zrušenie a vymedzenie ako osobitný prípad nutnej obrany.
Praktické Aspekty Použitia Palnej Zbrane
V praxi sa často stáva, že držitelia palných zbraní zlyhávajú pri ich praktickom a právnom použití v krízových situáciách. Majiteľ palnej zbrane nemusí ani použiť výstrel a jeho konanie môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu. To isté sa týka aj samotného použitia palnej zbrane, pri ktorom ak sa vynechajú niektoré právne aspekty, môže ísť o spáchanie trestného činu aj napriek tomu, že ste legálnym držiteľom palnej zbrane.
Nutná Obrana a Použitie Zbrane
Nutnú obranu môžete využiť nielen na vlastnú ochranu, ale aj na ochranu iných osôb. Ak ste svedkom páchania trestného činu a rozhodnete sa zakročiť v rámci nutnej obrany, je potrebné najskôr páchateľa vyzvať, aby upustil od protiprávneho konania. Obsah výzvy je na zvážení zakročujúcej osoby. Výzva môže byť v znení napr.: "Upustite od protiprávneho konania, lebo použijem zbraň". Výzva je potrebná, aby sa predchádzalo horším následkom.
Môže sa stať, že páchateľ výzvu nemusí počuť, má zlý sluch alebo je hluchý. V prípade, že páchateľ výzve nevyhovie, zakročujúca osoba je oprávnená použiť varovný výstrel do vzduchu.
Po zhodnotení predošlých aspektov zakročujúca osoba zhodnocuje, akým spôsobom použije zbraň. Zakročujúca osoba musí pri zákroku brať do úvahy nielen okolnosti danej situácie, ale musí dbať na svoju ochranu, ochranu inej osoby a minimalizáciu následkov nutnej obrany voči páchateľovi.
Povinnosti Po Použití Zbrane
Po použití palnej zbrane výstrelom voči páchateľovi, zakročujúca osoba je povinná na základe prevládajúcich okolností poskytnúť páchateľovi prvú pomoc. V opačnom prípade by sa zakročujúca osoba vystavovala trestnoprávnemu postihu za neposkytnutie prvej pomoci. Prvú pomoc nemusíte poskytnúť páchateľovi v prípade, že prevládajúca situácia je pre vás stále nebezpečná na živote alebo zdraví.
V prípade, že sa vám páchateľ dobrovoľne vzdáva alebo ste ho omráčili resp. mu znemožnili jeho útek použitím úderu zbraňou, ste oprávnený podľa Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z. § 85 zadržať a obmedziť osobnú slobodu podozrivej osoby do príchodu polície. Ohlásenie obmedzenia osobnej slobody podozrivej osoby polícií sa zo strany zakročujúcej osoby musí uskutočniť v čo najkratšom možnom čase. V prípade, že by sa zakročujúca osoba rozhodla zadržanú podozrivú osobu obmedziť na slobode viac ako je to prípustné, dopúšťa sa trestného činu obmedzenia osobnej slobody.
Príklady Použitia Zbrane v Praxi
Príklad 1: Počas cesty lesom osoba A počuje ženský hlas volať o pomoc. Osoba A ide za hlasom volajúcej ženy a za krátky čas nájde miesto odkiaľ žena volala. Osoba A vyzve osobu B aby upustila od protiprávneho konania ináč použije zbraň.
- Riešenie 1: Osoba B z nejasného dôvodu nepočuje výzvu osoby A a v trestnej činnosti pokračuje. Osoba A vytiahne palnú zbraň a použije varovný výstrel do vzduchu. Osoba B je neozbrojená, zdvihne sa a utečie. Osoba A v tomto prípade nemôže použiť voči osobe B výstrel z palnej zbrane pretože osoba B upustila od protiprávneho konania, je neozbrojená a už neohrozuje ani obeť ani osobu A. Osoba A môže v uvedenom prípade poskytnúť pomoc žene (obeti) alebo dobehnúť osobu B a obmedziť ju na osobnej slobode do príchodu polície.
- Riešenie 2: Osoba B nereaguje na výzvu ani na varovný výstrel osoby A. Osoba A vzhľadom na okolnosti sa rozhodla použiť úder palnou zbraňou čím omráčila osobu B a potom ju spútala a obmedzila ju tak na osobnej slobode.
Príklad 2: Počas dopravnej premávky dôjde k takmer zrážke dvoch vozidiel. Osoba B použije na svoju obranu palnú zbraň tým, že ju vytiahne z puzdra a namieri ňou na približujúcu sa osobu A pretože z prejavov osoby A je evidentné, že k útoku dôjde, v tomto prípade útok hrozí. Osoba B nepoužije výzvu ani varovný výstrel pretože vec nezniesla odklad a okolnosti prípadu sa udiali rýchlo. Osoba A sa ukľudni a stiahne sa. Osoba B po incidente nahlási použitie zbrane na polícií.
Príklad 3: V obchodných priestor osoba A stiahne z pleca ženy kabelku s cennosťami a uteká s ňou na neznáme miesto. Osoba B nemôže použiť palnú zbraň voči osobe A pretože osoba A nikoho neohrozuje.
Príklad 4: V parku sa nachádza väčšie množstvo ľudí so svojimi deťmi a iní sa len tak prechádzajú. K dieťaťu osoby A sa priblíži pes osoby B bez náhubku a vôdzky. Osoba A túto situáciu vyhodnotí ako nebezpečnú a vystrelí po psovi, ktorého vážne zraní resp. zabije. Osoba A použila výstrel z palnej zbrane po psovi oprávnene lebo sa jednalo o domnelú obranu na ochranu svojho dieťaťa. Avšak majiteľ psa osoba B počínanie osoby A nenechal len tak a rozhodol sa svoj majetok (psa) chrániť a zaútočí na osobu A. Osoba A použije na svoju obranu palnú zbraň voči osobe B oprávnene.
Príklad 5: Osoba A sa prechádza po ulici a natrafí na osobu B so psom. Osoba A prechádza cez nebezpečnú štvrť v meste. Osoba A vynechá výzvu a varovný výstrel do vzduchu a palnú zbraň použije rovno na svoju ochranu. Osoba B sa zľakne a pusti z ruky nôž.
- Riešenie 1: Osoba A nemôže voči osobe B použiť výstrel palnou zbraňou pretože vzhľadom na povahu okolností (tehotná žena alebo 10 ročná osoba) je nepravdepodobné, že by tieto osoby B spôsobili osobe A ujmu na živote a zdraví vzhľadom na telesnú stavbu týchto osôb resp. silu, ktorou by viedli útok voči osobe A.
- Riešenie 2: Ak však do miestnosti osoby A vojde osoba B, ktorá je fyzicky zdatná, prípadne sa o nej vie, že ovláda bojové umenia, osoba A môže použiť palnú zbraň výstrelom. Pri osobe B, osoba A oprávnene použila výstrel z palnej zbrane pretože ak by sa osoba A bránila len hmatmi, kopmi či údermi, tak je vysoko pravdepodobné, že by to na osobu B nezapôsobilo a osoba A by sa vystavila reálnemu riziku ohrozenia svojho života a zdravia.
Branná Povinnosť a Odopretie Výkonu Mimoriadnej Služby
Obrana vlasti je podľa Ústavy SR povinnosťou a vecou cti každého občana. Branná povinnosť vzniká každému občanovi Slovenskej republiky - mužovi - 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku a zaniká 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 55 rokov veku, ak mu branná povinnosť nezanikla z iných dôvodov skôr.
Občan, ktorý má viac ako 55 rokov, sa branná povinnosť už netýka, keďže mu zanikla. Branná povinnosť zaniká 31.
Po odopretí výkonu mimoriadnej služby je občan zaradený do evidencie občanov, ktorí v prípade vyhlásenia mobilizácie nebudú slúžiť so zbraňou, ale budú povinní vykonávať tzv. alternatívnu službu. Alternatívnu službu, teda službu bez zbrane, v praxi predstavuje napríklad pomoc v nemocniciach, pri kopaní zákopov, civilnej ochrane obyvateľstva, či ďalšie služby v prospech Ozbrojených síl SR. Podrobnosti o výkone alternatívnej služby upravuje zákon č. 569/2005 Z. z.
Profesionálni hasiči a záchranári, policajti, ale aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Slovenskej informačnej služby, Horskej záchrannej služby, Národného bezpečnostného úradu a ozbrojení príslušníci finančnej správy sú počas trvania služobného pomeru oslobodení od výkonu mimoriadnej, ako aj alternatívnej služby.
Vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby podáva občan na príslušnom okresnom úrade v sídle kraja podľa miesta trvalého pobytu. Osobám, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky, nevzniká branná povinnosť, aj keď majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Cudzinec však môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť, a to od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku.
Registrovaný občan (bez predchádzajúceho vojenského výcviku) by bol povolaný na odvod, ktorý posúdi jeho zdravotný stav a spôsobilosť pre výkon vojenskej služby. Po splnení podmienok by na odvod a výkon mimoriadnej služby povolávali okresné úrady v sídlach krajov povolávacím rozkazom, ktorý určuje miesto a čas, kde a kedy je potrebné sa hlásiť.
Výkon mimoriadnej služby by bol považovaný za riadne zamestnanie. Ušlé príjmy z civilného zamestnania by sa nerefundovali. Zoznam občanov, ktorí odopreli výkon mimoriadnej služby nebude zverejnený.
Zbrane a Strelivo - Právne Aspekty
Na úseku strelných zbraní a streliva je základným prameňom práva najmä zákon č. 190/2003 Z. z.
Zbrojný Preukaz a Skúšky
Podľa ustanovenia § 21 ods. 10 písm. g) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive sa na miesto skúšky započíta žiadateľovi (ktorý absolvoval skúšku z poľovníctva) časť skúšky, t. j. náuka o zbraniach a strelive a praktická časť.
Ak žiadateľ na skúške odbornej spôsobilosti neuspel, policajný útvar konanie o vydanie zbrojného preukazu preruší; žiadateľ sa môže písomne prihlásiť na opakovanú skúšku. Policajný útvar v konaní o vydanie zbrojného preukazu pokračuje prijatím žiadosti o vykonanie opakovanej skúšky.
Zdravotná Spôsobilosť
Zdravotnou spôsobilosťou sa rozumie telesná schopnosť a duševná schopnosť držať alebo nosiť zbraň a strelivo. Zdravotnú spôsobilosť určuje lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť pre dospelých alebo lekár v odbore pediatria, ktorý poskytuje starostlivosť pre deti a dorast.
Nedovolené Ozbrojovanie a Obchodovanie so Zbraňami
V prípade držby zbrane kategórie A, B, C bez zbrojného preukazu sa jedná o nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie zo zbraňami podľa § 294, § 295 šiestej hlavy prvého dielu Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vybrané zbrane kategórie D je vlastník povinný ohlásiť do 7 dní od nadobudnutia a predložiť zbraň na zaevidovanie, ak tak nevykoná dopúšťa sa priestupku podľa § 69 ods. 1 písm. c) zákona č.
Tlmiče Hluku Výstrelu
Posudzovanie zhody tlmiča môže podľa § 15 zákona o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu č. 64/2019 Z. z. vykonávať SKTC-178 Liptovská skúšobňa s.r.o. Tlmiče sa podľa § 14 ods. 3 zákona č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu sa označujú národnou značkou, ktorá je platná na území Slovenskej republiky.
Podľa § 12 ods. 13 zákona č. 64/2019 Z. z. „Posudzovaniu zhody nepodlieha dovážaná strelná zbraň alebo dovážané strelivo, ak sú označené príslušnou overovacou značkou podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (Dohovor o vzájomnom uznávaní skúšobných značiek ručných palných zbraní C.I.P. (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 70/1975 Zb.)). Z uvedeného vyplýva, že posudzovaniu zhody podľa § 12 ods. 3 a 4 zákona č. 64/2019 Z. z. podlieha dovezený neodnímateľný tlmič, ako aj odnímateľný tlmič. Neodnímateľný tlmič, aj keď je súčasťou dovážanej strelnej zbrane, ktorá nepodlieha posudzovaniu zhody, pretože je už označená príslušnou overovacou značkou podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (Dohovor o vzájomnom uznávaní skúšobných značiek ručných palných zbraní C.I.P. (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 70/1975 Zb.) podlieha posudzovaniu zhody podľa § 12 ods. 3 zákona č. 64/2019 Z. z. Ak tlmič nie je posúdený podľa § 12 ods. 3 a 4 zákona č. 64/2019 Z. z. zakázanú zbraň podľa zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a § 4 ods. 2 písm. r) „zbraň kategórie A s neodnímateľným tlmičom hluku výstrelu spĺňajúcim podmienky podľa osobitného predpisu“, prípadne zakázaný doplnok zbrane podľa zákona č. 190/2003 Z. z. § 4 ods. 4 „zakázaným doplnkom zbrane je tlmič hluku výstrelu, ktorý nespĺňa podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 64/2019 Z. z.).
Vývoz Zbraní
Ak je žiadateľ držiteľom európskeho zbrojného pasu, môže vyviezť (aj bez predchádzajúceho súhlasu iného členského štátu EÚ) pri ceste cez dva alebo viac členských štátov EÚ zbraň uvedenú v § 7 ods. 1 písm. i) a strelivo do tejto zbrane na účely účasti na podujatí, ktorého súčasťou je športová streľba, ak je táto zbraň zapísaná v európskom zbrojnom pase, a ak preukáže účel svojej cesty, najmä predložením pozvánky; to neplatí pri ceste do iného členského štátu EÚ, ktorý zakázal nadobudnúť do vlastníctva a držať takúto zbraň, alebo ktorý jej nadobudnutie do vlastníctva alebo držanie podmieňuje povolením.
Každé použitie zbrane kat. D - expanznej zbrane mimo miest na to určených je potrebné nahlásiť.
Úmrtie Držiteľa Zbrojného Preukazu
Ten, kto žil s držiteľom zbrojného preukazu v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti, je povinný oznámiť úmrtie držiteľa bezodkladne policajnému útvaru a umožniť prevzatie zbraní a streliva príslušníkmi Policajného zboru do úschovy.
Prevod Zbraní
1.) Prevod zbrane kat. A a B sa vykonáva na útvare Policajného zboru, kde je zbraň evidovaná, na základe nákupného povolenia a po uhradení správneho poplatku (pri zbrani kat. A je zároveň potrebné predložiť výnimku na nadobudnutie zbrane kat. 2.) Prevod zbrane kat. C - § 12 zákona č. 190/2003 Z.z. 3.) Prevod zbrane kat. D - § 14 zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive. Pri zbrani kat.
Expanzné Prístroje a Jatočné Zbrane
Expanzný prístroj na priemyselné účely alebo na technické účely, v ktorom sa používa nábojka k pohonu strely alebo k pohonu inej mechanickej časti. ( 64/2019 Z. z.)