Čerstvé mamičky vedia, aké je to v noci nespať, najmä ak ich dieťa nepatrí k tým bábätkám, ktoré prespia väčšinu dňa a v noci sa raz-dvakrát zobudia, lebo sú hladné a spia ďalej. Keď tento kolotoč uspávania trvá príliš dlho, niekoľko mesiacov až rokov, a nemôžete si nájsť chvíľku so svojím partnerom alebo nebodaj sama pre seba, postupom času sa u vás začína prejavovať únava, podráždenosť až frustrácia, dokonca hnev a netrpezlivosť na vaše dieťa. Skúšali ste všetko možné, ale vaše dieťa nechce spať, mrví sa, chce liezť preč, kojiť sa, ťahať mamu za prsty alebo vlasy a oči mu svietia v tme. Nie u všetkých detí zaberie to isté.
Bežné mýty a neefektívne metódy uspávania
Mnohé mamy sa snažia aplikovať univerzálne rady, ktoré však nemusia fungovať. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich a prečo nemusia byť účinné:
- Uspávací rituál: Odkedy prídete z pôrodnice, učíte dieťa na spánkový rituál, teda každý večer opakujete určité činnosti - okúpať, nakojiť, pusa, pohladenie, vloženie do postieľky, mojkáčik do ruky a cumlík do pusy = vybavené, dieťa musí spať… No často to nefunguje, dieťa sa cíti samo a začne po chvíli plakať - potrebuje blízkosť, ktorú nikto okrem mamy alebo otca nenahradí.
- Dávať do postieľky v rovnaký čas: Patrí to tiež k uspávaciemu alebo spánkovému režimu. Dieťa však nemusí byť v určenú hodinu unavené a spať sa mu nechce, chce sa hrať so všetkým, čo nájde po ruke, len aby nemuselo zavrieť oči. Dieťa, tak ako aj dospelý, potrebuje svoj individuálny čas, kedy aspoň na 90 % spracuje zážitky z celého dňa, až potom sa jeho mozog dokáže upokojiť a stíšiť a postupne sa pripraviť na spánok.
- Nechať vyrevať: Jeden z najhorších a najdrsnejších spôsobov, ako dieťa uspať. Nechať plakať a odísť preč, až od zadúšania plačom a z únavy z plaču zaspí… No spánok nebude kvalitný, lebo dôjde k narušeniu citovej väzby na matku - pocit opustenia a strach a nasledujúce dni to bude ešte horšie. A babské povery typu "bude mať dobré pľúca" sú totálny nezmysel.
- Uspáva otec: Ak je detí viac, môže uspávať aj otec. Aj keď je jedno dieťa, dá sa vyskúšať uspávanie aj inou osobou. Tento spôsob môže fungovať a nemusí, najmä ak je malé dieťa závislé na dojčení, ktoré mu iná osoba (teda ani otec) nemôže sprostredkovať.
Všetky tieto spôsoby môžu alebo nemusia fungovať na vašom dieťati. Každé je individuálne a potrebuje svoj spánkový režim na mieru - jeho vlastného biorytmu. Prípadne sa pribúdajúcim vekom môže táto potreba meniť. Dajme tomu, že to fungovalo do roka a teraz to už nejde. Dieťaťu sa zmenil a posunul spánkový biorytmus, teda potrebuje kratšiu dobu spať ako doteraz. A čím bude staršie, tým sa jeho potreba spánku bude meniť. Rozličná doba bdenia a spánku je daná vekom, individualitou jedinca a aktivitami počas obdobia bdenia.
Prečo dieťa nechce spať: Hľadanie príčin
Ak je mama, ktorá vo svojom vnútri cíti napätie/nervozitu a pokúša sa uspať dieťa - to dieťa nemôže zaspať kvôli maminej nervozite a začne sa prenos nervozity na dieťa. Už ste nervózni obidvaja a spánok neprichádza, skôr sa vzďaľuje preč. Dieťa sa snaží prebrať mamu z letargie jeho/jej uspávania - začne mrnčať, plakať, šklbať sebou, mrviť sa alebo robiť zle - ťahať za vlasy, za prsty, dožadovať sa dojčenia a pod.
- Podceňovanie detského vnímania: Nech sa to zdá akokoľvek zvláštne, tvoje dieťa ti rozumie, len ty ho podceňuješ a teda ani nemôžeš objaviť, čomu rozumie a chápe. Nepripustíš si, že tvoje malé miminko vie a rozumie svojej mame, hoci nevie rozprávať. Povedz mu, že si unavená, nevládzeš, chceš sa chvíľu venovať ockovi a pod. Keď si zameraná na to, že ti nerozumie, tak budeš vidieť iba všetko, čomu nerozumie, ale nevšimneš si, čomu rozumie, pretože to vôbec neočakávaš. Dieťa rozumie, keď si pre neho/pre ňu čitateľná, teda nerobíte tak, ako by sa nič nedialo, ale na rovinu poviete, ako sa cítite. Dokonca aj ak ste nervózna, dieťa vidí a cíti, že hovoríte pravdu, že slová sa neodlišujú od toho, čo prežívate, môže sa upokojiť, nič sa nedeje, mama je unavená a umožním jej oddych a pokojne zaspí za pár minút.
- Nerozpoznané potreby: Dokiaľ si myslíte, že dieťa nič nevie, tak dotiaľ pôjdete proti sebe, aj keď nevedomky. Treba sa dieťaťa spýtať, čo potrebuje, hoci nevie rozprávať, ono vám iným spôsobom vyjadrí, čo potrebuje. Ako by to mohlo vyzerať: vieš - doplň meno dieťaťa, potrebovala by som vedieť, čo by ti pomohlo, aby si lepšie spal/spala, je ti teplo/je ti zima, nie si ešte unavený/á, alebo si hladný/á, chceš k spaniu zavinutie/voľný pohyb/mojkáčika/cumlík, moju ruku držať, kým zaspíš…
- Prenášanie vlastného nepokoja: Navonok sa tvárite, že je všetko v poriadku, no vy sama, a aj vaše dieťa na 100 % vie, že to nie je pravda. Snažíte sa koľko môžete, aby vaše dieťa spalo, no ono nemôže zaspať, lebo vy nie ste v pohode. Koľkokrát sa vám snaží aj pomôcť, no vy si to nevšímate a ste akoby duchom neprítomná.
- Ignorovanie únavy: Mamy si často neuvedomujú, že keď dieťa nie je unavené, tak ho neuspíte, ani keby ste strávila u neho 2-3 hodiny.
Zmena spánkového režimu a individuálne potreby
- Potreba vyspať sa: Chcete zachovať režim, aby sa vyspalo a malo dobrú náladu a nebolo mrzuté, nerobilo zle súrodencom, potrebuje režim a rituály… No niekedy to nie je správne, napr. keď nie je unavené (hoci je jeho čas) a pokojne sa hrá a nevyzerá, že by mu niečo chýbalo. Sledujte, kedy začne byť dieťa unavené, žmolí si oči, nevenuje pozornosť hračke a pod., vtedy je najvyšší čas uložiť ho/ju a zaspí rýchlo.
- Individuálny spánkový režim: Každé dieťa má iný spánkový režim, ktorý sa pribúdajúcimi mesiacmi aj rokmi mení.
Praktické tipy na zlepšenie spánku dieťaťa
Tento problém môže byť frustrujúci, ale nezúfajte - existuje množstvo spôsobov, ako pomôcť dieťaťu relaxovať a zaspávať bez problémov.
Prečítajte si tiež: Dôsledky neočkovania
- Rutina pred spaním: Dôležité je vytvoriť rutinu, ktorá dieťaťu pomôže rozpoznať, že je čas na spánok. Naplánujte si rovnaký čas na uspávanie, aby si dieťa zvyklo na konkrétny čas spánku.
- Pokojná atmosféra: Pokojná atmosféra je kľúčová pre kvalitný spánok. Môžete skúsiť jemnú nočnú lampu alebo uspávacie melódie.
- Vyhnite sa stimulantom: Tieto aktivity môžu dieťa prebudiť a spôsobiť problémy so zaspávaním.
- Masáže a dotyky: Masáže a jemné dotyky môžu mať na dieťa upokojujúci účinok. Jemný dotyk dokáže dieťa uvoľniť a zároveň posilní váš vzťah.
- Uvoľňujúce aktivity: Zabezpečte, aby boli tieto činnosti pokojné a uvoľnené.
- Optimálna teplota: Príliš horúca alebo príliš studená miestnosť môže narušiť spánok dieťaťa.
- Vhodné potraviny: Niektoré potraviny môžu ovplyvniť kvalitu spánku. Mliečne výrobky alebo banány môžu byť dobrým výberom, pretože obsahujú látky, ktoré podporujú spánok.
- Postupná úprava režimu: Ak sa rozhodnete upraviť spánkový režim dieťaťa, robte to postupne.
- Podpora a trpezlivosť: Podporte ho láskavo a buďte trpezliví.
Spánkové poruchy: Parasomnie
Poznáte situáciu, keď 12-mesačné dieťatko hodinu po uložení začne kričať v postieľke, krútiť sa a hľadať si polohu, alebo keď sa 6-ročné dieťa zrazu postaví z postele a začne sa prechádzať po izbe, či keď sa 17-ročný adolescent rozbehne po izbe, rozhadzuje veci, ba dokonca si môže ublížiť? Vo všetkých prípadoch ide o poruchu spánku - parasomniu.
V tomto článku priblížime primárne parasomnie, čiže spánkové poruchy súvisiace priamo so stavom spánku, ku ktorým patria napríklad nočné desy, zmätočné zobudenia alebo zlé sny (nočné mory). Tieto poruchy sa prejavujú zvyčajne prvé hodiny po uspatí, pri prechode z fázy hlbokého spánku do fázy ľahšieho spánku. Dieťatko sa v tejto fáze spánku môže prebudiť, otvoriť oči, pomrviť sa, otočiť, prípadne sa prikryť a za normálnych okolností opäť zaspať.
- Nočný des: Je sprevádzaný strašným krikom, dieťa má vypúlené oči, je úzkostné a vystrašené. Často sa pridá aj potenie a rýchle búšenie srdca. Dieťa je neutešiteľné a vyzerá doslova ako keby do neho vstúpil sám diabol. Zvyčajne sa nočný des objaví medzi 2. a 12. rokom života. Môže byť následkom narušenia bežného spánkového režimu napríklad na výlete, v škôlke alebo choroby spojenej so silnou horúčkou. Ráno si dieťa des nepamätá. Ide o krátke prebudenia počas noci, v trvaní od 5 do 15 min alebo aj dlhšie, keď rodičia nie sú schopní dieťa zobudiť. Hoci sú prebudenia intenzívne, dieťa sa spontánne vráti do spánku samé a to celkom rýchlo.
- Zmätočné zobudenie: Sú typické pre deti do veku 5-6 rokov, súvisia s vývinom a sú potvrdením normálneho zrenia mozgových funkcií. V tej jemnejšej forme prebudenia môžu deti mrmlať, niečo si nezrozumiteľne rozprávať, prípadne sa posadiť na posteľ. Vo viac intenzívnej forme, môže dieťa chodiť, utekať po byte a ak aj nájde rodičov, v danom momente ich nepozná, nereaguje. Zmätočné zobudenie je jemnejšia forma nočného desu.
- Námesačnosť: Sa vyskytuje zväčša u detí od 6-16 rokov a môže sa objaviť 3-12 krát za rok. Výskumy ukazujú, že v námesačnosti nezohráva úlohu stres dieťaťa, či typ jeho osobnosti. Mnohokrát je reakciou na nepravidelný spánkový režim dieťatka, prílišná unavenosť alebo aj chorobu sprevádzanú silnou horúčkou. Prejavuje sa vstávaním z postele, prechádzkami po miestnosti/byte a to v čase dve až tri hodiny po uložení na spánok. Dieťa vtedy vyzerá znepokojene, neodpovedá ak sa ho rodič na niečo pýta. Často krát sa k nočnému blúdeniu pridá aj otváranie dverí, okien, obliekanie či jedenie. Spôsob ako námesačnosť riešiť je len jeden, a to snažiť sa o čo najbezpečnejšie prostredie pre dieťa. Zatvoriť okná, aby nehrozil možný pád, odpratať hračky spod nôh, aby nedošlo k zakopnutiu, upraviť nábytok, tak aby nebol pre dieťa nebezpečný. Tichý a pokojný námesačný sa prechádza po byte, rozpráva akoby sám so sebou, používa jednoduché frázy ako „nechcem“ alebo „odíď“. Tu je potrebné dieťa len opatrne a jemne chytiť za plece a odprevadiť ho naspäť do postele. Zvyčajne deti poslúchnu a ľahnú si, s tým, že rýchlo zaspia a ráno si nič nepamätajú. Niekedy sa stane, že sa námesačný na krátky čas úplne preberie a zahanbí sa, keď sa ocitá na inom nevysvetliteľnom mieste. Rozrušený námesačný zvykne pobehovať, kričí, vyzerá nahnevane. V tomto prípade by ho dotyk ešte viac rozrušil, preto len treba vydržať a počkať, kým stav odznie.
- Zlé sny (nočné mory): Najčastejšou poruchou spánku v REM fáze je zlý sen inak nočné mory. Zlý sen sa deje najčastejšie nad ránom respektíve v poslednej časti noci. Sprevádzané je plačom. Dieťa je utíšiteľné, zobuditeľné. Po zobudení je rozrušené a nepokojné. Snívať o utopení, zlom levovi, či iné zlé sny, ktoré môžu znepríjemniť život. Nočné mory sa objavujú v REM fáze spánku - snívania, približne od dvoch rokov. Až vo veku cca 5 rokov dieťa vie po prebudení zo sna, že to bol len sen a rozumie tomu. Predtým sa mu mieša sen s realitou, preto ak 3-ročné dieťatko sníva o uštipnutí včelou, ešte aj po zobudení si myslí, že je stále v miestnosti a počuje ju bzučať. Počas strašidelného sna dieťa ťažko a nahlas dýcha. Častejšie sa objaví, keď dieťa spí na chrbte. Z nočnej mory môže rodič bez problémov dieťa zobudiť a utíšiť. Podľa najnovších štúdií nočné mory nesúvisia so žiadnymi špecifickými emocionálnymi či osobnostnými problémami, ale úzkostné stavy či psychologické problémy, môžu byť spúšťačom. Všetky sny reflektujú emocionálne konflikty, ktoré pramenia zo života dieťaťa. Niekedy nočnú moru spustí choroba a niekedy sa zdá, že nemá odôvodnenie. Objaví sa napríklad keď dieťa separujú rodičia do inej izby, alebo keď začne chodiť do škôlky, či keď je hospitalizované. Medzi 7. a 11. rokom sa už nočné mory vyskytujú len príležitostne (ak sú v tomto veku pravdepodobne ide o neriešený zlý sen, ktorý začal už v skoršom veku). Dôležité je v čase zlého sna dieťa utíšiť, dať mu pocit bezpečia, prípadne vysvetliť sen. Ak má dieťa časté nočné mory, treba s ním komunikovať o tom čo ho trápi, hľadať ich podstatu. Zistiť čoho sa obáva a odstrániť úzkosť. Zlý sen u 3-4 ročných detí = tíšenie, dodanie istoty, pokojné vysvetlenie situácie, že rodič má všetko pod kontrolou a preto sa dieťa nemusí ničoho báť. Dôležité je aj rešpektovanie požiadaviek dieťatka (nechať zasvietené, alebo pootvoriť dvere do izby). Niekedy si deti želajú prítomnosť rodiča pokiaľ nezaspia, alebo aby ho rodičia vzali k sebe do postele. Tu si však treba dávať pozor, aby sa to nestalo zvykom (resp. Zlý sen u 3-6 ročných detí = dobrou formou sú knižky, ktoré píšu o snívaní, strachu zo sna, prípadne priamo dieťatku vysvetliť jeho strachy a obavy. Vyhnúť sa televíznych programom a reklamám, kde je veľa násilia. Ak má dieťatko zlé sny skúste ho utíšiť a ubezpečiť. Dieťatko môžete zo sna prebrať, ak plače. Ak máte ale dieťatko, ktoré má nočné desy alebo zmätočné zobudenie, tak potom dieťatko nebuďte a netraste ním.
Pri akejkoľvek z vyššie uvedených porúc spánku je dobré skontrolovať spánkovú hygienu, režim spánku a výživu. Zaistiť dieťaťu adekvátny spánok, dodržať pravidelný režim dňa, eliminovať nočné aktivity a návyky (hojdanie, kŕmenie, predspánkové aktivity, ktoré nahnevajú alebo príliš preberú dieťa), nastaviť veku primerané limity, zabezpečiť pokojný a bezpečný spánok pre dieťa.
Spánok podľa veku
Hoci sa dieťa bráni, možno ešte poludňajší spánok potrebuje. Čo si všímať?
- Novorodenec prespí značnú časť dňa. Náročný príchod na svet a veľké zmeny, ktoré sa v malom organizme aj okolo neho dejú, si vyžadujú nemálo spánku.
- Kvalitný a dostatočný spánok je pre nás kľúčový aj v neskoršom veku. Počas neho si mozog robí “upratovanie”, zbavuje sa nežiaducich látok a triedi v pamäti dôležité a nedôležité informácie a zážitky.
- Dojčené deti sa budia častejšie. Deti okolo jedného roka spávajú jeden až dvakrát počas dňa plus nočný spánok. Dojčené deti sa spravidla v noci budia častejšie ako nedojčené. V tomto veku dieťaťa sa veľa dojčiacich mamičiek sťažuje na veľmi časté budenie svojho potomka, niekedy aj raz za hodinu. Dieťa nezriedka tento čas dospí počas dňa, mame sa to však nie vždy podarí.
- Ak dieťa spí dvakrát denne, zvyčajne ide o jeden dopoludňajší a jeden popoludňajší spánok. Časom spravidla dopoludňajší spánok vymizne a popoludňajší sa posunie na skoršiu hodinu, nezriedka sa predĺži v porovnaní s pôvodným popoludňajším spánkom.
- Kedy dieťa prestáva počas dňa spávať úplne? Viacerí rodičia majú rôzne skúsenosti, niektoré deti nespia pomaly od roka, iní rodičia majú prvákov, ktorí si popoludní radi zdriemnu.
Čo robiť, keď dieťa odmieta spánok?
Rozhovor s trojročným synom pred poludňajším spánkom:
Prečítajte si tiež: Dôležitosť prevencie
- "Mami, mne sa nechce spať."
- "Tak skús iba na 10 minút zavrieť oči. Ak nezaspíš, budeme vstávať."
- "Nie, nezavriem! To by som zaspal! A mne sa nechce spať!"
Podľa štúdií prestávajú deti spávať približne vo veku okolo 4 rokov. Podľa odborníkov to však môže byť príliš skoro. Jodi Mindell, Ph.D., poradkyňa pre rodičov, tvrdí, že spánok aj počas dňa býva veľmi dôležitý aj pre predškoláka.
- Klamú telom: Záleží však od samotného dieťaťa. Ak vaša ratolesť býva napoludnie už unavená a zaspáva ľahko, je zrejmé, že spánok počas dňa potrebuje. Niekedy však dieťaťu stačí len pokojnejšia aktivita, trochu spomaliť, prezerať si knižku, počúvať rozprávku.
- Iné deti sa vyslovene spánku bránia. Často to robia aj tie, ktoré v skutočnosti spánok naďalej potrebujú, ale už sú tak unavené, že sa nevedia “uložiť”. V takom prípade skúste dieťa dávať spať skôr. Deti, ktoré potrebujú spať, no z rôznych dôvodov cez obed nespia, mávajú často popoludní krízy - buď stúpa ich agresivita, plačlivosť alebo ledva stoja na nohách. Nezriedka majú potom problém zaspať aj večer na nočný spánok.
- Že dieťa potrebuje ešte cez deň spať, si môžete všimnúť aj u detí, ktoré bežne nespia, ale “zalomia” aj pri krátkej jazde autom. Unavené sú spravidla aj deti, ktoré posedávajú, polihujú, často žmurkajú, sťažujú sa na bolesti hlavy či rôznych častí tela. Samozrejme, tieto prejavy môžu byť spôsobené aj inými príčinami.
- Ak to má dôvod, s poludňajším spánkom to nevzdávajte. Pri týchto deťoch je vhodné skrátka trvať na tom, že cez obed pôjdu spať. Ak môžete, ľahnite si spolu s nimi, prečítajte pred spaním knižku a tvárte sa, že spíte aj vy. Zvyčajne sú veľmi dobrými “uspávačmi” oteckovia, ktorí často zaspia skôr, ako potomok.
- Ak dieťa, ktoré protestuje, nakoniec aj tak napoludnie zaspí a spí aspoň hodinu, zrejme ešte nie je pripravené vzdať sa poludňajšieho spánku, tvrdí Pantley.
- Dlhodobý deficit je problémom. Je bežné, že dieťa, ktoré cez deň spí, zaspáva horšie večer. Niektoré deti aj ráno vstanú skôr. Z dlhodobého hľadiska sa nedostatok spánku môže prejaviť častejším prechladnutím či sklonom k iným infekciám, niekedy aj spomalením rastu, nepozornosťou a nedostatočným sústredením.
- Pomáha pravidelnosť. Ak vaše dieťa nechce cez obed spať, skúste namiesto spánku zaviesť “čas oddychu”, kedy sa bude venovať pokojnejším aktivitám, omaľovánkam, kresleniu, počúvaniu rozprávok či prezeraniu knižky. Snažte sa o pravidelnosť v rovnakom čase. V prechodnom období dieťa ešte niektoré dni zaspí, iné nie. Rovnako tak sa snažte dieťa ukladať na večerný spánok pravidelne. Ak je dieťa príliš unavené, zaveďte večerný spánok skôr. Atmosféru prípravy na spánok umocní vypnutie obrazoviek, prečítanie obľúbenej knižky, rozhovor o prežitom dni, o plánoch či snoch dieťaťa či o jeho obľúbených témach.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
tags: #takmer #tvorjrocne #dieta #nechce #spat