Odlúčenie od domova je jednou z najnáročnejších skúseností, ktorým čelia opatrovateľky pracujúce v zahraničí. Večer, keď sa za vami zatvoria dvere izby, môžu spomienky na vôňu domova, smiech detí alebo večery s priateľmi vyvolať silný smútok. Tento článok ponúka praktické tipy a stratégie, ako sa s týmto smútkom vyrovnať a premeniť odlúčenie na príležitosť pre osobný rast.
Duševné zdravie detí: Základ pre šťastný život
V dnešnom svete plnom výziev je dôležité venovať pozornosť duševnému zdraviu. Dobre vyvinutá a stabilná psychika je pre deti rovnako dôležitá ako fyzické zdravie. Je základom pre schopnosť učiť sa, komunikovať, zvládať stres, riešiť problémy a budovať zdravé vzťahy. Deti, ktoré majú dobré duševné zdravie, sú odolnejšie voči životným výzvam, lepšie sa adaptujú na zmeny a sú celkovo šťastnejšie a spokojnejšie. Naopak, zanedbanie duševného zdravia môže viesť k vážnym problémom v dospelosti, vrátane úzkostných porúch, depresií, problémov so správaním a ťažkostí v sociálnej interakcii.
Praktické stratégie pre opatrovateľky
1. Denník spomienok prepojený s rodinou
Namiesto bežného denníka si vytvorte špeciálny "denník spomienok", ktorý budete zdieľať s rodinou. Každý člen rodiny si môže založiť zošit a pridávať do neho zážitky, fotografie, kresby, odkazy alebo malé darčeky pre ostatných členov rodiny, s ktorými nemôžete byť spolu. Keď prídete domov z turnusu, môžete si spoločne prelistovať zápisky a zasmiať sa na všetkom, čo ste pridali.
2. Virtuálne stretnutia pri jedle
Namiesto klasického videohovoru skúste zorganizovať virtuálne spoločné posedenie pri jedle, káve alebo čaji. Môžete to urobiť počas prestávky alebo večer po uložení klienta. Dohodnite sa s rodinou na rovnakom čase a pripravte si jedlo alebo pitie. Potom si spolu sadnite pred kameru a jedzte, ako keby ste boli pri jednom stole. Tento jednoduchý rituál vám môže veľmi pomôcť napríklad na Vianoce alebo počas významnej rodinnej oslavy, ktorej sa nemôžete zúčastniť. Môžete si pripraviť aj rovnaké menu, bude to ako spoločné varenie, aj keď na diaľku.
3. Kúsok domova so sebou
Prineste si so sebou kúsok domova, aj keď ste stovky kilometrov ďaleko. Každé ráno si môžete urobiť svoju obľúbenú kávu z domova, ktorú ste si priniesli.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
4. Vytvorenie "domáceho ostrova"
Cítiť sa doma, aj keď ste ďaleko, môže byť jednoduchšie, ak si vytvoríte svoj malý "domáci ostrov". To znamená, že si zariadite časť svojej izby tak, aby vám pripomínala domov.
5. Odlúčenie ako dobrodružstvo
Odlúčenie od rodiny a domova nemusí byť len o smútku a nostalgii. Čo keby ste sa na to začali pozerať ako na dobrodružstvo? Využite čas v zahraničí na to, aby ste sa naučili nové veci, objavili nové miesta a stretli nových ľudí. Vedieť, že ste na ceste za dobrodružstvom, vám môže pomôcť zvládnuť smútok a pocit odlúčenia.
6. Budovanie nových vzťahov
Môže byť ťažké vytvoriť si nové vzťahy, keď ste v cudzine, ale práve tieto vzťahy vám môžu pomôcť cítiť sa menej osamelo. Nebojte sa nadviazať kontakt s inými opatrovateľkami alebo ľuďmi, ktorých stretnete.
Podpora emocionálnej inteligencie detí
Podpora emocionálnej inteligencie detí je základným kameňom pre ich celkové duševné zdravie a úspešný psychický vývoj. Emocionálna inteligencia zahŕňa schopnosť rozpoznávať vlastné emócie aj emócie druhých, rozumieť im a efektívne ich riadiť. Prvým krokom je pomôcť deťom identifikovať, čo cítia. Môžeme používať jednoduché slová ako "šťastný", "smutný", "nahnevaný", "prekvapený" a "bojazlivý". Povzbudzujte ich, aby hovorili o svojich pocitoch. Napríklad: "Vidím, že si teraz veľmi nahnevaný, pretože ti kamarát zobral hračku." Tým im dávame priestor na vyjadrenie a zároveň ich učíme pomenovať to, čo prežívajú. Empatia je schopnosť vcítiť sa do pocitov druhých. Môžeme ju rozvíjať prostredníctvom rozhovorov o pocitoch iných ľudí (napríklad postáv z kníh alebo filmov), povzbudzovaním k pomoci druhým a modelovaním empatického správania. Hry na role a spoločné aktivity, ktoré vyžadujú spoluprácu, tiež pomáhajú rozvíjať sociálne zručnosti a chápanie perspektívy druhých.
Kľúčová úloha rodičov a komunikácia
Rodičia sú najdôležitejšími piliermi v živote dieťaťa a ich prístup k výchove má zásadný vplyv na duševné zdravie detí. Domov by mal byť pre dieťa miestom bezpečia, kde sa cíti milované, akceptované a vypočuté. Pravidelná a otvorená komunikácia je kľúčová. Dieťa by malo vedieť, že sa môže s rodičmi rozprávať o čomkoľvek, bez strachu z odsúdenia alebo výsmechu. Vytvorte si rituály, ako je spoločné jedlo alebo večerné rozhovory, kde má dieťa priestor podeliť sa o svoje zážitky a pocity. Schopnosť aktívne počúvať je neoceniteľná. Keď dieťa hovorí, venujte mu plnú pozornosť. Neskáčte mu do reči, neposudzujte a neponúkajte okamžité riešenia, pokiaľ si ich dieťa výslovne nevyžiada. Namiesto toho sa snažte porozumieť jeho pohľadu a pocitom. Používajte otvorené otázky, ktoré podporujú diskusiu, napríklad: "Ako sa pri tom cítiš?" alebo "Čo si myslíš, že by ti pomohlo?". Ubezpečte dieťa, že jeho pocity sú platné, aj keď im možno úplne nerozumiete.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Hranice, štruktúra a riešenie problémov
Aj keď je dôležitá sloboda prejavu, deti potrebujú aj jasné hranice a štruktúru. Pomáha im to cítiť sa bezpečne a učí ich zodpovednosti. Dôslednosť vo výchove a spravodlivé dôsledky za porušenie pravidiel sú dôležité. Zároveň buďte realistickí vo svojich očakávaniach. Každé dieťa je jedinečné a má svoje tempo vývoja. Nechajte deti, aby sa pokúšali riešiť svoje problémy samy, samozrejme, s vašou podporou. Namiesto toho, aby ste im vždy ponúkli hotové riešenie, pýtajte sa ich, ako by oni sami situáciu riešili. To posilňuje ich sebadôveru a schopnosť zvládať výzvy. Malé neúspechy sú tiež dôležitou súčasťou učenia sa a budovania odolnosti.
Fyzické zdravie, stres a záujmy
Okrem priamej podpory a komunikácie je pre psychický vývoj dieťaťa a jeho celkové duševné zdravie kľúčové aj budovanie odolnosti a prevencia problémov. Fyzické zdravie a duševné zdravie sú úzko prepojené. Dostatočný spánok, vyvážená strava a pravidelná fyzická aktivita sú nevyhnutné pre optimálne fungovanie mozgu a stabilnú náladu. Zabezpečte, aby vaše dieťa malo dostatok spánku primeraného jeho veku, pretože nedostatok spánku môže viesť k podráždenosti, problémom s koncentráciou a zvýšenej úzkosti. Dbajte na to, aby ich strava obsahovala dostatok ovocia, zeleniny a celozrnných výrobkov a obmedzte príjem spracovaných potravín a cukru. Už aj malé deti môžu zažívať stres. Učte ich zdravým spôsobom, ako sa so stresom vyrovnať. Môžete ich naučiť jednoduché dýchacie cvičenia, ktoré im pomôžu upokojiť sa, alebo ich povzbudiť k aktivitám, ktoré ich bavia a pomáhajú im relaxovať, ako je kreslenie, čítanie alebo počúvanie hudby. Rozprávajte sa s nimi o tom, čo ich stresuje, a spoločne hľadajte riešenia. Vytvorte si domáce prostredie, ktoré je pokojné a bez prehnaného tlaku. Povzbudzujte deti, aby objavovali a rozvíjali svoje záujmy a koníčky. Či už ide o šport, umenie, hudbu alebo čítanie, venovanie sa obľúbeným aktivitám posilňuje sebadôveru, poskytuje pocit úspechu a pomáha deťom nájsť si miesto vo svete. Tieto aktivity sú dôležité pre zdravý psychický vývoj dieťaťa, pretože im dávajú pocit zmysluplnosti a radosti.
Školské prostredie a prevencia šikanovania
Škola je pre deti druhým domovom a má obrovský vplyv na ich duševné zdravie. Otvorená komunikácia medzi rodičmi a učiteľmi je kľúčová. Informujte učiteľov o akýchkoľvek zmenách v správaní vášho dieťaťa, ktoré vás znepokojujú, alebo o akýchkoľvek výzvach, ktorým čelí. Učitelia trávia s deťmi značné množstvo času a môžu si všimnúť signály, ktoré by rodičia doma nemuseli zaznamenať. Šikanovanie je závažný problém, ktorý môže mať devastujúce následky na duševné zdravie detí. Učte svoje dieťa, aby sa nešikanovalo, a aby sa postavilo za seba alebo za iných, ak je svedkom šikanovania. Učte ho, ako hovoriť s deťmi s rešpektom a empatiou. Ak sa vaše dieťa stane obeťou šikanovania, okamžite zasiahnite a spolupracujte so školou na jeho vyriešení. Školský systém môže byť zdrojom značného tlaku pre deti. Pomôžte im zvládať očakávania a nepreťažujte ich nadmerným množstvom mimoškolských aktivít. Učte ich, že známky nie sú jediné meradlo ich hodnoty a že je dôležité snažiť sa, ale aj vedieť prijať chyby a učiť sa z nich. Podporujte zdravý prístup k učeniu, ktorý je založený na zvedavosti a radosti z objavovania, a nie len na strachu z neúspechu.
Odborná pomoc a rozhovory o pocitoch
Aj napriek všetkým snahám rodičov a podpore okolia sa môžu vyskytnúť situácie, kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Ak si všimnete, že zmeny v správaní alebo nálade vášho dieťaťa pretrvávajú dlhšie ako niekoľko týždňov, zhoršujú sa, alebo výrazne ovplyvňujú jeho fungovanie v škole, doma či v sociálnych interakciách, je čas zvážiť konzultáciu s odborníkom. Prvým krokom môže byť konzultácia s pediatrom, ktorý môže vylúčiť fyzické príčiny problémov a v prípade potreby odporučiť špecialistu. Možnosti odbornej pomoci zahŕňajú detských psychológov, detských psychiatrov, psychoterapeutov alebo poradenské centrá. Títo odborníci dokážu diagnostikovať problém a navrhnúť vhodnú liečbu, ktorá môže zahŕňať terapiu (individuálnu, rodinnú alebo skupinovú), prípadne aj medikamentóznu liečbu, ak je to potrebné. Je dôležité nájsť si odborníka, s ktorým sa vy aj vaše dieťa cítite komfortne a dôverujete mu. Hanblivosť je povahová črta, ktorá sa prejavuje opatrnosťou v nových situáciách alebo pri spoznávaní nových ľudí. Úzkosť u detí je však intenzívnejší a pretrvávajúci pocit strachu a obáv, ktorý narúša bežné fungovanie dieťaťa. Môže sa prejavovať fyzickými symptómami (bolesti brucha, hlavy), vyhýbaním sa určitým situáciám (škola, sociálne akcie) a nadmerným premýšľaním o veciach. O pocitoch by ste sa mali rozprávať s deťmi pravidelne a prirodzene, nie len vtedy, keď sa zdá, že majú problém. Vytvorte si dennú rutinu, napríklad pri jedle alebo pred spaním, kedy sa ich opýtate, ako sa cítili počas dňa. Používajte otvorené otázky a aktívne počúvajte. Cieľom je normalizovať rozhovory o emóciách a naučiť ich, ako hovoriť s deťmi o svojich pocitov, aby sa cítili bezpečne a vypočuté. Všetky emócie, vrátane smútku, hnevu, frustrácie či strachu, sú prirodzenou súčasťou ľudskej skúsenosti. Cieľom nie je, aby deti necítili negatívne emócie, ale aby sa naučili ich rozpoznať, pomenovať a zdravým spôsobom s nimi pracovať. Povzbudzujte dieťa k účasti na aktivitách, ktoré ho bavia, a kde sa stretne s rovesníkmi s podobnými záujmami. Začnite s menšími skupinami a postupne ich rozširujte. Modelujte sociálne správanie, učte ich pozdraviť, poďakovať sa a podeliť sa. Nechajte ich, aby si našli svoje tempo a netlačte na nich príliš. Pochváľte ich za každú snahu a malý pokrok. Hry na role, kde si precvičujú sociálne situácie, môžu byť tiež nápomocné pre psychický vývoj dieťaťa a budovanie sebavedomia.
Smútok za domovom v táboroch: Ako pomôcť deťom
Zmena prostredia a kolektívu môže dieťaťu priniesť nečakané výzvy, ktoré nepredpokladajú ani rodičia ani personál. Takmer všetky tieto výzvy môžeme vyriešiť, pokiaľ nám rodičia pomôžu a komunikujú s vedením tábora, alebo animátorom, ktorý má na starosti ich dieťa otvorene, jednoducho a používali presné, neskreslené informácie. Je dôležité identifikovať zdroj potiaže, či sa jedná o ubytovanie, alebo kolektív detí, prípadne stravu, smútok za domovom, alebo akýkoľvek iný aspekt tábora. Je nesmierne dôležité, v každej situácii nechať pôsobiť táborový personál, aby mali priestor a čas zjednať nápravu, ďalej odkomunikovať technické požiadavky personálu hotela, alebo rekreačného zariadenia. Je dôležité aby mali vedúci časový priestor na rozhovory s deťmi, ktoré sú potrebné za účelom zmeny nálady detí a atmosféry v tábore. Niektoré situácie si môžu vyžadovať aj viac času a je dôležité im ho poskytnúť. Pre rodičov je dôležité sa rozhodnúť, či chcú svoje dieťa podporiť v tom, aby si vyskúšal zvládnuť túto novú situáciu a získať tak vzácne skúsenosti z táborového pobytu. Všetkým deťom vedúci poskytujú podporu a asistenciu, aby tieto nové situácie pochopili, a aby ich pekne a ľahko zvládli. Vzájomné neporozumenie medzi rodičmi a táborovým personálom môže mať za následok ťažký priebeh akéhokoľvek táborového problému, niekedy aj malicherného. Rodičia by mali predtým ako spravia akékoľvek rozhodnutie ohľadom zrušenia tábora, konzultovali túto myšlienku s personálom. Veľakrát sa stane, že rodič povie svojmu dieťaťu, že ho príde zobrať z tábora a dieťa pod tlakom udalostí túto informáciu príjme ako jediné možné riešenie. Tu je potrebné zobrať do úvahy ďalšie dôsledky, ktoré takéto rozhodnutie môže mať. Napríklad zvýši nedôveru dieťaťa ohľadom budúcich táborových pobytov. Rovnako je potrebné zvážiť, či bol tábor poistený a k akým finančným ujmám môže takýmto krokom prísť. Najhoršia forma riešenia akéhokoľvek problému je, že po informovaní rodiča dieťaťom, rodič rovno príde do tábora, a bez akejkoľvek konzultácie s personálom si príde vyzdvihnúť dieťa. To sú prípady, v ktorých personál tábora nemal vôbec šancu poskytnúť súčinnosť, zjednať nápravu a pomôcť dieťaťu vyriešiť svoju situáciu. Rodičia by sa mali s dôverou obrátili na hlavných vedúcich, zdravotníkov alebo iný relevantný personál. Vedúci sú pripravení urobiť všetko preto, aby sa každé dieťa v tábore cítilo výborne. Je to ich hlavný úmysel a ich hlavná činnosť počas výkonu svojej funkcie v tábore.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Budovanie duševnej sily a rovnováhy u detí
Všetky deti majú schopnosť vybudovať si duševnú silu a rovnováhu. Zodpovednosťou rodiča je naučiť ich, ako na to a pripraviť ich na reálny svet. Naučiť ho, ako byť mentálne silné je nutnosťou k vypestovaniu odolnosti voči strastiam života. Hoci máme sklon svoje deti chrániť po celý život, je potrebné aby sa naučili čeliť problémom samé. Musia zistiť, ako riešiť neľahké situácie bez pomoci rodiča. Táto vlastnosť im pomôže v dosiahnutí cieľov a k plnému využitiu potenciálu.
Čo (ne)znamená tvrdá láska
Zoceliť deti znamená pre mnohých upevnenie ich charakteru sprísnením výchovy. Predstavujeme si, že mentálne silné dieťa neplače, neukazuje pred druhými smútok a všeobecne neprejavuje pocity na verejnosti vôbec. Rodičia zoceľujú deti tým, že neprejavujú príliš veľa náklonnosti a lásky zo strachu, aby dieťa nerozmaznali. Prísne trestajú ich chyby a tlačia ich do situácií bez ohľadu na to, či je dieťa mentálne pripravené ich zvládnuť. Reagujú bezcitne na jeho nezdary a negatívne pocity, ktoré kvôli nim prežíva. Jednoducho povedané, mnoho rodičov si myslí, že milujúce a láskyplné zachádzanie spolu s podporou dieťa nezocelí, ale naopak urobí ho slabochom. V takomto chovaní však chýba láska a zostáva len tá tvrdosť.
Správať sa ako "tvrďák" nie je to isté ako byť duševne silný
Dieťa (a všeobecne každý človek), ktoré neskrýva pocity a reaguje láskavo, považuje väčšina z nás za slabošského a krehkého jedinca. Z toho dôvodu sa snažia mnohí vychovať dieťa k opačnému pólu - aby necítilo, neprejavilo emócie a všetko zvládlo s ľadovým kľudom. Avšak je potrebné myslieť na to, že takéto správanie je extrém, hraničiaci s duševnou poruchou (schizoidná porucha osobnosti). Človek môže byť citlivým a zároveň mentálne silným jedincom; je treba mu dať len ten správny základ. Mentálne silné dieťa sa vyznačuje húževnatosťou. Nevzdáva sa, má silnú vôľu prekonať prekážky a nepodriadi sa nepriazni osudu. Zároveň je schopné láskavého chovania a empatie, k iným ako aj k sebe. Byť mentálne silnou osobou znamená byť silným vo vnútri, nie nepríjemným a tvrdým navonok. Psychicky silný človek sa nenechá položiť nepriaznivými situáciami a negatívnymi ľuďmi.
Bez podporujúcej rodičovskej základne nejde vybudovať mentálne silné dieťa
Budovať psychickú odolnosť je rovnaké ako spevňovať svaly. Taktiež nedvíhate sto kíl hneď prvý deň v posilňovni; idete postupne, krôčik po krôčiku. Ak by vám niekto nadával alebo vysmieval sa, že nedvihnete takú záťaž ihneď, ťažko by vám to pomohlo tých sto kíl zvládnuť. Rovnako je to aj s deťmi a podporou ich mentálnej sily. Musí sa budovať postupne a s ohľadom na to, čo zvládnu.
1. Psychická vyrovnanosť začína stabilným domovom
Istota a láska - dva piliere, bez ktorých nemožno vychovať psychicky zdravú osobnosť. Všetky problémy, ktoré si so sebou dospelí odnášajú z detstva, pramenia z neistého domova a nelásky rodičov. Je tomu tak z toho dôvodu, pretože domov predstavuje pre deti celý ich svet. Podľa toho, akým spôsobom fungujú v rodine a ako sa tam cítia, sa bude odvíjať ich pohľad na svet a fungovanie v ňom. Pokiaľ je domov synonymom strachu a neistoty, dieťa sa bude obávať celého sveta. Láskavá starostlivosť a podpora rodiča pomáha deťom v psychickej vyrovnanosti. Spoľahlivý rodič, ktorý vybuduje stabilný domov, pomôže dieťaťu cítiť duševnú istotu, ktorá je základom pre budúce zvládanie životných nepríjemností.
2. Domácnosť je ich malý svet; dbajte, aby si plnili povinnosti
Vzhľadom na ich vek a schopnosti podporujte deti v tom, aby zvládali povinnosti okolo domu. Učte ich zvládať ťažšie veci (napríklad varenie), ale nekritizujte výsledok. Z chýb sa treba poučiť, nie trestať ich za ne.
3. Učte ich rozumieť emóciám, nepotláčajte ich
Mnoho výskumov preukázalo, že potlačenie emócie nevedie k jej vymiznutiu, ale k psychosomatickým poruchám. Potlačením emócie sa ju nenaučíme zvládať, práve naopak; necháme sa ovládať hnevom, nevraživosťou a smútkom, pretože sme sa nenaučili, ako ich spracovať. Povoľte deťom cítiť. Pomáhajte im chápať, čo cítia, pomenujte emócie - pomôže im to vyznať sa v pocitoch, čím sa naučia rýchlejšie a lepšie s nimi pracovať. Namiesto popretia a bagatelizovania pocitov reagujte empatiou. Dbajte na to, aby vedeli, že ich pocity chápete, viete ako sa cítia a cíti ich každý človek.
4. Opravujte správanie, nie pocity
Je dôležité, aby deti vedeli, že cítiť hnev je v poriadku. Rovnako nutné je však vedomie, že biť ostatných a rozbíjať veci v hneve, v poriadku nie je. Zamerajte svoju výchovu na učenie rozdielov medzi správaním a emóciou. Pocity sú v poriadku a prežíva ich každý z nás. Aké správanie v nás daný pocit vyvoláva, sa však dá spravovať a ovládať. Podstatou psychicky silného a odolného človeka je práve uvedomenie si, že dokážeme svoje pocity ovládať, nie sme ich otrokmi. Rovnako dôležité je vedieť, že reagovať v afekte dokáže spôsobiť problémy. Deti potrebujú vidieť dôsledky chovania, nie emócií.
5. Nechajte ich chybovať
Chyby robí každý z nás a deti by to mali vedieť. Strach z chýb nás dostal do nudného, stereotypného života, v ktorom sa bojíme skúšať niečo nové. Psychická odolnosť značí, že chyby očakávame, vieme, že ich budeme robiť ale zároveň si uvedomujeme ich nutnosť aby sme sa neustále posúvali. Podporujte deti, aby skúšali a chybovali. Nech sa chyba stane zdrojom vedomostí, nie trestu.
6. Nechráňte ich pred neúspechmi
Je pochopiteľné, že nechceme aby sa deti trápili. Chránime ich pred neúspechmi, priskakujeme a riešime všetko za ne. Ale ako sa majú naučiť zvládať neúspech, ak sa to nenaučili v detstve? Ochrana pred nepríjemnými vlastnosťami života neznamená, že s pätnástym/osemnástym rokom to automaticky budú vedieť. Deti sa to nenaučia ani v tridsiatke pokiaľ ich to nenaučíme my v detstve. Čím skôr si deti prejdú neúspešnými pokusmi, tým lepšie budú pripravené na život.
7. Povoľte im, nech zápasia a riešia vlastné problémy
Pre každého rodiča je prirodzené, že priskočí akonáhle jeho dieťa zápasí s problémom. Chrániť ich a pomáhať je rodičovská potreba, ktorá nevymizne ani v dospelosti dieťaťa. Avšak pozrime sa na to z iného hľadiska. Ak sa dieťa naučí, že všetko za neho riešia rodičia, v staršom veku nebude schopné čeliť im na vlastnú zodpovednosť. V dospelosti mu budú problémy bežného sveta spôsobovať úzkosť, pretože detstvo malo prakticky bez ťažkostí. Na reálny svet nie je pripravené. Nechajte deti, nech problém riešia samé. Buďte oporou a istotou, na ktoré sa môžu v prípade potreby obrátiť - ale vždy ich veďte k tomu, nech prídu samé na riešenie nepríjemností.
8. Učte ich čeliť dôsledkom ich rozhodnutí
Mnoho rodičov vedie svoje deti spôsobom, že im za nevhodné správanie vynadá, ale dôsledky porieši za nich. Deti nevidia priame dôsledky svojho konania a rozhodnutia, čím neprichádza k ponaučeniu. Aby sa človek poučil, musí stáť tvárou v tvár tomu, čo spôsobil. Dbajte na to aj u detí, „neupratujte“ čo si oni nadrobili. Veďte ich k tomu nech akceptujú dôsledky svojho správania; pomôžete im tým k budúcej schopnosti rozhodovať sa správne s ohľadom na dôsledok. Týmto učíte deti samostatnosti, vyriešia vzniknutý problém bez vás a navyše, ľavou zadnou budú čeliť ťažším situáciám.
9. Podporujte ich v skúšaní nových vecí
Vychádzať pravidelne z našej komfortnej zóny je pre väčšinu ľudí obrovský problém, ale práve tam začína život a dejú sa zázraky - a ležia tie najfantastickejšie príležitosti, s ktorými by sme nikdy neprišli do styku v našom bezpečnom prostredí. Preto podporte deti, aby skúšali i to, z čoho majú strach. Podstatou výstupu z komfortnej zóny nie je odstrániť strach, ale upevniť odvahu k jeho prekonávaniu.
10. Upravte ich vnútorný hlas
Pokiaľ si všimnete, že sa deti o sebe vyjadrujú negatívne, pozhovárajte sa o tom. Pýtajte sa, čo ich vedie k tomu myslieť si to, a veďte ich k reálnemu náhľadu na situáciu. Neznačí to neustále ich chváliť, ale skôr podporovať, aby sa nevzdávali. To, že majú trojky z matematiky nutne nemusí znamenať, že sú hlúpe. Dávajte taktiež pozor, ako sa o nich vyjadrujete vy.
Bumerangové deti: Návrat domov a nové pravidlá
Bumerangové dieťa je mladý dospelý, ktorý sa po období nezávislosti a samostatnom živote vracia k rodičom. Počet bumerangových detí rastie na celom svete. Termín bumerangové deti používajú americkí psychológovia pre potomkov, ktorí už odišli z domu, napríklad študovali a potom niekoľko rokov niekde aj bývali a pracovali. Po určitej dobe však kvôli rôznym okolnostiam sa opäť vracajú domov k rodičom. Mnohí sa vracajú aj z rôznych finančných dôvodov, medzi ktoré patria hlavne zvýšené náklady na bývanie, nedostatočné mzdy, ktoré nepokrývajú základné náklady človeka. Bez dvoch príjmov v kombinácii s rastúcimi nákladmi na nájomné vo väčších mestách je pre mladých ľudí ťažké založiť si vlastný domov. Hlavne počas pandémie sa čoraz častejšie začal v našej spoločnosti prejavovať tento fenomén. No aby váš obnovený spoločný život neskončil v slepej uličke, plnej výčitiek a pocitov krivdy, mali by ste si vyjasniť pravidlá a na oboch stranách si uvedomiť, že nič nie je také ako predtým. Vaše deti už nie sú deti a vy voči nim nemáte vyživovaciu povinnosť.
Pravidlá sú základ
Niet divu, že väčšina rodičov nie je pripravená na túto novú etapu vo svojom živote a má množstvo otázok, ako situáciu zvládnuť. A preto si hneď stanovte pravidlá a určte jasné hranice. Hovorte o tom hneď na začiatku, najlepšie ešte predtým, než sa deti späť nasťahujú a robte to bez pocitov viny. Deti sa k vám vracajú z istého dôvodu, potrebujú sa nadýchnuť, vyriešiť si existenčné problémy, znova nájsť pevnú pôdu pod nohami. Jasne povedzte, že to chápete ako prechodné obdobie a určite si aspoň približný časový limit, ako dlho to bude trvať. Dohodnite si vopred sumu, ktorou budú prispievať na domácnosť a stravu. Taktiež si vyjasnite, akým spôsobom sa budú podieľať na domácich prácach. Dôležitá je aj dohoda, ako sa budú prelínať vaše a ich súkromné životy, napríklad návštevy priateľov, prespávanie priateľa či priateľky cez noc, nočné príchody a podobne. Máte právo vedieť, či a kedy príde dieťa domov, lebo hoci má 25+, stále sa o svoje dieťa bojíte. Čím prísnejšie pravidlá nastolíte a čím ráznejšie na nich budete trvať, tým skôr sa vaše dieťa nakopne smerom k samostatnému životu. Inými slovami, mali by ste očakávať, že vaše dospelé dieťa bude prispievať a pomáhať pri chode domácnosti. Je jasné, že každá rodina je iná. Nezabudnite si vopred prediskutovať všetky pravidlá a očakávania v rámci vlastných zvyklostí.
#