Plač je univerzálny jazyk dojčiat a malých detí. Hoci môže byť pre rodičov frustrujúci a vyčerpávajúci, je dôležité si uvedomiť, že ide o prirodzený a nevyhnutný komunikačný prostriedok. Prostredníctvom plaču dieťa vyjadruje svoje potreby, pocity a nepohodlie. Pochopenie príčin detského plaču a naučenie sa, ako naň správne reagovať, je kľúčové pre budovanie silného a láskyplného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.
Plač ako komunikačný prostriedok
Novorodenec nemá iné možnosti, ako dať najavo svoje potreby. Plač je jeho jediný nástroj na komunikáciu s okolím. Či už ide o hlad, smäd, mokrú plienku, únavu, bolesť bruška alebo potrebu blízkosti, dieťa to vyjadrí plačom. Je na rodičoch, aby sa naučili rozlišovať rôzne typy plaču a reagovali na ne adekvátnym spôsobom.
Psychologička vo svojej praxi v CPR KVAPKA sa stretáva s rodičmi pred pôrodom, v podpore dojčenia, či príprave detí na školu. Sama si spomína, že keď sa jej narodilo prvé dieťa, bolo veľa vecí, ktoré ju "šokovali" a neboli podľa plánu. Dieťa nespalo 20 hodín z 24, nezaspalo automaticky po nakŕmení a pomerne často plakalo. Vtedajšia pani pediatrička uzavrela diagnostiku, že ak po dojčení plače, treba mu dať vodu (ak jej vypije viac než 10 lyžičiek, je hladné a treba ho dokŕmiť). Babička po telefóne diagnostikovala boľavé bruško a manželove kolegyne v práci predpokladali slabé mlieko. Plač je najväčší stresor rodičov, najmä tých novopečených. Môže byť iritujúci a dospelého človeka vyvádza z miery. Na druhej strane je plač každodennou súčasťou života novorodenca a jeho rodičov.
Potreby, ktoré dieťa plačom prezentuje
- Hlad a smäd: Bábätká dávajú najavo hlad poriadne hlasno. V tomto prípade máte jedinú možnosť - nakŕmiť hladoša čo najskôr.
- Mokrá alebo znečistená plienka: Mokrá plienka môže byť príčinou nepohody. Ak používate jednorazové plienky, mali by bábätku zabezpečiť na pár hodín pocit sucha.
- Únava a prestimulovanie: Návšteva babičky, susedky, kamarátky a k tomu množstvo nových hračiek? Pre psychiku bábätka to môže byť poriadna nálož. Ak vidíte, že je prestimulované, zoberte ho do izby, urobte v nej prítmie, bábätko si nechajte na rukách a jemne ho hojdajte.
- Nuda a pocit osamenia: Dieťatko sa môže nudiť najmä keď príliš dlho leží v postieľke.
- Bolesť bruška (kolika): Plač v dôsledku koliky, bolesti bruška, môže skutočne trvať celé hodiny. Väčšinou nastupuje do pätnástich až tridsiatich minút od kŕmenia.
- Pocit tepla alebo chladu: Pokiaľ plače, skontrolujte teplotu v miestnosti. Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20°C.
Je akýmsi rodičovským umením naučiť sa rozoznávať tieto potreby a snažiť sa ich uspokojiť.
Fyziologický plač
Podľa českých autorov „hovorí správanie dojčaťa o stave integrity centrálneho nervového systému“. Na začiatku života je plač pomerne nediferencovaný - je jednoznačným prejavom potreby, ale ťažko zistiť čo tou potrebou je. Plač sa diferencuje počas vývoja a postupne sa stáva zámerným komunikačným prostriedkom. Podľa Masopustovej deti neplačú najviac v prvých dňoch po narodení, ale až o niekoľko týždňov neskôr. K nárastu času, ktorý za deň dieťa preplače, dochádza medzi 2. - 6. týždňom života. Vrchol dosahuje krivka vývoja plačlivosti dieťaťa typicky o 6 týždni života, pričom u nedojčených detí nastáva táto kulminácia už v 2. týždni. Masopustová uvádza, že v čase kulminácie plačlivosti je priemerná doba plaču za deň 105 - 210 minút. Do konca 3. mesiaca klesá úhrn preplakaného času cca na 20 - 60 minút.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Plačú všetky deti. Pokiaľ ten, kto sa stará o dieťa, nevie alebo nechce riešiť potreby dieťaťa, tak bude plakať. Masopustová vo svojej knihe píše aj o tom, že počet a dĺžka epizód plaču je individuálne či kultúrne špecifická. Kultúrna podmienenosť dojčenského plaču býva najčastejšie prezentovaná na Krovákoch (žijú na púšti Kalahari v Afrike). Ich deti spustia plač rovnako často ako deti iných národov (zapadných), ale jedna epizóda plaču je oveľa kratšia - cca 10 sekúnd.
S čím plač detí môže súvisieť
Už sme spomenuli, že po 6. týždni života by sa preplakaný čas mal začať znižovať. Zatiaľ nebolo celkom presne vysvetlené, prečo plačlivosť detí tak dramaticky stúpne a klesne v pomerne krátkom čase. Zvažuje sa napr. súvislosť s počiatkami vzniku cirkadiánneho rytmu (vnímanie dňa a noci), ten by mal viesť k predlžovaniu dĺžky spánku v noci (v 6. týždni dieťa v noci prespí cca 5 - 6 hodín). Odborníci tiež upozorňujú na súvislosť s dozrievaním osi hypotalamus - hypofýza - nadobličky (HPA os). Dozrievanie tejto osi (má za následok 24 hodinový cyklus vylučovania kortizolu) je situované taktiež do prvých 3 mesiacov života dieťaťa. Kortizol je jedným z hormónom súvisiacich so zvládaním stresu. V prvých 4 týždňoch života má vylučovanie kortizolu kvôli nezrelosti spomenutej osi ešte dva vrcholy počas dňa. Zhruba v 8. týždni je HPA os dostatočne zrelá, aby bola schopná produkovať kortizol v 24 hodinovom rytme, pričom tento ešte nemusí byť synchronizovaný so vznikajúcim rytmom spánku a bdenia (tento nie je príliš podmienený biologicky, ale skôr závisí na striedaní svetla a tmy, nastavovaním denného režimu - stimuláciou a kŕmením dieťaťa počas dňa, utlmovaním činností v noci. Cirkadiánny rytmus sa objavuje medzi 2. - 3 . mesiacom. K synchronizácii medzi jedným a druhým dochádza medzi 12. - 16. týždňom po narodení.
Z toho vyplýva, že je dobré si uvedomiť, že plač vášho bábätka jednak súvisí s jeho potrebami a je normálne sa ich snažiť uspokojiť. Zároveň je dôležité vedieť, že nie za každý plač môžete vy ako opatrovatelia dieťatka, že proste je to záležitosť aj biologická a že dieťatku treba dať hlavne čas na to, aby dozrelo.
Súvislosť medzi dietou a plačom
Strava matky počas tehotenstva a dojčenia, ako aj strava samotného dieťaťa, môže mať vplyv na jeho plačlivosť. Niektoré potraviny môžu spôsobovať alergické reakcie alebo tráviace ťažkosti, ktoré sa prejavia plačom.
Diéta matky počas dojčenia
Matky, ktoré dojčia, by mali dbať na vyváženú stravu a vyhýbať sa potravinám, ktoré môžu u dieťaťa vyvolať alergické reakcie alebo tráviace ťažkosti. Medzi najčastejšie alergény patria:
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- Kravské mlieko a mliečne výrobky
- Vajcia
- Orechy
- Sója
- Pšenica
- Ryby
Ak máte podozrenie, že niektorá potravina vo vašej strave spôsobuje dieťaťu problémy, skúste ju na niekoľko dní vylúčiť a sledujte, či sa plačlivosť dieťaťa zníži. V prípade pretrvávajúcich problémov sa poraďte s lekárom alebo laktačnou poradkyňou.
Strava dieťaťa
U detí, ktoré sú kŕmené umelým mliekom, môže byť príčinou plaču nevhodná receptúra. Skúste sa poradiť s lekárom o zmene mlieka. Pri zavádzaní príkrmov je dôležité postupovať opatrne a zavádzať nové potraviny postupne, aby ste zistili, či dieťa nemá na niektorú z nich alergiu.
Nosenie a plač
Štúdia vedcov Ronalda G. Barra a Ursa A. Hunzikera dokazuje, že nosené bábätká sú šťastnejšie a menej plačú. Rodičia bábätiek v nosiacej skupine museli svoje deti nosiť v nosiči alebo držať na rukách minimálne 3 hodiny denne. Z pozorovaní vyplynulo, že tá polovica detí, ktorá bola počas dňa nosená častejšie, vykazovala o 50 % menej plaču nielen počas dňa, no aj v noci. Pozorovania teda ukazujú, že nosenie a fyzický kontakt má na pohodu dieťaťa jasný vplyv.
Nosenie dojčiat v ergonomickom nosiči, nosiacej šatke či na rukách je veľmi dôležitou súčasťou rozvoju tzv. „základnej dôvery“ v láskyplnom vzťahu matky a dieťaťa. Dieťa si vytvára k matke dôveru a prehlbuje sa ich vzájomná citová väzba. Štúdie vyvracajú tvrdenia, že deti budú kvôli noseniu rozmaznané a nesamostatné a hovoria presný opak - nosené deti sa oveľa skôr stávajú samostatnými.
Ako reagovať na detský plač
- Uspokojte základné potreby: Skontrolujte, či dieťa nie je hladné, smädné, unavené alebo nemá mokrú plienku.
- Poskytnite fyzický kontakt: Vezmite dieťa na ruky, hojdajte ho, hladkajte ho alebo mu spievajte.
- Vytvorte pokojné prostredie: Znížte hluk a svetlo v miestnosti.
- Skúste rôzne techniky utíšenia: Niektoré deti upokojuje cumlík, iné monotónny zvuk (napr. biely šum), iné jemná masáž bruška.
- Buďte trpezliví: Uvedomte si, že plač je pre dieťa spôsob komunikácie a že potrebuje vašu pomoc a podporu.
Mýty o detskom plači
- Mýtus: Plač je najlepšie ignorovať.
- Pravda: Podľa moderných poznatkov pediatrov a psychológov je plač vždy signálom, že dieťaťu niečo chýba.
- Mýtus: Nechať dieťa vyplakať je dobrý spôsob, ako ho naučiť samostatnosti.
- Pravda: Metóda kontrolovaného plaču a vyplakania nie je vhodným prostriedkom na učenie dieťaťa spávať samé. Ak necháme dieťa vyplakať, určite si na novú situáciu zvykne. Neskôr sa toto narušenie môže prejaviť v problémoch s dôverou vo vzťahoch, zvýšenou úzkosťou, depresívnym ladením a nechuťou do ničoho.
Upokojovanie obrazovkou?
Vedci z Michigan Medicine zverejnili v magazíne JAMA Pediatrics štúdiu, ktorá sa zaoberá otázkou používania obrazoviek na upokojenie detí vo veku 3-5 rokov. Výsledky hrajú v neprospech obrazoviek a rýchlych riešení. Hoci odvedenie pozornosti obrazovkou vyzerá neškodne a veľmi účinne, dieťa prichádza o možnosť vysporiadať sa so svojimi emóciami samo. Bránime mu tak nadobudnúť sebaovládanie.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Treba jasne nastavené pravidlá. Občasné vyplnenie času keď rodičia pracujú alebo počas cestovania je v poriadku. Ide skôr o zapínanie obrazovky akonáhle sa dieťa rozčúli alebo hodí o zem (čo je u detí v predškolskom veku bežné). Odporúča použiť alternatívne spôsoby utíšenia dieťaťa - objatie, rozhovor, vyjadrenie emócií slovne, vypočutie a podobne.
Zvládanie emócií u detí
Zvládanie emócií u detí je pre rodičov často výzvou, najmä počas obdobia vzdoru. Ako reagovať, keď dieťa nechce odísť z ihriska, ignoruje vaše volanie, bije, hryzie alebo kričí pre „malichernosti“? Tento článok prináša praktické tipy, ako pomocou hier, empatie a rituálov predchádzať konfliktom a naučiť deti zvládať svoje pocity. Pochopením detského sveta a jeho potrieb môžete urobiť z každodenných situácií pokojnejšie a radostnejšie chvíle.
Nechce odísť z ihriska
Dieťa žije prítomnosťou: „Tu a teraz“. Oznam „Ideme domov,“ značí určitý plán do budúcnosti, ktorý si dieťa bude schopné predstaviť až okolo 2 až 2.5 roka. Odchodu môže napomôcť i možnosť dať dieťaťu na výber. Dieťa tak staviame do pozície aktéra (ono má situáciu pod kontrolou a ono rozhoduje). Buďte hraví a zapojme fantáziu.
Nepočúva, keď naňho voláme
Počuť slovný rozkaz, je však zložitejšie, ako sa môže zdať. Najskôr dieťa musí rozkaz alebo oznam počuť. A keďže dieťa žije prítomnosťou, je často pohltené svojou prácou. Kvôli rozdielu vo vývine mozgu, dievčatá rýchlejšie reagujú na slovné požiadavky. Chlapcom však môžeme pomôcť očným a fyzickým kontaktom (pri oslovení mu položíme ruku na plece, poprípade sa zohneme na jeho úroveň, aby nás začal vnímať).
Bije, hryzie, ťahá za vlasy…
Pri takomto správaní je dôležité uvedomiť si, že malé dieťa robí všetko pokusným spôsobom. Vo väčšine prípadov dieťa nemá v úmysle ubližovať a neuvedomuje si dobre súvislosť medzi svojím konaním a bolesťou druhého. Toto správanie sa môže objavovať i keď chce dieťa zaujať, aby si ho druhé dieťa všimlo alebo to môže byť spôsob, akým dieťa nadväzuje kontakt s druhými. I tu platí, že rodič by mal byť prostredníkom. Tieto situácie môžeme brať ako príležitosť naučiť dieťa spoločenským pravidlám a sociálnym zručnostiam.
Kričí za drobnosti
Dieťa búcha alebo kričí ako protest. Tieto reakcie volí kvôli nevyzrelosti obehu medzi zónami radosti, agresie a tými, ktoré ovládajú impulzy. Našou úlohou nie je dať dieťaťu všetko, len aby nezažilo stratu, ale naučiť dieťa prežiť tieto emócie bez toho, aby z nich malo strach. Dieťa má v týchto situáciách právo plakať. A my ako rodičia mu pomôžeme tým, že mu prejavíme empatiu.
Dieťa plače/hnevá sa, keď zrazu nie je tak, ako zvykne byť!
Keď je jeho rituál narušený (jeho vonkajší svet nie je v súlade s jeho vnútorným svetom), jeho mozog zaplavia hormóny úzkosti. Preto sú pre malé deti dôležité rituály. Rituál dáva dieťaťu pocit istoty, bezpečia, dáva mu pocit kontroly.