Po rozpade rodiny a ukončení vzťahu rodičov je jednou z najdôležitejších úloh zabezpečiť blaho a správny vývoj spoločných maloletých detí. Súdne konania o starostlivosti o maloletých sú komplexné a citlivé záležitosti, kde sa zohľadňuje množstvo faktorov. Cieľom je vždy nájsť riešenie, ktoré je v najlepšom záujme dieťaťa. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty určovania starostlivosti o dieťa po rozchode rodičov, pričom zohľadňuje judikatúru a právne predpisy Slovenskej republiky.
Rodičovská dohoda vs. Súdne určenie
Po rozchode rodičov je prvoradé vyriešiť otázky starostlivosti o spoločné maloleté deti. Ak sú partneri schopní rozumne komunikovať a spolupracovať v otázkach týkajúcich sa detí, nie je potrebný žiadny písomný dokument - rodičovská dohoda. Zákon o rodine rodičovskú dohodu vždy uprednostňuje.
Ak sa partneri dohodnúť nedokážu alebo vznikajú medzi nimi konflikty, hádky, prekážajú jeden druhému v kontakte s deťmi, či pristupujú k otázkam starostlivosti o deti nezodpovedne, a tým sú ohrozené záujmy detí, potom je namieste riešiť starostlivosť o deti rodičovskou dohodou alebo podaním návrhu na súdne konanie.
Rozdiel medzi rodičovskou dohodou a súdnym určením je najmä ten, že podmienky dohody si vyrokujú sami rodičia medzi sebou, prípadne s odbornou pomocou a nemusia podávať ani návrh na súd (s výnimkou rozvodového konania), ak túto dohodu budú dodržiavať. Ak dohoda nie je súdom schválená, v prípade jej porušenia dohody však nemajú možnosti ako jej dodržiavanie vymôcť - napr. nemožno podať návrh na exekúciu, ak rodič neuhradí výživné podľa rodičovskej dohody, ktorá nie je súdom schválená. Rodičovskú dohodu možno nechať schváliť súdom i neskôr. Ak dohodu niektorý rodič nedodržiava, druhý z rodičov môže požiadať súd o jej schválenie. Súd dohodu schváli ak je v súlade so záujmom maloletého.
Súdne určenie využívajú rodičia, ktorí sa nedohodli, jeden z nich podá návrh na súd a dokazovanie sa bude vykonávať v súdnom konaní a súd rozhodne autoritatívne podľa výsledkov dokazovania. Aj v priebehu súdneho konania však môžu rodičia uzavrieť rodičovskú dohodu a predísť tak ďalším nákladom, dlhému trvaniu konania, úhrade poplatku za znalecké dokazovanie a stresu s tým spojeným.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Základné aspekty rodičovských práv a povinností
V rodičovskej dohode či v rozhodnutí súdu vo veci výkonu rodičovských práv a povinností a/alebo v rozsudku o rozvode by mali byť upravené 4 základné aspekty výkonu tzv. rodičovských práv a povinností:
- Osobná starostlivosť o maloleté dieťa - súd zverí dieťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov - či už na základe dohody, alebo tak môže rozhodnúť autoritatívne sám. V oboch prípadoch však musí mať za preukázané, že je toto riešenie záujme dieťaťa, súd zverí dieťa do spoločnej starostlivosti oboch rodičov iba na základe ich dohody, avšak musí mať za preukázané, že je toto riešenie záujme dieťaťa.
- Zastupovanie maloletého dieťaťa - túto oblasť upravuje súd najmä v prípadoch, ak sa rodičia nevedia dohodnúť na podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa (napr. výber školy, zdravotná starostlivosť a pod.).
- Správa majetku maloletého dieťaťa.
- Výživné na maloleté dieťaťa - zvyčajne ho hradí ten rodič, ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti, resp. ktorý má vyšší životný štandard (v prípade striedavej starostlivosti).
Okrem týchto základných aspektov môže rodičovská dohoda alebo súdne rozhodnutie upravovať aj styk rodiča s maloletým dieťaťom - zvyčajne je právo kontaktu s dieťaťom určené vyslovene tomu rodičovi ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti. Určenie styku nie je povinné, pretože vyplýva priamo zo zákona. Možno tiež požiadať ponechať styk neurčený.
Sú aj ďalšie špecifické aspekty, ktoré možno podľa okolností zahrnúť do rodičovskej dohody či súdneho rozhodnutia, napr. špecifikácia, ako sa budú rodičia podieľať na mimoriadnych výdavkoch dieťaťa (napr. náklady na liečbu, špeciálne kurzy a pod.).
Formy osobnej starostlivosti o dieťa
Donedávna existovali iba dve formy starostlivosti o maloleté deti: osobná starostlivosť jedného z rodičov a striedavá osobná starostlivosť. Je potrebné zdôrazniť, že všetky 3 formy osobnej starostlivosti o dieťa (osobná starostlivosť jedného z rodičov, striedavá osobná starostlivosť a spoločná starostlivosť) sú rovnocenné. Rozhodujúcim kritériom je záujem dieťaťa.
- Osobná starostlivosť jedného z rodičov: Súd zverí dieťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov.
- Striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov: Súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov - či už na základe dohody, alebo tak môže rozhodnúť autoritatívne sám. V oboch prípadoch však musí mať za preukázané, že je toto riešenie záujme dieťaťa. Obaja rodičia musia byť spôsobilí dieťa vychovávať a musia mať o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Musia byť splnené praktické podmienky na výchovu - dostupné bydliská rodičov, dostupnosť školy, zdravotnej starostlivosti, zachovanie väzieb, záujmov dieťaťa, podobnosť prístupov rodičov k výchove a pod. Súd nemôže autoritatívne rozhodnúť a ponechať neupravené presné dni striedania. Dôležitá je istá miera stability, aby dieťa vedelo ako bude fungovať.
- Spoločná starostlivosť oboch rodičov: Súd zverí dieťa do spoločnej starostlivosti oboch rodičov iba na základe ich dohody, avšak musí mať za preukázané, že je toto riešenie záujme dieťaťa. Obaja rodičia musia mať záujem o výchovu dieťaťa a musia byť na to plne spôsobilí. So spoločnou starostlivosťou musia obaja rodičia súhlasiť, inak súd nemôže sám určiť rodičom túto formu starostlivosti. Pri tejto forme starostlivosti je zdôraznená rovnocenná participácia rodičov na výchove maloletého dieťaťa.
Spoločná starostlivosť oboch rodičov môže byť vzhľadom na potreby konkrétneho dieťaťa vhodnejšia ako ostatné dve formy starostlivosti. Podľa dôvodovej správy: „Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, t.j. Vládny návrh zákona má za cieľ podporiť zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po rozvode a rozchode, t. j. vytvoriť novú formu starostlivosti, ktorá môže byť v tomto smere pre konkrétne dieťa najvhodnejšia.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Výživné pri rôznych formách starostlivosti
V prípade spoločnej starostlivosti nemusí byť upravené ani výživné, ani nič iné. O výživnom zákon uvádza, že buď bude určené dohodou rodičov, alebo nebude určené vôbec. Každý z rodičov má rovnaké postavenie a nároky na dieťa.
V prípade striedavej starostlivosti súd nezvykne priznávať výživné, nakoľko sa predpokladá, že rodičia si budú svoju vyživovaciu povinnosť plniť v rámci osobnej striedavej starostlivosti. Ak by však príjem jedného z rodičov bol značne vyšší oproti druhému, súd môže rozhodnúť o výživnom. Dôvodom je najmä zabezpečenie rovnakej životnej úrovne dieťaťa u oboch rodičov pri striedavej starostlivosti.
Skutočnosť zverenia dieťaťa do niektorej z foriem osobnej starostlivosti o dieťa vplýva aj na nárok na vyplácanie dávok či na uplatnenie daňového bonusu. V prípade zverenia dieťaťa jednému z rodičov tomuto budú patriť i nároky.
Podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa platí: „Ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Zároveň zákon uvádza, že sa začne vyplácať tomu rodičovi, ktorý má určený väčší rozsah striedavej osobnej starostlivosti. Rodičia sa teda môžu dohodnúť, ktorý z nich bude poberať rodinné prídavky a súd to následne uvedie i v rozsudku.
Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je daňový bonus suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti. Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov, ak títo žijú spolu.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Názor maloletého dieťaťa
Čo sa týka nesúhlasu maloletého dieťaťa, k tomuto je potrebné uviesť, že súd je povinný prihliadnuť na názor maloletého dieťaťa, ktoré je účastníkom konania (podľa § 38 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine). Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek.
Súd je povinný pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a rovnako prihliadnuť na najlepší záujem dieťaťa - a to najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Judikatúra a dôležité aspekty
Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých a názor neplnoletého dieťaťa vo vyššom veku: Ústavný súd ČR sa vyjadril k otázke, ako musí konajúci súd vo veci starostlivosti o dieťa posudzovať názor maloletého dieťaťa, ktoré je vo veku blízkom dospelosti.
Nástup do prvého ročníka ZŠ a vzdialenosť rodičov ako prekážka striedavej starostlivosti: Ústavný súd ČR vo svojom náleze vyslovil porušenie práv sťažovateľa, ktorému krajský súd zamietol striedavú starostlivosť z dôvodu nástupu maloletého do prvého ročníka a vzdialenosti rodičov.
Výživné pri striedavej osobnej starostlivosti: Krajský súd v Trenčíne sa vyjadril k tomu, akým spôsobom je nutné určovať výšku vyživovacej povinnosti pri striedavej osobnej starostlivosti.
Prípustnosť dovolania vo veciach o úpravu styku rodiča s dieťaťom: Určenie spôsobu akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom súdom je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci (možností a schopností oboch rodičov zabezpečiť podmienky pre stretávanie sa s maloletým dieťaťom, potrieb, osobnosti, citových väzieb maloletého dieťaťa a mnohých ďalších aspektov). Preto ani nemôže reálne existovať ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu ohľadom spôsobu určenia styku rodiča s maloletým dieťaťom a na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani existujúca rozhodovacia činnosť súdov v obdobných prípadoch, na ktoré dovolateľka poukazovala, pretože každé jedno rozhodnutie je individuálne pre daný prípad a nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady i keby formálne vykazovali rovnaké skutkové okolnosti.
Rozsah styku rodiča s dieťaťom: Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená.
Prípustnosť dovolania v konaní o úprave styku rodičov s dieťaťom: V rozsudku o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom nejde o obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, preto dovolanie nie je prípustné a ide pritom o vec upravenú v Zákone o rodine, kde dovolanie nie je prípustné.
Zákaz styku rodiča s dieťaťom: Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Zákaz styku rodiča s dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom, najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, je opatrením časovo obmedzeným, aj keď zákon jeho účinnosť výslovne stanovením nejakej lehoty neobmedzuje.
Úprava styku rodičov s dieťaťom a prípustnosť dovolania: Samotnú úpravu styku rodičov s dieťaťom z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 238 ods. 4 O. s. p. nemožno považovať za obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností. Výnimku z neprípustnosti dovolania napokon nemožno vidieť ani v tvrdení, že dovolaním napadnutým rozsudkom bolo rozhodnuté o priznaní rodičovských práv a povinností. Pokiaľ právna úprava vyníma z neprípustnosti dovolania veci týkajúce sa priznania rodičovských práv a povinností, ide jednoznačne o priznanie rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa.
Úprava styku s maloletým dieťaťom každú sobotu v kalendárnom roku: Je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, ak jeden z rodičov nemôže stráviť nerušene žiaden víkend v roku s maloletým dieťaťom.
Dohoda o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom: Zákon preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom.