Každé šieste dieťa na Slovensku zažilo šikanu. Alarmujúce sú aj prípady sebapoškodzovania a pokusov o samovraždu. UNICEF vydal Správu o situácii mladých ľudí vo svete, ktorá bije na poplach. Samovražda je štvrtou najčastejšou príčinou úmrtia mladých ľudí a v Európe dokonca druhou. Každý rok si siahne na život takmer 46 000 detí a dospievajúcich, čo je jedno dieťa každých 11 minút. V Európe spáchajú samovraždu denne traja mladí ľudia vo veku 10-19 rokov. Táto situácia má okrem straty mladých životov aj obrovské ekonomické dôsledky, odhadované na 390 miliárd USD ročne. 1 zo 7 dospievajúcich vo veku 10-19 rokov trpí diagnostikovanou psychickou poruchou, čo v Európe predstavuje 9 miliónov detí a mladých ľudí.
Faktory ovplyvňujúce duševné zdravie detí a mládeže
Duševné zdravie detí a mládeže ovplyvňuje množstvo faktorov, od počatia cez tehotenstvo, pôrod, ranné štádium detstva až po obdobie dospievania. Stres, toxické látky alebo drogy počas tehotenstva môžu ovplyvniť gény a preniesť sa z matky na dieťa. V maternici sa začína proces nervového vývoja a tvoria sa nervové systémy. Odborníci sa pri rozhovoroch s deťmi s duševnými problémami snažia dostať do situácie od počatia dieťaťa, zisťujú, či pri počatí nedošlo k násiliu, či bolo dieťa chcené alebo nechcené, či rodičia prijali pohlavie dieťaťa, či bol pôrod bez problémov a koľko času trávia rodičia s dieťaťom po narodení.
Vplyv rodiny a medziľudských vzťahov
To, čo deti zažívajú doma, v škole a na internete, im čoraz viac škodí. Medzi faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú duševné zdravie detí, patria podvádzanie partnerov, nechcené tehotenstvá, čoraz častejšie rozvody, hádky rozvedených rodičov o dieťa a tlak zo strany starých rodičov, šikana a urážky medzi deťmi v škole, urážky, nadávky a manipulácie cez internet.
Mladí ľudia z 13 krajín sveta sa zhodli na tom, že rodina vo veľkej miere vplýva na ich duševné zdravie. Deti sú plné smútku, bolesti a úzkosti.
Na prvom mieste medzi efektívnymi programami v usmerneniach UNICEF, ktoré majú nasmerovať rodičov v prevencii duševných porúch ich detí, sú „teplo domova“, láska a vzájomná náklonnosť.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Štatistiky hovoria o tom, že počet sobášov klesá a naopak, počet rozvodov stúpa. Dieťa rozvodom prichádza o zázemie, zostáva žiť iba s jedným rodičom, prípadne sa musí prispôsobiť striedavej starostlivosti. Výnimkou nie je ani zmena bydliska a nutnosť privykať si na nové prostredie, nových priateľov, školu či „nového“ rodiča. Toto všetko sú pre dieťa nesmierne zložité životné situácie, keď stráca svoje istoty a nevie, čo pre neho znamená zajtrajšok.
K rizikovým faktorom samovražedného správania sa detí patria nefungujúce rodinné vzťahy, komplikovaný rozvod rodičov, násilie, alkoholizmus v rodine, týranie a zneužívanie, kriminalita rodičov. V nemalej miere pôsobí i školský neúspech, šikanovanie zo strany spolužiakov, nezapadnutie do kolektívu, telesný výzor dieťaťa, nepriaznivá finančná situácia rodiny, nezamestnanosť a pod.
Online priestor a kyberšikana
Podľa štatistík trávia deti denne viac ako 4 hodiny na internete. Online priestor však prináša aj riziká, s ktorými sa deti musia vyrovnávať. Problémom nie je len kyberšikana. Odborníci odporúčajú vytvoriť si spoločné pravidlá, tzv. rodinnú digitálnu dohodu. Rodičia by sa mali snažiť primäť deti k tomu, aby sledovali taký obsah, ktorý ich rozvíja a nie taký, pod vplyvom ktorého možno upadajú alebo prichádzajú k nim nejaké ťaživé myšlienky.
Práve internet a sociálne siete sú tým novodobým strašiakom, kde sa formujú rôzne skupiny a ich názory sa medzi mladými ľuďmi šíria veľmi rýchlo. Mali by sme mať nad našimi deťmi ochrannú ruku a musíme kontrolovať to, s akými informáciami prichádzajú do styku, kto a čo ich ovplyvňuje.
Ako rozpoznať rizikové správanie a pomôcť
Štvrtou najčastejšou témou rozhovorov na linkách pomoci občianskeho združenia IPčko boli vlani myšlienky na samovraždu. Bolo ich takmer 16 tisíc. Pokusy o samovraždu atakujú v štatistikách združenia takmer trojtisícovú hranicu.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Čo si všímať?
- Akékoľvek zmeny v správaní človeka. Môže hovoriť o pocite beznádeje a osamelosti.
- Naznačuje alebo hovorí, že nemá dôvod ďalej žiť, ukončuje dlhodobé záležitosti.
- Má výraznú zmenu stravovacích a spánkových návykov, konzumuje nadmerne alkohol alebo drogy.
- Vyhýba sa sociálnym interakciám s ostatnými alebo sa začne správať rizikovo.
- Pociťuje hnev, extrémnu úzkosť alebo rozrušenie, zažíva prudké zmeny nálady a hovorí o samovražde ako o východisku.
Ako pomôcť?
- Prejavy, ktoré by si mali rodičia, učitelia a blízke okolie všímať, sa veľmi prekrývajú. Celkovo je dôležité všímať si akékoľvek zmeny u dieťaťa - smútok, úzkosť, depresívne prejavy, ale aj nárast agresívneho správania. Varovné signály nie sú vždy zrejmé a môžu sa líšiť u toho ktorého dieťaťa.
- Pri podozrení na samovražedné myšlienky sa odporúča priamo sa opýtať. Rozhovor o samovražde nezvyšuje podľa odborníkov riziko jej dokonania. Pýtať sa na pocity dieťaťa, ak mu nie je nepríjemné o nich hovoriť. Prejavovať chápavosť, snahu pomôcť pri riešení problémov. Snažiť sa získať čas a hľadať odbornú pomoc - psychologickú, psychiatrickú či krízovú linku. V prípade akútnej krízy treba vyhľadať ambulantnú pohotovostnú službu.
- Situáciu nebagatelizovať a nepodceňovať. Dieťa ohrozené samovraždou je potrebné vypočuť, reflektovať jeho pocity. Nehodnotiť to, čo dieťa povie, neanalyzovať - iba nechať priestor pre vypočutie. Nepoužívať prázdne frázy „To zvládneš.
Čo nerobiť?
- Nepoučujte, nemudrujte, neraďte, čo má robiť.
- Nemoralizujte a nehovorte vety ako „Bude dobre…“, „Iní ľudia majú iné a horšie problémy…“, „ Aj ja som to zažil…“.
- Nebagatelizujte a nevyvolávajte pocit zahanbenia.
Prevencia a riešenia
Prihlásiť deti na šport, na záujmové krúžky, zaplniť im zmysluplne čas, ukázať im správne hodnoty, to je to, čo by sme mali pre ne robiť. Ak ich výchovu prenecháme „ulici“, môže sa nám to všetko vymknúť z rúk.
Je potrebné neustále a každodenne pracovať na budovaní a posilňovaní vzájomného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom - cez poskytovanie bazálneho bezpečia, lásky, starostlivosti, napĺňanie potrieb maličkého bábätka, súčasne prostredníctvom zadávania hraníc a mantinelov v správaní dieťaťa, až po vytváranie priestoru pre dôvernú komunikáciu, zdieľanie pocitov, vyjadrovanie ťažkostí a rôznych napätí. Ak deti zažívajú s rodičmi vzťah, v ktorom sa cítia byť prijaté, pochopené, vypočuté, videné, vnímajú, že rodičom na nich záleží, je to spôsob, ako zvládnuť aj náročné životné situácie. Nezanedbateľnú úlohu zohrávajú dobré vzťahy v rovesníckej skupine, ako aj bohaté voľnočasové záujmy.
Odborníci odporúčajú:
- Nechať dieťaťu priestor na vyrozprávanie. Nebáť sa pýtať aj na myšlienky na samovraždu - pýtať sa v bezpečnom nerušenom prostredí a mať na dieťa čas. Vyjadriť podporu, zaujímať sa o jeho pocity, kamarátov, jeho aktivity.
- Netlačiť na dieťa, ak nechce rozprávať. Snažiť sa nájsť v okolí dieťaťa osobu, ktorej dôveruje a ktorej sa zverí. Pýtať sa dieťaťa, čo by potrebovalo, čo by mu pomohlo, prípadne ostať s dieťaťom doma, netlačiť na výkon.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM