Cisársky rez, odborne nazývaný sectio caesarea, je chirurgický zákrok, pri ktorom sa dieťa narodí chirurgickým otvorením brušnej dutiny a maternice matky. Tento spôsob pôrodu sa využíva v prípadoch, keď by bol vaginálny pôrod riskantný pre matku alebo dieťa. Hoci je cisársky rez v súčasnosti bežný a často život zachraňujúci zákrok, jeho história a pôvod názvu sú opradené legendami a faktami.
Čo je cisársky rez?
Cisársky rez (lat. sectio caesarea) je chirurgický zákrok, pri ktorom sa dieťa narodí chirurgickým otvorením brušnej dutiny a maternice matky. Tento spôsob pôrodu sa využíva v prípadoch, keď by bol vaginálny pôrod riskantný pre matku alebo dieťa.
Kedy sa vykonáva cisársky rez?
Cisársky rez sa môže vykonať z plánovaných (elektívnych) alebo akútnych (urgentných) dôvodov:
Plánované dôvody
- Nesprávna poloha plodu (napr. koncom panvovým)
- Úzka panva matky
- Viacpočetné tehotenstvo (napr. dvojčatá)
- Prekonaný cisársky rez v minulosti (riziko prasknutia jazvy)
- Očné, neurologické, srdcové alebo ortopedické ochorenia matky
Akútne dôvody (náhle komplikácie)
- Zhoršenie srdcovej činnosti plodu
Priebeh operácie
- Príprava:
- Podanie anestézie (najčastejšie spinálnej alebo epidurálnej)
- Dezinfekcia a zakrytie operačného poľa
- Chirurgický rez:
- Rez na dolnej časti brucha (horizontálny alebo vertikálny)
- Otvorenie brušnej dutiny a maternice
- Narodenie dieťaťa:
- Lekár dieťa opatrne vyberie z maternice
- Prestrihnutie pupočnej šnúry
- Záver operácie:
- Vybratie placenty
- Zašitie maternice a brušnej steny vrstvovito
Celý zákrok trvá približne 30 až 60 minút.
Výhody a nevýhody cisárskeho rezu
Výhody:
- Riešenie akútnych život ohrozujúcich stavov
- Možnosť presne naplánovať termín pôrodu
- Bezpečnosť pre dieťa v niektorých komplikovaných situáciách
Nevýhody a riziká:
- Dlhšia rekonvalescencia v porovnaní s prirodzeným pôrodom
- Vyššie riziko komplikácií (napr. infekcia, krvácanie, zrazeniny)
- Možné problémy pri ďalších tehotenstvách (napr.
Starostlivosť po cisárskom reze
Hospitalizácia zvyčajne trvá 3-5 dní. Dôležitý je oddych, postupné vstávanie a hojenie jazvy. Je potrebné sledovať prípadné príznaky infekcie alebo bolesti.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri zvracaní krvi po cisárskom reze?
Pôvod názvu "cisársky rez"
Pôvod názvu „cisársky rez“ nie je úplne jasný. Často sa spája s legendou, že rímsky cisár Gaius Iulius Caesar sa narodil týmto spôsobom, čo však historicky nie je podložené.
Cisársky pre cisárov?
Logické by bolo, keby sa cisársky rez volal cisárskym, pretože ním prichádzali na svet len deti cisárov a zámožných ľudí. Nie je to však pravda. Cisársky rez mal v minulosti fatálne následky, pretože neexistovala anestézia a cisársky rez sa vykonával len na mŕtvych, slabých, chorých, alebo vyčerpaných ženách. Boli to ženy z rôznych vrstiev spoločnosti.
Z latinčiny?
V latinčine sa cisársky rez nazýva „sectio caesarea“. Zvláštnosťou je, že obe slová majú v konečnom dôsledku rovnaký význam navzájom. Dá preložiť ako výrez, alebo získané vyrezaním. Práve druhé slovo sa podobá na meno slávneho rímskeho cisára. Lenže názov pre tento zákrok poznáme až od Plínia z 1. storočia n. l. a ani meno samotného Caesara neznamená nič iné ako rez.
Aká je pravda?
Názov naozaj vznikol od slova rezať, ktoré je ukryté v latinskom pomenovaní zákroku sectio caesarea. Informácie o ňom siahajú až do starého Egypta. Približne 700 rokov pred našim letopočtom existovalo nariadenie, ktoré umožňovalo zachraňovať deti mŕtvym matkám. Do modernej doby a do prvej polovice 20. storočia sa cisársky rez chápal rôzne, prešiel veľkým vývojom. Objavením anestézie v 19. storočí a zavedením nových postupov sa stal jedným z najbežnejších operačných zákrokov. V minulosti ženy umierali v bolestiach, tie čo prežili zomierali na silné infekcie, alebo pre infekcie a hnisavé bolesti trpeli.
História cisárskeho rezu
Cisársky rez nie je novinkou a nie je to ani vynález 20. storočia. História cisárskych rezov siaha až do staroveku. Dokonca aj z beletrie je známych niekoľko opisov cisárskeho rezu. Spomeňme aspoň Scarlett O´Hara v pokračovaní knihy Odviate vetrom - Scarlett. Autorka Alexandra Ripleyová tu farbisto a napínavo opisuje operačný zákrok, ktorý vykonala dedinská „bosorka“, pričom Scarlett ho prežila len vďaka šikovnosti babice, použitým bylinkám a vlastnej sile. Je tu dokonca opísaná akási forma sterilizácie použitých nástrojov i operačnej rany, čo bola zásadná podmienka pre prežitie.
Prečítajte si tiež: Cisársky rez a hypertenzia
V minulosti sa cisársky rez vykonával spravidla na ženách, ktoré zomreli (či zomierali) pri pôrode práve za účelom záchrany dieťaťa. Počet takto zachránených detí bol pomerne nízky, pretože kým sa k zákroku pristúpilo, bolo pre plod mnohokrát neskoro. Cisársky rez bol známy i mimo Európy, a to aj medzi primitívnymi kmeňmi.
Pre úspešné vykonanie cisárskeho rezu bolo potrebné spojenie viacerých faktorov - dodržiavanie správnej hygieny (sterilita), správna operačná technika a technika vybavenia plodu v kombinácii s účinnou anestéziou. Práve kombinácia spomínaných faktorov umožnila od 19. storočia vykonávať cisársky rez aj na živých ženách a zachrániť tak život nielen dieťaťu, ale aj matke.
Úmrtnosť matiek bola spočiatku vysoká - okolo 90 %, postupným zlepšením operačnej techniky klesla na 10 % (dnes nedosahuje ani 1 %).
Prečo cisársky rez, či sekcia? Indikácie pre cisársky rez
Napriek pokrokovým metódam, ktoré sa dnes pri cisárskom reze používajú, nemožno poprieť, že ide o operačný zákrok. A každá operácia so sebou nesie nielen možnosť vyriešiť určitý zdravotný problém, ale aj riziko vzniku inej zdravotnej komplikácie. Preto rozhodnutie o vykonaní cisárskeho rezu nie je jednoduché a lekár musí zvážiť, aké závažné sú indikácie pre cisársky rez:
- Náhla hypoxia plodu, čiže nedostatok kyslíka pre plod, pričom plod nemožno rýchlo porodiť. Hypoxia plodu sa prejavuje napr. spomalením oziev plodu, striedaním rýchlejších a pomalších oziev plodu, zrýchlením či spomalením pohybov plodu a pod.
- Ak pôrod nepostupuje, slabnú kontrakcie a môže dôjsť k ohrozeniu plodu alebo rodičky.
- Nepriaznivá anamnéza u rodičky: Závažné problémy v prechádzajúcej gravidite (odumretie plodu), dlho liečená sterilita, nevhodná kombinácia Rh faktoru u rodičov a pod.
- Určité ochorenia matky - cukrovka, vysoký krvný tlak, očné ochorenie, srdcové či pľúcne ochorenia, niektoré ortopedické diagnózy, ochorenia obličiek, gestózy, preklamptické až eklamptické stavy. U chorôb, ktoré rieši iný lekár než pôrodník, práve tento špecialista musí posúdiť, či je vhodnejší pôrod vaginálnou formou alebo cisárskym rezom.
- Stavy po niektorých operáciách u matky - predovšetkým po operáciách krčka či maternice, ale aj po operáciách chrbtice, bedrových kĺbov, úrazoch panvy a pod.
- Nepriaznivý pomer medzi veľkosťou plodu a panvou - pred pôrodom sa vykonávajú viaceré merania, na základe ktorých je možné túto indikáciu zistiť.
- Predčasné odlučovanie placenty - silné krvácanie ohrozuje matku aj plod, pokiaľ sa pôrod okamžite nedá ukončiť vaginálnou cestou.
- Tzv. vcestná placenta (placenta praevia) - ak je placenta situovaná čiastočne alebo priamo nad pôrodným kanálom. Ak by sa pôrod viedol vaginálnou cestou, mohlo by dôjsť k ťažkému krvácaniu, ktoré by ohrozilo na živote plod, aj matku.
- Nepravidelné polohy plodu - iné polohy, než hlavičkou nadol (i keď pôrod zadočkom je v určitých prípadoch možný aj vaginálnou cestou). Cisársky rez sa volí hlavne pri priečnej polohe, pri naliehaní nožičkami, ale aj pri predpadnutí končatiny či pupočníka.
- Rôzne prekážky na pôrodných cestách - nádory priamo na pôrodných cestách alebo v ich bezprostrednom okolí (napr. na niektorej časti panvovej kosti), nedostatočne vyvinutá maternica či pošva, zúženie krčka maternice či samotnej pošvy a ďalšie.
- Žiaľ, aj dnes je jednou z indikácií cisársky rez na mŕtvej či umierajúcej žene, keďže nehody či rôzne náhle zdravotné problémy sa nevyhýbajú ani tehotným ženám - napr. náraz do brucha pri dopravnej nehode či pri páde môže mať skutočne fatálne následky, pretože pri porušení maternice hrozí masívne krvácanie a iné závažné komplikácie.
Cisársky rez ako voľba
Vo vyspelých krajinách ukončenie pôrodu cisárskym rezom zachránilo mnoho životov - matkám aj deťom, ktoré takto prišli na svet. V súčasnosti sa však veľa diskutuje o tzv. vyžiadaných cisárskych rezoch - prečo si ho ženy žiadajú?
Prečítajte si tiež: Pôrodnica Košice Rastislavova cisársky rez
Alternatívy a podpora po pôrode
V súčasnosti si ľudia začínajú uvedomovať dôležitosť ľudového zvykoslovia a vracajú sa k starým tradíciám. Potreba intimity pri a aj po pôrode sa opäť zdôrazňuje a v moderných pôrodniciach je možné vyžiadať si samostatný pôrodný box a neskôr izbu či apartmán, kde môžete tráviť čas so svojimi najbližšími. Tým, že ľudia v minulosti žili spoločne, mohli si viac pomáhať a pomoc v šestonedelí určite ocení každá matka.
Izolácia ako prejav intimity
V tradičnom ľudovom prostredí nemuselo šestonedelie trvať presne šesť týždňov , mohlo byť aj kratšie, aby sa žena čo najskôr zapojila do práce.
Šestonedieľka, nazývaná v rôznych kútoch Slovenska aj posteľkyňa, mládečkyňa či kútnica, bola považovaná za nečistú a podľa poverových predstáv ju ohrozovali nepriaznivé sily, v podobe rôznych víl, bohyniek či sudičiek.
Ešte pred narodením dieťaťa oddelili posteľ, na ktorej ležala rodička, veľkou plachtou utkanou z ľanu a zošitou z dvoch polovíc tak, aby prikryla roh izby s posteľou pri okne, ohnisku alebo peci. Pri okne uviazali roh plachty na klinec a druhý roh na porisko vidiel, ktoré stáli pri peľasti postele. Verilo sa, že nečisté sily, ktoré si prídu po dieťa pred krstom, sa na vidlách dopichajú.
Podobnú funkciu mali plniť ihla či nôž, vložené pred pôrodom pod posteľnú plachtu. Po narodení ženy okúpali dieťa, uložili ho k matke a odkázali budúcim krstným rodičom, aby sa chystali na krst. Čerstvá šestonedieľka mala zároveň zabezpečenú opateru od budúcich kmotrovcov, ktorí jej ako prvé priniesli kuraciu polievku a šišky pečené na masle, aby sa čo najrýchlejšie zotavila. Kmotra pri tejto príležitosti povyzvedala aký bol pôrod a poobzerala si dieťatko, ktoré znova videla až v deň krstu.
Kútna plachta oddeľujúca matku a dieťa od spoločnosti, mala zabezpečiť nielen ich magickú ochranu, ale i pokoj a intimitu , bývala zdobená rôznymi symbolmi plodnosti, napríklad veveričkami, kohútmi, jeleňmi či pávmi. Kohúty mali chrániť rodičku a dieťa pred čarami, pretože kohútí spev zaháňa zlé sily.
Žena v šestonedelí nesmela opustiť príbytok , niekde dvor či osadu. Verilo sa, že dom, ktorý by navštívila, alebo pole, na ktoré by vstúpila, zničí živelná pohroma. Na dvor mohla vyjsť len v čepci chránená magickými rastlinami, napríklad zvončekom, či oblečená v mužskom kabáte. Nesmela vykonávať niektoré domáce práce, pretože by vyšli navnivoč, alebo by mohla zapríčiniť nešťastie: kravy podojené šestonedieľkou by stratili mlieko; studňa, z ktorej by nabrala vodu, by „sčervivela“; potraviny, ktorých by sa dotkla, by sa pokazili; nesmela šiť, prať, kopať, ba ani sa česať a pozrieť do zrkadla.
Obradová očista šestonedieľky
Šestonedelie bolo ukončené vádzkou - obradovou očistou šestonedieľky. Rituálna očista prostredníctvom vody, ohňa a dymu má predkresťanský pôvod . Kresťanská cirkev si na jeho základe vytvorila vlastný rituál, pozostávajúci z posvätenia rodičky kňazom a obídenia oltára s horiacou sviečkou v ruke. Na vádzku chodili rodičky do šiestich týždňov po pôrode, často však už po 2-3 týždňoch, aby sa mohli čo najskôr zapojiť do práce. Cirkevný obrad až do polovice 20. storočia sprevádzal rad obyčajových úkonov a povier zacielených na ochranu šestonedieľky pred nepriaznivými silami, na jej očistu a ovplyvnenie ďalšieho tehotenstva.
Do kostola rodičku sprevádzala pôrodná baba alebo kmotra , v niektorých lokalitách, napríklad v Honte, brali so sebou i dieťa. Na ochranu pred zlými silami mala rodička pri ceste na vádzku dodržiavať rad príkazov a zákazov. Nesmela hovoriť, mala ísť do kostola vedľajšou cestou v nenápadných tmavých šatách, chrániť ju mali soľ, popol, cesnak, nožnice či svätené rastliny. Po ceste domov na Horehroní predpovedali pohlavie ďalšieho dieťaťa podľa toho, či stretli prvého muža alebo ženu. Sňatie a odloženie kútnej plachty bolo znakom ukončenia obdobia izolácie šestonedieľky.
V dnešnom svete stratili ľudové obrady zaužívané v šestonedelí svoj význam. O to náročnejšie sú pre novorodičku prvé dni s dieťatkom strávené v domácom prostredí. Žena dnes, tak ako v minulosti, potrebuje duševnú a fyzickú podporu nielen pri pôrode, ale aj v prvých týždňoch po ňom. Prichádzajú nové povinnosti, život sa od základov mení, matka nesie zodpovednosť nielen za seba, ale i za dieťatko a nie vždy dokáže v sprievode vyčerpania a dozvukov pôrodných poranení zvládať všetko podľa svojich zaužívaných predstáv.
Alternatívny pôvod názvu
Je tu dokonca opísaná akási forma sterilizácie použitých nástrojov i operačnej rany, čo bola zásadná podmienka pre prežitie.