U detí sa občas objavujú rôzne formy správania, ktoré môžu rodičov znepokojovať. Medzi takéto prejavy patrí aj škriabanie sa a trhanie si vlasov. Tieto činnosti môžu mať rôzne príčiny, od nevinných zlozvykov až po signály vážnejších problémov. Je dôležité rozpoznať príčinu takéhoto správania a vedieť, ako naň správne reagovať.
Pochopenie detského správania
Dieťa si približne od druhého roku života plne uvedomuje vlastnú osobnosť a jeho prejavy voči okoliu začínajú byť čoraz výraznejšie. V tomto veku sa začína naplno rozvíjať jeho túžba po samostatnosti a potreba byť vnímaný ako človek s rovnocennými požiadavkami. Začína rozumieť aj komplikovanejším rozhovorom. Ešte stále však nie je schopné ovládať svoje emócie a potrebuje k tomu pomoc rodičov. Naliehavé túžby, ktoré má, zatiaľ nedokáže adekvátne vyjadriť slovami.
Prečo dieťa bije, hryzie alebo sa škriabe?
Viacerí rodičia sa stretli u svojho dieťaťa s tým, že bilo iné deti. Práve vtedy môže prísť na rad riešenie situácií bitím. Rodič žiada od dieťaťa, aby niečo urobilo, niekam išlo, v niečom poslúchlo. Dieťa je však v zápale hry, sústredené na niečo úplne odlišné. Dieťa povie rodičovi, svojim vlastným spôsobom, že danú vec nechce práve vykonať. Avšak rodič na tom trvá a neváha dieťa vytrhnúť z momentálnej aktivity a žiadať od neho niečo iné. Dieťa prirodzene reaguje hnevom, pretože má pocit krivdy a nerešpektovania jeho potrieb. Rodič však veľakrát takýmto pocitom neprikladá dostatočnú váhu. Je pre neho podstatné, aby ho dieťa počúvalo na slovo.
Odborníci zosumarizovali najčastejšie dôvody, pre ktoré dieťa hryzie. Nedostatok jazykových zručností, ktoré dieťa potrebuje na vyjadrenie svojich potrieb a silných pocitov, ako sú hnev, frustrácia, radosť. Dieťa hryzením komunikuje, hovorí napríklad: Hnevám sa na teba; Si pri mne príliš blízko; Veľmi sa teším; Chcem sa s tebou hrať. Dieťa je prestimulované nadmerným hlukom, svetlom alebo aktivitou. Dieťa experimentuje so zubami a zaujímajú ho reakcie. Dieťa sa nudí a potrebuje viac hry. Dieťa je unavené. Dieťaťu rastú zuby. Doktorka Laura Markhamová hovorí, že hryzenie je pre deti prirodzená forma komunikácie. Dieťa sa svet učí spoznávať všetkými zmyslami a to aj ústami.
Ak nie je s dieťaťom rodič, jeho opatrovník alebo učiteľ v škôlke by mal byť oboznámený, že dieťa reaguje na stres týmto spôsobom. Ten by si mal dieťa viac všímať a snažiť sa predchádzať jeho útokom. Ak vidí, že dieťa sa dostáva do nepohodlnej situácie, mal by mu pomôcť verbalizovať jeho požiadavky. Ak k nemu napríklad idú iné deti príliš blízko a hrozí, že mu začnú brať hračky alebo ho objímať, rodič by mal deti upozorniť napríklad nasledovne: Vidím, že deti sú pri tebe príliš blízko a ty sa obávaš, že by ti mohli zrútiť tvoju vežu.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Bežné reakcie rodičov a ich následky
Zvyčajne, keď rodič spozoruje nežiadúce správanie u dieťaťa, v tomto prípade udieranie sa alebo bitie rodiča, reaguje strachom. Jeho jedinou snahou je, aby s tým dieťa okamžite prestalo. Pre dieťa je však veľmi ťažké v tejto chvíli poslúchnuť a prestať. Dieťa je práve vo víre silných emócií, ktoré ním zmietajú, a nevie ich samo ovládnuť. Rodič preto mnohokrát zasiahne nevhodne, a to trestom. Začne po dieťati kričať, aby prestalo, alebo ho tiež zbije, aby vedelo, aké to je, keď ono bije rodiča. Daná reakcia síce môže zastaviť správanie dieťaťa, avšak z dlhodobého hľadiska je nevhodná z viacerých dôvodov.
Emócie dieťaťa sú zastavené, nemôže im dať voľný priebeh, a preto sa epizóda hnevu bude čoskoro opakovať, či už voči rodičovi, súrodencovi, domácemu zvieraťu alebo inému dieťaťu na ihrisku. Rodič, ktorý zastaví udieranie dieťaťa svojou vlastnou silou mu ukazuje, že silnejší môže udierať slabšieho. Dieťa bude tento model opakovať voči niekomu slabšiemu. Dieťa nadobudne pocit, že je zlé a zlé deti môžu robiť zlé veci. Dieťa sa utvrdí v tom, že prejaviť emócie je nebezpečné a ono samo je nebezpečné pre svoje okolie. Dieťa získa pocit, že ho rodič miluje iba vtedy, ak sa správa podľa neho a nie tak, ako sa cíti. Nesprávne zvládnuté agresívne správanie môže v prípade senzitívneho dieťaťa neskôr vyústiť do sebapoškodzovania. Dieťa sa môže začať udierať schválne, aby upútalo pozornosť rodiča, pretože hocijaká pozornosť, aj negatívna, je preň lepšia ako žiadna. Dieťa môže neskôr prestať biť rodiča, ale začne biť samo seba. Časté je búchanie sa do hlavy, búchanie hlavou o stenu alebo o zem, hryzenie sa. Nie je vhodné dieťa násilím zovrieť a držať ho nehybné, kým neprestane. O dieťati nikdy na verejnosti nehovoríme, že hryzie alebo sa bije. Správanie, na ktoré upozorňujeme a ktoré spájame s dieťaťom v ňom podvedome upevňujeme.
Škrabanie sa a trhanie vlasov: Príčiny a súvislosti
Ak sa dieťa nervózne škriabe, môže to byť spôsobené rôznymi faktormi. Je celkom podstatné, či si škriabe len nôžky alebo aj iné časti tela. Ak píšete, že nemá zmeny na koži a, ak je to len na nejakom pre ňu ľahko dostupnom mieste, mohol by to byť akoby zlozvyk alebo nejaká „pomôcka“ pri sústredení sa. Ťažko povedať. Skúste sa jej na to opýtať, keď sa bude najbližšie hrať, či ju to aj svrbí alebo len má potrebu sa poškrabkať. Ak by však bolo svrbenie na celom tele, ruky, nohy, bruško, chrbátik, bolo by vhodné na to upozorniť vášho pediatra, lebo niektoré ochorenia pečene sa môžu prejaviť svrbením - ktoré je však generalizované - hocikde a v princípe stále. No, ak je to len škrabanie sa na nôžkach, nemyslím si, že to bude niečo vážne.
Podobne, trhanie vlasov môže byť prejavom rôznych faktorov, vrátane stresu, úzkosti, nudy alebo jednoduchého zlozvyku. V niektorých prípadoch môže ísť o prejav trichotillománie, obsedantno-kompulzívnej poruchy, pri ktorej má jedinec nutkanie vytrhávať si vlasy.
Správna reakcia rodiča
Správne zvládnuť prvé záchvaty detského hnevu je kľúčové. Dieťa sa s nimi samo alebo s pomocou rodiča naučí rýchlejšie vysporiadať a riešiť ich iným, ako agresívnym správaním. Ak dieťa začne udierať rodiča, nikdy ho nebijeme naspať. Môžeme mu jemne chytiť ruku, povedať mu, že bitie bolí. Dieťaťu uznáme jeho pocity a pomenujeme ich, hnevá sa, je smutné, frustrované, lebo niečo nie je podľa jeho predstáv. Na dieťa rozprávame pokojným hlasom, nekričíme, nevyhrážame sa mu. Zabezpečíme prostredie, aby si dieťa neublížilo. Ak sa búcha o zem, podložíme pod dieťa vankúš. Ak sa dieťa hryzie, vložiíme mu do úst alebo do ruky nejaké hryzátko. Od dieťaťa neodchádzame, nenechávame ho s pocitmi osamote. Dieťaťu, až keď je pokojné vysvetľujeme, že dané prejavy nie sú preň ani pre okolie dobré. Dieťaťu ukážeme vhodné spôsoby, ako môže prejaviť svoje emócie. Dôležité je dieťa počúvať a pomenovať to, čo chce. Dieťa pod týmto vedením s bitím a hryzením postupne prestane. Väčšinou je to vtedy, keď je schopné vyjadriť sa slovami a vidí, že jeho pocity sú vnímané. Pomôcť môže aj čítanie kníh s tematikou na čo sú zúbky a ruky - nepoužívajú sa na bitie a hryzenie. Bitie zvykne vymiznúť, keď sa dieťa naučí dôkladnejšie verbalizovať svoje potreby a tie sú vypočuté.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ako pomôcť dieťaťu, ktoré sa škriabe alebo trhá vlasy:
- Identifikácia príčiny: Snažte sa zistiť, čo spúšťa toto správanie. Sú to stresové situácie, nuda, alebo iné faktory?
- Poskytnutie alternatív: Naučte dieťa iné spôsoby, ako zvládať stres alebo nudu. Môže to byť kreslenie, hra s hračkami, alebo rozhovor s rodičom.
- Pozitívna pozornosť: Venujte dieťaťu pozornosť, keď sa nespráva týmto spôsobom. Posilňujte pozitívne správanie pochvalou a odmenami.
- Odborná pomoc: Ak správanie pretrváva alebo sa zhoršuje, vyhľadajte pomoc detského psychológa alebo terapeuta.
Obavy rodičov a ako ich prekonať
Mnohí rodičia majú obavy, ak ich na verejnosti vlastné dieťa začne biť, alebo začne biť samo seba. Avšak sú to obavy z toho, čo povie okolie. Či si nebudú cudzí ľudia myslieť, že oni bijú svoje dieťa, keď ono reaguje plačom, krikom a udieraním okolo seba. Najdôležitejšie je pochopiť, že dieťa bitkou alebo hryzením nereaguje schválne. Dieťa nie je schopné dôsledne porozumieť, že jeho prejavy sú nevhodné a nebezpečné. Detská psychologička Penelope Leach, zakladateľka Svetovej asociácie detského mentálneho zdravia, zdôrazňuje, aké je dôležité si uvedomiť, kedy dieťa začalo s ubližovaním si. Ak je rodič schopný špecifikovať, kedy sa dieťa začalo udierať, je jednoduchšie eliminovať vyvolávajúce stresory v jeho živote. Napríklad, ak sa dieťa hnevalo a rodič ho za prejavené emócie potrestal, slovne alebo fyzicky, dieťa získalo pocit, že nie je hodné lásky a musí sa za výbuch hnevu udrieť. Ak rodič odsleduje správanie dieťaťa a citlivo ho navedie k vhodnejším prejavom silných emócií, hryzenie a bitie sa by malo časom prestať.
Autoagresívne správanie u bábätiek
Poznáte príčiny a pozadie autoagresívnych spôsobov správania sa bábätiek? Niekedy začínajú už niekoľkodňové bábätká samé seba škriabať. Spočiatku je to úplne normálne, lebo ešte nevedia koordinovať malé rúčky a tak si nechtiac spôsobia škrabance - najmä na tvári. Vtedy pomáhajú tenké rukavičky a pravidelné strihanie nechtíkov. Mnohé deti nielenže strkajú do úst všetko, čo sa im dostane do rúk, ale hryzú aj samé seba alebo iných. Tento spôsob správania väčšinou nemá agresívne pozadie, ale je výrazom toho, že dieťaťu idú zuby. Tieto sa masívnym tlakom prerezávajú cez čeľusť a spôsobujú bolesť v ústnej dutine. Hryzením predmetov vytvárajú bábätká protitlak a spôsobujú si tak krátkodobú úľavu.
Starostlivosť o prvé vlásky
Neexistuje rodič, ktorý by sa nerozplýval nad prvými vláskami svojho dieťatka. Či už sa bábätko vlasaté narodí, alebo mu rastú postupne. Je to jeden z čŕt tváre, ktoré ovplyvňujú celkový výzor nášho dieťatka. Ako sa o ne starať?
Jedným z každodenných ranných rituálov je očesanie vláskov. Keď malo dieťa pár mesiacov, používala sa kefa zo 100% kozej srsti, ktorá mala úplne jemnučké štetinky. Potom sa jej začala vo vlasoch robiť mliečna chrasta, tak som jej kúpila kefu s o niečo tvrdšími prírodnými štetinami. Pred okúpaním som jej dala na hlavičku olivový olej, nechala pár minút pôsobiť a potom som ju poriadne vyčesala. A bolo po chrastičke. Vlásky jej zostali trošku mastnejšie, takže sme začali vyberať prvý šampón. Vlásky umývame šampónom 2x do týždňa vždy, keď ju kúpeme. Šampón z rady Rich Moisture je otestovaný oftalmológom, dermatológom a pediatrom, čo vnímam ako veľké pozitívum. Neštípe v očiach, čo som si skúsila aj ja. Ako aj iné šampóny pre bábätká a deti je jemný a šetrný k detskej pokožke. Vlásky sú hebké, lesklé a vôbec sa neuzlia. Po umytí ich vždy očešieme s kefou. Aj k tejto činnosti treba od malička deti viesť. Je to predsa jeden zo základných hygienických návykov. Zatiaľ s ním dieťa nemalo nikdy problém. Umývanie vláskov si užíva, keďže jej to aj taká jemná, relaxačná masáž hlavy.
Vypadávanie vlasov u detí
Keď sa pozriete na životný cyklus vlasu, vypadávanie je prirodzené. Problémom sa stáva, ak si na vankúši nájdete guče vlasov, prejdete si nimi hrivu a ostávajú vám v rukách, na kefe či v hrebeni a hlavne - na hlave sa objavujú holé miesta.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že u detí stoja za vypadávaním trochu odlišné príčiny než u dospelých. Zatiaľ čo dospelí často bojujú s androgenetickou alopéciou ako najčastejšou príčinou, u detí to býva infekcia (bakteriálna, plesňová), telogen effluvium, tinea capitis, trakčná alopécia, trichotillománia a alopécia areata. Aj štúdie ukazujú tieto príčiny ako najčastejšie u detí. Ale určite za stratou vláskov môžete nájsť aj menej bežné: diabetes mellitus, nedostatok železa, teda anémia, prípadne problémy so štítnou žľazou.
Vo všeobecnosti je však vypadávanie vlasov u detí celkom zriedkavý problém. Existujú tri hlavné príčiny, ale veľmi často môže za stratou vláskov stáť imunodeficiencia, či choroba štítnej žľazy. U detí je dosť zložitá anamnéza, treba ju urobiť veľmi dôkladne, vypočuť si rodiča a hlavne dieťa pozorovať, urobiť odbery, dôkladne pozrieť miesta, kde vlásky začali vypadávať. Podľa tohto vyšetrenia lekár či lekárka potom nastavujú, ak je nutná - liečbu.
Kedy sa netreba báť?
Niekedy netreba riešiť príčiny, pretože sa vyriešia samé od seba. Príkladom je, keď sa vám narodí malý metalista s hustými, tmavými, jemnými vlasmi, ktoré do pár týždňov vypadnú. Ide o prirodzený vývoj - vlásky len uvoľňujú miesto trvalým. Toto vypadávanie sa deje zvyčajne počas prvých 6 mesiacov života, vrcholiť môže okolo 3. mesiaca. Báť sa nemusíte, ani keď bábätku rastú po narodení vlásky viac na niektorých oblastiach hlavy, napríklad v prednej časti, zatiaľ čo v záhlaví ich je pomenej.
Bábätká niekedy prichádzajú o vlásky aj kvôli treniu hlávky o autosedačku, šúchaním o matrac, drsné povrchy alebo nevedomím trhaním vláskov. V prípade straty vláskov trením radia lekári a lekárky preklápať dieťatko na bruško, alebo môžete striedať polohu ležmo s nosením.
Kedy za to môžeme my, rodičia? Alebo aj trakčná alopécia
Niekedy stoja za stratou vlasov trochu odlišné príčiny, než myslíme: časté používanie sušiča vlasov, žehličky na vlasy, používanie produktov obsahujúcich agresívne chemikálie - to všetko môže spôsobiť, že sa vlasy poškodia a vypadnú. Priveľa česania, nevhodný styling vlasov, tesné copy a vrkoče, zapletance, tuho upravené/stiahnuté vlasy môžu rovnako poškodzovať vlasové folikuly.
Pokožka na hlave zažíva dlhotrvajúce napätie, môže svrbieť, sčervenieť, dieťa sa sťažuje na bolesť a niektoré oblasti na hlave vyzerajú, že sú menej "obývané" - vlasy sú redšie Vypadávanie nastáva práve v miestach, kde je napätia priveľa. Stať sa môže aj to, že sa vlasové folikuly zapália, takže treba navštíviť lekára/ku.
Tinea capitis, teda mykotický zápal
Tinea capitis je mykotický zápal na pokožke vlasatej časti hlavy, spôsobený povrchovou mykotickou infekciou kože na hlave, ale aj na obočí, riasach s tendenciou k napadnutiu vlasových vlákien a folikulov. Táto choroba je považovaná za formu povrchovej mykózy alebo dermatofytózy.
Podľa CDC ide o infekčnú chorobu, ktorú môže dieťa dostať po kontakte s infikovanou osobou alebo zvieraťom, povrchmi, hračkami s týmito plesňami. Najviac sa im darí v teplom, vlhkom prostredí, preto ich možno nájsť aj v záhyboch kože, medzi prstami na nohách a rukách, v slabinách.
Ak zasiahne hlavu, dieťa sa škriabe, pretože pokožka ho svrbí, je citlivá, ťahajú si vlasy, aby svrbeniu uľavili, čím sa vlasy trhajú a vypadávajú. Na týchto miestach vidno čierne bodky (prelomené vlasové folikuly), vlasy sú krátke, pokrútené, lysiny fľakaté či šupinaté. Lieči sa zvyčajne orálnym liečivom alebo protiplesňovými krémami.
Alopécia areata
Len veľmi zriedkavo sa stáva, že sa bábätko narodí s alopéciou. Alopécia areata je vznik okrúhlych alebo oválnych lysých miest. Tieto miesta sú úplne holé alebo hladké, bez akýchkoľvek známok zápalu, šupín alebo zlomených vlasov. Objavia sa doslova zo dňa na deň.
Presná príčina vzniku alopécie zatiaľ nie je úplne jasná, no predpokladá sa, že ide o genetické ochorenie. Ide o typ straty vlasov, ktorý, zrejme, spôsobuje, že imunitný systém útočí na vlasové folikuly. Liek na alopéciu neexistuje, používajú sa len liečivá (pre staršie deti) na naštartovanie imunity, stimulovanie rastu vlasov, manažovanie ďalších symptómov.
Deti môžu pri tomto ochorení stratiť aj mihalnice a obočie, zhruba 25% detí má poškodené aj nechty - sú lámavé, zhrubnuté, majú priehlbiny, ryhy. Mnoho detí má však do roka vlasy späť, no obdobie vypadávania sa vie „vrátiť“.
Ochorenie zasahuje akúkoľvek vekovú kategóriu (a približne 1 z 1000 detí má verziu alopécia areata), zhruba 5% pacientov dospeje do štádia, kedy vlasy už znovu nevyrastú.
Zvyk točiť si a vytrhávať vlasy - ale aj ich jesť
Ide o ďalšiu nepochopenú príčinu straty vlasov. Nazýva sa trichotillománia. Je považovaná za obsedantno-kompulzívnu poruchu, ktorú môže byť veľmi ťažké liečiť, pretože pacient/ka zvyčajne cíti nutkanie trhať si vlasy. Vypadávanie je nerovnomerné, vyznačuje sa zlomenými vlasmi rôznej dĺžky. Strata vlasov nie je v rámci zasiahnutých oblastí úplná.
Niektoré deti s trichotillomániou trpia aj trichofágiou, teda majú vo zvyku vytrhnuté vlasy zjesť. U týchto pacientov sa môžu vyvinúť brušné masy pozostávajúce z guličiek nestrávených vlasov. Pokiaľ nebolo poškodenie vlasov dostatočne závažné alebo chronické na to, aby spôsobilo zjazvenie, vlasy dorastú.
Deti si okrem vlasov môžu takto vytrhávať aj obočie a mihalnice, poruchu môže sprevádzať aj obhrýzanie nechtov, pier či iné zlozvyky.
Lekári a lekárky presne nevedia, čo je príčinou, predpokladá sa, že za poruchou môžu stáť rôzne stresory - zo školského prostredia, trauma z detstva, strata rodiča alebo starého rodiča, narodenie súrodenca, rozvod.
Dieťa preto benefituje oveľa viac z riešenia týchto príčin než sústredenia sa na vlasy, teda viac z terapie (behaviorálna…), emocionálnej či sociálnej podpory než z medikácie. Podľa American Journal of Psychiatry má toto ochorenie 0,5-2% populácie, pritom o tom nemusí vôbec vedieť.
Keď nehoda, horúčka či operácia narušia cyklus rastu vlasov: telogen effluvium
Ide o ďalšiu príčinu vypadávania vlasov u detí. Na to, aby sme pochopili telogen effluvium, treba pochopiť normálny životný cyklus vlasov. Individuálny vlasový folikul má dlhú rastovú fázu po dobu 2-6 rokov, v priemere tri roky. Potom nasleduje krátke prechodné obdobie - asi 3 týždne - kedy vlasový folikul degeneruje.
Po nej nasleduje pokojová fáza asi 3 mesiace, kedy je nečinný. Nazýva sa aj telogénna fáza. Po nej začína opäť rastová fáza, teda začnú rásť nové vlasy, ktoré vytlačia staré vlasové vlákna. Celý cyklus sa opakuje. U väčšiny ľudí je 80% až 90% folikulov v rastovej fáze, 5% folikulov je v krátkom prechodnom období a 10-15% je v telogénnej fáze.
Každý deň nám vypadne 50-150 vlasov, ktoré sú nahradené novými. Pri telogen effluvum sa udeje niečo, čo preruší tento normálny životný cyklus a uvedie väčšinu alebo všetky vlasy do telogénnej fázy. O 6-16 týždňov neskôr sa objaví čiastočná alebo úplná plešatosť.
Môže to byť spôsobené mnohými udalosťami vrátane extrémne vysokých horúčok, operácie v celkovej anestézii, prebytku vitamínu A, silného stresu, úmrtiu v rodine. Ďalšími častými príčinami, ktoré môžu stáť za týmto dočasným narušením cyklu, môžu byť aj rôzne nehody, autonehoda, silná emočná kríza či šok, pôrod u tínedžerky, reakcia na lieky. Vlasové folikuly sú totiž citlivé na fyzický či emocionálny stres. Než vlasy začnú opäť rásť, môže trvať aj 6-8 mesiacov. Cyklus však netreba urýchľovať.
Popáleniny či iný úraz hlavy, ale aj chemoterapia
Samozrejme, že poškodenie vlasových folikulov môžu spôsobiť aj ďalšie príčiny, napríklad úrazy hlavy či popáleniny. Na zasiahnutých miestach dôjde k vypadávaniu vlasov. Zvyčajne keď sa zranenia vyliečia, vlasy opäť narastú. Liečba je kľúčová, aby sa štruktúry kože pod zraneniami na týchto miestach nepoškodili, čím by spôsobili permanentnú stratu vláskov.
Za vypadávaním vlasov môže stáť aj chemoterapia.
Nutričné nedostatky - železo, zinok či bielkoviny
Ako detská lekárka spomínala, aj prebytok vitamínu A môže spôsobiť vypadávane vlasov. Ale týka sa to aj ďalších dôležitých látok v tele: nedostatok zinku, biotínu (B7, ktorý nájdete v strave ako hovädzie mäso, kvasnice, žĺtky, ryby, orechy, obilniny, zelenina ako mrkva, karfiol, kapusta, zemiaky).
Na rast zdravých vlasov potrebujú deti aj dostatok bielkovín, preto sa postarajte, aby jedli dostatok mäsa, mliečnych výrobkov, strukoviny, vajcia, tučné ryby, orechy, semienka. Veľa závisí aj od fyzickej aktivity dieťaťa - športovo založené dieťa bude bielkovín potrebovať viac ako to, sediace doma pri knihách alebo za počítačom.
Dôležitý je tiež dostatok železa - deťom môžu vlasy viac vypadávať, ak trpia anémiou. Efektívne vstrebávateľné sú živočíšne zdroje železa, teda mäso, ale nezabudnite ani na neživočíšne, teda šošovicu, semená (tekvicové - aj tekvicový olej), bielu fazuľku, špenát, čučoriedky…
Keď za stratou vlasov stoja hormonálne poruchy
Za stratou vlasov môže stáť aj stres dievčat po nástupe menštruácie, kedy si môžu aj samé trhať vlasy. Príčinou môžu byť aj rôzne choroby kože, poruchy hormonálneho charakteru. Teda k strate môže viesť napríklad znížená činnosť štítnej žľazy, v dôsledku čoho produkuje nedostatok hormónu na reguláciu metabolizmu. K symptómom patria aj suché vlasy alebo vypadávanie vlasov. Liečba tohto ochorenia patrí do rúk endokrinologičky či endokrinológa. Pozor dávajte aj na permanentnú únavu či chronickú bolesť, ktoré môžu naznačovať iné ochorenia, aj onkologické.
Kedy vyhľadať lekára/ku?
Ak dieťa stratí významne väčšie než zvyčajné množstvo vlasov, je treba obrátiť sa na lekára či lekárku. Samozrejme ale ak dôjde k týmto varovným znakom, neváhajte zobrať dieťa do ambulancie:
- dieťa sa sťažuje na bolestivé, citlivé, svrbivé miesta na hlave
- dieťa stratí obočie alebo mihalnice
- na hlave dieťaťa si všimnete plešaté miesta
- dieťaťu začne vypadávať významne viac vlasov po chorobe alebo liekoch
- dieťa má popáleniny alebo úraz hlavy, iné fyzické zranenia hlavy
Myslite na to, že staršie deti môžu vypadávanie vlasov a lysiny na hlave vnímať veľmi negatívne a možno budú potrebovať psychologickú pomoc, ktorá by im mohla pomôcť efektívnejšie manažovať emócie, stres a strach zo straty vlasov.