Parazitické infekcie, vírusové ochorenia a oslabená imunita sú témy, ktoré sa dotýkajú mnohých rodín. V tomto článku sa pozrieme na príčiny, šírenie a prevenciu týchto problémov, aby sme lepšie porozumeli rizikám a možnostiam ochrany.
Parazitické infekcie u detí: Mýty a fakty
Pre mnohých rodičov sú parazity v spojení s ich dieťaťom stále tabuizovanou témou. Ak ich raz dieťa dostane, pociťujú až extrémne emócie vrátane hnevu, znechutenia, hanby či prekvapenia. Stále sa o nich zdráhame hovoriť nahlas. Toto sú najčastejšie mýty, ktoré o parazitoch kolujú.
Parazitická infekcia či zamorenie parazitmi sa môže vyskytnúť u detí každej vekovej kategórie. Kedykoľvek a kdekoľvek sa môže nakaziť ako dieťa, tak dospelý. Najvyššie riziko predstavujú kolektívy v jasličkách a škôlkach (ale aj školách), ale deti sa často nakazia aj hrou vonku, napr. na detskom ihrisku a pieskoviskách, v lese pri zbere lesného ovocia alebo na verejných záchodoch.
Podľa National Institutes od Health po zhodnotení približne tisícky štúdií počas 5 rokov dozadu do r. 2021 možno konštatovať, že miera prevalencie (výskytu) parazitickej infekcie čriev u detí v európskych krajinách je 5,9 %. Čo sa Slovenska týka, podľa spoločnosti poskytujúcej laboratórnu diagnostiku Unilabs Slovensko „zodpovedá výskyt parazitóz u nás európskemu štandardu“ (sledovaniu parazitóz na Slovensku sa podľa spoločnosti nevenuje dostatočná pozornosť).
Niektoré publikácie uvádzajú 5 - 20 % výskyt infekcií spôsobených Giardia lamblia (mikroskopický parazit lamblia črevná, črevné parazitárne - hnačkové ochorenie) u detí a 1 - 10 % u dospelých, Ascaris lumbricoides (hlísta/škrkavka detská) u 1 - 5 % ľudí, E. vermicularis (mrľa detská) u 50 % detí a 20 % dospelých.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Záleží to však od hygienických štandardov - práve dodržiavanie základných hygienických pravidiel znižuje riziko prenosu a nákazy. Najmä hovoríme o umývaní rúk po použití toalety a pred jedlom, obhrýzanie nechtov, cmúľanie prstov a špáranie sa v nose.
Príznaky nákazy parazitmi
Samozrejme fakt, aké budú klinické príznaky prítomnosti parazitov vo vašom organizme, bude závisieť od konkrétneho parazita. Niektorí ľudia nemajú žiadne príznaky (nákaza je mierna, prípadne pásomnica v tele nemusí vykazovať žiadne príznaky), ktoré by túto prítomnosť naznačovali, alebo si ich pomýli s príznakmi iných ochorení (napr. toxokaróza, teda infikovanie iných tkanív tela škrkavkou, sa prejavuje napr. zvýšenou teplotou, kašľom, bolesťami svalov a hlavy, čo pripomína respiračné ochorenia). Vo všeobecnosti sa podľa Unilabs a SAV prejavujú príznaky ako:
- bolesti brucha
- nadúvanie
- hnačka, ktorá sa môže striedať so zápchou
- nechutenstvo a nevoľnosť
- rozličné alergické prejavy
- u detí pomalé pribúdanie na váhe
Keď hovoríme o pásomniciach a škrkavkách, teda hlístovciach, ďalšie príznaky môžu byť:
- slabosť
- anémia
- nedostatok minerálov a vitamínov
- svrbenie konečníka
- neuróza a pomočovanie
- opuchy
- eozonofília (vzostup počtu eozonofilov - bielych krviniek v krvnom obraze)
- pľúcne zatienenie pri RTG hrudníka
U detí si môžete sa môžu infekcie prejavovať nasledovnými príznakmi, vtedy treba spozornieť a nechať dieťa vyšetriť pediatrom či pediatričkou (môžu totiž stáť aj za inými ochoreniami či problémami):
- škriabanie v análnej oblasti a kvôli tomu aj zápaly, ekzém, trhlinky, vyrážky v okolí análneho otvoru
- problémy so spánkom
- teplota
- nedostatok koncentrácie a podráždenosť
- škrípanie zubami v noci
- problémy s vyprázdňovaním (aj častá potreba na stolicu)
- spomínané bolesti bruška a nevoľnosť, iné tráviace ťažkosti
Navyše, ak si všimnete v stolici dieťaťa, prípadne pri umývaní dieťaťa akékoľvek parazity či niečo podozrivé, mali by ste nielen navštíviť ambulanciu, ale zodpovedne o tom informovať aj jasle, škôlku či školu, ktoré dieťa informuje. Škola totiž potrebuje ochrániť ďalšie deti aj to vaše pred opätovnou infekciou.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Liečba mrlí: Dôležitosť liečby celej rodiny
Liečiť pri nákaze dieťaťa mrľou ľudskou by sa mali všetky osoby, ktoré sú s dieťaťom v úzkom kontakte, najmä však členovia tej istej domácnosti. Podľa lekárov a lekárok je totiž pravdepodobnosť nákazy u vás približne 75 %.
Až 60 % rodičov cíti motiváciu bojovať proti mrliam. Pre mnohých rodičov je správa o parazitoch u detí šokom. Zvyčajne sa parazity spájajú s nízkou ekonomickou úrovňou, nízkym hygienickým štandardom - aj preto ostáva téma tabu, o ktorej sa zdráhajú hovoriť a pripadá to mnohým trápne.
Odborníci a odborníčky však zdôrazňujú, aby sme o parazitoch hovorili otvorene, pretože si môžeme vymieňať tie správne informácie, vzdelávať sa v tejto oblasti a vyhnúť sa tak mnohým mýtom a povedačkám, ktoré kolujú o liečbe aj prevencii.
Najčastejšie mýty o parazitoch
Mýtus: Dospelí sa nemôžu nakaziť od detí mrľami
Mýtus. Mnohí rodičia, našťastie, už dobre vedia aj podľa vlastnej skúsenosti, že nakaziť sa mrľami je veľmi jednoduché. A to bez ohľadu na vek. No niektorí rodičia tomu stále veria - ak si povedia, že stačí si pravidelne umývať ruky a dodržiavať hygienu, nenakazí sa. Mrľa ľudská totiž žije v hrubom čreve a konečníku.
V noci počas spánku vyliezajú samičky z čreva a do okolia konečníka kladú vajíčka - práve pohyb aj ich sekréty vyvolávajú svrbenie. Škriabaním sa vajíčka dostávajú na ruky dieťaťa, pod nechty, na pyžamko a posteľnú plachtu. Dieťa vám podá ruku, vy sa dotknete plachty, pyžama, uteráku a nákaza sa šíri veselo ďalej. Stačí dokonca, keď povlečenie z postele dávate dole, vajíčka sa dostanú do vzduchu a vy ich vdýchnete.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Aj preto sa okrem liečby členov domácnosti odporúča každé ráno dieťa osprchovať, po každom spaní vymeniť posteľnú bielizeň aj pyžamo, uteráky, ktorý používa a prať ich na vysokej teplote (až 90°). Vrátane hračiek, ktoré v čase nákazy používalo. Vetrajte celý dom, dôkladne utierajte a dezinfikujte povrchy. Nezabudnite mu strihať nechty nakrátko a na svrbivý zadoček si vypýtať krém na svrbenie, ak to je pre dieťa neznesiteľné.
Pozor, od detí sa môžeme nakaziť aj ďalšími črevnými parazitmi, napr. škrkavkou či pásomnicou.
Mýtus: Na liečbu parazitov stačí cesnak a zaručené domáce recepty
Mýtus. To, že na liečbu mrlí či iných parazitov pomôže cesnak, bylinky, či dokonca klystír, sme sa pýtali spomínanej odborníčky z SAV. „Na liečbu sa určite nepoužíva klystír, ani to neodporúčam. Domáce recepty na liečbu väčšinou účinné nie sú. Konzumácia väčšieho množstva cesnaku či pikantnej alebo korenenej stravy môže spôsobiť odchod červov, avšak nezaručí, že naozaj uhynuli alebo boli vylúčené všetky.“
Ani štúdie nepreukázali efektivitu domácej liečby. Určite však neuškodí, keď POPRI LIEČBE využijete v strave surový cesnak, mrkvu či kokosový olej, ľanové semiačka, pite klinčekový čaj a neuškodí ani diéta v podobe žiadnych sladkostí.
Mýtus: Červami sa môžete nakaziť aj pri hre s mačkami a psami
Mýtus aj pravda. Sú parazity, ktorými sa môžeme nakaziť od svojich zvieracích maznáčikov, a to zvieracími škrkavkami - psej a mačacej. Parazitujú v čreve zvierat a produkujú vajíčka, ktoré odchádzajú trusom do prostredia. Po ich náhodnej konzumácii sa nakazí aj dospelý či dieťa a toto ochorenie sa volá toxokaróza (nie dospelé červy, ale larvy migrujú v tele človeka do tkanív a opuzdria sa).
Pásomnice u mačiek a psov pre človeka infekčné väčšinou nie sú. „Existuje pásomnica psia Dipylidium caninum, ktorá parazituje u psa a je infekčná pre človeka, ale keďže jej vývoj musí prejsť aj cez blchu (larválne štádium sa vyvíja u bĺch) a človek sa nakazí po skonzumovaní infikovanej blchy, je toto ochorenie veľmi, veľmi zriedkavé,“ prezradila nám odborníčka z SAV.
Okrem týchto pásomníc existuje ešte pásomnica líščia, ktorá parazituje nielen u líšok, ale aj psíkov a nakaziť sa ňou môže aj dieťa a dospelý človek. Ochorenie sa volá echinokokóza a je pomerne závažné, pretože môže viesť až k smrti.
Mrle ľudské sa ale u psov a mačiek nevyskytujú, takže týmito parazitmi sa od nich nenakazíte.
Mýtus: Máme doma vysoký hygienický štandard, preto sa moje dieťa nenakazí parazitmi
Mýtus. V tejto dobe už rodičia vedia veľmi dobre, že dôkladné umývanie rúk a dôkladná čistota doma zamedzuje síce šírenie parazitov a výrazne znižuje riziko nákazy infekcie parazitmi, bohužiaľ, nie je to stopercentné. Dieťa sa totiž môže nakaziť na ihrisku, z pieskoviska, náhodným dotykom s iným nakazeným dieťaťom, vdýchnutím vajíčok mrlí, strčením si ruky do úst alebo vytieraním si očí, keď to práve nevidíte, použitím verejných toaliet a poškriabaním si nosa pred umytím rúk, v škole, škôlke…
Mýtus: Parazity sa nevrátia, keď zo stravy dieťaťa vylúčite sladkosti
Mýtus. Je síce pravda, že je dobré obmedziť sladkosti v strave vášho dieťaťa bez ohľadu na to, či má alebo nemá parazity. Tento mýtus súvisí aj s tým, že znížením konzumácie cukru a sladkých výrobkov sa zlepší celkový zdravotný stav, imunita, zdravie zubov a zníži sa riziko vzniku iných vážnych zdravotných aj chronických ochorení v budúcnosti dieťaťa, prípadne už v súčasnosti, napr. kožné. No neexistujú dôkazy, že by jednoduché cukry viedli k tomu, že sa u vášho dieťaťa vyskytnú parazity oveľa častejšie ako u iných detí.
Mýtus: Mrle sa ťažko liečia
Mýtus. Včasné rozpoznanie prítomnosti mrlí umožňuje okamžite nasadiť liečbu ako u dieťaťa, tak aj všetkých členov domácnosti. Liečba medikamentmi ako antihelmitiká - pyrvinium, mebendazol má až 95 % úspešnosť. Ak sa užíva podľa pokynov. Práve zanedbanie, ignorovanie mrlí u ľudí môže mať negatívne dôsledky a spôsobiť komplikácie ako zápal slepého čreva, infekcie močového traktu či zápaly vagíny a vulvy u dievčat.
Pravdou je, je iné parazity u dieťaťa a človeka sa liečia náročnejšie, než je to v prípade mrlí. V niektorých prípadoch je účinný až chirurgický zákrok (napr. upchatie čreva v prípade škrkaviek, chirurgické odstránenie parazitov z tela či postihnutých tkanív a cýst, ktoré spôsobili).
Mýtus: V stolici som si nenašla červy, teda ich nemám
Mýtus. Červy nemusíte nutne vidieť, zbadať pri vylučovaní, pretože sa môžu nachádzať vnútri stolice alebo stolicou vylučovať len vajíčka (škrkavka kladie až 200-tisíc denne a v stolici sa dostávajú von z tela), ktorými sa ďalej rozmnožujú. Vajíčka mrlí dokážeme vdýchnuť z posteľnej bielizne, sú nepostrehnuteľné voľným okom, hoci dospelé mrle sa v stolici môžu vyskytovať.
Ak sme sa ale nakazili napr. škrkavkou od zvierat, alebo máme pásomnicu, ktorá nie je prítomná v čreve, ich prítomnosť v stolici nie je možné zistiť - v čreve ani jedna z nich nepobýva. Tam do úvahy prichádzajú práve krvné testy.
Mýtus: Moje dieťa sa škriabe v nose, má parazity
Mýtus. Pravdepodobnejšie bude, keď si vaše dieťa škriabe zadoček večer pred spánkom alebo sa sťažuje pravidelne na svrbenie okolo konečníka, keď sa zotmie, že má parazity.
Mononukleóza: Študentská choroba s mnohými tvárami
Mononukleóza sa označuje aj ako "angína, na ktorú nezaberajú antibiotiká" či "choroba z bozkávania". Hoci sa občas nevyhne ani dospelým, vyskytuje sa predovšetkým u detí a mladých. Kľúč na jej porazenie sa skrýva v diéte šetriacej pečeň.
Vírus, ktorý ju spôsobuje, vedci objavili relatívne nedávno - v 60. rokoch. V dospelom veku je jeho nositeľom väčšina z nás, podobne je to napríklad pri herpetickom víruse spôsobujúcom opar. Tak ako nie každý však máva herpes, nie každý prekoná akútne štádium mononukleózy. Závisí to od imunitného systému človeka. Vírus navyše nie je prudko nákazlivý, infekčný je len človek počas akútnej fázy ochorenia, ale mnoho ľudí sa nenakazí ani pri priamom kontakte s ním.
Vírus mononuklózy napáda lymfatický systém, prejavuje sa zápalom mandlí, zdurením lymfatických uzlín a zväčšením pečene a sleziny. Pri výraznom opuchu nosohltana či mandlí môže nastať aj problém s dýchaním. Horúčka nemusí byť vysoká, mandle však pokrýva biely povlak, ktorý pripomína angínu. Lekár teda obyčajne nasadí antibiotiká, pričom niektoré z nich (Ampicilín, Augmentin, Amoksiklav, Amoxicilín) môžu pri mononukleóze spôsobiť pomerne veľké problémy - kožné vyrážky a stav sa ešte zhorší.
Diagnostika a liečba
Ochorenie sa dá diagnostikovať len krvnými testami na špecifické protilátky proti vírusu a objaví sa aj zvýšený počet jedného druhu bielych krviniek a zhoršené výsledky pečeňových testov. Keďže ide o vírus, nepomôže ani to najlepšie antibiotikum a špecifická liečba nejestvuje. Potrebný je pokoj na lôžku, imunitné preparáty, vitamíny - najčastejšie zo skupiny B a E - a lieky podporujúce regeneráciu pečene. Pri ťažkom priebehu je nevyhnutná hospitalizácia v nemocnici, ale ľahšie príznaky mononukleózy možno na diéte zvládnuť aj doma.
V akútnom štádiu sa podávajú len tekutiny, sucháre alebo staršie biele pečivo, nijaké potraviny, ktoré by mohli nafukovať. Neskôr sa odporúča klasická diéta č. 4 s obmedzením tukov, prechádza sa na varené, prevažne sacharidové jedlá - čiže výrobky z múky, ryža, zemiaky. Veľmi prirodzenými liečivými prostriedkami pri regenerácii pečene sú med a tvaroh.
Smoliar s mononukleózou sa ešte dobrého pol roka bude musieť vyhýbať jedlám pripraveným na tuku a úplne zabudnúť na čokoľvek vyprážané. Vrátane alkoholu. Dodržiavanie diéty by si mal dobre rozmyslieť, ak chce, aby sa mu zvýšené pečeňové testy upravili a nemusel ostať na diéte po celý zvyšok života. Takisto sa musí šetriť, pretože pečeň a slezina sú veľmi citlivé orgány a pri záťaži môže dôjsť k ich poškodeniu. Uzdravovanie aj tak sprevádza pomerne veľká únava.
Prevencia
Dospelí sa mononukleózy už veľmi báť nemusia, pretože v tele už majú protilátky, aj po prekonaní ochorenia sa človek voči nej obyčajne stáva imúnnym, napríklad ako voči ovčím kiahňam, ktoré takisto spôsobuje herpetický vírus. Deti zas mononukleózu často prekonajú bez príznakov. Stále platí otrepané tvrdenie: vyhýbať sa stresu, zdravo sa stravovať, športovať a posilňovať svoju imunitu.
Piata choroba: Choroba fackovaných líčok
Piata choroba, známa aj ako erythema infectiosum, sa považuje za bežné detské vírusové ochorenie. Mnoho rodičov ju pozná pod označením „choroba fackovaných líčok“, pretože typickým prejavom u detí je výrazné začervenanie tváre. Menej známe však je, že rovnaký vírus môže nakaziť aj dospelých, u ktorých býva priebeh odlišný - niekedy bez príznakov, inokedy s komplikáciami, ktoré si vyžadujú lekársky dohľad.
Najväčšie riziko však piata choroba predstavuje pre tehotné ženy, pretože infekcia môže prejsť z matky na plod.
Pôvodca a prenos
Pôvodcom piatej choroby je parvovírus B19, ktorý bol objavený v roku 1975 austrálskou virologičkou Yvonne Cossartovou počas výskumu hepatitídy B. Tento vírus je špecifický len pre človeka a patrí medzi najmenšie známe vírusy.
Prenáša sa kvapôčkovou infekciou, teda najmä kašľom, kýchaním alebo kontaktom s telesnými tekutinami. Do organizmu vstupuje cez dýchacie cesty, odkiaľ sa dostáva do krvi. Následne sa môže rozšíriť do kostnej drene, kože a kĺbov, kde spôsobuje zápalové reakcie.
Najčastejšie sa choroba objavuje v zimných a jarných mesiacoch, keď je imunita oslabená a ľudia trávia viac času v uzavretých priestoroch.
Príznaky
U detí
U detí má infekcia väčšinou mierny priebeh a pripomína prechladnutie. Objaviť sa môže:
- zvýšená teplota
- únava, bolesti hlavy a svalov
- typická vyrážka na tvári - červené fľaky na lícach, ktoré neskôr prechádzajú aj na ruky, nohy či zadok
Vyrážka má často sieťovitý vzor a po niekoľkých dňoch zvyčajne zmizne bez stopy. Dieťa v tomto štádiu už väčšinou nie je infekčné - vírus sa prenáša ešte predtým, než sa vyrážka objaví.
U dospelých
U dospelých býva priebeh iný. Vyrážka sa často vôbec neobjaví, namiesto toho sa objavujú iné príznaky:
- bolesť a stuhnutosť kĺbov (najmä prsty, zápästia, kolená)
- mierna horúčka
- opuchnuté lymfatické uzliny
- únava a slabosť
Tieto bolesti kĺbov (tzv. artritída alebo polyartritída) môžu pretrvávať niekoľko dní až týždňov, v zriedkavých prípadoch aj dlhšie.
Zaujímavé je, že približne štvrtina nakazených nemá vôbec žiadne príznaky - infekciu prekonajú bez toho, aby si ju uvedomili.
Rizikové skupiny
Väčšina prípadov prebieha bez komplikácií, no u niektorých ľudí môže vírus spôsobiť vážne zdravotné ťažkosti. Rizikovou skupinou sú:
- ľudia s oslabenou imunitou
- pacienti s poruchami krvotvorby (napr. srpkovitá anémia, talasémia)
- tehotné ženy
V týchto prípadoch môže parvovírus B19 dočasne zastaviť tvorbu červených krviniek a viesť k ťažkej chudokrvnosti (aplastická kríza).
Piata choroba počas tehotenstva
U tehotných žien si táto infekcia vyžaduje zvýšenú pozornosť. Vírus sa môže cez placentu dostať k plodu, čo sa podľa CDC deje približne v 30 % prípadov infekcie počas tehotenstva.
Najväčšie riziko je medzi 10. až 20. týždňom tehotenstva, keď sa u plodu môže rozvinúť anémia alebo hydrops fetalis (nahromadenie tekutiny v tkanivách). V ojedinelých prípadoch môže infekcia viesť až k spontánnemu potratu.