Traumatické zážitky môžu mať hlboký a dlhotrvajúci vplyv na psychické zdravie človeka. Tento článok sa zameriava na psychologické aspekty diéty s traumatickým zážitkom, pričom skúma, ako takéto udalosti ovplyvňujú myslenie, správanie a prežívanie. Cieľom je poskytnúť čitateľom ucelený pohľad na túto problematiku a ponúknuť stratégie na prekonávanie negatívnych dopadov.
Vplyv traumatických zážitkov na psychiku
Traumatické zážitky, ako sú nehody, násilie, strata blízkeho alebo hospitalizácia, môžu vyvolať širokú škálu negatívnych emócií a psychických stavov. Medzi najčastejšie patrí pocit bezmocnosti, strach, úzkosť, neistota a negatívne myšlienky. Tieto pocity môžu preniknúť do všetkých oblastí života a ovplyvniť konanie, správanie, myslenie a prežívanie.
Napríklad, ak dieťa prežíva ťažkú chorobu alebo hospitalizáciu, môže sa cítiť bezmocné a vystrašené, najmä ak sa nachádza v prostredí s neľudským a nechápavým prístupom personálu. V takýchto situáciách je rodič pre dieťa oporou a jeho reakcia na túto situáciu je pre dieťa kľúčová. Ak dieťa vidí v očiach rodiča strach a smútok, môže to zhoršiť jeho vlastné prežívanie.
Teória vzťahovej väzby a jej význam
Vývinová psychológia zdôrazňuje vplyv ranného detstva na ďalší vývin človeka. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby boli uspokojené všetky potreby dieťaťa už od narodenia. Napĺňanie biologických potrieb je nevyhnutnou, avšak nie jedinou podmienkou zdravého a harmonického vývinu. Významnú úlohu v rannom veku zohráva aj stálosť prostredia a osoby, ktorá sa o dieťa primárne stará.
John Bowlby, významný psychiater a psychoanalytik, koncipoval teóriu vzťahovej väzby, ktorá predpokladá, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu. Podľa tejto teórie je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Jedná sa o potrebu, ktorá bola evolučne vytvorená.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Citovú väzbu sprostredkováva šesť primárnych reakcií: plač, úsmev, nasledovanie, pridržanie sa, sanie a volanie. Na vzniku vzťahovej väzby sa podieľa senzorický aparát dieťaťa umožňujúci orientáciu na osobu matky, motorický aparát zabezpečujúci kontakt s touto osobou a ,,signálny aparát,, ako napríklad džavotanie a pohyby rúk.
Bezpečná vzťahová väzba má dve dôležité funkcie: poskytuje dieťaťu emocionálnu istotu a umožňuje mu objavovať svet. Výskumy životných udalostí v rannom detstve potvrdili existenciu určitých protektívnych faktorov v súvislosti s duševnými poruchami. Poukázali na skutočnosť, že stabilný a dôverný vzťah aspoň s jednou osobou pôsobí ako protektívny faktor a chráni pred duševnou poruchou.
Dôsledky neistej vzťahovej väzby
Narušenie vývinu citovej väzby môže mať za následok vznik úzkostnej alebo neistej väzby. Deti s neistou - vyhýbavou vzťahovou väzbou pri odlúčení od svojej matky alebo inej blízkej osoby neprejavujú skoro žiadny protest. Keď sa osoba vráti, tieto deti neprejavujú žiadne pozitívne emócie ako radosť alebo spokojnosť. V niektorých prípadoch sa k cudziemu človeku správajú priateľskejšie ako k matke.
Deti s neistou - ambivalentnou vzťahovou väzbou na odlúčenie a neprítomnosť matky alebo inej osoby pre vzťahovú väzbu reagujú veľmi intenzívne. Protestujú, plačú a sú viditeľne vystresované. Veľmi prudko reagujú už pri najmenšom odlúčení od matky.
Dezorganizovaná väzba je charakterizovaná ,,rozpadom,, organizovaného správania. Tento typ väzby vzniká vtedy, ak matka správa dlhodobo zmätene a náladovo, pričom v pozadí môže byť nedostatočne spracovaná trauma. U detí s dezorganizovanou väzbou sa rýchlo striedajú afiliatívne a vyhýbavé prejavy. Tieto deti často dávajú najavo svoj zmätok bizarným správaním ako napríklad stereotypie alebo strnulosť výrazu.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ako rodič môže pomôcť dieťaťu prekonať traumu
Rodič zohráva kľúčovú úlohu v tom, ako dieťa prežíva a spracováva traumatické zážitky. Tu je niekoľko tipov, ako môže rodič pomôcť dieťaťu:
- Byť prítomný a dostupný: Robiť všetko preto, aby sme boli s dieťaťom, aj keď je oddelené od rodiča. Byť oporou dieťaťu aj v tých najhorších chvíľach.
- Udržiavať pokoj a pohodu: Rodič je pre dieťa zrkadlom. Ak dieťa vidí v očiach rodiča strach a smútok, ono je to „zlé“. Rodič by mal byť chápavý, pokojný a spolupracovať s lekármi a personálom.
- Komunikovať otvorene: Hovoriť o svojich pocitoch s dieťaťom. Pýtať sa na informácie a uistiť sa, že dieťa dostáva momentálne to najlepšie, čo môže byť.
- Uznávať a validovať pocity dieťaťa: Je prirodzené, že dieťa prežíva strach, hnev, smútok a iné negatívne emócie. Rodič by mal tieto pocity uznať a dať dieťaťu najavo, že je v poriadku cítiť sa tak, ako sa cíti.
- Hľadať odbornú pomoc: Ak rodič cíti, že nedokáže dieťaťu pomôcť sám, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc psychológa alebo psychoterapeuta.
Trauma v dospelosti a jej riešenie
Mnohí ľudia sú prekvapení, keď aj po dosiahnutí dospelosti stále bojujú s traumou z detstva. Trauma bráni ľudskému rastu a rozvoju, a má dopad na osobu, ktorá si tým prešla. Deti, ktoré zažijú traumu alebo žijú v dysfunkčnej domácnosti, nevedia pochopiť, ako sa správať vo vzťahoch v dospelosti.
Trauma z detstva človeka ovplyvní už natrvalo a nakoniec ovplyvní aj jeho vzťahy v dospelosti. Deti opustené niekým, kto sa o nich staral, predstavuje zápasenie so strachom z opustenia po celý život. Keď si začnú vytvárať vzťahy v dospelosti, môžu žiť so strachom, že ich partner odíde, pretože je pre nich ťažké dôverovať ľuďom.
Trauma v detstve môže viesť k tomu, že v dospelosti budete potrebovať veľa času osamote. Toto správanie často pramení zo života v stresujúcom alebo chaotickom prostredí. V dospelosti môže človek potrebovať tento čas sám na kontrolu úzkosti a nervozity. Často bude chcieť zostať doma, pretože sa potrebuje cítiť bezpečne. Má problém stretnúť sa s inými ľuďmi.
Ako prekonať traumu v dospelosti
- Uvedomenie si problému: Prvým krokom k prekonaniu traumy je uvedomenie si, že existuje problém a že trauma ovplyvňuje váš život.
- Vyhľadanie odbornej pomoci: Psychoterapia môže byť veľmi účinná pri spracovaní traumatických zážitkov a naučení sa zdravých spôsobov zvládania emócií.
- Podpora od blízkych: Dôležité je mať podporu od rodiny a priateľov, ktorí vás chápu a podporujú.
- Starostlivosť o seba: Dôležité je dbať na svoje fyzické a psychické zdravie. To zahŕňa zdravú stravu, dostatok spánku, pravidelné cvičenie a relaxačné aktivity.
- Sebaláska a súcit: Dôležité je byť k sebe láskavý a súcitný. Uvedomte si, že ste prežili ťažké chvíle a zaslúžite si úctu a pochopenie.
Kolektívna trauma a emocionálne dedičstvo
Traumy sú staré ako ľudstvo samo. Tie nespracované často prežijú aj človeka, ktorý ich zažil. Preskočia na jeho deti, vnúčatá a držia sa pri živote aj niekoľko generácií. Sú to kolektívne traumy preživších holokaustu a ich potomkov, generácií pôvodných obyvateľov Spojených štátov či Kanady, Kambodžanov, ktorých rodičia sa narodili za vlády diktátora Pol Pota.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Emocionálne dedičstvo zahŕňa emočné zážitky, ktoré sa nevyhnutne dedia z generácie na generáciu. Znamená to, že generácia komunikuje s nasledujúcimi aj na nevedomej úrovni a neúmyselne. Môžeme povedať, že jedna generácia určitým spôsobom žije vo vnútri tej druhej.
tags: #dieta #s #traumatickym #zazitkom