Článok sa venuje problematike porúch spánku u detí, známych ako parasomnie. Tieto poruchy, ktoré sa prejavujú rôznymi spôsobmi, môžu byť pre rodičov veľmi znepokojujúce. Cieľom je priblížiť primárne parasomnie, teda tie, ktoré priamo súvisia so stavom spánku, a ponúknuť praktické rady, ako s nimi zaobchádzať.
Úvod do parasomnií
Parasomnie sú poruchy spánku, ktoré sa prejavujú nežiaducimi udalosťami alebo zážitkami počas spánku. Môžu sa vyskytnúť v rôznych vekových kategóriách, od dojčiat až po adolescentov. Príkladom môže byť 12-mesačné dieťa, ktoré hodinu po uložení začne kričať v postieľke a hľadať si polohu, 6-ročné dieťa, ktoré sa zrazu postaví z postele a prechádza sa po izbe, alebo 17-ročný adolescent, ktorý sa rozbehne po izbe, rozhadzuje veci, a dokonca si môže ublížiť.
V tomto článku sa zameriame na primárne parasomnie, ku ktorým patria nočné desy, zmätočné zobudenia, námesačnosť a zlé sny (nočné mory). Tieto poruchy sa zvyčajne objavujú v prvých hodinách po uspatí, pri prechode z fázy hlbokého spánku do fázy ľahšieho spánku.
Nočné desy
Nočný des je sprevádzaný strašným krikom, dieťa má vypúlené oči, je úzkostné a vystrašené. Často sa pridá aj potenie a rýchle búšenie srdca. Dieťa je neutešiteľné a vyzerá doslova, ako keby do neho vstúpil sám diabol. Zvyčajne sa nočný des objaví medzi 2. a 12. rokom života. Môže byť následkom narušenia bežného spánkového režimu, napríklad na výlete, v škôlke, alebo choroby spojenej so silnou horúčkou. Ráno si dieťa des nepamätá.
Ide o krátke prebudenia počas noci, v trvaní od 5 do 15 minút, alebo aj dlhšie, keď rodičia nie sú schopní dieťa zobudiť. Hoci sú prebudenia intenzívne, dieťa sa spontánne vráti do spánku samé a to celkom rýchlo.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Príčiny a prejavy nočných desov
Nočné desy sa zvyčajne objavujú v prvých hodinách spánku, počas prechodu z hlbokej non-REM fázy spánku do ľahšej REM fázy. Dieťa sa môže prebudiť, otvoriť oči, pomrviť sa, otočiť, prípadne sa prikryť a za normálnych okolností opäť zaspať. Nočný des sa však odlišuje intenzitou a prejavmi úzkosti.
Čo robiť pri nočnom dese?
Počas nočného desu je dôležité zachovať pokoj a dieťa nebudit. Snažte sa mu neublížiť a ochrániť ho pred zranením, ak sa hýbe alebo kričí. Nočný des zvyčajne odznie sám od seba a dieťa sa vráti do normálneho spánku. Ráno si na udalosť nepamätá, takže nie je potrebné sa o tom s ním rozprávať.
Zmätočné zobudenia
Zmätočné zobudenie je jemnejšia forma nočného desu. Sú typické pre deti do veku 5-6 rokov, súvisia s vývinom a sú potvrdením normálneho zrenia mozgových funkcií. V tej jemnejšej forme prebudenia môžu deti mrmlať, niečo si nezrozumiteľne rozprávať, prípadne sa posadiť na posteľ. Vo viac intenzívnej forme, môže dieťa chodiť, utekať po byte, a ak aj nájde rodičov, v danom momente ich nepozná, nereaguje.
Príčiny a prejavy zmätočných zobudení
Zmätočné zobudenia súvisia s nezrelosťou nervového systému a sú bežnou súčasťou vývoja detí. Prejavujú sa dezorientáciou, mrmlaním, nezrozumiteľnou rečou, alebo aj chôdzou po miestnosti. Dieťa môže byť ťažké zobudiť a nereaguje na okolie.
Ako reagovať na zmätočné zobudenie?
Podobne ako pri nočných desoch, aj pri zmätočných zobudeniach je dôležité zachovať pokoj a dieťa nebudit. Snažte sa ho jemne usmerniť späť do postele a zabezpečiť mu bezpečné prostredie. Zmätočné zobudenie zvyčajne odznie samo od seba.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Námesačnosť
Námesačnosť sa vyskytuje zväčša u detí od 6-16 rokov a môže sa objaviť 3-12 krát za rok. Výskumy ukazujú, že v námesačnosti nezohráva úlohu stres dieťaťa, či typ jeho osobnosti. Mnohokrát je reakciou na nepravidelný spánkový režim dieťatka, prílišná unavenosť alebo aj chorobu sprevádzanú silnou horúčkou. Prejavuje sa vstávaním z postele, prechádzkami po miestnosti/byte a to v čase dve až tri hodiny po uložení na spánok. Dieťa vtedy vyzerá znepokojene, neodpovedá ak sa ho rodič na niečo pýta. Často krát sa k nočnému blúdeniu pridá aj otváranie dverí, okien, obliekanie či jedenie.
Bezpečné prostredie pre námesačné dieťa
Spôsob ako námesačnosť riešiť je len jeden, a to snažiť sa o čo najbezpečnejšie prostredie pre dieťa. Zatvoriť okná, aby nehrozil možný pád, odpratať hračky spod nôh, aby nedošlo k zakopnutiu, upraviť nábytok, tak aby nebol pre dieťa nebezpečný.
Ako sa správať k námesačnému dieťaťu?
Tichý a pokojný námesačný sa prechádza po byte, rozpráva akoby sám so sebou, používa jednoduché frázy ako „nechcem“ alebo „odíď“. Tu je potrebné dieťa len opatrne a jemne chytiť za plece a odprevadiť ho naspäť do postele. Zvyčajne deti poslúchnu a ľahnú si, s tým, že rýchlo zaspia a ráno si nič nepamätajú. Niekedy sa stane, že sa námesačný na krátky čas úplne preberie a zahanbí sa, keď sa ocitá na inom nevysvetliteľnom mieste. Rozrušený námesačný zvykne pobehovať, kričí, vyzerá nahnevane. V tomto prípade by ho dotyk ešte viac rozrušil, preto len treba vydržať a počkať, kým stav odznie.
Zlé sny (nočné mory)
Najčastejšou poruchou spánku v REM fáze je zlý sen inak nočné mory. Zlý sen sa deje najčastejšie nad ránom respektíve v poslednej časti noci. Sprevádzané je plačom. Dieťa je utíšiteľné, zobuditeľné. Po zobudení je rozrušené a nepokojné. Snívať o utopení, zlom levovi, či iné zlé sny, ktoré môžu znepríjemniť život. Nočné mory sa objavujú v REM fáze spánku - snívania, približne od dvoch rokov. Až vo veku cca 5rokov dieťa vie po prebudení zo sna, že to bol len sen a rozumie tomu. Predtým sa mu mieša sen s realitou, preto ak 3-ročné dieťatko sníva o uštipnutí včelou, ešte aj po zobudení, si myslí, že je stále v miestnosti a počuje ju bzučať. Počas strašidelného sna dieťa ťažko a nahlas dýcha. Častejšie sa objaví keď dieťa spí na chrbte.
Ako pomôcť dieťaťu po nočnej more?
Z nočnej mory môže rodič bez problémov dieťa zobudiť a utíšiť. Podľa najnovších štúdií nočné mory nesúvisia so žiadnymi špecifickými emocionálnymi či osobnostnými problémami, ale úzkostné stavy či psychologické problémy, môžu byť spúšťačom. Všetky sny reflektujú emocionálne konflikty, ktoré pramenia zo života dieťaťa. Niekedy nočnú moru spustí choroba a niekedy sa zdá, že nemá odôvodnenie. Objaví sa napríklad keď dieťa separujú rodičia do inej izby, alebo keď začne chodiť do škôlky, či keď je hospitalizované.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Medzi 7. a 11. rokom sa už nočné mory vyskytujú len príležitostne (ak sú v tomto veku pravdepodobne ide o neriešený zlý sen, ktorý začal už v skoršom veku). Dôležité je v čase zlého sna dieťa utíšiť, dať mu pocit bezpečia, prípadne vysvetliť sen. Ak má dieťa časté nočné mory, treba s ním komunikovať o tom čo ho trápi, hľadať ich podstatu. Zistiť čoho sa obáva a odstrániť úzkosť.
Praktické rady pre rodičov
Zlý sen u 3-4 ročných detí= tíšenie, dodanie istoty, pokojné vysvetlenie situácie, že rodič má všetko pod kontrolou a preto sa dieťa nemusí ničoho báť. Dôležité je aj rešpektovanie požiadaviek dieťatka (nechať zasvietené, alebo pootvoriť dvere do izby). Niekedy si deti želajú prítomnosť rodiča pokiaľ nezaspia, alebo aby ho rodičia vzali k sebe do postele. Tu si však treba dávať pozor, aby sa to nestalo zvykom (resp. Zlý sen u 3-6 ročných detí= dobrou formou sú knižky, ktoré píšu o snívaní, strachu zo sna, prípadne priamo dieťatku vysvetliť jeho strachy a obavy. Vyhnúť sa televíznych programom a reklamám, kde je veľa násilia. Ak má dieťatko zlé sny skúste ho utíšiť a ubezpečiť. Dieťatko môžete zo sna prebrať, ak plače. Ak máte ale dieťatko, ktoré má nočné desy alebo zmätočné zobudenie, tak potom dieťatko nebuďte a netraste ním.
Vplyv spánkovej hygieny a režimu na poruchy spánku
Pri akejkoľvek z vyššie uvedených porúc spánku je dobré skontrolovať spánkovú hygienu, režim spánku a výživu. Zaistiť dieťaťu adekvátny spánok, dodržať pravidelný režim dňa, eliminovať nočné aktivity a návyky (hojdanie, kŕmenie, predspánkové aktivity, ktoré nahnevajú alebo príliš preberú dieťa), nastaviť veku primerané limity, zabezpečiť pokojný a bezpečný spánok pre dieťa.
Separačná úzkosť a jej vplyv na spánok
Stáva sa aj vám občas, že nezvládnete situáciu, keď sa vám bábätko v noci zobudí a ani za boha nechce zaspať? Psychológovia majú na pomenovanie tohto javu konkrétny výraz - vzťahová väzba. Toto puto s rodičom je pre dieťatko prvým vzťahom v jeho živote. A do veľkej miery ovplyvňuje jeho psychický vývin. Platí tu priama úmera - zdravá a silná vzťahová väzba s rodičom má pozitívny vplyv na kvalitu vztahov dieťaťa aj v jeho dospelosti.
Dieťatko si s vami začína vytvárať väzbu už počas prvých týždňov svojho života. So vzťahovou väzbou súvisí pojem separačná úzkosť, s ktorým ste sa už zrejme počas prípravy na materstvo stretli. Vaše dieťatko si približne v šiestich mesiacoch začalo uvedomovať, že špeciálne vy ste pre uspokojenie jeho potrieb tá najdôležitejšia osoba. Preto, ak je to možné, vezmite dieťatko so sebou. Nebojte sa, toto obdobie prejde a čoskoro už znova nebude problém ukradnúť si chvíľku a povenovať sa sama sebe, oddýchnuť si, aby ste sa k svojmu bábätku vrátili spokojná a šťastná. Ak dieťatko prejavuje separačnú úzkosť, nenechajte si nahovoriť, že je rozmaznané a že ste vy, ako rodič, zlyhali.
Ako zmierniť separačnú úzkosť?
- Keď potrebujete od dieťaťa na chvíľu odísť, napríklad k lekárovi, nesnažte sa skrývať alebo zmiznúť bez slova.
- Ak odchádzate do práce skôr ako v troch rokoch dieťaťa, ubezpečte sa, že sa oň postará druhá najdôležitejšia osoba v hierarchii vzťahovej väzby.
Obdobie vzdoru a jeho vplyv na spánok
Obdobie vzdoru je charakteristické pre vek 2 až 3 rokov, no nemožno ho fixovať na presný vek. Všeobecne sa však prvé obdobie vzdoru typicky objavuje v priebehu 13. - 36. mesiaca. To, ako dlho trvá obdobie vzdoru, je veľmi individuálne. Dôvodom hysterických prejavov, kriku, plaču a hádzania sa o zem je, že dieťa nedokáže ovládať a vyjadriť svoje emócie. V prvom období vzdoru je ťažké pre dieťa pochopiť, že niečo musí rešpektovať a nedokáže chápať ani pocity iných ľudí. Jeho emočný vývoj nie je natoľko zrelý, aby to vyjadrilo inak než hnevom.
Ako reagovať na hysterické záchvaty?
Adekvátne reakcie rodičov sú v krízových momentoch najdôležitejšie. Je totiž vedecky preukázané, že to, ako rodič reaguje na vzniknutú vypätú situáciu, ako ju rieši, má vplyv na následný emocionálny vývoj dieťaťa. Je vhodné k dieťaťu od malička pristupovať ako k rovnocennému partnerovi. Neberte dieťa ako malé stvorenie, ktoré ničomu nerozumie. Vzájomný rešpekt je dôležitý v každom vzťahu, a to platí aj vo vzťahu rodič - dieťa.
Prevencia hysterických záchvatov
Ak už ste si s vaším dieťaťom nejakým tým hysterickým záchvatom prešli a viete, že takáto situácia hrozí, ideálna je prevencia a snaha takýmto situáciám predchádzať. Ak viete, že dieťa vykonáva určitú aktivitu alebo sa hrá, skúste ho dopredu upozorniť, že o 10 minút musí končiť, pretože musíte ísť z návštevy domov. Rovnako tak od dieťaťa nevyžadujete prehnanú aktivitu, ak je unavené.
Čo robiť počas hysterického záchvatu?
V priebehu hysterického záchvatu sa stávate pre dieťa nepriateľom a odmieta vás. Tým, že mu objatím ponúknete svoju lásku, prihovoríte sa mu, ho šokujete. Dieťa môže z vašej reakcie pochopiť, že mu rozumiete a utíchne. Pokiaľ sa scéna odohráva na verejnosti, dieťa objatím uchopte a odneste do súkromia, kde bude mať priestor sa upokojiť. Veľmi funkčná a osvedčená metóda je odpútanie pozornosti dieťaťa. Vysvetľovanie môže začať až v okamihu, keď dieťa prekoná vrcholnú fázu hysterického záchvatu.
Čo nerobiť počas hysterického záchvatu?
Neopúšťajte dieťa a neignorujte ho. Kontrolujte sa počas záchvatu dieťaťa. V žiadnom prípade sa neuchýľte k tomu, že budete na dieťa reagovať jeho „mincou“ a dáte mu pocítiť radikálny hnev, potrestáte ho alebo nebodaj zbijete. Nehádajte sa s ním.
Spánkový rituál a jeho význam
Podľa viacerých odborníkov môžu byť nekontrolovateľné záchvaty plaču u detí v noci či pred spaním často dôsledkom nevhodného spánkového rituálu. Problémy so spánkom či zaspávaním sú často spôsobené nesprávne nastaveným spánkovým cyklom. Ideálne je vytvoriť dieťaťu rutinu s úkonmi, po ktorých bude vedieť, že v danom čase nasleduje vždy spánok.
Nepokojné bábätko a ako ho utíšiť
Rodičovstvo vyžaduje úplne nový druh tvorivosti, obzvlášť keď príde na upokojovanie nepokojného bábätka. Ak neviete, kde začať, použite ako východiskový bod tohto sprievodcu, ktorý vám ukáže spôsoby, ako bábätko utíšiť.
Doba upokojenia
Využite čas, keď je vaše maličké pokojné a spokojné, aby ste preskúmali, čo ho najviac baví. Buďte pozorní a nechajte svoje dieťa, aby vám ukázalo, čomu dáva prednosť. Skúšajte jednu po druhej, aby ste vedeli, ktorá taktika vlastne zabrala.
Vnímajte súvislosti
Niekedy je ťažké poznať jasnú príčinu rozrušenia dieťaťa. V týchto chvíľach je dôležité uvedomiť si, že vaše dieťa sa ešte len vyvíja, rozumovo i fyzicky, a to, čo mu spôsobuje nervozitu a podráždenie, môže byť niečo dočasné, ako napríklad rastový špurt, prerezávanie zúbkov alebo vývojový skok.
Praktické tipy na upokojenie dieťaťa
- Túlenie: Priviňte dieťa tesne k sebe, hovorte naň tichým hlasom a jemne mu masírujte chrbátik.
- Tiché zvuky: Skúste nejaký stály, rovnomerný zvuk či šum, v ktorom nevítaný rámus zanikne.
- Pohyb: Skúste sa prechádzať a dieťa pritom nosiť, tlačiť dieťa v kočíku alebo sa previezť autom s dieťaťom pripútaným v autosedačke.
- Cicanie: Cicanie predstavuje vyskúšanú a skutočnú metódu, ako dieťa upokojiť - či už cicia z prsníka alebo z fľaše, či cicia váš prst alebo cumeľ.
- Úľava pri prerezávaní zúbkov: Ponúknite mu hryzací krúžok alebo masírujte ďasná, aby ste dieťaťu trochu uľavili.