Každý rodič sa skôr či neskôr stretne s otázkou, ako deťom vysvetliť zložité témy, ktoré môžu narušiť ich detský svet a vieru. Či už ide o existenciu Ježiška, pravdu o biologickom otcovi, alebo o stratu blízkej osoby, dôležité je pristupovať k týmto rozhovorom citlivo a s ohľadom na vek a vývoj dieťaťa. Tento článok poskytuje návod, ako deťom povedať pravdu v rôznych situáciách, a to spôsobom, ktorý je pre ne zrozumiteľný a zároveň zachováva ich dôveru.
Pravda o Ježiškovi: Kedy a ako?
Mnohí rodičia sa rozhodnú podporovať detskú vieru v Ježiška (alebo Santa Clausa), ktorý nosí darčeky. Je to krásne obdobie plné radosti a očakávania. Avšak, prichádza čas, keď dieťa začne spochybňovať túto tradíciu a hľadať pravdu. Ako teda reagovať?
Zohľadnite vek a vývoj dieťaťa: Vaša odpoveď by mala zohľadňovať vývojový stupeň dieťaťa. Premyslite si, či chce uistenie o vianočných zázrakoch, alebo je už naozaj pripravené čeliť realite.
Rozprávka v skutočnom svete: Ak sú vaše deti väčšie a pripravené na pravdivú odpoveď, vysvetlite im situáciu. Pripomeňte im svet z rozprávkových knižiek, ktorému istý čas verili. Žili v ňom ježibaby, lietajúce na metle, žaby, čo sa menili na princov, hovoriace kone, či mačky v čižmách. Spomeňte deťom, ako rady sa hrávali na princezné, či kráľov a ako veľmi si to užívali. Rovnaké je to aj s Ježiškom.
Ježiško ako symbol: Ježiško, podobne ako rozprávkové postavy, je skôr symbol. Predstavuje množstvo pozitívnych myšlienok, napríklad dobro, lásku, vzájomnosť, štedrosť, súcit s druhými, poukazuje na životné hodnoty a radosť z obdarúvania. Rozpovedzte deťom jeho príbeh od narodenia na Vianoce, návštevu troch kráľov, až po Veľkú noc, kedy sa opäť oslavuje jeho znovuzrodenie. Vysvetlite, že na celom svete si malé detičky rozprávajú legendy a príbehy o tom, kto im nosí darčeky.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Zapojte ich do príprav: Nezabudnite deťom pripomenúť, že hoci teraz vedia pravdu o Ježiškovi, môžu sa pridať k dospelým a pomôcť im pripraviť krásne a čarovné sviatky pre tých menších. Najdôležitejšie je zachovať tajomstvo o tom, kto číta listy Ježiškovi, ako sa darčeky dostanú pod stromček a kto ho večer ozdobuje. Sami môžu pripraviť neočakávané prekvapenie a na vlastné oči uvidia radosť mladších súrodencov.
Príklad inšpiratívneho listu: Spisovateľka Martha Brockenbrough napísala pre svoju dcéru krásny list, ako odpoveď na jej otázku, či Santa existuje. Tu je jeho časť: „Moja odpoveď znie - nie. Ja nie som Santa. Ja som ale tá osoba, ktorá ti prináša darčeky. Vyberám ich, balím do baliaceho papiera a dávam pod stromček, rovnako ako to robila moja mama pre mňa a jej mama pre ňu. Santa je väčší než ktokoľvek a jeho práca trvá dlhšie ako náš život. Santa je učiteľ a ja som jeho žiačkou. Takže nie, ja nie som Santa. Santa je láska a zázraky a nádej a šťastie.“
Tipy pre rozhovor:* Pripravte sa na rozhovor a vopred si premyslite, aké otázky môže dieťa položiť.
- Vypočujte si, čo sa vaše dieťa dozvedelo a čo si myslí.
- Podľa toho rozhodnite, či ho utvrdíte v tom, že Ježiško nosí darčeky alebo mu poviete pravdu.
- Odhadnite, či bude dieťa pripravené a snažte sa rozhovor viesť počas roka, nie pár dní pred Vianocami.
- Riešením je samozrejme aj to, nehovoriť s deťmi o zázraku Vianoc a nechať to prirodzene odznieť alebo nech sa to nejako dozvedia samé.
Pravda o biologickom otcovi: Citlivý prístup
Ďalšou náročnou situáciou je, keď dieťa vyrastá s nevlastným otcom a prichádza čas, kedy sa dozvie pravdu o svojom biologickom otcovi. Ako túto informáciu podať citlivo a s ohľadom na jeho pocity?
Načasovanie: Aj keď má dieťa len tri roky, je dôležité premyslieť si, kedy a ako mu túto informáciu podať. Čím skôr, tým lepšie, aby si nevytvorilo silné puto založené na neúplných informáciách.
Príprava: Najprv si premyslite, čo ste schopní povedať. Je dôležité, aby ste boli pripravení a emocionálne stabilní, aby ste dieťaťu mohli poskytnúť podporu.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Príbeh s láskou: Rozprávajte o tom, ako sa ocko na neho tešil, ako ste pripravovali byt na jeho príchod, ako ste šli do pôrodnice. Povedzte mu o nešťastí, ktoré sa stalo a ako vám chýbal a tým aj jemu, hoci bol bábätko a nevnímal to. Zdôraznite, ako ho súčasný ocko miluje, ako vám pomohol, keď ste sa spoznali a aký je malý dôležitý aj pre súrodencov.
Právo na minulosť: Je to jeho minulosť a aj keď si ju nepamätá, má na ňu právo a potrebuje ju poznať. Ako? Tým najjednoduchším spôsobom, teda pravdivo.
Rôzne priezviská: Vysvetlite mu, prečo sa volá inak ako sestrička. Uistite ho, že to neznamená, že je menej milovaný alebo že je odstrčený.
Strata blízkej osoby: Ako vysvetliť smrť dieťaťu?
Oznámiť dieťaťu, že zomrel niekto blízky, je jedna z najťažších úloh, ktorým rodičia čelia. Aj v tejto situácii je dôležité byť úprimný a citlivý.
Jednoduchosť a konkrétnosť: Povedzte konkrétne a jednoducho, čo sa stalo. Napríklad: „Vieš, že ocino bol chorý a dlho sa liečil. Jeho telo bolo veľmi slabé a zomrel.“
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Príprava: Skúste si v duchu pripraviť, čo dieťaťu poviete. Ak sa dieťa viac nepýta, detaily mu nevysvetľujte. Ak má ďalšie otázky, pravdivo mu odpovedajte.
Emócie: Reakcia dieťaťa môže byť rôzna - plač, hnev, smútok, agresia… Malo by mať priestor a čas na vyjadrenie emócií.
Pohreb: Povedzte dieťaťu, že môže ísť na pohreb, no nenúťte ho, ak ísť nechce. Mladším deťom vysvetlite, ako bude pohreb vyzerať.
Rutina: Nemeňte dieťaťu po smrti blízkeho jeho dennú rutinu a zaužívané zvyky. Nie je vhodné zmeniť dieťaťu denný režim, náhle odcestovať či robiť niečo, na čo nie je zvyknuté.
Podpora: Ak máte pocit, že prvé dni sami nezvládnete a potrebujete emociálnu pomoc, pozvite blízkych ľudí, napríklad starých rodičov, k sebe domov. Ak sa cítite zle a máte pocit, že je pre vás náročné sa o dieťa starať, požiadajte blízkych o pomoc. Ak nemusíte, neodchádzajte z domu vy s dieťaťom.
Návrat do školy: Čas návratu do školy je individuálny. Niektoré deti sa lepšie cítia aj v prvých dňoch po smrti blízkeho v kolektíve, iné potrebujú viac času. Môžete sa opýtať dieťaťa, či chce ísť do školy.
Odborná pomoc: Ak potrebujete ďalšiu pomoc, vyhľadajte odborníka. Organizácie ako Plamienok ponúkajú bezplatné konzultácie s psychológom ako aj individuálne a skupinové terapie pre deti aj dospelých.
Všeobecné zásady pre rozhovory s deťmi
Okrem špecifických situácií existujú všeobecné zásady, ktoré by ste mali dodržiavať pri akomkoľvek rozhovore s deťmi o citlivých témach:
- Pravda: Vždy sa snažte hovoriť pravdu, aj keď je to ťažké. Deti si zaslúžia vedieť, čo sa deje, a lož môže narušiť ich dôveru vo vás.
- Jednoduchosť: Používajte jednoduchý jazyk, ktorý je primeraný veku dieťaťa. Vyhýbajte sa zložitým vysvetleniam a odborným termínom.
- Trpezlivosť: Buďte trpezliví a dajte dieťaťu čas na spracovanie informácií. Nechajte ho klásť otázky a odpovedajte na ne úprimne a citlivo.
- Empatia: Snažte sa vcítiť do pocitov dieťaťa. Ukážte mu, že rozumiete, že je smutné, nahnevané alebo zmätené.
- Podpora: Uistite dieťa, že ho milujete a že ste tu pre neho, nech sa deje čokoľvek.
Dôvera a pravda: Základ zdravého vzťahu
„Ak chceme, aby nám deti neklamali, musíme im ísť príkladom,“ zdôrazňujú odborníci. Deťom je dôležité povedať pravdu aj preto, že skôr či neskôr sa budú musieť naučiť prijať skutočnosť, že nie vždy môžu získať všetko, čo požadujú. Vždy je teda lepšia pravda než lož, deti sa tak naučia zvládať problémy a hľadať riešenia.
Príklady pravdivých odpovedí:1. „Viem, že by si chcel ísť na ihrisko, ale pôjdeme až zajtra.“
- „Zmrzlina je veľmi dobrá, ale nemôžeme sa prejedať, aby nám nebolo ťažko.“
- „Dnes si sa už hral/a na počítači dosť.“