Prvé roky života dieťaťa sú kľúčové pre jeho vývoj, a to nielen emocionálny, ale aj fyzický. Správna výživa zohráva v tomto období nezastupiteľnú úlohu. Cieľom tohto článku je poskytnúť rodičom predškolákov komplexné odporúčania a praktické rady pre zabezpečenie vyváženej a zdravej stravy, ktorá podporí optimálny rast a rozvoj ich detí.

Emocionálny vývoj a jeho prepojenie so stravovaním

Milí rodičia, prvé roky v živote detí sú pre rozvoj a formovanie citového sveta najdôležitejšie. Emócie sú veľmi dôležitou súčasťou každodenného života a pôsobia na vás a vaše deti, aj keď si ich prítomnosť neuvedomujete. Emócie podnecujú k správaniu, konaniu a sú hybnou silou, preto je nevyhnutné, aby sa deti naučili regulovať svoje emócie.

Zložky emocionálnej inteligencie

Poznať vlastné emócie - sebauvedomenie - zahŕňa vnímať, uvedomovať si seba samého, porozumieť vnútorným stavom a pod. Schopnosť dieťaťa vyjadriť emócie slovami je nevyhnutná súčasť uspokojenia jeho základných potrieb. Aj, keď je dieťa schopné hovoriť o svojich emóciách a to či bude naozaj túto schopnosť využívať, záleží na situácii, na prostredí, v ktorom je vychovávané, na vzťahoch s dospelými a s rovesníkmi. V rodine, kde sa emócie vyjadrujú a otvorene sa o nich hovorí, si dieťa vytvára slovník, pomocou ktorého môže o svojich citoch uvažovať a rozprávať.
Zdolávať emócie - znamená schopnosť primerane konať a reagovať. Schopnosť detí ovládať svoje emócie narastá po treťom roku života. V tomto veku už väčšinou deti vedia lepšie slovami vyjadriť svoju nespokojnosť alebo radosť.
Schopnosť sám seba motivovať - už od raného veku majú deti v sebe túžbu po poznaní a objavovaní. Deti majú väčšiu sebadôveru, ak im poskytujete príležitosti k aktívnemu zvládaniu rôznych situácii, napríklad keď sa podieľajú na rozhodovaní alebo samostatne hľadajú odpovede na otázky. Vedomie, že dieťa je pánom situácie a môže sa samostatne rozhodovať, je dôležitým motivačným znakom a jednou z rozhodujúcich vlastností výkonového človeka. Deti, ktoré sa dokážu samé motivovať, očakávajú, že budú úspešné a nerobí im problém stanoviť si vlastné ciele. Nemotivované deti očakávajú len obmedzený úspech a svoje ciele si stanovujú skôr na spodnú hranicu úspešnosti, ktorú človek môže dosiahnuť bez toho, že by sa musel vysporiadavať s neprimeranými problémami.
Vnímať emócie druhých ľudí - empatia je základnou „ľudskou kvalitou“ a znamená schopnosť vcítiť sa do prežívania inej osoby a tiež pochopiť situáciu druhých, predstaviť si seba na mieste druhého človeka. Empatia sa vyvíja celkom prirodzene, ale je dôležité ju u detí pestovať inak sa vytratí. Pramení zo sebauvedomenia - čím je dieťa otvorenejšie k vlastným emóciám, tým lepšie dokáže rozoznávať a chápať pocity ostatných. Deti majú prirodzenú túžbu pomáhať a myslieť na druhých.
Umenie medziľudských vzťahov - malé deti sa musia naučiť rozpoznať svoje emócie a emócie druhých detí, regulovať svoje emócie tak, aby sa úspešne dohodli v medziľudských vzťahoch, formovali vzťahy a udržiavali zvedavosť a nadšenie adekvátne k veku. Majú potom uspokojivejšie a úspešnejšie vzťahy s ostatnými rovesníkmi.

Uvedené zložky emocionálnej inteligencie nemožno chápať izolovane, pretože spolu bezprostredne súvisia, nadväzujú na seba, jedna vychádza z druhej. Napríklad sebauvedomenie je akousi vstupnou bránou k sebaovládaniu a empatii, sebaregulácia a sebauvedomenie sú zase zdrojom motivácie. Emocionálne cítenie dieťaťa môžu rodičia sledovať už počas prvého roku života dieťaťa. V období medzi 3. - 6. rokom sa kvalita citového života dieťaťa mení. Už medzi 2. - 3. rokom dieťa získava skúsenosti s komplexom pocitu viny, hanby, hrdosti ale so schopnosťou byť voči druhým empatické. Po 3. rokom života si dieťa vytvára čoraz zložitejšie vzťahy, zaujíma citový postoj k veciam, ľuďom a javom. Správanie dieťaťa stále do značnej miery určujú city, ktoré sú bezprostredné, intenzívne, ale stále. Dieťa medzi 3. - 7. rokom začína dávať najavo svoju nezávislosť, napodobňuje svojich priateľov. Okolo 6. roku sa dieťa stáva vyrovnanejšie, zmenšuje sa jeho dráždivosť a city sú stálejšie. Ustupuje impulzívnosť a zlepšuje s sebaovládanie, citová oblasť sa dostáva viac pod kontrolu mozgu, tzn. citová a rozumová stránka sa vyrovnáva. Ak by sme to všetko zhrnuli, dieťa v predškolskom veku sa vie tešiť, hnevať, smútiť, báť sa, mať rado, nenávidieť, hanbiť sa, žiarliť. Formujú sa intelektuálne, estetické, morálne a sociálne city. Rodinný život predstavuje prvú školu emócií. Rodinné prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má priamy vplyv na emocionálny vývin dieťaťa a môže značným spôsobom ovplyvniť jeho ďalší rozvoj. V tomto prostredí sa deti učia, čo majú cítiť sami k sebe a čo k ostatným, čo si majú o daných pocitoch myslieť a ako na ne reagovať, ako majú prejavovať svoj strach alebo nádej a mnoho iného. Takéto citové vzdelávanie nezahŕňa len to, ak sa rodičia správajú k svojim deťom, alebo čo im hovoria, ale predovšetkým deti si všímajú ako sa rodičia správajú k vlastným a partnerovým citom. Deti sú v prejavovaní citov oveľa spontánnejšie ako dospelí, ktorých úlohou je nezakríknuť túto ich prirodzenosť, stačí, ak ju správne usmernia. Spoločné riešenie problémov by malo byť úplne prirodzeným spôsobom zvládania aj náročnejších situácií týkajúcich sa rodiny. Snaha uchrániť deti pred každou prekážkou ich iba ochudobní o skúsenosti dôležité na ľahšie zvládanie náročných situácií, ktorým sa v dospelosti nevyhnú. Mladšie deti sa učia riešiť problémy na základe skúseností. Otvorená komunikácia je veľmi dôležitá a je prvým krokom k prosociálnemu správaniu. Otvorenosť a prijatie zo strany dospelých smerom k dieťaťu je dôležitým krokom na získanie jeho dôvery a zároveň predpokladom, že dieťa sa bude správať rovnakým spôsobom. Je dôležité, aby rodičia prejavovali city voči sebe navzájom a k dieťaťu, pre dieťa sa to stáva prirodzeným spôsobom prejavu.

Princípy pozitívneho prístupu k dieťaťu

Pozitívne zameranie - ak chcete, aby vaše dieťa napredovalo, je dôležité zdôrazňovať jeho silné stránky a nepoukazovať na nedostatky.
Signály - deti dostávajú dva druhy signálov, podceňujúce a zraňujúce alebo také, ktoré v nich rozvíjajú dobro, schopnosti a možnosti. Váš verbálny prejav, mimika či gestikulácia, sú jednoduchým signálom, ktorý pre dieťa znamená najvyššiu pravdu, a podľa ktorej sa formuje aj sebavedomie dieťaťa.
Učenie - nepoužívajte príkazy, zákazy, upozorňovanie na nedostatky, ale snažte sa deťom pomôcť, aby sami prežili a pochopili podstatu veci, aby sa sami dokázali rozhodnúť. Jediný spôsob takejto výchovy spočíva v kladení v otázok, ktoré sú pozitívne zamerané a ktoré sa sústreďujú na to, čo si dieťa naozaj myslí a čo cíti. Obyčajne začínajú slovom „ako“ alebo „čo“. U dieťaťa sa rozvíja tvorivosť, analytické a kritické myslenie, riešenie problémov, rozhodovanie, samostatné myslenie a akceptovanie pocitov druhých.
Počúvanie - všetko, čo vám chcú deti povedať, je pre ne dôležité a ak si nájdete čas ich vypočuť, deti nadobudnú pocit sebadôvery, bezpečia a istoty.
Vzor - vaše deti prijímajú správanie, jazyk a postoje podľa vás. kladný vzťah - starať sa o dieťa a vyhovieť každému jeho vrtochu, sú dve odlišné veci. Kladný prístup znamená poskytovať deťom emocionálnu starostlivosť a podporu, ktoré dokážu prijať. Ide o viac ako pochvalu, pomaznanie a pusu na dobrú noc, zahrňuje aktívnu účasť v emocionálnom živote Vášho dieťaťa. Záujem o dieťa a otvorený vzťah k nemu má dlhodobý účinok na zlepšenie spôsobu, ako dieťa vníma samé seba, jeho schopnosť zvládať situácie a možno i jeho zdravie. kladná disciplína - premyslené, predvídateľné a veku dieťaťa zodpovedajúce metódy, ako reagovať na jeho nevhodné správanie.

Zásady kladnej disciplíny

Stanovte jasné pravidlá a presné hranice a držte sa ich (môžete si ich aj napísať a vyvesiť).
Predchádzajte problémom skôr, ako sa objavia. Podľa behaviorálnej psychológie sa väčšina problémov objavuje ako dôsledok istého podnetu alebo narážky. Chápanie a eliminácia týchto podnetov vám umožní vyhnúť sa situáciám, ktoré spúšťajú nevhodné správanie.
Keď je porušené jasne stanovené pravidlo alebo sú prekročené hranice úmyselne alebo omylom, mal by okamžite nasledovať vhodný trest. Buďte dôslední a urobte presne to, čo ste povedali, že urobíte.
Keď musíte trestať, zabezpečte, aby trest bol primeraný porušeniu pravidla alebo nevhodnému správaniu (trest má zodpovedať prečinu).
Využite celú širokú paletu disciplinárnych metód. Odporúčané sú: napomenutie, metóda prirodzených dôsledkov (necháte dieťa, aby zakúsilo logické dôsledky svojho nevhodného správania a aby si tak uvedomilo, prečo je dôležité dodržiavať pravidlá), odchod do ústrania (napr. pošlete dieťa na krátky čas do kúta), odobratie nejakého práva (trest, keď im niečo zakážete, napr. zákaz videohier; nemali by to byť zákazy, ktoré bránia rozvoju dieťaťa); opakovanie správneho správania (ak dieťa urobí niečo nevhodné, musí najmenej desaťkrát alebo až počas dvadsiatich minút opakovať danú situáciu správnym spôsobom); bodovací systém (deti pri jasne definovanom pozitívnom správaní získavajú body, ktoré si potom môžu deti „vymeniť“ za okamžitú alebo neskôr odovzdanú odmenu. Nevhodné správanie má za následok odpočítanie bodov).

Čo deťom nerobiť

Nerozmaznávajte ma.
Nebojte sa byť prísni a pevní.
Nedovoľte, aby som si vytvoril zlé návyky.
Nerobte zo mňa menšieho, ako som.
Nekárajte ma, nenadávajte a nedohovárajte mi na verejnosti.
Nevnucujte mi, že moje chyby sú ťažké hriechy.
Nenechajte sa príliš vyviesť z miery, keď poviem, že vás nemám rád/rada.
Nechráňte ma pred všetkými následkami môjho konania.
Nevenujte prehnanú pozornosť mojim drobným poraneniam a boliestkam.
Nesekírujte ma.
Nerobte unáhlené sľuby.
Nezabúdajte na to, že sa nedokážem vždycky vyjadriť tak, ako by som chcel/a.
Nepokúšajte nadmerne moju poctivosť.
Nebuďte nedôslední.
Nehovorte mi, že ma nemáte radi, aj keď niekedy robím príšerné veci.
Nehovorte, že moje obavy a strach sú hlúposti.
Nesnažte sa mi nahovoriť, že ste dokonalí a bezchybní.
Nikdy si nemyslite, že je pod vašu dôstojnosť ospravedlniť sa mi.
Nezabúdajte na to, ako rýchlo dospievam.
Nezabudnite na to, že nemôžem dobre vyrásť bez veľa lásky a láskavého porozumenia, ale to vám nemusím hovoriť, však nie?

Výživa ako základ zdravého vývinu

Strava dieťaťa v predškolskom veku by mala byť pestrá a vyvážená, obsahovať dostatok bielkovín, sacharidov, tukov, vitamínov a minerálov. Dôležité je dbať na pravidelný prísun tekutín, najlepšie vo forme čistej vody.

Zložky stravy a ich význam

Bielkoviny: Nevyhnutné pre rast a obnovu tkanív. Zdroje: mäso, ryby, vajcia, mliečne výrobky, strukoviny.
Sacharidy: Hlavný zdroj energie. Zdroje: celozrnné výrobky, ovocie, zelenina.
Tuky: Dôležité pre vývoj mozgu a nervovej sústavy. Zdroje: rastlinné oleje, orechy, semená, tučné ryby.
Vitamíny a minerály: Podporujú imunitu a správne fungovanie organizmu. Zdroje: pestrá strava bohatá na ovocie a zeleninu.

Praktické tipy pre zostavenie jedálnička

Raňajky: Základ dňa. Ideálne sú celozrnné cereálie s mliekom alebo jogurtom, ovocie, pečivo so syrom a zeleninou.
Desiata a olovrant: Menšie porcie zdravých potravín. Ovocie, zelenina, jogurt, orechy, semienka.
Obed: Teplé jedlo s dostatkom bielkovín a zeleniny. Mäso alebo ryby s prílohou a šalátom.
Večera: Ľahšie jedlo, ktoré nezaťaží trávenie. Polievka, zeleninový šalát, pečivo s nátierkou.

Špecifické potreby detí v predškolskom veku

Deti v predškolskom veku majú špecifické nutričné potreby, ktoré je potrebné zohľadniť pri zostavovaní jedálnička.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Železo

Dôležité pre tvorbu červených krviniek a prenos kyslíka. Nedostatok železa môže viesť k anémii a únave. Zdroje: červené mäso, pečeň, strukoviny, zelená listová zelenina.

Vápnik

Nevyhnutný pre rast a vývoj kostí a zubov. Zdroje: mliečne výrobky, zelená listová zelenina, orechy.

Vitamín D

Podporuje vstrebávanie vápnika a posilňuje imunitu. Zdroje: tučné ryby, vajcia, obohatené potraviny, slnečné žiarenie.

Problémy so stravovaním a ako ich riešiť

Deti v predškolskom veku môžu mať rôzne problémy so stravovaním, ako napríklad vyberavosť, odmietanie jedla alebo prejedanie sa.

Vyberavosť

Trpezlivosť a kreativita sú kľúčové. Ponúkajte deťom rôzne druhy potravín, aj keď ich spočiatku odmietajú. Skúste jedlo pripraviť zaujímavým spôsobom, napríklad vo forme obrázkov alebo zvieratiek. Zapojte deti do prípravy jedla, aby mali k nemu pozitívny vzťah.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Odmietanie jedla

Príčinou môže byť choroba, únava alebo stres. Netlačte na dieťa, aby jedlo, ale ponúknite mu alternatívu. Dôležité je, aby dieťa malo pravidelný režim a jedlo v pokojnom prostredí.

Prejedanie sa

Príčinou môže byť nuda, stres alebo emocionálne problémy. Snažte sa, aby dieťa jedlo pomaly a sústredene. Ponúkajte mu zdravé alternatívy, ako napríklad ovocie a zeleninu. Dôležité je, aby dieťa malo dostatok pohybu a aktivít.

Dôležitosť pohybovej aktivity

Okrem správnej výživy je pre zdravý vývoj dieťaťa dôležitá aj pohybová aktivita. Deti by mali mať každý deň dostatok pohybu, či už ide o hry na ihrisku, športové aktivity alebo prechádzky v prírode.

Pohybové aktivity: Pomáhajú rozvíjať motorické schopnosti, posilňujú svaly a kosti, zlepšujú koordináciu a rovnováhu.
Športové aktivity: Učia deti disciplíne, spolupráci a fair play.
Pobyt v prírode: Posilňuje imunitu, zlepšuje náladu a podporuje kreativitu.

Školská zrelosť a pripravenosť

Richard C. položil otázku, či je moje dieťa pripravené nastúpiť do 1. ročníka? Toto je otázka, ktorá v týchto dňoch asi najviac rezonuje v hlavách rodičov predškolákov. Nie je sa čo čudovať, veď už začiatkom apríla prebiehajú zápisy do 1. ročníkov základných škôl. Vek dieťaťa je prvým a základným kritériom školskej spôsobilosti. Telesná zrelosť a zdravotný stav. Posúdenie tejto oblasti je v kompetencii detského lekára. Dieťa by malo vzrastom a telesnými dispozíciami zodpovedať veku šiestich rokov. Emocionálna a sociálna zrelosť sú z mojej skúsenosti rodičmi často najviac podceňovanými oblasťami školskej pripravenosti. Patrí sem napríklad schopnosť rozoznávať a zvládať svoje emócie, zvládnuť neúspech, zvládnuť oddelenie od rodiča, je schopné pracovať samostatne, kooperovať s inými, rešpektovať autoritu a mnohé ďalšie. Mnohokrát si rodičia napríklad uvedomujú, že ich dieťa je na nich veľmi naviazané a hravé, avšak neprikladajú tomu dôležitosť a očakávajú, že nástupom školy sa to zmení. Do istej miery sa tak stať môže, avšak s následkami na psychiku dieťaťa. Častým dôsledkom nezrelej emocionality a sociability sú psychosomatické ťažkosti dieťaťa - teda somatické ťažkosti, ktoré vyvolávajú psychické príčiny (napr. Rozumová zrelosť je naopak rodičmi často preceňovanou oblasťou. Úžasné vedomosti dieťaťa (napr. Rozumová zrelosť predpokladá, že dieťa bude schopné nadobúdať nové vedomosti a zručnosti. Dieťa začína realistickejšie chápať svet a vzťahy medzi vecami, objavujú sa logické úvahy a často spontánny záujem o učenie, čísla a písmená. Rozvíjajú sa matematické predstavy, dieťa v predškolskom veku by malo poznať číselný rad do 10, rozoznávať pojmy množstva či veľkostí. Dieťa by malo mať základný vedomostný fond - poznať farby, dni, ročné obdobia, geometrické tvary, orientovať sa v priestore a pod. Zrelosť zmyslového vnímania. Dieťa by malo mať dobré zrakové a sluchové vnímanie, pretože tie tvoria predpoklad úspešného zvládnutia čítania, písania a počítania. Malo by dokázať zrakom rozlišovať rozdiely medzi podobnými obrázkami či symbolmi (napr. rozlíši rozdiel medzi s-z, b-d, 6-9 a pod.). Zrelosť jemnej a hrubej motoriky. Dieťa predškolského veku by malo mať dobrú koordináciu pohybov, zvlášť ide o pohyb rukou. Dobrá hrubá motorika predpokladá, že dieťa vie behať, skákať, robiť kotrmelce, či hádzať a chytať loptu. Dobrá jemná motorika predpokladá, že dieťa vie obratne manipulovať s predmetmi, vie kresliť, strihať, lepiť a pod. Grafomotorická zručnosť dieťaťa poukazuje na dobrú koordináciu oko-ruka. Dieťa by malo vedieť napodobniť rôzne tvary podľa predlohy, napr. vlnovky, slučky, osmičky. Rečová vyspelosť je dôležitým prvkom školskej zrelosti a celkovej pripravenosti. Dieťa predškolského veku má už správne vyslovovať všetky hlásky. Taktiež by malo mať dobrú slovnú zásobu, malo by sa vedieť vyjadrovať rozvitými vetami. Malo by rozprávať gramaticky správne - používať správne tvary slov, správne skloňovať a používať správny čas (prítomný, minulý, budúci) v závislosti od toho, čo chce povedať. Dieťa by malo zvládnuť interpretovať obsah krátkej rozprávky a zachytiť dejovú líniu. Pozornosť, konkrétne schopnosť zamerať a udržať pozornosť, je taktiež často podceňovaný, avšak veľmi dôležitý predpoklad školskej úspešnosti. Dieťa predškolského veku by malo dokázať venovať nejakej úlohe alebo činnosti cca 15-20 minút bez toho, aby odbiehalo ku hre alebo iným činnostiam. Primeraná zrelosť vo všetkých oblastiach poukazuje na pravdepodobnú školskú úspešnosť. Pokiaľ je dieťa nezrelé v jednej, či viacerých oblastiach, je možné, že v škole bude zažívať neúspech a zlyhávanie. Ak ste identifikovali u Vášho dieťaťa nejakú problémovú oblasť, ešte stále je priestor na jej rozvoj. Ak ste si ako rodič neistý v tom, či je Vaše dieťa na školu pripravené, taktiež sa môžete na nás obrátiť. Požiadajte o vyšetrenie školskej zrelosti Vášho dieťaťa - od nás dostanete odporúčanie ohľadom zaškolenia, avšak konečné rozhodnutie, či dieťa do 1. Ak Vás téma školskej zrelosti a spôsobilosti zaujala a chceli by ste sa o nej dozvedieť viac, CPP Revúca plánuje WEBINÁRE pre rodičov predškolákov, ktoré budú 19.03.2024 a 03.04.2024 o 17:00. Webináre budú online a zadarmo pre všetkých, ktorí chcú vedieť viac o jednotlivých oblastiach školskej zrelosti a o tom, ako psychológovia posudzujú školskú zrelosť. Napísala: Mgr.

Príprava na školu

Obdobie predškolského veku má značný vplyv na ďalší život jedinca. Dieťa, ktoré má v prvých rokoch dobré emocionálne zázemie, získava lepšie predpoklady pre duševný vývin, je samostatnejšie, aktívnejšie, úspešnejšie. Obdobie medzi 3. a 6. rokom sa všeobecne považuje za obdobie aktívnej spoločenskej prispôsobivosti, keď sa čoraz viac uplatňuje uvedomelosť vo vzťahu k rodičom, vychovávateľom. Pod súhrnný názov poruchy správania sa zaraďuje skupina odchýlok od normálneho, primeraného správania. V súčasnosti nie je jednotná definícia na vymedzenie porúch správania. V prostredí, kde sa deti stretávajú, hrajú, učia, sa niekedy vyskytnú neprimerané prejavy správania. U detí predškolského veku ide skôr o neuvedomelé narušovanie normy, niekedy o neschopnosť prispôsobiť sa bežným výchovným požiadavkám. Poruchy správania, viažuce sa niekedy na emocionálne poruchy alebo maladjustáciu, majú širokú variabilitu foriem. Niekedy sa iba málo alebo vôbec neviažu na konkrétne dianie (napr. Môže ísť napr. o opakovanú agresiu, pohybový nepokoj a pod. V materských školách sú pomerne často problémom nadmerne živé - hyperaktívne deti. Mnohé deti s AD/HD vykazujú tiež agresívne prejavy, výukové ťažkosti, rôzne neurologické poruchy (ľahká mozgová disfunkcia, poruchy koordinácie pohybov), poruchy v oblasti vizuo-motorickej percepcie, emocionálne poruchy. Hypoaktívne dieťa býva málovravné, pasívne, menej pohyblivé. Takéto deti sú pomalé, neobratné, nezhovorčivé, vydržia dlho v nečinnosti. Pri neuróze si môžeme všimnúť rôzne neurotické návyky ako ohrýzanie nechtov, cmúľanie prstov (O. Kondáš, 1979). Agresivitou nazývame každé zámerné konanie, ktorého motívom je otvorenou alebo symbolickou formou spôsobiť niekomu alebo niečomu krivdu, škodu alebo bolesť. Dieťa predškolského veku má ešte vnímanie nepresné, predstavy nejasné, nezodpovedajú skutočnosti. Podľa P. Klímu a J. Príčiny detského klamania (Ľ. Edelsberger, F. Psychická porucha - pseudolgia phantastica, tzv. Neposlušnosť môže byť podľa V. V. Príčinou vzdorovitého správania podľa E. Najčastejšie dieťa vzdoruje okolo tretieho roku a v puberte. Pri nesprávnej výchove sa môže fyziologická vzdorovitosť zmeniť v trvalú vlastnosť človeka. Vznikajú ako následok nedostatočného alebo nevhodného citového pôsobenia pedagógov, vychovávateľov. Príznakmi afektívnych porúch podľa L. Edelsberga, F. Kábeleho a kol.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Vývinové obdobia a ich charakteristiky

Predškolský vek má do značnej miery určujúci vplyv na celý ďalší psychický vývin a na jeho zdravie v školskom veku i v dospelosti. Pri každom dieťati by sme mali brať ohľad na jeho vek pri kladení požiadaviek na jeho schopnosti - každý tréning by mal (a nie len tréning, ale akákoľvek činnosť) svojou náročnosťou odrážať jeho schopnosti tak, aby činnosť, ktorú má dieťa vykonávať nebola ani podcenená, ale ani precenená. Práve pre to je dobré poznať vývin detí v jednotlivých obdobiach.

Predškolský vek

Predškolský vek môžeme považovať za akési prvé detstvo, kde od štvrtého do šiesteho roka života prebieha prvá výraznejšia fyzická premena postavy, ktorá ovplyvňuje jeho nasledovný vývoj. Menia sa vzájomné pomery veľkosti jednotlivých časí tela alebo telesných proporcií. Deti sa vyťahujú do výšky a ich končatiny sa predlžujú. Avšak k najvýraznejším zmenám dochádza práve v období okolo 6. roku života. To je aj jeden z dôvodov, prečo sa nám zdá, že deti v tomto veku rastú veľmi rýchlo a ich fyzické schopnosti sa dokážu veľmi rýchlo zmeniť. Preto by sme nemali zabudnúť na podporu ich správneho fyzického vývinu. Po psychickej stránke začína dominovať prienik dieťaťa do spoločenského života a jeho socializácia. Čoraz častejšie sa začínajú pýtať „Prečo?“ a tým vyjadrujú svoju zvedavosť a záujem o príčinné vzťahy. Ich myslenie je oveľa rozvinutejšie a veľmi ľahko si dokážu osvojiť súvislosti. Dieťa zároveň začína veci vnímať globálnejšie, zameriava sa zväčša na jeden konkrétny detail a vzniknuté medzery vypĺňa svojou fantáziou (často jeden z dôvodov, prečo deti občas „lietajú“ vo svojich myšlienkach). Čas v tomto veku vnímajú deti odlišne, nedokážu ho zmerať, skôr pripisujú jeho dôležitosť pri opakujúcich sa javoch, ktoré sú orientované na prítomnosť. Minulosť a budúcnosť pre nich nemá taký pevný obsah, ako pre dospelého človeka. Aj z tohto dôvodu by malo mať dieťa zachované určité rituály - príkladom môže byť pravidelnosť jednotlivých tréningov pri športe.

Školský vek

Okolo šiesteho roku života, teda pri nástupe do školy by malo byť dieťa dostatočné pohyblivé, malo by ovládať základné športové činnosti (plávanie, základy gymnastiky a atletiky…), nemala by mu byť cudzia jemná motorika - skôr naopak, mal by tu nastať prudký rozvoj. Dieťa by malo byť schopné sa samo obliecť a hrať konštruktívne hry (okrem iného aj vedieť nakresliť jednoduchú detskú kresbu či zvládnuť stolovanie). Treba si uvedomiť, že pozornosť je v tomto veku skôr krátkodobá a neúmyselná - úmyselnou sa stáva pri vplyve motivácie. Ak ovládame a dokážeme v tomto veku viesť dieťa správnym smerom, pozitívne ovplyvníme jeho osobnosť do budúcnosti.

Poruchy sluchu

Sluchový systém (ucho a mozog)
Šírenie zvuku vzdušnou a kostnou cestou
Obojstranné počutie
Príznaky poruchy sluchu
Dôsledky poruchy sluchu na dieťa

Negenetické príčiny poruchy sluchu

Infekcie a choroby u mamy
Problémy počas pôrodu
Lieky
Nízka pôrodná hmotnosť
Infekcie počas detstva
Infekcia stredného ucha u dieťaťa
Zväčšený vestibulárny akvadukt (EVA alebo LVAS)
Hluk, náraz a poranenie hlavy

Genetické príčiny poruchy sluchu

Základy genetiky
Genetické vyšetrenie poruchy sluchu
Nesyndrómová porucha sluchu
Mitochondriálna porucha sluchu
Syndrómová geneticky podmienená porucha sluchu

Stupne straty sluchu

#

tags: #dieta #predskolskeho #veku #odporucania