Predškolský vek je kľúčovým obdobím vo vývoji dieťaťa, ktoré má zásadný vplyv na jeho budúci život. Predstavuje obdobie intenzívneho rastu a zrenia, počas ktorého dochádza k rozvoju kognitívnych, emocionálnych a sociálnych kompetencií. Je to vek od troch do šiestich rokov, ktorý nadväzuje na batolivé obdobie a končí nástupom dieťaťa do školy. V tomto období dochádza k rozvoju motoriky, reči, myslenia, pamäte, predstavivosti, sebaovládania a schopnosti presadiť sa. Charakteristická je potreba detského kolektívu. Hlavnou náplňou je hra, ktorá má vplyv na celkový rozvoj osobnosti, rozvíja vnímanie (farby, veľkosť, tvar), pamäť a pozornosť (básničky, riekanky, rozprávky, piesne).
Raný vývin (1. - 3. rok): Obdobie osamostatňovania
Toto obdobie, ktoré nadväzuje na dojčenský vek (od 1-2 mesiacov až po 1 rok), je charakteristické rýchlym rastom a priberaním na váhe. Vyvíjajú sa pohyby nôh a hmatové pocity poskytujú prvé informácie o svete. Okolo 3. mesiaca má dieťa spevnenú hlavičku, pozoruje predmety a ľudí, všetko berie a odhadzuje. Dieťa vykonáva pohyb smerom k predmetu, rozpoznáva osoby a objavuje sa farebné vnímanie (páčia sa mu ostré farby). Okolo 4.-5. mesiaca sedí s oporou, od 6. mesiaca aj bez opory. Manipuluje s predmetmi, rozlišuje tóny, vníma melódiu a rytmus. Okolo 9. mesiaca sa samo posadí, s oporou sa postaví, vníma aj malé detaily a objavuje vzťahy medzi predmetmi. Hovorí prvé slovká. V 1. roku už má chodiť s oporou, rozumieť slovám a používať známe prostriedky za nových okolností. Dojča je v predvetovom období (používa slová, ale nespája ich do viet), napodobňuje a chápe význam niektorých slov.
Obdobie od 1 roku do 3 rokov je charakteristické osamostatňovaním. Dieťa už chodí samostatne, hoci chôdza je ešte neistá. Rozvíja sa reč - dieťa pozná 200-300 slov a vie, že každá vec má svoje meno, preto sa pýta „čo je to“. Začína spájať slová a ku koncu tohto obdobia by sa malo samo pýtať na WC. Dieťa sa zdokonaľuje pri stolovaní. V 3. roku používa 1. osobu (ja), ale vývin reči je individuálny. Dokáže mať náhľad do neznámej situácie a niekedy napodobňuje model, ktorý nie je prítomný. Pamäť u detí je veľmi konkrétna a objavujú sa prvé prejavy fantázie. Dieťa oživuje neživé predmety a dáva im ľudské vlastnosti, napríklad kŕmi bábiku guličkami. Začína tvoriť súvetia a komunikuje.
Citová stránka dieťaťa v tomto období je charakteristická silnou závislosťou od matky, ale môže sa pripútať aj k inej osobe, ktorá je pri ňom. Takéto reakcie sú prirodzené a pozitívne. Dieťa dokáže sledovať vytýčený cieľ a voliť prostriedky na jeho dosiahnutie. Ku koncu 3. roka nastáva obdobie vzdoru, ktoré je prejavom uvedomovania si samostatnosti. Dieťa si vymáha niečo, čo nemôže dostať. Dlhé odlúčenie od matky môže narušiť vzťah a úroveň návykov. Receptom na prekonanie separácie býva hra a činnosť.
Telesný a pohybový vývin v útlom veku
Chôdza umožňuje dieťaťu lokomociu, samostatné premiestňovanie v priestore. Chôdza a reč podstatne menia správanie i prežívanie človeka. Bohatšia sociálna skúsenosť ovplyvňuje rozvoj sebauvedomovania prispievanie k postupnému osamostatňovaniu dieťaťa. Charakterizuje výrazné narastanie výšky a hmotnosti (asi o 17-18 cm, cca o 4 kg). Významný rast hmotnosti je evidentný aj v rozvoji mozgu: do troch rokov nadobudne cca ¾ hmotnosti mozgu dospelého, zväčší sa z pôvodných 360 kg asi na 1000 g. Nastáva posilnenie nervovej sústav. Rozvoj orgánov a ich funkcií umožňuje batoľaťu pohybovú aktivitu. Pre zdokonalenie chôdze existujú pomôcky na chodenie tzv. pavúk - je to stolička na kolieskach, v ktorej sa dieťa odráža nohami a pohybuje sa. Môže oneskoriť chôdzu, lebo utlmí v dieťati vôľu dostať sa niekam bez cudzej pomoci. Nikdy nenechávajte dieťa v pavúku samo.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Vnímanie a pamäť v ranom veku
Charakteristické je výrazné uplatnenie hmatu vo vnímaní, realizované prostredníctvom kontaktoreceptorov. Kontaktoreceptory sprostredkúvajú priame informácie o vlastnostiach predmetov a podmieňujú manipuláciu s nimi. Vnímania v útlom veku charakterizuje farebné videnie, vyčleňovanie predmetov z pozadia a ich identifikácia. Pokrok v sluchovom vnímaní (rozlišovanie výšky, intenzity, farby zvukových podnetov) podmieňuje rozvoj reči i základov hudobných schopností. Typický je zmysel dieťaťa najmä pre rytmus, výrazný už začiatkom druhého roku. Zapájanie viacerých zmyslových orgánov do procesu vnímania prispieva k väčšej presnosti a komplexnosti vnemových zážitkov. Pamäť zaznamenáva v útlom veku významný pokrok. Jej jednotlivé zložky - vštepovanie, podržanie a vybavovanie - sa posilňujú, sú výkonnejšie, presnejšie, väčší rozsah zapamätaného. Pamäťové stopy sú trvanlivejšie. Dieťa si spontánne spomína na bábkové predstavenie spred niekoľkých, na zážitky z prechádzky a pod. B, Citovosť pamäti spôsobuje, že dieťa si uchováva a vybavuje najmä také zážitky, ktoré majú preň silný citový význam. C, Konkrétnosť pamäti znamená, že dieťa má sklon uchovávať a vybavovať si predstavy, obrazy skutočných situácií, konkrétnych zážitkov viac než slová a pojmy.
Myslenie a reč v útlom veku
Predstavivosť dieťaťa sa zakladá na vlastnej bezprostrednej skúsenosti a úzko súvisí s pamäťou. Obsahom predstáv je to, čo dieťa videlo a prežilo, teda stopy po minulých zážitkoch. Dej príbehu, rozprávky si dieťa vie predstaviť len vtedy, keď sa stotožňuje s jeho zážitkovou oblasťou, resp. Uplatňujú sa najmä v personifikačných tendenciách. Dieťa zosobňuje neživé predmety a prisudzuje im ľudské vlastnosti a spôsoby správania. Za prvé prejavy myslenia možno považovať už náznaky účelného použitia vecí. Napríklad dieťa sa pokúša zasunúť kľúč do kľúčovej dierky, položiť si na hlavu čiapku, nabrať do pohára vodu atď. Takéto úkony je dieťa schopné vykonávať skôr, než si osvojí reč, už na začiatku útleho veku. S rozvojom reči sa myslenie dostáva na novú, vyššiu úroveň. Sa obracia na dospelého svojou typickou otázkou „čo je to“ a domáha sa pomenúvania vecí okolo seba. Zapamätáva si ich a začína ich aj samo aktívne používať. Takto slová nadobúdajú významnú zovšeobecňujúcu funkciu a stávajú sa základnou formou myslenia - pojmom. Vzhľadom na uvedenú charakteristiku sa toto štádium vývinu myslenia označuje ako symbolické, resp. Narastajúca skúsenosť dieťaťa a bohatšie možnosti samostatne konať spôsobujú výrazný pokrok v rozvoji reči. Reč dieťaťa sa skladá iba z niekoľkých, približne 20 až 30 výrazov. Je to štádium tzv. jednoslovnej reči. Dieťa sa ešte nevyjadruje vetami, ale len jednotlivými slovami. Do konca druhého roku jeho slovník narastie asi na 300 slov, prevažne podstatných mien a slovies. Dieťa už tvorí jednoduché vety, ktorými sa pokúša vyjadriť svoje želania, city a predstavy. Ku koncu obdobia, do troch rokov, tvorí už slovná zásoba dieťaťa asi 1000 výrazov. Pribúdajú slovesá, výrazne narastá aj počet prídavných mien. Prispieva aj k zdokonaľovaniu gramatickej stavby reči. Na základe rečového vzoru, ale aj analogickým spôsobom usudzovania, dieťa zdokonaľuje svoje vyjadrovanie a tvorí si nové, nezvyčajné jazykové útvary. Medzi typické chyby patrí najmä prešmykovanie hláskových skupín („paplej“ namiesto papier), vynechávanie hlások, resp.
Citový a sociálny vývin v útlom veku
Neprebieha u všetkých detí rovnako. City dieťaťa vznikajú predovšetkým pôsobením podnetov, ktoré súvisia s uspokojením jeho potrieb. Vývinovým potrebám dieťaťa útleho veku zodpovedá silná citová väzba na blízke osoby, najmä matku, členov rodiny. Materiálnym základom rozvoja citov je dozrievanie špecifických častí nervovej sústavy a žliaz s vnútornou sekréciou. Na začiatku útleho veku možno už u dieťaťa identifikovať jednotlivé základné kvality citov pozitívnych i negatívnych, i keď len v hrubej, málo členenej podobe, ktoré sa rýchle rozvíjajú. Na začiatku útleho veku sú častým podnetom strachu najmä intenzívne podnety zvukové- (krik, hluk) podnety pohybové - (náhla zmena polohy), resp. zrakové - (veľké neznáme predmety). Pribúda strach z neskutočných nebezpečenstiev - vecí, zvierat, ľudí z rozprávok, obrázkov, televízneho vysielania. Zlosť sa uplatňuje pomerne skoro, najmä ako reakcia na obmedzovanie spontánnej aktivity dieťaťa, resp. na neúspech v konaní. V pomerne diferencovanej podobe sa už prejavuje aj radosť ako cit sprevádzajúci príjemné zážitky dieťaťa. Čoraz viac sa zdrojom pozitívnych citov stávajú sociálne podnety - kontakt s ľuďmi, potešenie z ich prítomnosti, možnosť aktívnej kooperácie s nimi. Ich prostredníctvom sa city dieťaťa prehlbujú, upevňujú, nadobúdajú vyššiu úroveň i širšiu škálu zážitkov. Citové prežívanie u staršieho batoľaťa sa neobmedzuje len na strach, zlosť a radosť. Viažu sa predovšetkým na blízke dospelé osoby. Takéto citové kontakty, sprevádzané láskavým zaobchádzaním, nežnosťou, starostlivosťou, sú základnou potrebou dieťaťa a nevyhnutnou podmienkou jeho psychickej rovnováhy a životnej istoty. Sa v útlom veku intenzívne rozrastá, čo sa odráža j v rozvoji jeho vzťahov k vrstovníkom. Nedostatok sociálnej skúsenosti spôsobuje veľa konfliktov medzi deťmi. Koncom tretieho roka pribúda nový druh tzv. Dieťa je v útlom veku značne vzrušivé, city uňho rýchlo vznikajú i zanikajú, prechádzajú z jednej kvality do opačnej (z plaču do smiechu, z hnevu do veselosti). Citové prežívanie sprevádzajú výrazné až búrlivé vonkajšie prejavy. Sprevádza ich mimika, gestikulácia, zvukové prejavy (krik, plač, skákanie, kopanie), primerané kvalite citu. City dieťaťa ľahko podliehajú citovým prejavom iných osôb blízkeho prostredia. Na citové stavy dieťaťa silne vplývajú citové vlastnosti vychovávateľa.
Sebauvedomovanie a hry v útlom veku
Dieťa prehlbuje svoje poznatky nielen o okolitých veciach a javoch, ale aj o sebe samom. Dieťa si začína formovať určitý obraz o sebe samom, uvedomovať si seba. Sebauvedomovanie úzko súvisí s procesom osamostatňovania. Dieťa nachádza potešenie v zdôrazňovaní a uplatňovaní seba. Sebauvedomovanie aktivizuje vôľové procesy a podmieňuje ich rozvoj. Typickou reakciou dieťaťa na obmedzujúce vplyvy prostredia býva v tomto veku negativizmus. Dieťa prudko odmieta požiadavky dospelých energickým ,,nie“! ,,nechcem“! ,,nebudem“! V útlom veku treba považovať za prirodzený vývinový jav, za výsledok pôsobenia nových funkcií. Miera vzdorovitosti závisí od nervovo-psychického uspôsobenia, temperamentových osobností aj od aktuálneho telesného a psychického stavu dieťaťa. Rovnako ju však ovplyvňuje aj sociálne prostredie, postoje dospelých zaobchádzania s dieťaťom, úroveň porozumenia a starostlivosti, ktorá sa mu poskytuje. Zdravý rozvoj sebavedomia, aktivity, samostatnosti - týchto základných elementov osobnostnej štruktúry dieťaťa - vyžaduje vyrovnané, pokojné, ale dôsledné výchovné pôsobenie s primeranými nárokmi na schopnosti sebaregulácie. Uvedomovanie seba pôsobí v psychike dieťaťa ako významný motivačný činiteľ. Najfrekventovanejším typom sú hry pohybového rázu. Dieťa behá, skáče, prelieza, nachádza záľubu v rytmizovanom pohybe podľa rečňovaniek alebo spevu. Aktuálne sú aj organizované pohybové hry so spevom, ktoré majú určité pravidlá, napr. kolo, kolo mlynské, Zajačik v jamôčke, Eliška atď. Vhodným doplnkom hier sú pohybové hračky, ktoré možno ťahať, tlačiť, voziť (vozíky, zvieratká na kolieskach, autíčka, fúriky atď.), resp. mechanicky uviesť do pohybu (hračky na ťahanie). Sa manipulačná činnosť uplatňuje v napodobivých hrách, typických pre staršie batoľatá. Dieťa tu už predmety účelne a zmysluplne využíva podľa toho, ako to odpozorovalo vo svojom prostredí. Ide mu v prevažnej miere len o samotnú činnosť, nie o vzťahy, ktoré z nej vyplývajú. Celkove o hrách v útlom veku platí, že sú rušné a pohyblivé. Nevyhnutným doplnkom hier sú hračky. Hra sa stáva sociálnou činnosťou, jej spoločenský charakter je čoraz výraznejší. Na začiatku útleho veku niet ešte skutočnej hrovej kooperácie medzi deťmi. Deti nedokážu nadviazať súčinnosť, hrajú sa vedľa seba, nie spolu.
Rodina a predškolské zariadenie v útlom veku
Je prvým zdrojom jeho sociálnej skúsenosti. Poruchy v rodinných vzťahoch môžu narušiť citovú rovnováhu dieťaťa a aj trvale poškodiť jeho psychický vývin. Rodina má hlavnú spoločenskú zodpovednosť za vývin dieťaťa od jeho narodenia až po dospelosť. Od prvých rokov života je osobitne aktuálny najmä vplyv predškolského zariadenia. Realizuje sa v nej čoraz viac zdôrazňovaná potreba včas, systematicky a cieľavedome pôsobiť na dieťa, čo zodpovedá narastajúcej diferenciácii nárokov dieťaťa i nárokov spoločnosti na jeho rozvoj. Pôvod, vznik predškolského zariadenia- je to umelo vytvorená inštitúcia, vzniká úradným, administratívnym rozhodnutím a postupom na rozdiel od prirodzeného, spontánneho vzniku rodiny. Predškolské zariadenie je väčší spoločenský útvar než rodina, zahrňuje niekoľko desiatok (resp. i niekoľko sto členov). V predškolskom zariadení sa uskutočňuje odborná, cieľavedomá, systematická, kolektívna výchova. Výchovou uskutočňujú osoby s odbornou profesiovou prípravou. Predškolské zariadenie má za cieľ zabezpečiť všestranný harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa. Hlavným kritériom pri posudzovaní kvality životného prostredia je kontinuita jeho podmienok s vývinovými potrebami dieťaťa. Uspokojovanie potrieb je podmienkou napredovania, posúvania vývinu na najvyšší stupeň. Možno zhruba rozdeliť na biologické (telesné, organické) a psychické. Do prvej skupiny patrí jedlo, spánok, pohyb, t. j. činnosti, ktoré zabezpečujú telesnú rovnováhu, pozitívny zdravotný stav dieťaťa. Kategória psychických potrieb je diferencovanejšia, predstavuje širokú škálu činností nevyhnutných na ich uspokojovanie. Biologické a psychické potreby úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú. Medzi najnaliehavejšie psychické potreby dieťaťa v útlom veku patrí najmä potreba citových podnetov a potreba aktívnej sebarealizácie. Aby činnosti denného programu boli príťažlivé, zaujímavé a vykonávali u dieťaťa pozitívne citové zážitky. Životné prostredie musí dieťaťu poskytovať dostatočné podmienky na hru (priestor, čas, materiálne prostriedky).
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Konflikty a adaptácia v útlom veku
Konflikt je vyhranene sociálny jav. Je stretnutím protichodných potrieb aj odlišných náhľadov rôznych osôb na riešenia tej istej otázky. Ich prežívanie a riešenie sú pre dieťa náročnou situáciou, často nad jeho psychické možnosti. Konfliktovosť je v detskom spoločenstve tým väčšia, čím menej dospelá osoba pomáha pri ich riešení. Z psychologického a pedagogického hľadiska sú nežiaducim javom, ktorý treba redukovať na minimálnu mieru. Je aj príležitosťou na rozvíjanie vôľových vlastností, samostatnosti, základných spoločensko-morálnych návykov. Možno teda pripustiť aj istú pozitívnu účinnosť konfliktových situácií. Podnecujú utváranie takých vlastností, ktoré by v inej situácii dieťa nezískalo: schopnosť riešiť problémy, brať ohľad na iných, dohodnúť sa a pod. Úroveň odolnosti jednotlivca voči záťažovým podnetom sa vymedzuje pojmom frustračná tolerancia, resp. Vek a pohlavie: konštatuje sa, že v istých vývinových štádiách sú konflikty častejšie, napr. koncom útleho veku, v puberte. Individuálne nervovo-psychické vybavenie: s typom temperamentového uspôsobenia súvisí aj rozdielnosť predpokladov a možností regulácie vlastného správania. Iné možnosti má cholerik, iné flegmatik. Nie sú zanedbateľné ani krátkodobé vplyvy, napr. Výskumy potvrdzujú závislosť agresívneho správania a konfliktov od času v rámc…
Predškolský vek (3 - 6/7 rokov): obdobie intenzívneho sociálneho vývinu
Ide o vek dieťaťa od troch do šesť rokov, niekedy aj do siedmeho roku, ak je dieťa nezrelé a do základnej školy nastúpi s „odkladom“. Názov predškolský vek pomenúva pomerne dlhé obdobie v živote dieťaťa: tieto tri až štyri roky sú intenzívnou prípravou dieťaťa na veľkú udalosť v jeho živote: na vstup do školy, teda sú predškolské. Používaním pasteliek a ceruziek cibrí svoju motoriku od čmárania po papieri až po úhľadné, cielene vedené čiary. Každodennou komunikáciou postupne rozširuje svoju slovnú zásobu a schopnosť vyrozprávať príbehy. Postupne sa predlžuje aj jeho výdrž pri hre a činnosti. Tieto zmeny sa nedejú samy od seba a nedejú sa naraz. Ide o postupný, každodenný proces, počas ktorého sa dieťa každý deň naučí niečo nové. Stáva sa čoraz nezávislejším bádateľom, osamostatňuje sa od rodičov a hľadá si kamarátov medzi rovesníkmi. Dieťa v predškolskom veku má prirodzenú túžbu skúmať a objavovať zákonitosti sveta, v ktorom žije. Skúma predmety a javy okolo seba, porovnáva, zatrieďuje do skupín, neustále kladie množstvo otázok. Dieťa sa rozhoduje, ktorá ruka bude dominantná, a vzrastá citlivosť analyzátorov. Pre dieťa je najdôležitejšia farba a tvar predmetov, najmä tých, ktoré najviac používa. Rastie záujem o hovorenú reč - dieťa vie básničky a pesničky. Reč slúži na reguláciu správania, dieťa rozpráva, čo robí. Narastá slovná zásoba, zo začiatku vie 300 - 400 slov, neskôr 500 - 4 000 slov a viac. Dievčatá sú spravidla komunikatívnejšie. Ak je potrebná pomoc, je vhodné navštíviť logopéda kvôli poruchám reči. Dieťa vedie monológ, nielenže si komentuje, ale sa aj rozpráva napríklad s hračkami.
Citový a sociálny vývin
Rozvíja sa sociálna aktivita dieťaťa - začínajú sa vytvárať vzťahy k ľuďom a spoločnosti. Dieťa sa dokáže správať podľa príkazov a zákazov. Sociálny vývin prebieha postupne a závisí od množstva kontaktov. Každé dieťa by malo chodiť do materskej školy. Dieťa už vie, čo sa od neho očakáva, ale nedokáže sa dlho sústrediť a je nepokojné. Príprava dieťaťa doma by nemala trvať dlhšie ako hodinu, no niekedy ho rodičia nútia, čo môže viesť k problémom - napríklad sa vyhovára, že ho niečo bolí. Dieťa je niekedy nezrelé pre školu. Malo by vedieť kresliť postavy, autá a ľudí s detailmi, čo svedčí o zrelosti. Dôležitá je kresba, lebo odzrkadľuje to, ako sa dieťa vie učiť a ako ten výsledok dokáže prezentovať. Chápe svet realistickejšie a malo by vedieť čakať. Vnímanie je selektívne, dieťa si vyberá, čomu bude venovať pozornosť. Dieťa by malo byť samostatné a nemalo by byť závislé od rodičov. V prípade problémov je potrebná konzultácia s pedagógom, logopédom a pediatrom. Ak dieťa nie je pripravené na školu, má predpoklad, že za 1 rok všetko dobehne. Ak nie, dieťa ide do prípravnej triedy. Často sa stáva, že dieťa učiteľku veľmi uznáva, no netrvá to dlho. V tomto veku sa vyvíja svedomie a morálka a dieťa si začína vytvárať systém hodnôt. Hlavnou činnosťou je učenie a hry s pravidlami.
Fyzický vývin
Rast je plynulý, dozrievajú vnútorné orgány a vplyv majú žľazy. Rastie už trvalejší chrup. Dieťa potrebuje spánok v trvaní 9 - 10 hodín. Predstavivosť je názorná a silne citovo zafarbená. Fantázia je živá a objavujú sa detské klamstvá - omfabulácie. Rozvíja sa pamäť, ale mimo vôľová pamäť. Začína sa rozvíjať logické myslenie.
Citový vývin
Dieťa sa začína báť konkrétnych (reálnych) vecí. Deti majú zmysel pre zodpovednosť. Formuje sa aj vzťah k práci. Objavujú sa prvé výhrady (9-10 rok). Vstupujú do vzťahov medzi sebou (skupinky chlapcov a dievčat). Deti sú veľmi citlivé na spravodlivosť a na tresty. Dochádza k zmenám vo výške, hmotnosti a predlžujú sa končatiny. Sú tu pohlavné rozdiely už značné a pohlavné žľazy začínajú svoju činnosť. Deti sú nešikovné a majú tvrdé pohyby. Zlepšuje sa koordinácia, zmysel pre rovnováhu a menia sa črty tváre.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Kognitívny vývin
Koncentrácia pozornosti je slabá, no zámerná pozornosť by sa už mala rozvíjať. Dieťa je uvravené a schopné učiť sa na základe logického myslenia. Dokáže logicky myslieť a aplikuje logické operácie, aby dosiahlo závery.
Citový a sociálny vývin
Je uvoľňovanie od rodiny a snaha uniknúť od rodiny. Dieťa sa snaží zaradiť sa k rovesníkom. Prostredie, kde žije, ho ovplyvňuje. Objavuje sa vplyv rodičov, ale aj kamarátov.
Vôľa a budúcnosť
Dieťa dokáže prekonávať prekážky a plniť povinnosti, ale musí chcieť. Začína sa zamýšľať nad budúcim povolaním, no stále je závislé od rodičov.
Vývin dieťaťa v predškolskom veku
Predškolský vek trvá od 3-6 rokov. Horná hranica je daná nástupom dieťaťa do školy. Vývin nadobúda takú šírku a intenzitu, že na konci tohto obdobia je dieťa pripravené ísť do školy- dosahuje školskú zrelosť. Dieťa sa ďalej prudko rozvíja v telesnej, poznávacej, motivačnej oblasti a v oblasti sebauvedomovania. Dieťa sa postupne uvoľňuje zo zväzku rodiny a viac sa zúčastňuje hier s vrstovníkmi.
Morálny vývin dieťaťa
Dieťa si postupne uvedomuje a osvojuje určité normy a pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Dieťa trávi svoj čas buď v MŠ a doma, alebo len doma. Do výchovy môžu zasahovať starí rodičia a iní dospelí.
Telesný a pohybový vývin
Dieťa ročne priberie na hmotnosti 3-5 kg, a do výšky narastie 5-10 cm. Koncom tohto obdobia sa zlepšuje osifikácia zápästných kostičiek- to umožňuje vývin jemnej motoriky prstov a rúk (nevyhnutný predpoklad na osvojenie si písania a grafomotoriky). Výrazne sa zlepšuje činnosť CNS a vnútorných telesných orgánov, čím sa zlepšuje pohyblivosť, pohyby sú dokonalejšie, koordinovanejšie, dieťa má väčšiu silu. Pre pohyb je veľmi dôležitá chrbtica, jej tvár (esovité zakrivenie) a neporušená funkcia. Rozvíja sa jemná motorika- 4. ročné si vie zapnúť gombík, 5. ročné vie zaviazať šnúrky na topánkach, deti sa zdokonaľujú v používaní príboru, vedia sa samy umyť, poskladať si oblečenie. Spresňuje sa koordinácia rúk a začína sa vyhraňovať dominancia jednej ruky. Deti v tomto veku rady manipulujú s rozličnými nástrojmi, stavajú lego, stavebnice, skladajú skladačky a hlavolamy. Vedia sa voziť na trojkolke, sánkovať, prestávajú sa báť vody, lezú na stromy, preliezky… Dieťa sa zdokonaľuje i v kreslení- vie nakresliť kríž, kruh, štvorec, obdĺžnik a trojuholník.
Hrubá motorika
- ročné dieťa ešte nemá koordinovanú chôdzu, našľapuje na celú nohu, nie najprv na pätu a potom na prsty, trup pri chôdzi nie je celkom vzpriamený, chôdza 4. ročného dieťaťa sa už viac približuje chôdzi dospelých a u 5. ročného je chôdza elegantnejšia a úspornejšia, chôdza je zautomatizovaná a vzniká individuálny štýl chôdze, 6. ročné deti ešte pri chôdzi poskakujú, kývajú sa, menia smer, vybočujú- ide ale o prejavy hravosti, vývin chôdze sa zakončuje okolo 6.
Vývin poznávacích procesov
Poznávanie detí tohto veku je viazané na ich najbližšie, konkrétne prostredie.
Vnímanie
Zdokonaľuje sa citlivosť jednotlivých zmyslových orgánov. Hmatom už rozlišuje aj zložité tvary, zrakom rozoznáva aj doplnkové farby, sluchom dokáže identifikovať rôzne zdroje zvuku a takisto chuť aj čuch mu umožňujú dostatočnú diferenciáciu predmetov. Vnímanie dieťaťa veľmi závisí od jeho záujmov. Charakteristická črta vnímania- synkretizmus- globálnosť- nevšímanie si detailov objektu, alebo zameranie sa len na jeden detail a vynechávanie ďalších vlastností predmetu. Vnímanie času predškoláka je nedokonalé, dieťa subjektívne „meria čas“ prostredníctvom určitých udalostí, opakujúcich sa javov, ktoré sa ho týkajú, dieťa je dominantné orientované na prítomnosť, časové pojmy, ako minulosť a budúcnosť nemajú ešte pevný obsah. Aj vo vnímaní priestoru, dochádza k podceňovaniu vzdialenosti. Nedostatočná je aj orientácia v smere vľavo, vpravo.
Pozornosť
Je nestála, ovplyvnená silnými podnetmi, ktoré prichádzajú z prostredia. V 3-4 rokov je pozornosť dieťaťa neúmyselná, neriadená vôľou, v 5. roku sa dieťa začína sústreďovať a úmyselná pozornosť sa ešte zdokonaľuje v 6. Rozvíjanie úmyselnej pozornosti je dôležité pre vstup dieťaťa do školy.
Pamäť
Na začiatku obdobia je tiež neúmyselná, dieťa si pamätá len to, čo naňho silne zapôsobilo a s čím sa stretáva. Je mechanická a až ku koncu obdobia sa začínajú budovať základy slovno-logickej pamäti. Zdokonaľuje sa rozsah pamäti. Presnosť pamäti je menej rozvinutá, lebo dieťa si do nej pridáva aj svoje fantastické výtvory. Je veľmi ovplyvnená citmi dieťaťa- pamätá si dobre to, čo si praje, to kto mu urobil dobre, ale pamätá si i to z čoho má strach a čo nechce.
Fantázia
Je bohatá, založená na nekontrolovateľných predstavách. Konfabulácia- nedostatky logického vnímania sveta a dejov nahrádza fantázia. Aj fantázia závisí od citov detí a od citových stavov. Je ovplyvnená rozprávkami, televíziou, udalosťami zo života. Personifikácia- oživenie predmetov, pripisovanie k veciam, zvieratám a predmetov ľudskej vlastnosti.
#
tags: #dieta #predskolskeho #veku #podla #piageta