Kresba je pre dieťa prirodzený spôsob vyjadrovania, hra a zábava. Prostredníctvom kresby dieťa vytvára, vyjadruje sa a prežíva radosť a uspokojenie. Kresba dieťaťa nie je len umelecký prejav, ale aj cenný zdroj informácií o jeho emocionálnom prežívaní, osobnosti a vzťahoch. V psychologickej diagnostike a psychoterapii sa kresba využíva ako projektívna technika na odhaľovanie skrytých aspektov osobnosti dieťaťa.
Projektívne techniky v detskej psychológii
Analýza kresby získala nový rozmer s poznaním, že podobne ako iné prejavy správania, aj kresba poskytuje informácie o emocionálnom prežívaní, osobnosti a vzťahoch dieťaťa. V rámci psychologickej diagnostiky a psychoterapie sa rozvíja projektívna diagnostika a jej neoddeliteľné súčasti - projektívne techniky.
Termín projekcia sa udomácnil vďaka psychoanalýze, kde ju S. Freud popísal ako jeden z psychických obranných mechanizmov. Autorom termínu projektívne techniky je Lawrence K. Frank, ktorý ho použil v roku 1939 a prirovnal ich k röntgenovým lúčom. Hartl a Hartlová (2010) definujú projektívne techniky ako metódy založené na skúmaní osobnosti pomocou neuvedomelých, projektívnych procesov, ktoré odhaľujú emócie, priania, názory a povahové rysy vyšetrovanej osoby.
Projektívne metódy sú charakterizované nielen povahou podnetového materiálu, ale predovšetkým prístupom k interpretácii testových výsledkov. V projektívnych technikách ide o málo štruktúrovanú úlohu, ktorá umožňuje takmer neobmedzené množstvo odpovedí, globálny prístup k hodnoteniu osobnosti a zvyčajne účinnosť pri odhaľovaní skrytých, latentných alebo neuvedomovaných aspektov osobnosti.
Medzi nevýhody projektívnych metód patrí problematická validita a interpretácia, ktorá je často ovplyvnená osobnosťou administrátora, ďalej prácnosť pri vyhodnocovaní s dôrazom na čas, obsiahla teoretická príprava administrátora a jeho veľké skúsenosti s používaním príslušnej projektívnej metódy.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Kresba ako forma grafického rozprávania
Len čo dieťa vie zobrazovať formy a predmety, začína s nevedomým spredmetňovaním - projekciou osobných pocitov. Kreslenie je väčšinou pre deti príjemnou a príťažlivou činnosťou, eliminuje sa pri nej strach či nechuť výtvarne sa vyjadriť. Zo všetkých prostriedkov, ktoré má psychológ k dispozícii na dôkladnejšie poznanie dieťaťa a skúmanie jeho osobnosti, predstavuje kreslenie najvhodnejší spôsob vyjadrovania, kresbou totiž dieťa „graficky rozpráva”, bez toho, aby do toho muselo nutne vstupovať hovorené slovo. Dieťa tu odhaľuje obsahy, o ktorých by sa mu inak nevypovedalo ľahko alebo preto, že sa mu ešte nedostáva slov.
Kresba môže poskytnúť orientačný odhad úrovne vývinu rozumových schopností. Na tento účel slúži predovšetkým pri predškolskom a mladšom školskom veku; v neskoršom veku túto diferenciačnú schopnosť stráca, pretože kresbové zručnosti dozreli. V kresbe sa odrážajú aj niektoré osobnostné charakteristiky dieťaťa, predovšetkým emočne ladená kvalita sebahodnotenia, ale i napr. postoje k druhým ľuďom. V tejto súvislosti sa využívajú predovšetkým tematické kresby ako je kresba ľudskej postavy alebo rodiny.
V súvislosti s projektívnymi metódami hovoríme o grafických projektívnych metódach, kam zaraďujeme Test kresby ľudskej postavy, Test kresby rodiny, Test kresby začarovanej rodiny a iné.
Grafické projektívne metódy: Nástroje na poznanie dieťaťa
Medzi najčastejšie používané grafické projektívne metódy patria:
- Test kresby ľudskej postavy: V roku 1926 F. Goodenoughová vytvorila Test kresby ľudskej postavy, pri ktorého koncipovaní vychádzala z predpokladu, že detská kresba sa zákonite vyvíja a jej vývoj sa prejavuje pribúdaním detailov, ale i vzrušujúcej správnosti a presnosti, a tak sa môže používať a dodnes sa používa ako metóda na orientačné hodnotenie rozumových schopností dieťaťa. Test v roku 1968 rozšíril a revidoval D. B. Harris, v českej verzii je známy Test kresby postavy Šturma, Vágnerová. V tomto teste sa predpokladá, že dieťa sa identifikuje s nakreslenou postavou a prisudzuje jej také vlastnosti a znaky, aké má samo. Ale nakreslená postava môže reprezentovať aj prianie dieťaťa alebo osobu, ktorá mu je veľmi blízka. Preto je treba výsledky tejto metódy overiť následným rozhovorom s dieťaťom a použitím ďalších testových metód.
- Test kresby rodiny: S kresbou rodiny ako projektívnou metódou sa v detskej psychologickej diagnostike stretávame výdatne od tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Túto námetovú kresbu odporúčajú u detí od šesť do dvanásť rokov, výnimočne mimo toto vekové pásmo. Predškolské deti nie sú tak kresliarsky vyspelé, aby mohli uspokojivo zobraziť svoje predstavy o rodine a pubertálne deti bývajú k svojim výkonom kritické, čo je závažná zábrana v ich voľnom kresbovom vyjadrovaní. Kresbu rodiny je možné vnímať ako symbolické spracovanie konštelácie primárnej sociálnej skupiny - rodiny, tak ako ju dieťa vníma a prežíva a ako hodnotí jej jednotlivých členov. Spôsob zobrazenia vlastnej rodiny vyjadruje jeho názory, postoje, pocity. Dieťa zobrazí svoju rodinu tak, ako sa mu javí z jeho subjektívneho pohľadu.
- Test kresby začarovanej rodiny: Test kresby začarovanej rodiny vznikol viac-menej náhodne v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Test kresby začarovanej rodiny je veľmi užitočná projektívna metóda, ktorú začali používať Matějček a Strohbachová (1981). Autori volili symboliku zvierat, pretože sa im zdala byť prehľadnejšia a pochopiteľnejšia než symbolika rastlín a vecí (dnes sa využíva aj symbolika rastlín a vecí). Skúsenosť s týmto testom je aj v kombinácii s testom kresby rodiny hlavne u detí v školskom veku veľmi dobrá a jej význam je pri skúmaní rodiny nepopierateľný. Symbolické vyjadrenie jednotlivých postáv si dieťa nemusí uvedomiť, a tak je schopné vypovedať na papieri informácie, ktoré by ťažko verbalizovalo. Hlavná sila tejto metódy, zdôrazňujú Matějček a Stohbachová (1981), je v poňatí „kľúčových osôb“. Význam začarovania členov rodiny do zvieraťa je v možnosti sledovať povahové vlastnosti jednotlivých členov rodiny, ktoré sa tu na základe voľných asociácií premietajú do všeobecných charakterov prisudzovaných jednotlivým zvieratám. Matka býva najčastejšie zobrazovaná v podobe vtáka, potom mačky. Kresba začarovanej rodiny doplní významne pohľad dieťaťa na vlastnú rodinu, predovšetkým pokiaľ ide o rozdelenie rolí, moci a statusov, ukáže na skryté konflikty, rivalitu, pocity menejcennosti (Langmeier, Krejčířová, 1998). Pri posudzovaní emocionálnej percepcie v rodine je dôležité kombinovať kresbu rodiny s kresbou začarovanej rodiny, pretože kresba rodiny síce odokryje túto problematiku, ale symbolika zvierat lepšie na jednej strane zobrazí emocionálne vzťahy detí k rodičom a zároveň na druhej strane predstavuje hlbšie preniknutie k emocionálnej atmosfére v rodine, pretože umožňuje v po rozhovore klásť dieťaťu väčšie množstvo otázok.
Dôležitosť opatrnosti a orientačného využívania výsledkov
Pri používaní projektívnych metód, resp. kresby ľudskej postavy, kresby rodiny a kresby začarovanej rodiny treba byť opatrný a je nutné používať ich výsledky ako orientačné. Obe testové metódy zlepšujú kontakt s detským klientom na uľahčenie verbalizácie.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Kresbové projektívne testy sa bežne používajú v klinickej praxi a je ich veľa. Nie je dôvod, prečo ponechať kresbové metódy na použitie výhradne pre psychológov. Naopak, je možné ich ozrejmiť i odborníkom v iných profesiách zaoberajúcimi sa citovými a sociálnymi väzbami detí, pretože empatický rozhovor s dieťaťom nie je len doménou psychológov, mal by ho byť schopný ktokoľvek, kto s dieťaťom prichádza do osobného kontaktu, hoci na krátky čas. Kresbové metódy môže využiť sociálny pracovník ako prvotné zahĺbenie, aby sa mohol nad dieťaťom a jeho vzťahmi zamyslieť a konfrontovať ich s inými metódami a odborníkmi, aby mohol s dieťaťom nadviazať kontakt a otvoril komunikáciu s ním, vychádzajúc pritom z faktu, že obrázok napodobňuje skutočnosť tak, ako ju dieťa vníma, alebo by chcelo vnímať. Sociálny pracovník si získané informácie musí prepojiť s klientovou aktuálnou osobnou situáciou z rozhovoru, príp. z ďalších diagnostických postupov. Do etiky práce sociálneho pracovníka patrí tiež pripravenosť primeraným spôsobom dieťaťu ponúknuť spätnú väzbu, zodpovedať prípadné otázky. Predpokladom je vzájomná spolupráca, dôvera a vysvetlenie, že skutočne nejde o test kresliarskych schopností.
Grafomotorika a jej význam pre školskú zrelosť
Grafomotorika je jedným z kritérií pre posudzovanie zrelosti dieťaťa pre školu, pretože dôležitou je podmienkou pre písanie. Mnohé deti predškolského veku potrebujú, aby sme ich grafomotorický vývoj podporili. Sú to najmä tie deti, u ktorých pozorujeme nerovnomerný vývoj jednotlivých zložiek psychomotoriky. Tieto deti mávajú rôzne grafomotorické problémy, ktoré vedú k tomu, že takmer všetku energiu spotrebujú na samotný akt písania a nezostáva im energia na obsah písaného. Tieto deti majú veľa problémov, ktorých jadrom je porucha pozornosti, hyperaktivita a impulzivita. Okrem iného majú nezrelú či zhoršenú motorickú koordináciu, ktorá sa premieta do hrubej, jemnej motoriky, motoriky hovoridiel, nezrelosti či oslabenia vo vnímaní (zrakovom, sluchovom, priestorovom, časovom). Tieto ťažkosti môžu byť podkladom pre rozvoj špecifických porúch učenia. Tieto deti nerady a horšie kreslia, problémom je vizuomotorická koordinácia. Môžu nesprávne držať ceruzku, tlačia na papier a je pre ne problém niečo odkresliť podľa predlohy. Pri činnostiach aj kreslení striedajú ruky, je vhodné vyšetriť lateralitu a vybrať ruku, ktorá je pre kreslenie výhodnejšia, šikovnejšia. Problémom môže (ale nemusí byť) aj skrížená dominancia ruky a oka.
Pre budúce písanie dieťa potrebuje mať dostatočne rozvinuté zrakové a sluchové vnímanie, priestorovú orientáciu, reč a koncentráciu pozornosti. Malo by mať tiež dostatočne uvoľnené ruky v oblasti hrubej i jemnej motoriky. Dieťa by malo byť schopné súčasne pohybovať ramenom, lakťom, zápästím a prstami. Grafomotoriku ovplyvňuje a formuje celkový psychomotorický vývin dieťaťa. Počas celého predškolského obdobia by dieťa malo mať dostatok príležitostí a podnetov ku grafickému prejavu. Mali by sme dbať na správne uchopovanie písacieho náčinia. Pri štipkovitom úchope sú palec a ukazováčik presne oproti sebe, prostredník podopiera ceruzku zdola a dlaň zostáva otvorená. Hneď ako dieťa zatvorí malíček a prstenník do dlane, v ruke vzniká napätie a nejde udržať ruku uvoľnenú. Veľmi často sa stáva, že prostredník, ktorý ceruzku podopiera, sa pripája k prstom zavretým v dlani, pretože prsty sú vzájomne prepojené. Tým sa úplne vytesní štipka a dlaň sa zatvorí. Koniec písacieho náčinia by mal smerovať za rameno tej ruky, ktorou dieťa píše.
V škôlkach sa používajú rôzne pracovné listy, ktoré sú ale vhodné iba pre niektoré deti. Pokým dieťa grafomotorické listy nezvláda, nebavia ho, vyrušuje ostatných a odbieha od činnosti, potrebuje iné podnety, ktoré zodpovedajú jeho aktuálnej vývojovej úrovni. Nie je možné hodnotiť grafický prejav dieťaťa podľa toho, čo je na konci, čo je jeho výsledok. V praxi sa bežne stretneme s deťmi, ktoré majú obsahovo veľmi pekné kresby, píšu krasopisne, ale napriek tomu majú grafomotorické ťažkosti. Je potrebné vyhodnotiť proces, cestu, ktorou dieťa príde k výsledku. Grafomotorika veľmi úzko súvisí so zmyslovým vnímaním dieťaťa. Zmyslové vnímanie je prostriedkom pre vnímanie sveta. Čím viac zmyslov dieťa zapojí, tým je jeho zážitok komplexnejší. Dieťa je tak schopné poznať vlastnosti nejakého predmetu alebo situácie, ktorú bude graficky stvárňovať. Zmyslová výchova pomáha deťom v predškolskom i školskom veku rozvíjať a prehlbovať zmyslové vnímanie - zrak, sluch, hmat, čuch a chuť. Nie je podstatná kvantita, ale kvalita. Stačí jeden namaľovaný obrázok zaujímavou technikou alebo technikami, ktorému predchádza podrobné skúmanie javu, objektu. Maľovanie, kreslenie môže byť ako cieľ samo o sebe, ale môže byť tiež prostriedkom k poznávaniu sveta, môže to byť cesta.
Podpora grafomotorického rozvoja v rodine
Rodina môže veľmi významne ovplyvniť grafomotorický rozvoj dieťaťa tým, že mu poskytne rôznorodé podnety, ktoré zodpovedajú aktuálnej úrovni jeho vývinu. Deti potrebujú získavať rôzne skúsenosti, ktoré im pomôžu rozvíjať jemnú i hrubú motoriku. Keď rodičia umožnia dieťaťu kresliť na zvislé plochy, napríklad na papiere pripevnené na tabuli, alebo na stene, pripravia mu fixky, ktoré budú stále k dispozícii, môže dieťa kresliť, kedykoľvek bude chcieť. Má k tomu neustále prístup, nemusí sa pýtať rodičov. Dieťa chodí okolo, kreslí čiary, kruhy, a jedného dňa sa na papieri nepozorovane objaví slnko, ktoré dieťa nikto kresliť neučil… Tak to vyzerá v ideálnom prípade, kedy je dieťa zdravé a na podnety adekvátne reaguje. Nemali by sme deti učiť, ako nakresliť slnko alebo človeka. Mali by sme ich nechať, aby si na to prišli samé. Ak deti vedieme k tomu, ako má vyzerať „správna“ postava nebo slniečko, je to smutné. Z kresby sa vytráca autentickosť a dieťa je ochudobnené o vlastné skúmanie a objavovanie. Skutočnosť mu je predkladaná hotová a dieťa iba napodobňuje, a keď napodobní, tak je „úspešné“. Akákoľvek kresba, ktorá vychádza z vlastnej potreby dieťaťa vyjadriť sa, je ten najkrajší a najdokonalejší záznam. Prejavovať sa kreslením alebo maľovaním je silná vnútorná potreba dieťaťa. Keď sa tak nedeje, alebo sa to deje inak, ako je obvyklé, asi je niekde problém a je potreba pomôcť. Dôležité tiež je, aby deti kreslili to, čo poznajú. Keď si hovoríme o vode a spoločne ju chceme kresliť alebo maľovať, mali by deti vedieť, čo voda je, aká je, čo sa s ňou dá robiť a k čomu je potrebná.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Varovné signály a diagnostika grafomotorických ťažkostí
Ako diagnostický prostriedok hodnotenia úrovne grafomotorických schopností dieťaťa sa ponúka kresba, u ktorej môžeme hodnotiť obsah, teda čo je nakreslené, a potom formu, teda ako je to nakreslené, a cestu, ako to vzniklo. Existujú určité varovné signály, ktoré nás môžu upozorniť, že by nemuselo byť všetko v poriadku. Patrí sem nerovnomerný a oneskorený vývin dieťaťa - dieťa sa nachádza na nižšej úrovni psychomotorického vývinu a málo a nerado kreslí. Ak dieťa do konca piateho roku života nezačne samo intenzívne vyhľadávať kreslenie, prax ukazuje, že také dieťa má väčšinou grafomotrické ťažkosti. Na problémy nás môže upozorniť i to, že dieťa mení pri kreslení polohu tela alebo si otáča papier. Tiež problémy s rečou môžu signalizovať ťažkosti v grafomotorike, pretože motorika hovoridiel a motorika ruky sú prepojené. U dieťaťa, ktoré má logopedické problémy, je preto dobré sledovať i jeho grafomotorický vývin. Signálom môžu byť tiež ťažkosti s priestorovou orientáciou, rozpoznávaním, čo je hore a dole alebo vpravo a vľavo. Ďalej to je nevyhranená lateralita a skrížená lateralita, ktorá sa bohužiaľ nedá úplne ľahko rozpoznať. Pokým zaznamenáme, že dieťa kreslí obrázky zdola nahor alebo nie je schopné napodobniť tvar či ho zrkadlovo otáča, môže to tiež signalizovať možné problémy. Musíme sa tiež venovať deťom - ľavákom (pretože píšeme zľava doprava, je to pre nich náročnejšie). Ak má dieťa problémy s technikou kreslenia alebo písania, môže ho bolieť chrbát, rameno, zápästie, hlava, môže sa cítiť unavené. Dieťa môže písať pekne, ale pomaly, alebo nie je schopné písmo zmenšiť. Tieto ťažkosti sa najčastejšie objavujú na prelomu druhej a tretej triedy základnej školy, kedy sa zvyšuje množstvo písaného textu, je potreba zvýšiť rýchlosť písania, pretože učiva je viac a je náročnejšie.
Cvičenia na rozvoj grafomotoriky
Najdôležitejšia je dôslednosť precvičovania narušenej funkcie a správny postup. Cvičenia začíname robiť od najjednoduchších tvarov ku zložitejším, ak používame predmety tak postupujeme od najväčších k najmenším. Hlavne u detí predškolského veku, ktoré ešte nepoznajú písmená, sa osvedčil tzv.“ kreslený diktát“. Dieťa dostáva pokyny ako: namaľuj uprostred dom, pred ním stojí strom, nad ním letí vták a pod. Dôležité je, že používame činnostné slovesá.
- Základom pri nácviku úchopu ceruzy je správne postavenie prstov ruky. Dieťa otvorí ruku dlaňou hore. Vložíme mu na dlaň fazuľku a vyzveme ho, aby ju zachytil skrčením malíčka a prstenníka. Ostatné prsty sú pri tom vystreté (akoby dieťa ukazovalo počet tri). Potom dieťa ruku otočí smerom ku podložke, na ktorej je rozsypaná fazuľa alebo papierové guľôčky. Fazuľku stále drží dvoma prstami pritlačenými k dlani.
- Táto činnosť je v metodike nácviku písania u dieťaťa s poruchou grafomotoriky ihneď na druhom mieste v rebríčku precvičovaných zručností.
- Ďalšie cvičenie je podobné prvému, iba dieťa nezbiera predmety zo stola, ale ich po uchopení troma prstami vhadzuje do fľaše. Týmto spôsobom si precvičuje nielen správne postavenie prstov pri držaní ceruzy, ale aj priestorovú orientáciu. Na precvičovanie priestorovej orientácie je vhodné použiť hračku vyvinutú pôvodne Máriou Montessori, ktorá pozostáva z dvoch kruhovitých častí s rôznymi vyrezanými otvormi. Dieťa hľadá vhodný tvar, aby ho vhodilo do otvoru.
- Pre dieťa s poruchou grafomotoriky je dôležité rozvíjanie jeho haptiky (ide o reč dotykov).
- U dieťaťa je dôležité zdokonaľovať také zručnosti ako je hádzanie, chytanie a hod na cieľ.
- Cvičenia na rozvoj jemnej motoriky sú chronicky známe a pozná ich každá učiteľka materskej školy. Dieťa môže navliekať rôzne koráliky a guľôčky na niť. Veľmi obľúbenou činnosťou (i keď trochu nezvyčajnou) je maľba penou na holenie po nafúknutom balóniku. Cvičenie pravo-ľavej orientácie je náročné a dieťa s poruchou grafomotoriky pri tejto činnosti často zlyháva a z toho dôvodu ju nerobí rado. Osvedčilo sa preto kreslenie vlastnej mapy alebo hra na telo. Dieťa sa dotýka rôznych častí svojho tela, pričom je dôležité, aby vzorová osoba používala zrkadlové dotyky.
- od predchádzajúcej činnosti je len krok ku rečovým cvičeniam, ktoré prebiehajú najmä pomocou riekaniek a porekadiel. Dieťa si uvedomuje, že všetko v živote prebieha v určitom poriadku a následnosti dejov. Už aj samotným dodržiavaním denného režimu (pravidelnou hodinou vstávania, jedla a pod.) si vytvára určité stereotypy, ktorých dodržiavanie ho bude upokojovať a porušenie ho bude naopak vyvádzať z rovnováhy.
- Začíname cvičeniami na úchop (pozri vyššie) a postupne prechádzame k soleniu striedavo dvoma a troma voľnými prstami, pričom malíček a prstenník stále držia fazuľku.
tags: #krelena #postavicka #dieta