Prvé tri roky života dieťaťa sú kritickým obdobím, ktoré má zásadný vplyv na jeho budúci vývoj. V tomto období sa formujú základné neurologické štruktúry, emocionálne väzby a sociálne zručnosti. Kvalitná starostlivosť v tomto veku je investíciou do zdravého a šťastného života.
Domov ako prvotné prostredie pre poznávanie
Prvé a najdôležitejšie prostredie, ktoré dieťa spoznáva, je domov s milujúcou najbližšou rodinou. Citové puto k rodičom/opatrovateľom mu prináša pocit istoty, stálosti a bezpečia. Z tejto základne sa čoraz viac odvažuje spoznávať svet, ľudí a život.
Malé dieťa bez zdravotného znevýhodnenia v domácnosti všetko pozoruje, počúva, chytá, opakuje, skúma, zapája sa a komunikuje. Osvojuje si zručnosti každodenných rutín, spája ich do celkov, ako to vidí u iných. Rodičia si ani neuvedomujú, koľko dieťa naučili, koľko odpozeralo a napodobilo. Na začiatku to bolo iba chytanie vecí, strkanie ich do úst, búchanie, hádzanie a nekonečné opakovanie.
Každodenný život a inklúzia
Náš život sa opiera o zmysluplne prepojené aktivity. Varíme, kúpeme deti, ideme na prechádzku. Hovoríme najmä o tých činnostiach, ktorými si zabezpečujeme uspokojenie základných potrieb, každodenné fungovanie, nejako sa chránime, ale aj trávime voľný čas. Väčšinu z nich si zautomatizujeme a stávajú sa našimi rutinami. Inklúzia začína doma.
Bežné aktivity majú svoj priebeh - začiatok, koniec, nadväzujúce aktivity. Obedovaniu môže predchádzať nakupovanie potravín, ich spracovanie a varenie, stolovanie; končí sa umývaním riadu a jeho uložením na miesto. Pripravujeme sa aj na vychádzku, kúpanie, spánok. Základné najdôležitejšie veci pre život sa učíme vo svojej rodine.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Nácvik jednoduchých úkonov je základom pre získanie dôležitých sebaobslužných zručností (strkanie rúk do rukávu pri obliekaní, jedenie), pre rozvoj hry a pod. Kým začne jesť lyžicou, učí sa ju chytiť, búcha ňou o stôl, dá ju do úst, naberá jedlo. Aktivity predstiera v hre (napr. varenie, ukladanie bábiky na spánok). V hre však môže napodobovať len to, čo samo zažilo, videlo a skúsilo.
Interakcia s okolím a učenie
Dieťa cez aktivity získava zaujímavé skúsenosti - aké zvuky, reakcie dospelých vyvolá, keď búcha lyžičkou o tanier, či pohár plný mlieka? Nachádza vhodné spôsoby použitia predmetov, s ktorými sa stretáva. Ak nemôže použiť už zvládnutý postup, skúša nový - ak nemôže chytiť drobnú vec dlaňou, skúša iný spôsob palcom a ukazovákom a pod. V ranom veku sa teda deti učia najmä cez priamu telesnú interakciu s okolím, spájanie pohybu s videním, počúvaním, chytaním a hmataním, ochutnávaním.
Špecifické potreby a podpora
Ak má dieťa slabý zrak alebo nevidí, čo môže porozumieť z okolitých zvukov a diania? Ak aj slabo počuje, aké má možnosti učiť sa? Ak je pohybovo obmedzené, k čomu sa dostane? Ak je izolované v chránenom priestore, koľko príležitostí má sledovať bežný život a skúšať, ako veci fungujú? Odkiaľ sa zázračne vzalo jedlo, ktorým ho mama kŕmi? Ako to všetko prebieha?
K zdravotnému obmedzeniu sa niekedy pridáva aj prílišné ochraňovanie dieťaťa, nízke očakávania. Rodičia nečakajú na iniciatívu dieťaťa, vopred plnia jeho potreby a želania. Dieťa si navyká na pozíciu pasívneho prijímateľa. Je to pochopiteľné, rodičom chýbajú skúseností a informácie, ako nájsť správnu mieru v podpore dieťaťa pri jeho osamostatňovaní.
Každá rodina má priority, čo by chcela, aby ich dieťa dosiahlo. Rovnako dôležité je však poznať, čo dieťa najviac zaujíma, čo má/nemá rado a na tom stavať jeho podporu. Z ktorých denných aktivít s členmi rodiny sa najviac teší? Môže to byť príchod otca z práce a spoločné jašenie, sledovanie obľúbeného programu v TV, čítanie knižky.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Pri učení treba rozpoznať, čo dieťa dokáže robiť samo, čo s pomocou iného a čo je ešte pre neho príliš ťažké. Dospelí by mali poskytovať dieťaťu správne množstvo a druh podpory, ktorú dieťa práve potrebuje. Ak dieťa už dokáže udržať lyžicu, búchať s ňou o podnos, no ešte nevie jedlo nabrať a doniesť ho do úst, to je jeho najbližšia oblasť vývinu. Dospelý pomáha s naberaním, odnesením lyžice do úst, rotovaním zápästia, ponechaním jedla v ústach a odnesením lyžice späť. Keď dieťa zvládne donesenie jedla do úst, obmedzí sa pomoc už len na naberanie jedla.
Podpora a denný režim
Nácvik zručnosti by mal prebiehať v rôznych podmienkach a časoch, aby sa zručnosť upevnila a zovšeobecnila. Podpora rodičom môže mať rôzne formy - od priameho fyzického navedenia dieťaťa alebo dotykového signálu na telo, cez slovne usmernenie až po iba slovne povzbudenie a pochvalu.
Pri nácviku zručností sa opierame o zhodnotenie aktuálnej vývinovej úrovne dieťaťa, jeho potrieb a záujmov. Medzi deťmi sú veľké rozdiely vo zvládnutí každodenných aktivít, v miere zapojenia do nich, v samostatnosti a v komunikácii. Základom je však pravidelný denný režim, ktorý umožní dieťaťu vnímať následnosť denných rutín a vopred sa na zmeny naladiť.
Dieťa vďaka pravidelnému režimu začne jednotlivé aktivity predvídať a dá najavo, že vie, čo bude nasledovať. Môžeme to posilniť aj tým, že mu slovným popisom podáme zvolený vhodný predmet, ktorý nasledujúcu aktivitu reprezentuje (napr. cenganie kľúčmi pred vychádzkou). Dávame pozor, aby sme dieťa podnetmi nezahltili, nedali veľa podnetov naraz.
Dieťa vďaka predvídaniu získava pocit kontroly nad svojím životom - má možnosť aktívnejšie sa zapojiť, dať najavo pocity, rozhodnúť, čo chce. Svet sa stáva bezpečnejší, predvídateľnejší, bez nečakaných zmien a stresov. Zvyšovanie samostatnosti detí so zdravotným znevýhodnením a rozvoj ich komunikácie je veľkým prínosom pre celú rodinu.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Každodenné aktivity a ich význam
Každodenné aktivity v rodine začínajú sa prebúdzaním, hygienou, obliekaním, raňajkovaním. Môžu pokračovať hrou, vychádzkami, spánkom, pobytom na ihrisku, nakupovaním, kúpaním, končia ukladaním na spánok. Deti sa zapájajú podľa veku, znevýhodnenia, času i prístupu dospelých. Nie vždy je priestor pre nácvik zručností, často treba zvážiť priority v rodine. Každodenné rutiny sú v rámci sprevádzania rodín Ranou starostlivosťou súčasťou rozhovorov s rodinou a podkladom pre prípravu individuálnych plánov rodiny.
Výživa dieťaťa v prvých troch rokoch
Dojčenie je bez akejkoľvek diskusie to najlepšie pre dieťa. Odborníci odporúčajú dojčiť naplno prvých šesť mesiacov a pokračovať v dojčení s podávaním vhodnej doplnkovej stravy. V prípade dojčiat, ktoré nemôžu byť z rôznych príčin úplne alebo vôbec dojčené, odborníci odporúčajú podávať mliečnu výživu. Je vhodná v prvom roku a po ňom, a to aj popri príkrmoch na dojčenie.
Zavedenie vhodnej doplnkovej stravy sa odporúča najskôr na začiatku 5. mesiaca života. S vhodným obdobím na zavedenie príkrmov vám najlepšie poradí pediater alebo pediatrička. Najčastejšie je to v období od ukončeného 4. až 6. mesiaca života. Bábätko môže papať kašu, príkrm alebo jedlo priamo z rodinného stola za predpokladu, že ponúkaná strava je preň vhodná.
Čo by malo jedlo obsahovať:
- Absolútne minimálny obsah soli a cukru
- Žiadne aromatické prísady alebo konzervačné látky
- Čo najprirodzenejšie a šetrne spracované
- Vyvážený, zdravý mix ovocia a zeleniny
- Potraviny s vysokým obsahom vlákniny, ako sú celozrnné cestoviny, ryža alebo chlieb
Dôležité: Jedlo by malo byť pre dieťa zábavou a zážitkom pre všetky jeho zmysly.
Spánok dieťaťa
Potreba spánku je individuálna a veľmi sa líši od jedného bábätka k druhému. Dieťa v prvom roku života spí niekoľko hodín počas dňa, avšak tieto hodiny sú rozdelené do spánkových fáz veľmi rôznorodej dĺžky. Dokopy bábo spočiatku spí 14 až 18 hodín z 24 hodín celého dňa. Denno-nočný rytmus sa však vyvíja postupne. Nočné budenie sa vyskytuje v prípade väčšiny detí, a to najmä v prvých rokoch života. Neľakajte sa, z hľadiska fyziológie to nie je nič nezvyčajné. S faktom, že vy a prípadne aj váš partner trpíte nedostatkom spánku, sa musíte popasovať. Skúste odpočívať, keď dieťatko spí. Po nejakom čase si dieťa zosynchronizuje svoj spánkový rytmus so štandardným dospeláckym.
Psychomotorický vývin a jeho sledovanie
Vývinový skríning S-PMV slúži ako pomôcka pri vyšetreniach psychomotorického vývinu detí. Aby sa vedelo, či dieťa rastie a vyvíja sa zdravým spôsobom, lekár porovnáva údaje dieťaťa, napr. výšku, hmotnosť, obvod hlavičky a iné s údajmi zdravých detí - s normami. Správanie a vývin dieťaťa sa hodnotí podobne, porovnaním s normami skríningu S-PMV.
Každé dieťa má svoj čas a spôsob, akým sa vyvíja. Je normálne, že medzi deťmi sú rozdiely v tom, kedy začnú džavotať, chodiť, rozprávať, obliekať sa… Rozdiely sú prirodzené, niektoré sa však časom zväčšujú a môžu dieťaťu robiť problém začleniť sa do škôlky, do školy. Detskí lekári primárneho kontaktu majú pravidelný kontakt s deťmi raného veku, počas prvých troch rokov života dieťa absolvuje 10 preventívnych prehliadok, pri ktorých sa vyšetruje vývin.
Výchova a emocionálna podpora
Dieťa je bytosť, ktorá spoznáva svet, cíti a vyžaduje veľmi citlivý a individualizovaný prístup. Dieťa túži pri otváraní nových stránok čarovného sveta a po kráse citov v svojom okolí. Dôležitými aspektmi sú:
- Konzistencia starostlivosti: Všetky aktivity si zachovávajú stabilný štýl, prejavy matky/otca sú prispôsobené chápaniu novorodenca.
- Synchronizácia interakcií: Matka/otec vníma prejavy novorodenca - napodobňuje jeho mimiku, prispôsobuje reč a správanie chápaniu novorodenca.
- Pocit bezpečia: Predpoklad zdravého psychologického vývinu.
Zapojenie rodiny a okolia
- Otec pri pôrode: Má pozitívny vplyv na uloženie dieťaťa na telo matky do 20 minút.
- Využitie ochoty pomôcť: Zapojte rodinu a priateľov do starostlivosti o dieťa. Nech vám prinesú potrebné veci, pomôžu pri obliekaní a podobne.
Čo robiť, ak máte pochybnosti
Nespĺňa vaše bábo niektoré tabuľkové parametre? Upokojte sa! Neporovnávajte ho s kamarátkinou dcérkou, jednoducho akceptujte fakt, že každé dieťa má vlastné, jedinečné tempo. Niektorí „lezúni“ sú pohodlnejší a potrebujú na osamostatnenie viac času. Ak máte pochybnosti, poraďte sa s pediatrom.
Svetová zdravotnícka organizácia vydala dokument, v ktorom zdôrazňuje, že prvých 1000 dní života dieťaťa - rané detstvo a dokonca aj prenatálne obdobie - je najdôležitejších pre základ zdravia a je kľúčových pre to, ako bude človek neskôr vnímať vzťahy - či ich bude vnímať ako príjemné, ako niečo, čo je zdrojom potešenia, alebo či si nebude vedieť vzťahy vytvárať a udržať z dlhodobého hľadiska.
Fyzický kontakt a jeho význam
Vzory pre vytváranie vzťahov začínajú už pri vytváraní vzťahu s matkou - už počas tehotenstva a následne potom počas prvých mesiacov a rokov života. Fyzický kontakt medzi matkou a dieťatkom je určujúci pre to, ako dieťa vníma v dospelosti vzťahy, či ich vníma ako niečo, čomu dôveruje a ako niečo, čo si dokáže udržať. Fyzický kontakt, špeciálne ten, ktorý sa odohráva v kontakte koža na kožu, pôsobí aj na úrovni hormónov, napr. hormónu s názvom oxytocín a takisto receptorov, ktoré sa v mozgu dieťaťa vytvoria počas tehotenstva a bezprostredne po pôrode.
Často sa hovorí, že deti z detských domovov to majú v dospelosti také ťažké preto, že im v detstve chýbali vzory rodičov. Tieto vzory im samozrejme chýbajú, ale zároveň im chýba fyzický kontakt s rodičmi. Malé dieťa strávi fyzickým kontaktom s matkou celé tehotenstvo a potom v ranom detstve je rozhodujúce, ako dlho je vo fyzickom kontakte s rodičom - ako často je v náručí. Ak si uvedomíme, že dojčenie má potenciál trvať roky, pochopíme, že počas tohto dlhého obdobia dieťa automaticky strávi celé mesiace dojčením a zároveň s tým intenzívnym fyzickým kontaktom s matkou a pri každom jednom dojčení zažíva znova vyplavovanie množstva oxytocínu a toto je mimoriadne dôležité pre vytváranie a posilňovanie vzťahovej väzby, pre posilňovanie pocitu, že potreby dieťaťa napĺňajú ľudia a nie veci. Aj preto je dojčenie také dôležité.
Keď sa bábätko narodí, čas tesne po pôrode je mimoriadne dôležitý , to, čo sa stane v prvých hodinách bezprostredne po pôrode. Tento čas je veľmi citlivý na to, akým spôsobom si matka bude budovať vzťah s dieťaťom. Často sa bábätko narodí a strávi prvé dve hodiny po pôrode mimo matky na novorodeneckom oddelení, namiesto toho, aby bolo nahé v kontakte koža na kožu na hrudi matky, aby malo možnosť využiť svoje schopnosti - to, čo je pre bábätko v tomto období také dôležité, je mať kontakt a cítiť čuchom vôňu matky. Pretože na rozdiel od matky, ktorá vie, že bábätko leží nej vedľa v postieľke na pôrodnej sále, bábätko vníma, že matka s ním je vtedy, keď má priamy kontakt koža na kožu a potrebuje cítiť matku čuchom.
Z hľadiska vzťahovej väzby - ak sa kontakt koža na kožu po pôrode uskutoční, matka sa môže spolu s bábätkom vzájomne spoznávať. A poznanie dieťaťa je najkľúčovejšie pre výchovu. Vo výchove sa často hovorí o rôznych stratégiách, napríklad: keď sa udeje takéto správanie dieťaťa, má nasledovať takáto reakcia rodiča. Existuje však aj iná výchova než výchova založená na stratégiách a návodoch zvonka. Funguje dokonalé poznanie dieťaťa. Tí rodičia, ktorí začnú vzťah s dieťaťom takýmto fyzickým spôsobom a potom pokračujú kontaktom v ďalších mesiacoch a rokoch dojčením, nosením, spoločným spaním, môžu mať cielené a individuálne reakcie vzhľadom na to, ako dieťa poznajú. Nebudú používať rôzne stratégie či zaručené recepty z kníh a internetu, ktoré mechanicky opakujú niečo, čo by teoreticky mohlo fungovať pri iných deťoch. Rodičia si tak budú vo výchove oveľa istejší.
Fyzický kontakt s matkou dokáže dieťaťu zmierniť bolesť, dokáže dieťa zahriať alebo naopak podľa potreby znížiť teplotu, zlepšiť imunitu - deti, ktoré zažijú „zlatú hodinku“ kontaktu koža na kožu s matkou, majú ešte v 6. mesiacoch lepšiu imunitu. Tento kontakt môže potom pokračovať dojčením a nosením, ktorým poznáva bábätko svet z bezpečia náručia rodičov. Bábätká takto spoznávajú svet bezpečným spôsobom, pretože sú s ľuďmi, ktorým dôverujú.
Ak matky nemohli dojčiť svoje dieťatko, mnohé z nich pociťujú celú škálu pocitov ako napríklad ľútosť, smútok, hnev, niekedy netušia, prečo sa to vlastne stalo. Niekedy by chceli poznať vysvetlenie, ale neveria, že by sa so svojimi skutočnými pocitmi mohli niekomu zveriť. V drvivej väčšine prípadov do tejto kategórie spadajú matky, ktoré veľmi dojčiť chceli, a na svojej ceste za dojčením narazili na toľko prekážok, že tieto problémy nedokázali riešiť, mali to veľmi ťažké a náročné, a preto sa s tým pochopiteľne veľmi ťažko vyrovnávajú. To, čo by mohli okrem iného urobiť, je predísť podobnému scenáru pri ďalšom bábätku. Môže im pomôcť stretnúť sa s poradkyňou pri dojčení ešte pred tým, než budú mať napríklad druhé dieťatko, aby sa poradkyni mohli zveriť so svojimi pocitmi, aby mohli pochopiť, čo sa vlastne stalo, a prejsť stratégie, ako sa v budúcnosti vyhnúť, aby sa toto nezopakovalo. Pretože situácie, v ktorých ženy „nemôžu dojčiť“ sú v podstate veľmi predvídateľné, tieto situácie sú často riešiteľné.
Senzorická integrácia a hra
Rozsypané korálky, voda na podlahe, piesok vo vlasoch, topánky v skrini medzi hrncami. Keď dieťa vysype všetky hračky na zem a namiesto skladania veže ich začne triediť podľa farby, nerobí to preto, že „nevie, čo robiť“. Naopak - vie presne. Sleduje, skúma, experimentuje. Buduje sa senzorická integrácia.
Mozog sa učí spracovávať množstvo podnetov naraz - čo vidí, čo cíti na koži, čo počuje, čoho sa dotýka. Senzorická integrácia je kľúčom k tomu, aby vedel vnímať svet ako zrozumiteľný a bezpečný. Dieťa spoznáva pravidlá reality. Zisťuje, čo padá a čo ostane stáť. Čo sa rozleje, čo sa rozsype, čo je hladké, čo škriabe. Tieto objavy nie sú len fyzikálne - budujú základ pre chápanie vzťahov, súvislostí, pravidiel. Vytvára si vlastné hypotézy a overuje ich - opakovane „Čo sa stane, keď to hodím?“ „Zas to spravím, možno to dopadne inak.“ Tento spôsob opakovania nie je tvrdohlavosť - je to skúmanie v plnom prúde. Rozvíja sa zvedavosť - motor učenia.
Zvedavosť je prirodzená túžba spoznávať, ktorá vedie k objavovaniu, kreativite aj schopnosti riešiť problémy. Inými slovami, keď dieťa rozhadzuje, rozlieva a búra, učí sa o svete, o sebe aj o nás. Voľná, neriadená hra je vývinová potreba rovnako dôležitá ako spánok či jedlo. Nie je to „zbytočný čas medzi učením“ - je to učenie samotné. Keď dieťa skúša, čo sa stane, keď sa dve veci spoja, keď ten istý predmet použije zakaždým inak - ako bubon, potom ako klobúk, neskôr ako tanier - vytvára si vlastný vzťah k svetu. A to je omnoho dôležitejšie než „správne“ použitie hračky podľa návodu. V týchto momentoch sa formuje jeho myslenie, kreativita a schopnosť byť sám sebou. Voľná hra nemá cieľ. A práve preto má hlboký význam.
V dobe, keď sme zvyknutí na program, výkon a výsledok, môže byť náročné vydržať chvíľu, keď dieťa „len tak“ rozhadzuje kamene. Ale práve vtedy prebiehajú tie najdôležitejšie vývinové procesy - učí sa rozhodovať, niesť dôsledky, objavovať svoj rytmus, vnímať, že môže niečo vytvoriť bez zásahu dospelého. Keď je dieťa sústredené do hry, je v stave hlbokého ponorenia - psychológia to volá „flow“. Pre dieťa je to prirodzený stav. Je v ňom celé, v prítomnosti, v súlade s tým, čo práve robí. Ak ho v tej chvíli zastavíme - „Už dosť!“, „Uprac si!“, „Toto je zbytočné!“ - vysielame mu signál, že jeho spôsob hry nie je dôležitý. Že to, čo robí spontánne a s radosťou, nemá hodnotu. Časom sa začne spoliehať na to, že zábava, nápady a zmysel musia prísť zvonku. A to je presný opak toho, čo chceme - aby si vedelo poradiť samo.
Deti spoznávajú svet cez telo, dotyk, pohyb, zmysly. Ich telo je nástroj objavovania. Tieto činnosti nie sú len „neporiadok“. Sú to neurologické cvičenia, ktoré podporujú motoriku (jemnú aj hrubú), vývin reči, emočnú reguláciu a koncentráciu. Nemusíme obrátiť celý dom hore nohami. Vyhraďte „miesto na neporiadok“ - napríklad kúpeľňa, balkón, kuchynská podložka, záhrada alebo detský bazénik v izbe. Miesto, kde sa môže „bezpečne“ rozliať a rozhádzať. Pripravte seba aj dieťa slovami: „Tu sa môžeš hrať po svojom. Nechajte mu čas. Neskočte hneď s uterákom ani s komentárom. Všímajte si, čo robí, čo skúma, ako sa sústredí. Neporiadok nie je chyba. Je to fáza. A niekedy aj forma prejavu radosti, slobody, tvorivosti. Fáza, v ktorej sa rodí zvedavosť, trpezlivosť, sústredenie a dôvera v seba. Ak chceme, aby z našich detí vyrástli samostatní, vnímaví a zvedaví ľudia, musíme im dovoliť rozhádzať si svoj svet - aspoň na chvíľu. Bude len naplno žitý.
Vývojový kalendár a dôležité míľniky
Najmä príchod prvého dieťaťa do rodiny znamená štart do úplne novej dimenzie života. Odteraz sa všetko bude točiť okolo novorodenca, jeho potrieb a starostí o optimálny rast a vývoj. Na svete azda niet novopečenej mamy ani otca, ktorí by si po pôrode nekládli stovky otázok, no nenachádzajú na ne dostatok uspokojivých odpovedí.
Každý mesiac sa dozviete:
- koľko bábätko meria a váži,
- aký pokrok v motorickom a emocionálnom rozvoji dosiahne,
- ktoré hry stimulujú jeho vývin, ako ho najlepšie zabavíte,
- čo drobček je a pije a kedy treba začať s doplnkovou stravou, teda s „umelou výživou“,
- ako prebiehajú vyšetrenia v poradni u detského lekára alebo lekárky,
- koľko má bábätko spať,
- ako sa darí mamine a ocinovi.
Vo vývojovom kalendári sa dočítate aj to, aké míľniky, v akom období a v akom poradí novorodenec, dojča a neskôr batoľa zvládne. Vývin dieťaťa je po narodení taký závratný, že ak ho chceme výstižne opísať, budeme ho deliť na týždne, maximálne mesiace. To vám umožní presnejšie sledovať všetok jeho pokrok.
Prvých 28 dní po uzretí svetla sveta sa bábätko oficiálne považuje za novorodenca, hoci tradične ho takto vnímame počas celého obdobia šestonedelia. Ako rodičia budete s napätím a rovnakou dávkou nadšenia sledovať rast a vývoj novorodenca, neskôr dojčaťa a batoľaťa. Detská lekárka pri pravidelných kontrolných vyšetreniach skontroluje parametre primerané jeho veku, a to: hmotnosť, dĺžku, obvod hlavy, zrak, sluch a motorický vývin. Časový rámec na dosiahnutie dôležitých pohybových a zmyslových schopností je dosť rôznorodý.
Najdôležitejšie udalosti a míľniky vo vývoji:
- Prvý úsmev v 2. mesiaci
- Vedomé pokusy o uchopenie v 3. mesiaci
- Prvé pokusy o plazenie medzi 6. až 8. mesiacom
- Prvé vedomé vnímanie zvukov od 5. mesiaca
- Prvé správne slovo krátko pred 1. narodeninami alebo po nich
- Prvé kroky okolo 1. narodenín
Tešíte sa, ako sa vaše bábo vyrovnáva s veľkými aj malými výzvami? Váš synček medzi ne nepatrí? Upokojte sa! Neporovnávajte ho s kamarátkinou dcérkou, jednoducho akceptujte fakt, že každé dieťa má vlastné, jedinečné tempo. Niektorí „lezúni“ sú pohodlnejší a potrebujú na osamostatnenie viac času.
Bábätko v prvom roku života prechádza mnohými vývojovými štádiami. Veľmi dôležitý je motorický vývoj. Nasledujúci zoznam vám orientačne ukáže, aké etapy by mal váš potomok postupne zvládnuť:
- Udrží samostatne hlavičku.
- Keď leží na brušku, podoprie si rúčky a nadvihne chrbátik.
- Obráti sa z bruška späť na chrbátik.
- Obráti sa z chrbátika na bruško.
- Začne štvornožky loziť.
- Vie sa posadiť a sedieť.
- Vie v ľahu alebo v sede uchopiť rôzne predmety.
- S pomocou mamy alebo otca vie uchopiť predmety v pohybe.
- Vie stáť a začne chodiť.
Okrem toho sa deti v prvých týždňoch a mesiacoch učia vnímať podnety. Samozrejme, nové veci najprv skončia v ústočkách malého prieskumníka. Bábätko spoznáva svet skrátka najskôr cez pusinku. V prvom roku života výrazne napreduje aj kognitívny vývin. Drobček sa postupne naučí, že hračky alebo ľudia môžu byť neviditeľní, ale stále sú nablízku. Na všetky vývojové kroky vášho miláčika platí široké časové okno. Niektoré deti preskočia jednotlivé motorické fázy, napríklad plazenie, zatiaľ čo iné potrebujú viac času na každú oblasť.
Bábo spočiatku nepotrebuje veľa. Aby mu bolo dobre, musí cítiť blízkosť mamy, otca či iných blízkych ľudí, ich hlasy a známe pachy. Dieťa rýchlo rastie a pozorným pohľadom objavuje svet. Miluje uspávanky, riekanky, hudbu a rado sa plazí. Obrázkové a dotykové knihy sú dobrou príležitosťou na hranie sa pre bábätká, ktoré už aktívne siahajú po predmetoch a hračkách. So zvyšujúcou sa pohyblivosťou sa rozširuje aj rozsah pohybu a akcie dojčaťa. Bábätká vo veku 6 až 8 mesiacov milujú jašenie sa s rodičmi a hry s jemným šteklením.
Socializácia dieťaťa
Socializácia je celoživotný proces, počas ktorého sa dieťa učí, ako žiť medzi ľuďmi - ako komunikovať, spolupracovať, chápať pravidlá a dodržiavať ich. Vďaka socializácii si dieťa osvojuje hodnoty, normy, správanie a sociálne roly, ktoré sú dôležité na fungovanie v spoločnosti. Prvým a najdôležitejším prostredím, kde sa dieťa socializuje, je rodina. Tu sa učí základom dôvery, empatie, spoznáva, čo je „správne“ alebo „nesprávne“, a získava prvé skúsenosti s medziľudskými vzťahmi. Keď dieťa nastúpi do škôlky alebo školy, vstupuje do širšej spoločnosti a prichádza do kontaktu s rovesníkmi aj autoritami mimo rodiny. Na procese socializácie sa podieľajú aj ďalšie činitele - napríklad médiá, učitelia alebo kultúrne prostredie. Dieťa nie je pri socializácii iba pasívne - od samého začiatku aktívne komunikuje, reaguje na okolie a vytvára si vlastné predstavy o tom, ako funguje svet. Socializácia má zásadný vplyv na rozvoj osobnosti a schopnosť dieťaťa začleniť sa do spoločnosti.