Akútna pankreatitída a gastritída sú závažné ochorenia tráviaceho traktu, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu a prísnu diétu. Akútna pankreatitída je neinfekčný zápal slinivky brušnej, ktorý môže byť spôsobený žlčovými kameňmi, nadmernou konzumáciou alkoholu, vyšetrením ERCP, zvýšenou hladinou triglyceridov v krvi, liekmi alebo infekciami. Gastritída je zápal žalúdočnej sliznice. Základom liečby a prevencie recidívy tohto ochorenia je úprava jedálnička, pretože absencia diéty pri gastritíde je príčinou rôznych komplikácií. V oboch prípadoch zohráva správna výživa kľúčovú úlohu v procese liečby a rekonvalescencie.
Akútna pankreatitída: Výživa ako súčasť terapie
Výživa pri akútnej pankreatitíde je vysoko individualizovaná a zohráva v terapii tohto ochorenia absolútne zásadnú úlohu. Záleží na forme akútnej pankreatitídy a na stave pacienta. Vždy je dôležitá dostatočná náhrada tekutín a iónov. V rámci liečebnej výživy a jej aplikácie je odlišný prístup u ľahkej formy akútnej pankreatitídy a u formy ťažkej.
Ľahká forma akútnej pankreatitídy
U ľahkej formy akútnej pankreatitídy sa javí ako bezpečné (a vo väčšine prípadov je odporúčané) včasné zahájenie príjmu stravy per os (klasicky ústami), a to medzi tretím a siedmym dňom hospitalizácie po odznení ťažkostí, ako sú bolesti, pocit na zvracanie, zvracanie, po obnove pasáže (prechodu) tráviaceho ústrojenstva.
Ťažká forma akútnej pankreatitídy
Postup u ťažkej formy akútnej pankreatitídy sa odvíja od aktuálneho stavu pacienta. V prvej fáze prebieha intenzívna hydratácia (doplnenie tekutín). U týchto pacientov je predpoklad dlhodobejšej neschopnosti príjmu stravy per os, nutričnú podporu sa odporúča zahájiť počas prvých 24 hodín. Dlhodobo panoval názor, že treba spočiatku celkom vynechať tráviace ústrojenstvo, aby sa slinivka nestimulovala k činnosti, a bolo tak možné jej rýchlejšie zotavenie. Uprednostňovala sa teda parenterálna výživa. Postupom času sa však ukázalo, že táto liečba pankreatitídy so sebou prináša úskalia - častejší výskyt infekcií v súvislosti s atrofiou črevnej sliznice, porušenie črevnej bariéry a presun baktérií z čreva. Aktuálne poznatky hovoria o tom, že včasné zaťaženie tráviaceho traktu je spojené s nižším výskytom komplikácií a lepšou prognózou. Častejšie sa teda stáva, ak je to možné, prvou voľbou enterálna výživa.
Pankreatická diéta: Čo jesť a čomu sa vyhnúť
Či už je pankreatická diéta prvou voľbou (často u ľahkej formy akútnej pankreatitídy), alebo prechádza z enterálnej, prípadne parenterálnej výživy, zahajuje sa až u pacientov bez ťažkostí a pri poklese hodnôt zápalových a ďalších parametrov. Postup „rozjedenia“ musí byť veľmi pozvoľný, často sa pridávajú aj tráviace enzýmy. Energetická hodnota stravy je riešená individuálne podľa potrieb pacienta.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Strava je charakteristická významne zníženým podielom tukov, spočiatku je prevažne sacharidová. Bielkovinné potraviny, výhradne s nízkym podielom tuku, sa zaraďujú pozvoľna. Najmä u mliečnych výrobkov sa riešia podľa tolerancie. Tuk sa zaraďuje tiež veľmi pozvoľna (s výhodou sa využívajú tzv. MCT), po malých dávkach. Z ovocia a zeleniny sa podávajú druhy, ktoré nenadúvajú, bez tvrdých šupiek, prípadne aj zrniečok. Strava je nedráždivá, prírodne upravená. Na pitie je možné voliť čaje, vodu vrátane minerálok, úplne nevhodný je alkohol.
Pokrmy sa upravujú výlučne varením, dusením (bez základu na tuku, len na vode), pečením pod pokrievkou (opäť bez tuku). Pri príprave pokrmov sa nepoužíva dráždivé a pikantné korenie, ochucuje sa len miernym solením a bylinkami. Ťažkosti môžu spôsobiť tiež čisto vaječné pokrmy (vajcia sa môžu používať v menšom množstve do pokrmov, napr. Nevhodné sú potraviny spôsobujúce nadúvanie, medzi ktoré patria strukoviny, celozrnné výrobky (a celozrnné varianty potravín), zelenina, ktorá nadúva (napr. Množstvo tuku sa výrazne obmedzuje, výber potravín by mal byť sprevádzaný s ohľadom na obsah tuku. Spočiatku sa nepoužíva žiadny tuk voľný (na natieranie, do pokrmov). Pozor na sladkosti, sladké a jemné pečivo, ktoré obsahuje veľa tuku, tieto druhy nie sú absolútne vhodné (výrobky z lístkového a pľundrového cesta, maslové a ďalšie krémové múčniky, sušienky s polevou či náplňou, šišky, pirohy). Vhodnejšie sú výrobky napr. Tento spôsob stravovania je zvyčajne nutné dodržiavať aspoň mesiac (niekedy aj dlhšie).
Gastritída: Diéta ako základ liečby
Základom liečby a prevencie recidívy gastritídy je úprava jedálnička, pretože absencia diéty pri gastritíde je príčinou rôznych komplikácií (napr. Pri gastritíde je potrebné dodržiavať druh diéty, ktorý zodpovedá typu ochorenia (gastritída so zvýšenou alebo zníženou kyslosťou). Stravovanie pri gastritíde so zvýšenou kyslosťou si vyžaduje vylúčenie takých potravín z jedálnička, ktoré stimulujú produkciu kyseliny chlorovodíkovej (kyslé, pikantné, mastné a vyprážané jedlá), a zaradenie mäkkých, varených a ľahko stráviteľných potravín, ktoré obalia sliznicu žalúdka. Jedálny lístok pri gastritíde so zníženou kyslosťou zahŕňa potraviny, ktoré stimulujú produkciu žalúdočnej šťavy (pri dobrej znášanlivosti sú povolené ľahké pečené jedlá, kyslé ovocie a šťavy, koreniny v umiernenom množstve).
Princípy diéty pri gastritíde
Diéta pri gastritíde je potrebná na zníženie zápalu žalúdočnej sliznice, zmiernenie nepríjemných príznakov a prevenciu exacerbácie. Princíp diéty pri gastritíde zahŕňa:
- Zníženie mechanického podráždenia. Jedlo by malo byť mäkké, dobre uvarené alebo vo forme pyré (kaša, zemiaková kaša, suflé a pyré polievky).
- Odstránenie chemického podráždenia. Je potrebné úplne vylúčiť zo stravy produkty, ktoré spôsobujú aktívnu tvorbu žalúdočných štiav: ostré koreniny, kyslé ovocie a zeleninu, vyprážané a údené jedlá, ocot, sódu a alkohol.
- Normalizácia kyslosti. Diéta pri gastritíde pomáha stabilizovať hladinu kyslosti žalúdočnej šťavy. Alkalické a neutrálne potraviny (ovsené vločky, zemiaky, cuketa a chudé mäso) pri gastritíde „zmäkčujú“ prostredie v žalúdku, zmierňujú pálenie a zabraňujú vzniku pálenia záhy a erózií.
- Obnova sliznice. Bielkovinové výrobky (tvaroh, kuracie mäso a vajcia) a zelenina bohatá na vitamíny A, C a skupiny B prispievajú k regenerácii poškodeného žalúdočného tkaniva, čo je dôležité najmä v období hojenia po exacerbácii gastritídy.
- Prevencia komplikácií. Dodržiavanie diéty znižuje riziko závažných následkov vrátane prechodu gastritídy do chronickej formy, vzniku vredov a vnútorného krvácania.
Základné pravidlá stravovania pri gastritíde
Hlavné pravidlá diéty pri gastritíde zahŕňajú:
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- Stravovanie malými porciámi. Je potrebné jesť päť alebo šesťkrát denne, v malých dávkach (približne 200-300 g).
- Šetrné tepelné spracovanie potravín. Všetky jedlá by mali byť pripravené v pare, dusené alebo pečené bez kôrky.
- Mäkkej konzistencie. V akútnej fáze gastritídy by mala byť strava tekutá, polotekutá alebo vo forme pyré.
- Optimálnu teplotu potravy. Jedlo by malo byť teplé - nie chladnejšie ako 25 °C a nie teplejšie ako 50 °C.
- Pravidelnosť jedál. Jedlá by sa mali konzumovať každý deň v rovnakom čase.
- Dodržiavanie pitného režimu, ktorý je dôležitý na udržanie normálnej kyslosti žalúdočnej šťavy, zlepšenie trávenia a vylučovanie toxínov.
Čo sa môže konzumovať pri gastritíde?
Zoznam produktov, ktoré sa môžu konzumovať pri gastritíde, zahŕňa:
- obilniny a kaše (ovsené, pohánkové, ryžové, krupicové a pšeničné - v dobre uvarenej forme, bez vyprážania, soli a korenených prísad);
- polievky (zeleninové pyré, polievky na báze chudého mäsa alebo kuracieho vývaru, ryžové a ovsené polievky, bez vyprážania);
- varené, dusené alebo pečené mäso: kuracie, morčacie, králičie a chudé hovädzie;
- chudé ryby: vajcia (vo forme omelety varenej v pare alebo na tvrdo);
- tepelne upravená zelenina (zemiaky, mrkva, cuketa, karfiol, tekvica, červená repa, brokolica - vo varenej, pečenej alebo dusenej forme);
- ovocie a bobuľovité ovocie (banány, pečené sladké jablká, čučoriedky, sladké maliny - v remisii, najlepšie vo forme pyré alebo pečené);
- chlieb a pekárenské výrobky (sušený biely chlieb, galetové sušienky, sucháre, nie však kysnuté buchty);
- mliečne výrobky (odtučnené mlieko zriedené v kaši, maslo, odtučnený tvaroh, prírodný jogurt bez prísad);
- fermentované mliečne výrobky (1-2-dňový kefír, obyčajné kyslé mlieko bez tuku - najmä pri nízkej kyslosti);
- mäkké syry (adygejský, mozzarella, ricotta - v malom množstve a bez korenín);
- nápoje (neperlivá voda, slabý zelený čaj, harmančekový čaj, kompót zo sušeného ovocia, zahustený ovocný nápoj, odvar zo šípok a ľanových semienok);
- oleje (olivový olej, maslo, ľanový olej - pridávať do varených jedál, nepoužívať na vyprážanie);
- sladkosti (marshmallow, marmeláda, pečené jablká, med - ak sa dobre znášajú a počas remisie).
Cestoviny pri gastritíde sa môžu konzumovať, ale len vo varenej forme a z tvrdej pšenice. Mali by byť dobre uvarené, bez pikantných omáčok, vyprážaného mäsa alebo mastných prísad. Sú vhodné ako príloha k varenému mäsu, dusenej zelenine alebo nízkotučnej omáčke (napr. cuketovej alebo karfiolovej).
Čo sa nesmie konzumovať pri gastritíde?
Pri gastritíde je potrebné vyhýbať sa potravinám, ktoré dráždia žalúdočnú sliznicu, zvyšujú kyslosť alebo sú ťažko stráviteľné. Medzi nevhodné potraviny pri gastritíde patria:
- pikantné jedlá (čierne korenie, červené korenie, chilli, horčica, chren, adžika, kečup, ocot či marinády);
- vyprážané a mastné jedlá (tučné bravčové mäso, jahňacina, kačacie a husacie mäso, masť, vyprážané vajcia a hranolky);
- údené a surové alebo priemyselne spracované potraviny (klobásy, slanina, šunka, párky, knedle, mäsové a rybie konzervy);
- pečivo a chlieb (čerstvý biely chlieb, rožky, koláče, obložené chlebíky, šišky a výrobky z kysnutého cesta);
- sladkosti a dezerty (čokoláda, plnené cukríky, kondenzované mlieko, zákusky, torty, smotanové dezerty a kyslé džemy);
- tučné mliečne výrobky (plnotučné mlieko, smotana, kondenzované mlieko, tučný tvaroh, smotanové syry a mliečne koktaily);
- kyslé a ťažko stráviteľné ovocie a bobuľoviny (citrón, pomaranč, grapefruit, kyslé jablká, kiwi, ananás, hrozno, datle, brusnice, ríbezle a egreše);
- agresívna zelenina (paradajky, paradajková šťava, surová biela kapusta, reďkovka, cibuľa, cesnak a feferónky);
- orechy a semená (pražené orechy, arašidy, pistácie, semená so šupkou, solené alebo karamelizované orechy);
- hrubé pečivo a obilniny (ražný chlieb, perlová, jačmenná a kukuričná krupica, müsli a instantné kaše);
- nápoje (alkohol, káva, silný čierny čaj, sóda, energetické nápoje, pomarančová, paradajková, hroznová šťava a alkoholové tinktúry).
Kyslá kapusta je kontraindikovaná aj pri gastritíde, najmä počas exacerbácie a pri zvýšenej kyslosti. Obsahuje kyseliny a hrubú vlákninu, ktoré dráždia žalúdočnú sliznicu, zhoršujú zápal, spôsobujú nadúvanie, pálenie záhy a bolesť. Aj v remisii je jej konzumácia bez tepelnej úpravy nežiaduce.
#
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM