V poslednej dobe sa objavujú články, ktoré podporujú individualitu a osobný prístup k výchove detí. Poukazujú na to, že prílišná naviazanosť na seba samého nemusí byť pre dieťa negatívna. Diskusie o optimálnom výchovnom vplyve a modeloch výchovy pre zdravý vývin dieťaťa sú rozsiahle. Rovnako ako aj analýzy osobností vychovávateľov, matiek a otcov, a ich vplyvu na dospelosť dieťaťa. Hľadajú sa spôsoby, ako dosiahnuť istotu, stabilitu, pokoj a vyrovnanosť v dospelosti. Definitívna odpoveď však neexistuje, pretože každý človek je jedinečný a neopakovateľný. Preto nemôže existovať ideálna forma výchovy. Odporúčania a návody na výchovu sú orientačné. Jediná vec, ktorá funguje na sto percent, je kvalitný vzťah. Vzťah so všetkými jeho pozitívnymi aj negatívnymi aspektmi. Vzťah je to, čo cítime, keď si predstavíme človeka, o ktorom hovoríme, a film, ktorý nám pri tej predstave beží hlavou. Je to pocit, myšlienka, mimovoľný úsmev pri spomienke, alebo aj slza. Najviac nás formuje láska, reálny pocit alebo stav, ktorý dokáže človek cítiť. Láska má rôzne podoby, a jednou z nich je aj láska matky k dieťaťu.
Výchova srdcom a materinský cit
Autorka článku zvolila výchovu srdcom, ktorá je v súlade s jej osobnosťou a presvedčením. Teší sa, že naviazané deti sú zdravšie, šikovnejšie, sebavedomejšie, lepšie rastú a lepšie sa správajú. So svojou ročnou dcérkou sú na seba naviazané a vníma to ako pozitívny jav. Verí, že materinský cit je niečo, čo dôverne pozná každá matka.
Autorka vyjadruje presvedčenie, že nie každý sa stretol s potrebou obhajovať svoj výchovný postoj pred najbližším okolím a dokazovať, že je to takto dobre. Ľúbi svoju dcérku a chce byť pri nej vždy, keď cíti nejakú jej nepohodu, tak ako ona je pri nej vždy, keď cíti jej nepohodu. Jej odmenou je usmiate, aktívne a odvážne dieťa, ktoré si samo reguluje, na ako dlho a ku komu od nej odíde a nedá si do toho hovoriť. Na jej výrečných očiach dokáže rozoznať, ako veľmi naliehavá je jej potreba. Podľa tónu hlásku vie, kedy ju potrebuje akútne a kedy iba vymýšľa a chce upútať pozornosť. A ona zasa z jej tónu vycíti, že na schody sa fakt nepôjde. Poznám plač zo strachu a beží si po ňu, keď je blízko nej niekto, koho sa bojí. Drží očný kontakt tak, že ani nemihne okom a privádza tým do rozpakov mnoho dospelých, ale my sa doma na seba pozeráme vždy. Najprv sa vidíme a až potom spolu hovoríme. A chce tu byť pre ňu vždy, keď to bude potrebovať, lebo o 2 roky mi zamáva zo škôlky a o 16.00 sa ma opýta, prečo som prišla po ňu tak skoro.
Atopický ekzém: Osobná skúsenosť a hľadanie riešení
Blogerka My Cooking Diary sa delí o svoje dlhoročné skúsenosti s atopickým ekzémom. Píše o živote s ekzémom a o rôznych spôsoboch liečby, ktoré vyskúšala. Inšpiráciou pre článok boli aj otázky od čitateľov, ktorí sa na ňu obrátili s podobnými problémami.
Autorka zdôrazňuje, že atopický ekzém je ochorenie, ktorému rozumie, pretože s ním bojuje už takmer 27 rokov. Upozorňuje, že každému pomáha niečo iné, čo sa týka prípravkov, liekov a kozmetiky. S mnohými ľuďmi sa však zhodla na tom, že problém vychádza zvnútra, čo je hlavná myšlienka článku.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Kortikoidy a antibiotiká: Potláčanie prejavov bez liečenia podstaty
V minulosti blogerka používala veľa kortikoidov, ktoré účinne tlmili najhoršie prejavy ekzému. Tie však iba potláčajú prejavy a neliečia podstatu. Navyše sú plné chémie, čo nie je pre telo dobré. Po skúsenosti, keď jej kortikoidy oslabili imunitu, prešla na antibiotické mastičky. Tie majú podobné negatívne účinky na imunitu a obsahujú veľa chémie.
Ozdravné pobyty v Grécku: Pozitívna skúsenosť s ekzémom
Pozitívnou skúsenosťou boli ozdravné pobyty v Grécku, ktoré organizovala VšZP. Počas troch týždňov pri mori sa stretla s deťmi s podobnými problémami a necítila sa tak trápne. Pobyt jej umožnil spoznať skvelých ľudí, s ktorými sa stretáva dodnes.
Diéta a detox: Premýšľanie o vnútornej stránke problému
Po presťahovaní sa od rodičov a práci v kaviarni, kde musela ručne umývať riad a veľa sa fajčilo, sa jej ekzém zhoršil. Kožná lekárka jej odporučila diétu a detox. Predpísala jej kvapky na čistenie pečene, bylinkový čaj a odporučila, čo vyradiť z jedálnička. Bol to prvýkrát, čo začala premýšľať nad vnútornou stránkou problému. Prísny jedálniček však nevydržala veľmi dlho.
Cvičenie a zmena stravovania: Prvé zmeny na koži
Po mesiaci cvičenia a zmeny stravovania zaznamenala prvé zmeny na koži. Ekzém nebol taký agresívny, prestal svrbieť a zmizlo začervenanie. Suché miesta mala stále, ale celkovo sa jej stav zlepšil o milión percent.
Neera detox: Úplné zmiznutie ekzému
Po mesiaci cvičenia držala svoj prvý detox v živote - Neera detox. Na týždeň vysadila pevnú stravu a pila iba neera nápoj. Hlavným účelom je vyčistenie tela, ale vedľajším účinkom je chudnutie a prekvapivo aj úplné zmiznutie ekzému. Pleť mala ako bábätko a po ekzéme len fľaky.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ako to má teraz: Zhrnutie a odporúčania
V súčasnosti používa len špeciálny šampón a občas, keď je to akútnejšie, tak tabletku na alergiu. Žiadne lieky neberie pravidelne a aj ten špeciálny šampón používa iba nárazovo, keď sa to práve zhorší. Najväčšie zhoršenie vypozorovala v období, keď jedla nepravidelne alebo nezdravo. Stres a zlé stravovanie sú najhoršie faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú jej stav.
Blogerka odporúča zamyslieť sa nad ostatnými faktormi, ktoré ovplyvňujú stav ekzému. Keď sa cíti celkovo v pohode, aj ekzém je v pohode. Hneď ako začne pociťovať stres alebo je pár dní mimo svojho jedálnička, tak pozoruje zhoršenie. Zdôrazňuje, že je dôležité jesť všeobecne zdravo a potom si pokojne raz za čas dopriať nejakú sladkú limonádu, drink na párty alebo obrí burger s hranolkami. Nič sa totiž nesmie preháňať a človek by mal vo všetkom zachovať zdravý rozum. Len tak je zdravý životný štýl dlhodobo udržateľný.
Lieky, kozmetika a produkty: Čo pomáha
V súčasnej dobe neberie žiadne lieky, pokiaľ to nie je nevyhnutne nutné. Snaží sa ísť na väčšinu vecí prírodnou cestou. Najviac používa zázvor, cesnak, bylinky, čaje, korenie a Vincentku. Keď má vyložene alergickú reakciu, tak si, samozrejme, vezme napríklad Claritine alebo Aerius, ale neberie ich pravidelne ako predtým. Rovnako vyradila hormonálnu antikoncepciu.
Čo sa týka kozmetiky, tak používa stále jednu obľúbenú riasenku, jeden púder a jeden make-up. Čo sa týka krémov a kozmetiky celkovo, tak používala úprimne vždy to, čo dostala od niekoho. Väčšina produktov jej aj tak väčšinou stála na skrini a nepoužívala ich. Užívam si, že je teraz pre ňu natieranie niečo ako bonus, ale že to vlastne úplne nepotrebuje. Na šampóny a balzamy na pery má už iný názor, pretože ich vyskúšala nespočetne veľa.
Odporúča kokosový olej, ktorý je dobrý úplne na všetko a na jej momentálny stav ekzému krásne stačí. Potom používa pár produktov z radu Atoderm od Biodermy.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Záver: Skúsenosti a povzbudenie
Na záver blogerka píše, že vie, aké to je mať ekzém. Vie, že to nie je jednoduché a vie, že to dokáže naozaj znepríjemniť život. Bohužiaľ, je to chronické ochorenie a nezostáva nám iné, než sa snažiť o to, aby sa vracalo čo najmenej. Takže ak si zase nabudúce budete natierať ekzém kortikoidmi (a vie, že v niektorých štádiách je to jednoducho nutnosť), tak si položte otázku, či ste skúsili naozaj všetko. Ak ste skúsili, treba začať aj zvnútra a nielen zvonku.
Duchovné povolanie a služba blížnym: Svedectvá sestier vincentiek
Článok sa venuje aj svedectvám sestier vincentiek, ktoré oslávili 25 rokov svojho povolania. Sestry sa delia o svoje skúsenosti a motivácie, ktoré ich viedli k zasväteniu sa Bohu a službe blížnym.
Povolanie a odpoveď na Boží hlas
Sestry spája dvojročná formácia v seminári, skúsenosti a zážitky počas formácie na spoločných stretnutiach. Ďalšie roky prežívali rôzne - každá v inej komunite, predsa sú stále spoločenstvom, ktoré sa rado zdieľa o to, čím žije. Niektoré sestry sa stretli s vyjadrením, že laici môžu službu iným vykonávať lepšie a kvalitnejšie ako zasvätení. Sestry si uvedomujú, že iba v Kristovi a s Ním dokážu zverenú službu vykonávať k úžitku druhých.
Motiváciou pre vstup do rehole boli rôzne zážitky a stretnutia. Jedna zo sestier sa rozhodla pre zasvätenie po návšteve sestry v zariadení pre telesne postihnuté deti. Inú sestru oslovil kňaz, aby sa išla pozrieť do Nitrianskeho Pravna. Ďalšia sestra túžila zasvätiť sa Bohu a na Jeho hlas odpovedala. Inú sestru oslovilo stretnutie so sestričkou vincentkou s veľkým úsmevom na tvári, s horlivosťou v srdci a s veľkou láskou, ktorá z nej vychádzala počas rozhovoru. Ďalšiu sestru oslovila skutočnosť rôznorodosti služby, ako hovoril sv. Vincent sestrám, žiadna bieda vám nemá byť cudzia, posielal sestry všade, kde bola potreba.
Vďačnosť a skúsenosti zo služby
Sestry sú vďačné za vernosť a vytrvalosť v každodennom živote. Najdôležitejšia je tá, že to Pán s nimi nevzdal a veria, že ani nevzdá! Sú vďačné za lásku a radosť, ktorú cítia v srdci. Jedna zo sestier slúžila 18 rokov v Rusku a ostatné na Slovensku. Je vďačná za každý deň v službe Pánu Bohu, aj za ten najobyčajnejší, možno najnudnejší, lebo bola s Ním. Najvďačnejšia je za Božiu trpezlivosť s ňou, že na ňu stále čaká, pokiaľ jej to „dôjde“ a vie prijať, pochopiť, odovzdať situáciu, udalosť. Sestry sú vďačné, že Ježiša denne mohli stretať a že sa im nechal poznávať v chudobných.
Svätí patróni a inšpirácia
Sestry si nevyberali mená, len prosili Pána nech je ich meno jednoduché, aby bolo blízke pre chudobných. A nech je znamením, že k niekomu patria. Sestry sú inšpirované životmi svätých, ako napríklad sv. Karitas, sv. Zdislava, sv. Vojtěch, sv. Gemma Galgani, sv. Alena, sv. Anton a sv. Katarína Labouré.
Príhody a skúsenosti zo služby
Sestry sa podelili o rôzne príhody a skúsenosti zo služby. Jedna zo sestier, keď pôsobila v Košiciach, rozdávala polievku chudobným. Istý čas chodievali rozdávať aj do útulku. Priviezli tam jednu pani, ktorá bola podvyživená a veľmi zanedbaná. Vôbec nerozprávala. Každý deň ju poumývali a nakŕmili.
Ďalšia sestra zažila s Pánom humornú príhodu, keď išli autom plným sestier z Brna. Natankovali benzín namiesto nafty a auto im zastavilo na ceste. Policista, ktorý im prišiel na pomoc, sa s nimi rozprával o tom, ako bol v detstve ministrantom a ako si cenil toho, keď pri návšteve Pápeža v Čechách bol v jeho blízkosti.
Ďalšia sestra zažila rýchly zásah Panny Márie Zázračnej medaily, keď im došiel benzín v horách. Zrazu zbadali značku benzínovej pumpy. Neskôr sa dozvedeli, že tá benzínka patrí mafiánovi, ktorý tam organizuje veľké párty a diskotéky. Rozhodli sa, že sa tam vrátia a dajú tam všade Zázračné medaily. O mesiac im telefonovali, že majiteľa uväznili a diskotéky zakázali.
Ďalšia sestra spomína na svojho prvého chudobného v Nižnom Tagile, Valoďu. Bol iný ako ostatní chorí na tuberkulózu. Bol inteligentný, bývalý majster z učilišťa. Bol úplne slepý. Učil ju po rusky a keď som si niečo hundrala po slovensky, povedal: „vy máte taký spievajúci jazyk“. Vybavili mu invalidný dôchodok a okrem iného mal veľkú túžbu nás - sestry, uvidieť.
Ďalšej sestre pri druhom testovaní na Covid 19 znova vyšli negatívne výsledky. Jeden obyvateľ Domova sv. Václava sa k tomu vyjadril: Tak vidíte sestrička, nič nie je na vás pozitivného.
Obnova síl a modlitba
Sestry si dobíjajú baterky pred Pánom, modlitbou sv. ruženca a pri adorácii. Rady chodia do prírody, kde je ticho a dobrý vzduch a Pán prítomný vo svojich dielach. Dôležitá je modlitba - prebývanie s Pánom, kde Mu môžu všetko predložiť a byť v jednoduchosti srdca len s Ním. Ak potrebujú viac „Boha“, tak si rady v tichu posedí pri Ježišovi, alebo v samote a v tichu vo svojej izbe poležia či posedí na zemi. Ak im treba niečo prečítať, majú okrem biblie niekoľko obľúbených kníh, ktoré „zaberú“, niekedy im treba osamote popočúvať hudbu. Veľmi často im pomáha príprava na rôzne stretnutia, kde si chystajú nejaké cvičenia, dynamiky a najskôr ich „skúšajú na sebe“. Často zaberie pekné stretnutie alebo telefonát, kde si môžu vylieť dušu a pocítiť pochopenie. Rady si len tak pre seba kreslia svoje pocity a prežívania, no len máloktoré si odkladajú. Majú rady prírodu a hlavne hory, nielen v lete, ale aj v zime, lebo rady lyžujú. Nabíjačka = Eucharistia, sv. Písmo, modlitba, príroda.
Skúsenosť s pôrodom a dojčením: Cesta k úspešnému dojčeniu
Autorka sa delí o svoju skúsenosť s pôrodom a dojčením syna Jáchyma. Pôrodu sa bála, ale na jej prekvapenie prebehol dobre. Po pôrode si myslela, že má to najhoršie za sebou. Užívala som si malé bábätko a očakávala som príchod sestry, ktorá chodila do pôrodnice na siedmu hodinu ráno, aby mi ukázala, ako malého prisať. Tu vidím prvý chybu - na prisatie k prsníku, ktoré má prebehnúť bezprostredne po pôrode som čakala celých 8 hodín. Za tú dobu nikto neprišiel, aby mi ako prvorodičke pomohol. Druhý deň ráno teda prišla nemocničná sestra, všetko mi vysvetlila. Nepomohla mi Jáchyma prisať, ale už som aspoň vedela, ako to skúšať. Skúšala som málo, možno ani nie raz za tri hodiny, ale nevidela som to ako problém. V noci potom ale začal plakať. Bol neutíšiteľný a ja som vôbec nevedela, čo mu je. Bola som na izbe sama, v ostatných izbách bolo ticho a všetky bábätká v pôrodnici spali. V zúfalstve som preto po hodine plaču volala detskej sestre, že neviem, čo sa deje, či by mohla prísť. Sestra prišla už s kvapkami na bolesť bruška, ktoré Jáchymovi podala a bol na 5 minút pokoj. Potom začal plakať znova a ja som bola po ďalšej polhodine plaču donútená zdvihnúť telefón a opäť ju zavolať. Tentokrát už prišla s fľašou plnou umelého mlieka, na nič sa nepýtala, dala mi fľašku do ruky so slovami, že je určite hladný. Ja som teda fľašku vzala a so slzami v očiach ho nakŕmila. Bolo mi hrozne, hneď prvý deň som nedokázala malého utíšiť, nakŕmiť a len som sledovala, ako Jáchym s úľavou hltá každé sústo. Čakala som do rána s nádejou, že mi sestra poradí a pomôže mi rozbehnúť dojčenie, ktoré hrozne bolelo. Dočkala som sa však len toho, že som chodila odsávať, a po dvadsiatich minútach som odovzdala 4 kvapky mlieka, ktoré dali malému striekačkou, akonáhle bol hladný. Nasledujúci deň som išla domov so zmiešanými pocitmi. Na jednej strane som sa hrozne tešila a na druhej som nevedela, čo budem doma bez sestričiek robiť, keď malý bude hladný a ja nebudem mať mlieko. Našťastie som sa po príchode tak upokojila, že sa mi prsia zrazu naliali na prasknutie, a ja som mala zásoby mlieka, o ktorých sa mi ani nesnívalo, a mohla som začať dojčiť. Jáchym sa prvýkrát doma krásne napapal a potom na tri hodiny vzorne zaspal. Po prebudení sa najedol znova a spal ďalšie tri hodiny. Dojčenie ale stále bolelo, bradavky som mala popraskané, a preto som zavolala profesionálnu laktačnú poradkyňu z MAMILY, či by sa na nás prišla pozrieť. Dohovorili sme sa na druhý deň, po telefóne mi dala rady, ako sa o prsia do tej doby starať a ako malého prisávať. Večer sa Jáchym zobudil a išli sme sa dojčiť. Priložila som ho k prsníku a nič. Prsník hľadal, cucal, ale nemohol sa k nemu prisať. Trvalo to asi hodinu boja, kedy už plakal od hladu a ja som mu nemala ako pomôcť k tomu, aby sa najedol. S hrôzou som si uvedomila, že doma nemám žiadne umelé mlieko, ktorým by som ho mohla dokŕmiť, ani striekačku, cez ktorú ma naučili kŕmiť v pôrodnici. Našťastie mi pomohla susedka, ktorá má dve deti a požičala mi cievku na zostrojenie laktačnej pomôcky a odsávačku, takže som si odsala mlieko a nakŕmila som ho cez cievku. Nevedela som, čo sa deje a čakala som na ďalšie dojčenie, či sa situácia zlepší. Bohužiaľ sa nezlepšila a Jáchym sa stále neprisával a na prsníku sa zlostil. Laktačná poradkyňa MAMILY Pavlínka prišla s dobrou náladou a úsmevom od ucha k uchu. Bola veľmi milá a sympatická, čo mi v mojej zúfalej situácii veľmi pomohlo. Pozrela sa na dojčenie, respektíve na zlostenia sa na prsníku a povzbudila ma tým, že keď už sa predtým prisával, tak sa zase začne. Povedala mi, že keď malý dostal mlieko z fľašky, zo striekačky a medzitým sa snažil prisávať k prsníku, teraz nevie, čo má robiť na prsníku. Bol úplne zmätený odlišným spôsobom satia a rozdielnym tokom mlieka z prsníka a z fľaše (alebo zo striekačky, ktorá dojčeniu nepomáha rovnako ako fľaša). Pavlínka odišla a ja, nabitá novými informáciami, energiou a nádejou, som sa vrhla do práce. Každé dojčenie bol boj. Jáchym sa vydržal zlostiť aj 40 minút a prisatie bolo v nedohľadne. Nosila som ho v šatke skoro stále, v šatke som s ním chodila aj spať, zvyšovala som tvorbu mlieka. Mlieko som mala, ale Jáchym ho nechcel. Po pár dňoch sa situácia zlepšila, Jáchym sa začal prisávať na ľavý prsník. Pravý prsník odmietal, ale mne svitla nádej, že sa niekam posúvame. Laktačná poradkyňa Pavlínka za nami prišla znova, skontrolovala prisatie na prsník a prešla so mnou všetko, čo robíme pre zlepšenie dojčenia. Veľkou oporou mi bol manžel, ktorý so mnou bol zo začiatku doma a absolvoval s nami každé (i nočné) dojčenie. Po týždni vysiľujúceho boja som mala stále častejšie chuť sa na to vykašľať a dať mu mlieko z fľašky. Všade som čítala, ako je dojčenie pre dieťa upokojujúce, že je to spojenie matky s dieťaťom a je to liek na všetko. Pre mňa aj pre Jáchyma to bol horor, každé dojčenie som sa pozerala na to, ako plače od hladu a pritom sa nemôže prisať, hnevá sa na prsníku a miesto upokojujúceho rituálu sme obaja plakali. Laktačná poradkyňa mi však bola stále oporou, ako neustále na telefóne, tak nás mimo to navštevovala a kontrolovala všetky pokroky. Ďalším problémom bol spánok, kvôli všetkému, čo sme robili pre záchranu dojčenia, som ja ani manžel takmer nespali. Každé kŕmenie trvalo najmenej hodinu, niekedy aj hodinu a pol. Po vyčerpávajúcom boji prišlo na rad uspávanie, ktoré zabralo ďalšiu hodinu a za chvíľku zase znova. Dojčiť v posteli v ľahu bol zatiaľ len sen, ktorý sa zdal nedosiahnuteľný. Poslednou nádejou pre mňa bolo uvoľnenie uzdičky, ktorú mal Jáchym prirastenú. Kvôli Jáchymovmu nezlepšujúcemu sa prisatiu na prsník a mojim boľavým prsiam, sme zákrok podstúpili. Jáchymovi uvoľnil lekár spodnú aj hornú uzdičku a ja som mala ďalšiu nádej, že sa začne lepšie prisávať. Zákrok zvládol na jednotku, ja s manželom sme to znášali horšie ako Jáchym. Po troch týždňoch od pôrodu prišiel zlom. Priložila som Jáchyma k prsníku a on sa bez jedinej hlásky prisal a pil. Radosťou som sa rozplakala, bola to neopísateľná úľava a šťastie.
Autorka vyjadruje vďaku laktačnej poradkyni MAMILY Pavlínke, vďaka ktorej vydržala najťažšie tri týždne v živote a nevzdala sa. Veľká vďaka patrí aj manželovi, ktorý s nimi po celý čas bol a nevzdal to. Chcela by týmto podporiť ostatné ženy, ktoré sú v rovnakej alebo podobnej situácii ako my, nech vydržia! Nikto vám nepovie, ako dlho to ešte bude trvať, ale jedno je isté - večne to trvať nebude! Nebojte sa zavolať si na pomoc laktačnú poradkyňu MAMILY, zapojte manžela, mamičku, kamarátku, aby ste na dojčenie neboli samy a radujte sa z najmenších pokrokov. Noste bábätko v šatke, spite s ním, hovorte na neho pokojne, aj keď plače a uvidíte, že vám to vráti.
tags: #dieta #nosila #40 #rokov #skusenosti