Umelé oplodnenie, známe aj ako in vitro fertilizácia (IVF), predstavuje pre mnohé páry trpiace neplodnosťou nádej na vytúžené rodičovstvo. Prvé "dieťa zo skúmavky" prišlo na svet v roku 1978 a odvtedy sa touto metódou narodili milióny detí. Na Slovensku sa IVF začalo praktizovať v roku 1991. Avšak, táto metóda od svojho vzniku čelí kritike, najmä zo strany Katolíckej cirkvi. Prečo je to tak, keď umelé oplodnenie zdanlivo len pomáha manželom stať sa rodičmi? Odpoveď sa skrýva v otázke, kedy začína ľudský život a kedy nadobúda svoju dôstojnosť.
Vedecký Pohľad na Počiatok Ľudského Života
Doktorka Maureen Condice sa vo svojej práci zaoberá práve otázkou počiatku ľudského života. Na základe rozlíšenia definícií buniek a organizmu a ich špecifických schopností uvádza, že splynutím spermie a vajíčka a následným delením vzniká nový organizmus - ľudská bytosť. S týmto záverom súhlasí aj Ján Pavol II., ktorý tvrdí, že k nemu môže dospieť každý človek na základe svojho vlastného poznávania. V momente oplodnenia teda vzniká nová ľudská bytosť - dieťa, ktoré by malo mať rovnaké práva ako každá iná ľudská bytosť.
Učenie Cirkvi o Dôstojnosti Ľudského Života a Plodenia
Pavol VI. vo svojej encyklike Humanae vitae zdôraznil, že každé dieťa má právo byť počaté prirodzeným spôsobom v láskyplnom manželskom vzťahu, pretože rodinu, ktorú tvoria otec, mama a deti, považujeme za najlepšie prostredie pre výchovu dieťaťa. Kongregácia pre vieroučné otázky v inštrukcii Donum vitae píše: „Každé dieťa, ktoré prichádza na svet, má byť prijaté ako živý dar Božej dobroty a má byť vychovávané s láskou.“ Zároveň dodáva, že odovzdávanie ľudského života v súlade s dôstojnosťou osoby je možné iba vtedy, keď sa rešpektuje zväzok medzi významami manželského aktu a jednota ľudskej bytosti. Dieťa má byť prijaté v znamení jednoty a lásky svojich rodičov.
Katechizmus katolíckej cirkvi odmieta techniky, ktoré vylučujú spoločné rodičovstvo zásahom osoby, ktorá nepatrí k manželskej dvojici, a považuje ich za závažne nemorálne. Heterológna inseminácia a heterológne umelé oplodnenie porušujú právo dieťaťa narodiť sa z otca a matky, ktorých pozná, a ktorí sú medzi sebou spojení v manželstve. Tieto techniky "zrádzajú výlučné právo manželov stať sa otcom a matkou iba jeden prostredníctvom druhého" a oddeľujú pohlavný úkon od úkonu plodenia. Akt "zveruje život a identitu embrya moci lekárov a biológov a zavádza nadvládu techniky nad počiatkom a osudom ľudskej osoby," čo je v rozpore s dôstojnosťou a rovnosťou rodičov i detí.
Výhrady Katolíckej Cirkvi voči Umelému Oplodneniu
Katolícka cirkev má voči umelému oplodneniu niekoľko zásadných výhrad:
Prečítajte si tiež: Kontroverzie plánovaného rodičovstva
- Oddeľovanie pohlavného úkonu od úkonu plodenia: Cirkev učí, že počatie dieťaťa by malo byť výsledkom manželského aktu, ktorý je prejavom lásky a jednoty medzi manželmi. Umelé oplodnenie tento prirodzený proces nahrádza technickým zásahom.
- Narušenie rodinných vzťahov: Použitie darcovských spermií alebo vajíčok narúša tradičné chápanie rodiny a rodičovstva. Dieťa má právo poznať svojich biologických rodičov a vyrastať v rodine, kde sú obaja rodičia prítomní.
- Manipulácia s embryami: Pri umelom oplodnení sa často vytvára viac embryí, ako je potrebné. Niektoré z nich sa zničia, zmrazia alebo použijú na výskum, čo cirkev považuje za neetické zaobchádzanie s ľudským životom.
Morálny teológ Vladimír Thurzo uviedol, že ani dramatické osudy tých, ktorí túžia po dieťati, nemôžu zmeniť postoj cirkvi k technikám umelého oplodnenia, pretože dôstojnosť ľudskej osoby je pri nich spochybnená. Pápež Ján Pavol II. potvrdil, že prirodzené plodenie detí sa nesmie nahradiť manipuláciou umelého aktu plodenia.
Rozhodujúce hľadisko pre morálne hodnotenie takých techník spočíva v posúdení okolností a dôsledkov, ktoré prinášajú, vzhľadom na nevyhnutné rešpektovanie ľudského zárodku. Zavádzanie umelého oplodnenia in vitro do praxe si vyžiadalo nesmierne množstvo oplodnení a zničení ľudských embryí. Ešte dnes to zvyčajne u ženy predpokladá hyperovuláciu: odoberajú a oplodnia sa viaceré vajíčka a potom ich udržiavajú in vitro počas niekoľkých dní. Zvyčajne sa nie všetky prenášajú do pohlavných orgánov ženy; niektoré zárodky - bežne označované ako „nadpočetné“ - sa zničia, alebo zmrazia. Občas sa niektoré embryá, ktoré sa už zahniezdili v maternici, zničia, a to z rôznych eugenických, ekonomických alebo psychologických dôvodov. Také úmyselné usmrcovanie ľudských bytostí alebo ich používanie na rozličné účely, na úkor ich celistvosti a života, je v rozpore s učením, ktoré sme už pripomenuli v súvislosti s umelým potratom.
Alternatívy k Umelému Oplodneniu
Cirkev považuje za morálne prípustné metódy, ktoré sa zameriavajú na liečbu základných fyzických alebo hormonálnych problémov spôsobujúcich neplodnosť namiesto toho, aby sa ich snažili obísť. Manželia, ktorí po vyčerpaní oprávnených prostriedkov lekárskej vedy naďalej trpia neplodnosťou, majú sa spojiť s Pánovým krížom, prameňom každej duchovnej plodnosti. Evanjelium ukazuje, že fyzická neplodnosť nie je absolútnym zlom.
NaPro technológia je na Slovensku len zopár rokov, no rozdiel oproti IVF je najmä v tom, že pár sa naučí spoznávať svoju plodnosť. Často pomôže už len správne načasovanie pohlavného styku, no NaPro neostáva iba pri tom. Lieči neplodnosť - neponúka dieťa ako produkt, ale snaží sa nájsť problém v tele ženy alebo muža a odstrániť ho. Berúc do úvahy všetkých pacientov, diagnózy, pravdepodobnosť počatia a porodenia dieťaťa, je miera úspešnosti 50 % v najlepších európskych NaPro centrách. Môže byť úspešná i v liečbe neplodnosti u párov, ktoré absolvovali IVF, a má 40 - 50 % mieru úspešnosti pri liečbe neplodnosti žien, ktoré majú viac ako 35 rokov.
CrMS (Creighton Model) vznikol v 70. rokoch na univerzite v Creightone, USA. Cieľom bolo vyvinúť spoľahlivú, vedecky dokázanú prirodzenú metódu s ohľadom na ženskú individualitu. Takto sa vytvoril jednotný medzinárodný jazyk značenia ženského cyklu. Ide o systém značenia ženskej plodnosti. Pár takýmto spôsobom dostane informáciu o plodných a neplodných dňoch v cykle.
Prečítajte si tiež: Rodinná história
Pravoslávny kňaz Jakub Jacečko neplodným párom odporúča, aby sa modlili, prijali vôľu Božiu a zmierili sa so svojím stavom. Ak pár neotehotnie napriek modlitbám, navrhuje, aby si vzal dieťa z detského domova. Psychológ a religionista Richard Gróf tvrdí, že adopcia dokáže plnohodnotne naplniť túžbu po dieťati a rozdiel v miere lásky nevidia ani rodičia, ktorí majú biologické aj adoptívne deti. Vzťah sa tvorí spoločne prežitou skúsenosťou, nie génmi.
Darcovstvo Ľudských Pohlavných Buniek
Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska sa zaoberala problémom darcovstva ľudských pohlavných buniek (gamét), ktoré slúži na umelé plodenie detí, kde je aspoň jeden z rodičov nahradený cudzou osobou (heterológne umelé oplodnenie). Subkomisia konštatovala, že pri etickom hodnotení tohto problému je potrebné vychádzať z rešpektovania ľudskej dôstojnosti a prirodzených práv počatého dieťaťa, ako aj z pravdivého hodnotenia podstaty a poslania manželstva. Subkomisia zdôraznila, že každé dieťa má právo byť počaté prostredníctvom znakov vyjadrujúcich manželskú lásku medzi mužom a ženou, nosené v lone vlastnej matky, porodené vlastnou matkou a byť vychovávané v rodine založenej na manželstve.
Heterológne procedúry umelého oplodnenia (čiže tie, kde sa používajú darované gaméty):
- nahradzujú spojenie medzi manželskou láskou a prenášaním života, čím protirečia zmyslu plodenia ako vyjadrenia jednoty manželov;
- zatemňujú osobný komponent plodenia (ak sú darcovia gamét neznámi);
- spôsobujú narušenie rodinných vzťahov, oddeľujúc v nich fyzické, psychické a morálne prvky, ktoré ich konštituujú.
Príbehy Žien a Dilemy Umelého Oplodnenia
Anna, katolíčka, ktorá podstúpila IVF, hovorí: „Spravila som veľkú chybu, že som sa dala na IVF. Túžba po vlastnom dieťati u mňa nakoniec zvíťazila.“ Počas stimulácie hormonálne dávky zvyšovali, výsledkom bolo 21 odobratých vajíčok a 10 embryí „jednotkovej kvality“. Tehotenstvo vyšlo na prvý pokus a dnes sa tešia z niekoľkotýždňového zdravého bábätka. Napriek veľkej radosti zo syna však vo vnútri prežíva bolesť. „Najhoršie je, že nám vzniklo toľko embryí. Takto sme to nechceli a nechceme zlikvidovať žiadne z nich. Pre nás je to život. Cítim sa previnilo, často večer plačem, nemôžem spávať, som depresívna,“ opisuje svoje rozpoloženie.
Ženy, ktoré ťažko spracovávajú fakt, že majú zmrazených embryí viac, ako môžu vynosiť, zakladajú na diskusných fórach skupiny, v ktorých sa potrebujú o svojom trápení vyrozprávať. Tieto ženy často čelia nepochopeniu, podceňovaniu svojho rozpoloženia a tvrdeniam o zhluku buniek. Mnohé z nich však už majú doma dieťa počaté touto metódou, čo je dôvod, prečo sa na embryá, ktoré zostali v centre, nedokážu pozerať ako na „prebytočný“ vedľajší produkt.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na potraty
Počet Zmrazených Embryí a Legislatíva na Slovensku
Podľa údajov centra Repromedica má táto klinika za posledných päť rokov zamrazených približne dvetisíc embryí. Deväťdesiatosem percent z nich dáva embryá likvidovať a dve percentá embryá darujú inému páru. Právna regulácia reprodukčnej medicíny ostáva u nás od osemdesiatych rokov 20. storočia bez akýchkoľvek zmien. Jediným normatívnym právnym aktom, ktorý sa špeciálne zaoberá výkonom umelého oplodnenia, je dodnes len vykonávací predpis k zákonu č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v z. n. p., a to záväzné opatrenie Ministerstva zdravotníctva SSR z 10. októbra 1983 č. Z-8600/1983-D/2 o podmienkach na umelé oplodnenie.
Kliniky asistovanej reprodukcie na Slovensku túto nedostatočnú legislatívu využívajú a ponúkajú služby, ktoré sú vo viacerých západných krajinách nedostupné, napríklad už spomínané darcovstvo embryí alebo IVF z darovaných vajíčok. Tieto techniky sú zakázané vo viacerých európskych krajinách, napríklad v Nemecku alebo Taliansku.
Turistika za Umelým Oplodnením
Pre zahraničnú klientelu sme atraktívni nielen vďaka už spomínanej možnosti vykonať IVF s darovanými embryami, ale aj preto, že sme v porovnaní so západnými krajinami cenovo dostupnejší. Okrem toho nemáme zákonom limitovaný vek, dokedy môže žena podstúpiť umelé oplodnenie, vekový limit je len pri uhrádzaní úkonov zdravotnými poisťovňami. Podmienkou nie je ani to, že pár musí byť zosobášený.
Národný Register Asistovanej Reprodukcie
Na sledovanie priebehu a výsledkov IVF cyklov v centrách mal od mája 2015 slúžiť Národný register asistovanej reprodukcie, ktorý spustili až po siedmich rokoch po tom, čo zákon vstúpil do platnosti, a začal fungovať od 1. júla 2022.
Morálne a Etické Dilemy Umelého Oplodnenia
Morálny teológ Ján Viglaš upozorňuje, že veľkým zlom v celom procese je aj zamrazovanie prebytočných embryí. Keď ich už ženy z rôznych dôvodov nemôžu prijať, mnohé z nich sa dostávajú do ťažkej vnútornej dilemy, ktorá však nemá morálne dobré riešenie. Ján Viglaš vysvetľuje, že akákoľvek medicínska intervencia, ktorá napomáha prirodzené splodenie nového života prostredníctvom pohlavného spojenia muža a ženy, je v poriadku. Čokoľvek, čo nahrádza manželský akt, je neprípustné.Teda ak sa medicína snaží odstrániť príčiny neplodnosti u muža alebo u ženy, alebo u oboch, aby mohli prirodzene počať, je to nielen v poriadku, ale to treba aj oceniť. Ak však medicína nepotrebuje pohlavný akt, dokonca ani samotných manželov, len ich pohlavné bunky, tak sa reprodukcia dehumanizuje a plodenie redukuje na výrobu a biznis.
tags: #cirkev #dovoluje #umele #oplodnenie