Agresivita má v spoločnosti negatívny význam, často ju vnímame ako verbálny či fyzický útok s cieľom ublížiť. Mnohí sa snažia agresivitu u detí potlačiť, avšak je prirodzenou súčasťou života. Dôležité je zmeniť pohľad na agresivitu a naučiť sa ju využívať v prospech dieťaťa.
Čo je agresivita a prečo je dôležitá?
Agresivita nie je len negatívna emócia. Každý človek má určitú mieru agresivity vrodenú, ktorá mu v minulosti pomáhala prežiť, mobilizovať energiu na lov a záchranu života, dodávala odvahu skúšať a skúmať. Agresivita je energia, ktorá odjakživa mobilizovala sily k dosiahnutiu cieľa. Bez nej by sme nemali motiváciu meniť situácie, v ktorých sa nachádzame, a odvahu čeliť neznámemu. Je prirodzená pre všetky živé tvory, vrátane ľudí.
Namiesto snahy o úplné odstránenie agresivity z detského charakteru by sme sa mali naučiť, ako ju nasmerovať k pozitívnym cieľom. Kľúčom k porozumeniu detskej agresivity je porozumenie vlastným emóciám a spôsobom, akým ich spracovávame.
Ako sa deti učia agresivite?
Spôsoby vyjadrenia agresivity sa deti učia od svojho okolia, najmä od rodičov. Deti sa učia, ako dosiahnuť svoje ciele a potreby. Ak rodič používa verbálnu či fyzickú agresiu na presadenie svojho (napríklad donútiť dieťa poslúchať), dieťa sa učí používať rovnaký spôsob správania. Sleduje, ako sa rodičia správajú a zvládajú náročné aj bežné situácie, a tak sa učí žiť vo svete a spoločnosti. Svet je pre dieťa neznámy, preto sa učí zapadnúť nápodobou tých, ktorí sú mu najbližší.
Preto je dôležité pozrieť sa na vlastné správanie. Zúrivo trúbime v aute, ak nás niekto obmedzí v premávke? Píšeme hnevlivé komentáre na sociálnych sieťach? Reagujeme agresívnym osočovaním, ak má niekto iný názor? Skúste sa jeden deň pozorovať a zapisovať si, koľkokrát ste „stratili nervy”, prestali sa ovládať a nechali hnev vybuchnúť.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Dôležité nie je len to, čo dieťaťu hovoríme, ale aj to, ako sa správame. Aj keď dieťaťu vysvetľujeme, aké správanie je prípustné, slová sa minú účinku, ak to nevidí u nás. Napríklad, ak dieťa na ihrisku sotí iné dieťa, pretože ho predbehlo na preliezkach, a vy ho za to zbijete, dieťa vníma, že ciele sa dosahujú silou a agresiou, najmä v prípade slabších. Príkazy, tresty ani zákazy preto nie sú riešením detskej agresivity.
Príčiny detskej agresivity
Psychiater Raul Silva upozorňuje, že príčinou agresie sú vo väčšine prípadov spoločenské stresory, ktoré vyvolávajú prirodzené pocity ako frustrácia či hnev. Ak však agresia u dieťaťa pretrváva aj po zmene návykov rodiča, je namieste vyhľadať odbornú pomoc. Odborník musí dieťa vyšetriť a vylúčiť poruchy nálady, traumy, psychotické choroby ako schizofrénia, zranenia frontálneho mozgového laloku alebo autizmus a ADHD.
Psychiatrička Neha Salankar sa zhoduje so Silvom a dodáva, že agresiu pozoruje u detí s narušenou rodinnou dynamikou, ktorých rodičia majú sami problém zvládať frustráciu a hnev. V domácnostiach agresívnych detí sú prítomné hádky, verbálna agresia (nadávky, častovanie partnera nepeknými prirovnaniami a pod.), čo odpozorujú a osvoja si ako spôsob riešenia situácie. Nenaučili sa, ako inak reagovať, preto modelujú správanie rodičov.
Okrem modelovania agresívnej domácnosti si deti osvojujú aj nesprávny spôsob socializácie. Dieťa nevie, ako inak sa má skamarátiť než prostredníctvom agresívneho správania (sotí, rozhádže hračky kamarátovi na piesku a pod.), pretože rodič vo vzťahu k nemu modeloval podobný spôsob nadväzovania puta.
Dieťa medzi agresívnymi rodičmi prichádza o bezpečie a istotu, čo je obrovský stresor, ktorý narušuje jeho emocionálny vývoj. Ak je tento vývoj narušený, dieťa ovládajú emócie, nevie ich spracovať, narábať s nimi, ani ich používať pozitívnym spôsobom, ktorý by umožňoval využiť ich v jeho prospech. Pokiaľ teda máte problém s agresívnym dieťaťom, ako prvé sa musíte pozrieť na svoje reakcie. Viete sa ovládať, alebo v akejkoľvek situácii, ktorá nejde podľa vašich predstáv, vybuchnete a emócie vás „prevalcujú”? Techniky na zvládanie agresie dieťaťa, ktoré si tu spomenieme, teda aplikujte aj na seba. V prvom rade si však uvedomte 3 základné veci:
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- Za agresívnym správaním stojí potlačený pocit hnevu, frustrácie či smútku z činov istej osoby alebo faktu, že situácia sa nevyvíja podľa našich predstáv. U detí je to rovnaké. Namiesto tlmenia ich pocitov, trestania a vyvolávania hanby ich učme, aby vyjadrili slovne čo cítia, pomenovali to a pochopili, čo sa v nich práve deje.
- Agresivita nie je náš nepriateľ. Naučme sa na ňu dívať ako na spojenca, ktorému ak držíme opraty, dokáže nám v živote veľmi pomáhať. Súvisí so súťaživosťou detí, motivuje dosahovať ciele a tiež nahlas sa ozvať, ak sú v situácií, ktorá im ubližuje. Je to sila, ktorá dáva deťom odvahu nenechať si od druhých skákať po hlave a dovoľovať si voči sebe správanie ktoré im nie je príjemné.
- Úlohou rodiča je naučiť dieťa, aby agresiu presmerovalo k pozitívnejším veciam, teda dosiahnutiu cieľov, záľubám, športu, umeleckej činnosti či asertivite.
Techniky, ktoré pomôžu zvládnuť agresiu
Reagujte odmietavo na fyzickú agresiu
Ak malé deti vyjadrujú agresiu bitím rodiča, revom či hryzením, mali by ste zareagovať odmietavo. Nebiť dieťa, ale ustúpiť alebo odísť, čím mu jasne dáte najavo, že toto správanie ho k žiadanému výsledku neprivedie. Buďte konzistentní - ak na to isté raz zareagujete smiechom, potom krikom a potom pľacnutím po zadku, dieťa bude zmätené, pretože nedávate jasnú správu o tom, že chovanie je neadekvátne.
Zistite, čo agresívne správanie spôsobuje
Čo sa stane predtým, než má dieťa svoju agresívnu epizódu? Čo tomu predchádza? Je to nekomfort z hladu, frustrácia, že ste boli v obchode a zasa mu nekúpili sladkosť? Vnímajte situáciu, pokojne si veďte aj denník a zistite, čo všetko s agresívnym správaním súvisí. Následne tomu môžete predísť. Pripravte dieťa na to, že idete do obchodu, ukážte mu zoznam vecí, ktoré potrebujete kúpiť a vysvetlite, že nič iné nekúpite. Noste so sebou ovocie či inú maškrtu, aby nebolo dieťa z hladu vykoľajené.
Vnímajte aj u seba, čo vyvoláva agresívne správanie
Je to strach, hnev, beznádej či frustrácia z nenaplnených potrieb ako pozornosť a uznanie? Snažte sa pochopiť samú seba. Dieťa potrebuje to isté, a ak nemá dostatočnú pozornosť, zaisťuje si ju tým jediným správaním, ktorým si ju získa - agresivitou. To, že je pozornosť v tomto prípade negatívna, je pre dieťa nepodstatné.
Pokladajte otázky a načúvajte
Ako u seba, tak aj u dieťaťa sa snažte pochopiť jeho pohnútky a prežívanie, ktoré ho k danému správaniu vedú. Často sú za tým rovnaké pocity ako u nás dospelých, preto o nich s dieťaťom hovorte.
Motivujte k používaniu slov, nie pästičiek
Nakreslite si všetky pocity a zhovárajte sa, ako sa prejavujú. Takto sa dieťa naučí rozumieť tomu, čo prežíva, pomenovať dané pocity, čo mu dáva nad nimi moc. Tým, že sa v sebe vyzná a rozumie, aká emócia práve „nabehla”, sa stáva jej pánom, čo umožňuje naučiť sa ju vyjadriť spôsobom, ktorý neubližuje okoliu ani nemu samému.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Kľúčom je, aby dieťa pochopilo, že to čo prežíva, prežíva každá osoba na svete. Je nutné, aby ste i vy otvorene hovorili o svojom prežívaní. Dieťa sa upokojí, nebude sa za svoje pocity hanbiť, bude sa cítiť normálne. Vyvolávanie pocitov hanby a viny dieťa nič nenaučíme, práve naopak.
Dbajte na konzistenciu
Dieťa potrebuje bezpečie a istotu, čo mu zaručujú rituály a harmonogram. Mnoho podnetov, rýchle zmeny a nekonzistentnosť rodiča v ňom vyvoláva strach a frustráciu. Vždy dodržiavajte harmonogram, a pripravujte dieťa vopred na zmeny, ktoré majú nastať. Predídete tým mnohým hysterickým výlevom.
Všímajte si, ak dieťa zvládne situáciu adekvátne
Karen DeBord, špecialistka na detský vývoj hovorí, že najlepšie je dať dieťaťu pozornosť, ak sa správa vhodne, čo my rodičia obvykle ignorujeme. Navrhuje, aby sme ocenili správanie dieťaťa slovami ako: „Bolo zrejmé, že si bol nahnevaný, a aj napriek tomu si svoj hnev skvelo dokázal kontrolovať.”
Vytvorte kútik, v ktorom si dieťa pôjde od hnevu odpočinúť
Predtým, než zareaguje, miesto toho aby vybuchlo, nech ide na miesto, kde môže robiť aktivity, ktoré ho upokojujú. Vytvorte miesto, kde bude deka, jeho obľúbená hračka, papiere a ceruzky, knihy a pod. Dieťa sa týmto naučí upokojiť samo seba prostredníctvom aktivít a záľub.
Rekapitulujte správanie/situáciu pred spaním
Veľmi účinná technika je pozhovárať sa s dieťaťom (bez súdenia, vyvolávania pocitu viny), aby reflektovalo situáciu, v ktorej sa nezachovalo práve najlepšie. Pýtajte sa - Ako by sa to dalo zvládnuť lepšie? Čo sme dnes mohli urobiť inak/lepšie? Dieťa to naučí premýšľať nad svojim správaním, zlepšovať sa a priznať si svoje chyby bez pocitu viny a zbytočného kritického hlasu.
Prehrávajte a napravujte problematické situácie s pomocou bábik
Táto technika je skvelá, pretože učí deti hneď dve veci. Tou prvou je pozrieť sa z nadhľadu na svoje správanie a zhodnotiť ho. Tá druhá je aktívne napravovať svoje správanie tak, aby prospelo im aj okoliu. Skvelý spôsob, ako sa deti samé môžu zamýšľať nad tým, ako ich správanie ovplyvňuje okolie a skúmať, ktoré je naopak prijateľné. Ako to funguje? Jednoducho prehrávate pomocou bábik (autíčok, čohokoľvek) reálnu situáciu (napríklad ak mu niekto vytrhne hračku na pieskovisku) a učíte sa reagovať vhodne.
Dýchajte zhlboka
Dych je veľmi nedocenená technika, ktorá ale dokáže zázraky. Dych je všetko, čo dokazuje hromada štúdií, pracuje s ňou napríklad jóga. Učte preto deti predtým, než zareagujú, hlboko dýchať. Nech si predstavia narodeninovú tortu so sviečkami, ktoré majú pomaličky sfúknuť, alebo horúce kakao, ktoré musia pofúkať, aby vychladlo. U starších detí sa odporúča technika 1-3-10. 1=zastavia sa, 3=hlboké nádychy a výdychy, 10= narátajú do desať.
Čítajte knihy a príbehy, ktoré hovoria o dôležitosti pocitov, a o tom, ako sa v bežných situáciách vhodne správať
Knihy sú studnicou múdrosti, prizvite si ich na pomoc.
Používajte imagináciu
V situácií, ktorá nám spôsobuje stres, si predstavíme miesto alebo scénu, ktorá nám pomôže zrelaxovať sa. Môže to byť pláž, šum mora, náš kútik doma, kde máme deku, kreslo a knihu. U dieťaťa to môže byť izbička, gauč, kde vám sedí v náručí, alebo trampolína. Podstata je použiť silu príjemnej predstavy, ktorú si prenesieme do prítomnosti, aby nám pomohla zvládnuť náročnosť situácie.
Skúste poprosiť deti, nech agresiu nakreslia
Rozprávajte sa o nej, pomenujte ju. Týmto činom sa deti prestanú emócie báť, a budú od nej odosobnené - to znamená, že ak pochybia a zachovajú sa agresívne, nebudú sa cítiť nehodnotné, menejcenné, nebudú bojovať s hanbou a sebakritiou, ale naopak pozrú sa na agresiu z nadhľadu, čo im pomôže efektívnejšie nájsť lepší spôsob správania.
Uvoľňujte svalové napätie
Všimli ste si, že ak prežívate hnev či frustráciu, zatínate svaly, čelusť, päste? Stres, hnev a obdobné pocity sa nám ukladajú vo svaloch, najmä tie nespracované a nevyjadrené. Učte seba aj deti zatínať a povoliť päste, čelusť prípadne akékoľvek iné svaly. Týmto aktívne vnímate, čo vo vašom tele hnev spôsobuje, a aj ho aktívne z neho dostávate. Táto technika patrí medzi základné relaxačné techniky. Pridajte pravidelné dýchanie.
Agresivita a hyperaktivita (ADHD)
Deti s ADHD zvyknú byť aj agresívne, pretože majú zvýšenú impulzivitu. Avšak so správnym prístupom rodičov, školy a odborníkov nemusí byť dieťa s ADHD agresívne, pretože agresivita súvisí aj s temperamentom a vrodenými vlohami. Každý človek má predispozície k agresivite, len sa ju naučí zvládať.
ADHD zasahuje do viacerých činností dieťaťa. Je spojená s poruchou sústredenia, dieťa nedokáže udržať pozornosť, nepočúva, keď sa s ním niekto rozpráva, nevie postupovať podľa pokynov, nevie si rozložiť úlohy a splniť ich do konca, stráca a zabúda veci, ľahko sa rozptýli. Taktiež má nevyrovnané výkony. Má lepšie aj horšie dni a ešte aj veľké výkyvy v priebehu dňa. Potom to môže vyzerať tak, že je vlastne lenivé, keď na jednej hodine exceluje a na druhej nedokáže podať žiaden výkon. Jeho nervová sústava mu to jednoducho neumožní. Preto majú tieto deti upravený vzdelávací plán.
Deti s ADHD potrebujú veľmi prísne a jasné pravidlá, ktoré by im mali stanoviť dospelí. Pravidlá by mali byť rovnaké u oboch rodičov, starých rodičov aj v škole. Vyžaduje sa maximálna dôslednosť vo výchove.
Agresivita v škole a puberte
V škole sa rozvíjajú prvé priateľstvá a dieťa má silnú potrebu patriť do nejakej skupiny vrstovníkov. Prostredníctvom konfrontácie s inými deťmi získava v triede určitú pozíciu. Ak sa u dieťaťa objaví agresivita, môže to súvisieť aj s tým, aké vzťahy má s inými deťmi. Napríklad odmietané deti svojimi vlastnosťami a správaním obťažujú ostatných a reagujú často nepriamou agresiou. Kontroverzné deti sa často správajú agresívne, aby si získali lepšie postavenie v triede. Aj neprospievanie dieťaťa v škole môže viesť k agresivite, ako reakcia na sklamania, frustráciu a hnev.
V puberte prebieha veľká zmena osobnosti a dospievajúce dieťa si vytvára svoju identitu. Odmieta autoritu dospelých a negativizmus je prejavom výraznej potreby osamostatňovania a uplatňovania vlastného názoru. Dospievajúci sa môžu správať agresívne aj preto, lebo chcú zapadnúť do skupiny vrstovníkov. Túžba byť členom určitej skupine je v tomto období zosilnená.
Faktory ovplyvňujúce vznik agresívneho správania
Vznik a nárast agresívneho správania ovplyvňujú vnútorné a vonkajšie faktory. Vnútorné faktory sú určované človekom samotným, genetikou, jeho povahou alebo správaním. Medzi vonkajšie faktory patria vplyvy rodiny, školy, vrstovníckej skupiny a masovokomunikačných prostriedkov.
Vnútorné faktory:
- Genetická predispozícia: Výskumy dokazujú vplyv dedičnosti na agresivitu.
- Narušená štruktúra CNS: Môže sa prejaviť emočnou labilitou, impulzivitou a nižšou schopnosťou sebaovládania.
- Psychiatrické ochorenia: Napríklad mentálna retardácia, autizmus, ADHD, poruchy učenia, schizofrénia.
Vonkajšie faktory:
- Rodina: Zlé materiálno-ekonomické podmienky, narušená štruktúra rodiny a zlá rodinná výchova môžu negatívne ovplyvniť správanie dieťaťa. Konflikty medzi rodičmi zvyšujú sklon k negatívnemu správaniu.
- Škola: Negatívne vplyvy v rámci interakcie so spolužiakmi a pedagógmi, napríklad subjektívne pripisovanie negatívnych vlastností (nálepkovanie).
- Vrstovnícka skupina: Dôležitá pre osamostatňovanie a získavanie identity, ale môže viesť k negatívnym vzorcom správania.
- Masovokomunikačné prostriedky: Vedú k pasivite, znižujú tvorivosť, podnecujú citové otupenie a umožňujú preberanie agresívnych modelov správania. Filmy, hudba a hry s násilnými scénami môžu spôsobiť nervozitu, nespavosť a citové otupenie.
Ako správne pôsobiť na dieťa bez fyzických trestov?
- Buďte svojmu dieťaťu autoritou a vzorom: Ukážte mu skutočné hodnoty, ktoré robia človeka človekom. Naučte ho láske, úcte a úprimnosti. Vysvetlite mu to na príkladoch.
- Hovorte so svojím dieťaťom, vysvetľujte: Komunikácia je dôležitá vo všetkých interpersonálnych vzťahoch. S dieťaťom treba o všetkom otvorene hovoriť, vysvetľovať mu všetko, na čo sa pýta.
- Nikdy neklamte: Ak dieťa odhalí lož, stratí vo vás dôveru.
- Ignorácia: Za určitých okolností, hlavne v období vzdoru, býva celkom osvedčenou metódou, ako dieťa zvládnuť.
- Vyjednávanie s dieťaťom: Dovoľte mu večer pozerať dlhšie televíziu, ak celý deň poslúchalo. Nedovoľte mu to, ak neposlúchalo a hádzalo sa o zem aj napriek…
Agresia u detí vo veku 2 až 3 roky
Agresia u detí vo veku 2 až 3 roky je často pre rodičov stresujúca, ale je dôležité si uvedomiť, že v tomto období je agresívne správanie prirodzenou súčasťou detského vývinu. Deti sa nachádzajú vo fáze, kde objavujú svoje emócie a skúšajú možnosti ich vyjadrovania. Prirodzene sa agresia a jej prejavy objavujú u detí vo veku 2 až 2 a pol roka a prirodzene odoznievajú do veku 5 rokov, kedy sa deti učia sebaregulovať svoje emócie a impulzy. Súvisí to aj so zatiaľ nedostatočne vyvinutou schopnosťou verbálne komunikovať. Keď deti rozvinú svoje verbálne zručnosti, začnú si zároveň budovať väčšiu hĺbku vzťahov a začína im záležať na ich obraze v spoločnosti.
Ako pomôcť dieťaťu v tomto období:
- Ukážte alternatívy: Pomôžte dieťaťu nájsť iné spôsoby, ako vyjadriť svoje emócie. Pracujte na rozširovaní slovnej zásoby dieťaťa, aby mohlo vyjadriť svoje pocity slovami namiesto fyzickej agresie.
- Buďte vzorom: Deti sa učia pozorovaním. Ukážte im, ako zvládať hnev a frustráciu konštruktívne.
- Stanovte jasné hranice: Je dôležité, aby deti vedeli, čo je prijateľné a čo nie. Buďte konzistentní v tom, že agresívne správanie nie je vhodné. Vysvetlite, prečo je dôležité, aby neubližovali ostatným a ani sebe.
- Venujte pozornosť príčinám: Pokúste sa identifikovať, čo vyvoláva agresiu.
- Ponúknite alternatívne aktivity na vybitie energie: Napodobňovanie zvierat, búchanie do vankúšov, hra na hudobné nástroje, striekanie vody, hry s pieskom.
Čo robiť, ak dieťa nemá pod kontrolou svoje agresívne prejavy?
- Uvedomte si, že agresia je prejavom frustrácie, nenaplnenej potreby.
- Uvedomte si, že agresia môže byť prejavom nezrelej nervovej sústavy. Dieťa z hľadiska emočného vývoja ešte nemá dostatok schopností regulovať svoje správanie.
- Neliečte agresiu agresiou. Nereagujte krikom, vyhrážaním sa, bitkou, trestami. Skúste zregulovať aj dieťa.
- Pokiaľ dieťa nie je možné upokojiť vysvetľovaním, argumentovaním, záplavou slov, napájajte sa na jeho silné emócie. Ponúknite mu fyzickú blízkosť a energiu po vyčerpávajúcej náročnej situácii.
- Dajte dieťaťu najavo, že je prijímané a milované. Vysvetlite mu, že je v poriadku cítiť sa zle a prežívať intenzívny hnev, ale nie je v poriadku ubližovať (sebe, iným) alebo ničiť veci.
tags: #dieta #nespolupracuje #prechadza #do #agresivity